Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomický newsfilter: Vláda vie, že je zle, ale nevie, čo robiť, aby sme nedopadli ako Taliani

Dobrý deň,

všetci už diskutujú len o tom, aký veľký máme problém a čo treba urobiť, aby spomalenie nebolo príliš drsné. O tom je aj väčšina dnešného Ekonomického newsfiltra. Má 1231 slov, stačí vám naň 5 minút čítania. Pripravil ho Konštantín Čikovský.


1. Spomalenie je už oficiálne

Minister financií Ladislav Kamenický prvý raz oficiálne priamo povedal, že tento rok nebude mať Slovensko vyrovnaný rozpočet.

Urobil tak, keď oznamoval novú horšiu oficiálnu vládnu predpoveď vývoja ekonomiky.

Najdôležitejšie z novej prognózy:

  • Prognóza IFP nepočíta s poklesom ekonomiky v žiadnom z prognózovaných rokov, hovorí len o výraznom spomalení rastu.
  • Tento rok pôjde HDP hore o 2,4 %, na budúci rok o 2,3 %. Odhad rastu v oboch rokoch tak vládni analytici oproti júnovej prognóze skresali o 1,1 percentného bodu. Rozpočet na tento rok sa pritom robil z ešte optimistickejších čísel.

Čo na to minister financií:

Ladislav Kamenický nijako nespochybnil ani odhad rozpočtovej rady, ktorá už pre tento rok ráta s deficitom 1,1 miliardy (1,1 % HDP).

Minister chce ušetriť tento rok 200 miliónov (0,2 % HDP) vo výdavkoch jednotlivých ministerstiev, ale nepovedal žiaden konkrétny plán, ako by to dosiahol.

Vyhol sa aj odpovedi, či Slovensko bude mať vyrovnaný rozpočet  na budúci rok. Povedal, že čaká ešte na daňovú prognózu, až na jej základe zverejní začiatkom októbra návrh rozpočtu na budúci rok.

Nočná mora Ladislava Kamenického: Minister financií už druhý raz po sebe na verejnosti sám od seba začal hovoriť o tom, aké veľké je riziko, že Európska komisia mu v októbri vráti prvý draft rozpočtu.

Na štvrtkovej tlačovke rozprával, že takú hanbu zažilo Taliansko a že my musíme robiť všetko, aby sme sa jej vyhli.

Prečo nám hrozí vrátenie rozpočtu:

Väčšina výdavkov rozpočtu automaticky rastie podľa koeficientov a zákonov nastavených pred spomalením rastu ekonomiky.

Ekonomika rastie pomalšie, a preto aj štát z nej dostane na daniach, odvodoch a dividendách verejných firiem menej, ako plánoval.

Keď sa to spočíta, tak pre Kamenického je ťažké napísať hodnoverný rozpočet na budúci rok s predpokladaným deficitom menším ako jedno percento.


2. Rozpočet má problém a parlament schvaľuje nižšiu DPH

Smutnej obedňajšej tlačovke ministra financií predchádzalo doobeda hlasovanie parlamentu, v ktorom sa znížila DPH na ďalšie potravinárske produkty.

Čo bude mať nižšiu DPH:  

Po 5 rokoch od preradenia mlieka a masla do 10-percentnej sadzby k nim pribudne aj stopercentná ovčia bryndza, cmar, jogurty, kefír, smotana či acidofilné mlieko. Tvaroh v tomto zozname nie je.

S nižšou DPH bude aj prírodný med, čerstvé pečivo a rožky do 50 gramov, ovocné šťavy vrátane hroznového muštu, zeleninové šťavy a len tri druhy ovocia: jablká, hrušky a duly.

Zo zeleniny chýbajú v zozname zvýhodnených napríklad mrkva a petržlen. Poslankyňa Antošová (SNS) to zdôvodňovala tým, že na nižšej DPH z mrkvy by štát prišiel o 6 miliónov eur.

Prečo niečo je v nižšej DPH a niečo nie? Predstavitelia SNS postupne spomínali rôzne kritériá pre zaradenie na zoznam s 10-percentnou DPH:

Najprv hovorili, že by malo ísť o „základné potraviny“ alebo „zdravé potraviny“.

Potom sa pridalo, že dôležité je, aby to boli slovenské produkty (to sa úplne nepodarilo, napríklad väčšinu hrušiek a jabĺk dovážame).

Tretie kritérium výberu spomínané predstaviteľmi SNS bolo, aby sa potravina používala na bežných raňajkách v hoteloch.

Z toho zrejme na ministerstve pôdohospodárstva uvarili mix a z neho  postupne škrtali položky tak, aby sa dostali k celkovej sume výpadku z dane 65 miliónov eur.

Taký bol totiž koaličný kompromis po tom, čo predseda SNS odmietol podporiť daň z tabaku, ktorú navrhol na aspoň čiastočné vybalansovanie výpadkov minister financií Kamenický.


3. Pellegrini podnikateľom vysvetľoval, že on nemôže za parlament

O tretej poobede prijal potom vo štvrtok premiér s ekonomickými ministrami delegáciu priemyselníkov, ktorá sa prišla sťažovať na nové povinnosti a pýtať za ne nové úľavy.

Rozdielne východiská: Podnikatelia hovorili o výpadku objednávok a blížiacej sa kríze. Vláda hovorila o spomalení rastu, ktorý zďaleka nevyžaduje radikálne krízové mechanizmy.

Čo chceli podnikatelia? Odviazanie rôznych príplatkov od minimálnej mzdy, peniaze na zmiernenie vysokých cien energií a garancie, že parlament nebude ich situáciu svojvoľne zhoršovať.

Čo na to vláda:

Predseda vlády priznal, že on má malý vplyv na to, čo schvaľujú vládne strany v parlamente.

Pellegrini a kol. na rokovaní ani neponúkli nič konkrétne, čo by lobistov priemyslu uspokojilo. Minister hospodárstva Žiga by mal dať dnes do pripomienkového konania materiál s návrhom opatrení na pomoc podnikateľom. Ten však ešte včera poobede neobsahoval nič, čo by vláda už predtým nenúkala.

Minister práce Richter priamo na rokovaní navrhol odpustenie daní a odvodov z príplatkov za víkendy a sviatky.


4. Odkladá sa veľká investícia do ciest 1. triedy

Dvesto miliónov eur, za ktoré mal štát opravovať cesty 1. triedy, ostane na dlhé mesiace nevyužitých.

Tender, cez ktorý štát vyberal stavebné firmy, bol podľa ÚVO diskriminačný a všetko sa tak musí dlho a komplikovane opakovať.

Prečo je to dôležité:

  • Oprava ciest 1. triedy je typické opatrenie, ktorým môže štát pomôcť ekonomike v čase útlmu. Naraz sa tým totiž zvyšuje výkon priemyslu aj sa pri tom zveľaďujú verejné statky.
  • Cesty 1. triedy sú najviac podcenená časť slovenskej dopravnej infraštruktúry. Prudko zostarli, pretože sa do nich 20 rokov neinvestovalo, keďže politicky boli zaujímavejšie diaľnice. Cesty 1. triedy sú pritom základ dopravy v prakticky všetkých chudobných okresoch.

Prečo tender zlyhal: Slovenská správa ciest si možno chcela situáciu iba zjednodušiť, nemuselo ísť nutne o pokus o manipuláciu súťaže. Hľadali sa v nej traja veľkí dodávatelia, ktorým by potom dával štát jednotlivé zákazky v elektronickej aukcii.

Úrad pre verejné obstarávanie si však myslí, že tým štát už na začiatku zo súťaží vylúčil menšie lokálne firmy.


5. Slovenské firmy zatiaľ platia načas

Čerstvé dáta o splatnosti pohľadávok v slovenskom a európskom priemysle ukazujú, že slovenské firmy sú zatiaľ v dobrej kondícii a dodržiavajú svoje záväzky.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Zdieľať

Gazprom začal plniť plynom prvú vetvu nového podmorského plynovodu TurkStream, ktorý prepája Rusko a Turecko. Moskva ním chce obísť ukrajinskú tranzitnú trasu na prepravu ruského plynu do Európy a posilniť si pozíciu na európskom trhu.

Plnenie plynovodu je poslednou fázou pred uvedením do prevádzky, ktorá by mala byť spustená pred koncom tohto roka, píše Reuters.

Základné fakty o plynovode TurkStream:

  • spája Rusko s Tureckom po dne Čierneho mora;
  • má 2 vetvy, každú s prepravnou kapacitou 15,75 miliardy kubických metrov ročne;
  • prvá vetva má slúžiť na zásobovanie tureckých zákazníkov;
  • druhá má zabezpečovať dodávky ďalej do Bulharska, Srbska a Maďarska.

Plnenie druhej vetvy TurkStreamu je naplánované na neskôr.

Zdieľať

Vyzerá to ako súboj Slovenská sporiteľňa vs. Prima banka

Hypotéky sa ďalej zlacňujú, Slovenská sporiteľňa znova znižuje sadzby.  Po tom, čo sadzby Prima banky klesli na 0,8 percenta, ponúka sporiteľňa sadzby od 0,79 percenta.

Sporiteľňa podľa Finančnej hitparády od nedele opäť zníži úrokové sadzby pri úveroch na bývanie. Na úroveň od 0,79 percent sa (po odpočítaní zľavy za vernosť) dostanú pri ročnej a trojročnej fixácii. Pridala aj pätnásťročnú fixáciu (sadzba bude od 1,89 percenta).

Naposledy významný krok smerom nadol urobila sporiteľňa koncom júna. Šéf sporiteľne Peter Krutil v rozhovore tvrdil, že to bola reakcia na situáciu na finančnom trhu. Nebolo však tajomstvom, že veľké banky cítili agresívnu cenovú politiku menších hráčov, najmä Prima banky Slovensko.

Tá tento mesiac znížila úrokové sadzby nových  hypoték na 0,8 percenta pri trojročnom fixe s tým, že takúto sadzbu dá všetkým záujemcom, ktorí na hypotéku splnia podmienky.

Prima banka si pokles dovolila najmä vďaka tomu, že získala lacné zdroje. Na finančnom trhu umiestnila kryté dlhopisy so záporným výnosom do splatnosti. Možno predpokladať, že záporné výnosy budú mať aj neskoršie emisie veľkých bánk. Pretože aj v prípade Prima banky boli najmä dôsledkom toho, že sa do záporu dostali swapové sadzby, od ktorých sú odvodené.

Éra lacných hypoték sa tak najskôr nadlho zakonzervuje.

Zdieľať

Disponibilná miera nezamestnanosti si aj napriek prírastku absolventov udržala 5 % aj v septembri. Po sezónnom očistení miera nezamestnanosti zopakovala 4,9 %, informuje Inštitút finančnej politiky.

Miera nezamestnanosti ostáva nezmenená už päť mesiacov v rade. Spomalenie v Nemecku jej čísla zatiaľ výrazne neovplyvnilo.

Počet voľných pracovných miest dosiahol v auguste nový rekord: úrady práce evidovali takmer 98-tisíc voľných pracovných miest.

Vyše dvoch tretín voľných pozícií hlási západné Slovensko s mierou nezamestnanosti pod 4 %. Najviac žiadaní sú stále operátori a montéri strojov a zariadení a kvalifikovaní remeselníci a pracovníci.

Zdieľať

Pellegrini reaguje na množstvo prijímaných zákonov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte: „Takúto smršť poslaneckých návrhov zákonov na sklonku volebného obdobia som nevidel už dávnejšie.“ Pozmeňujúce návrhy podľa neho pribúdajú veľmi rýchlo.

„Strácam v tom prehľad,“ povedal premiér, ktorý je momentálne v Bruseli. Viaceré návrhy sú podľa neho ekonomicky náročné a neráta s nimi rozpočet.

Príkladom je minimálny dôchodok, ktorý má stáť navyše 150 miliónov eur.

Návrhy, ktoré predkladajú poslanci, nie sú podľa neho koordinované s vládou. „Niektoré by sme si mohli dovoliť o rok alebo o dva,“ povedal.

Obáva sa nielen ekonomických dosahov, ale aj toho, že zákony môžu mať chyby, pretože sa prijímajú rýchlo.

„Zaváňa mi to viac predvolebným súbojom ako snahou o zlepšenie situácie na Slovensku,“ povedal premiér. Privítal by, aby zákony išli štandardným procesom.

„Nerád by som bol, aby sa posledné mesiace v parlamente rozbehli preteky, kto príde so senzačnejším návrhom,“ povedal premiér.

Zdieľať

Najväčší boom nákupných centier v Európe zažíva Turecko

Najaktívnejšou krajinou v plánovanej výstavbe nákupných centier v Európe je Turecko, kde má do konca roka 2020 pribudnúť 1,5 milióna štvorcových metrov nákupnej plochy. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Cushman & Wakefield.

V prvom polroku 2019 bola výstavba nákupných centier vo väčšine európskych krajín stabilná.

Výrazné pribrzdenie aktivity v Turecku sa však zaslúžilo o celkový pokles dokončených nových priestorov o 18 percent na zhruba 860-tisíc štvorcových metrov

„Napriek poklesu v tomto roku má Turecko naplánované zvýšenie svojej aktivity a táto krajina má momentálne najväčší objem naplánovanej výstavby v Európe,“ tvrdí v analýze realitná poradenská spoločnosť Cushman & Wakefield (C&W).

Ako je na tom Slovensko

Aj napriek vysokej saturácii nákupných centier, najmä v regionálnych mestách, je nemalá časť ďalšej výstavby naplánovaná na najbližšie 2 až 3 roky.

„Je to výsledok zdravého fungovania maloobchodného sektora v našom regióne a stále relatívne malého vplyvu online predaja na trh,“ hovorí Katarína Paule, vedúca retailového tímu C&W na Slovensku.

Čo sa stavia v Bratislave:

  • druhá fáza nákupného centra Eurovea (pribudne 25-tisíc štvorcových metrov, plánované dokončenie 2021);
  • plánované rozšírenie Auparku (+ 10-tisíc štvorcových metrov);
  • v tomto roku otvára prístavbu Tesco Extra v Petržalke (+ 4000 štvorcových metrov);
  • vo výstavbe je projekt Stanica Nivy (70-tisíc štvorcových metrov maloobchodných priestorov).

Podľa prieskumu je v Európe vo výstavbe približne 5,4 milióna štvorcových metrov nových priestorov s ukončením do konca roka 2020.

Výstavba nákupných centier je výrazne polarizovaná na úrovni krajín a miest.

Mestá s veľkým počtom obyvateľov sú cieľovými pre výstavbu nákupných centier, zatiaľ čo pre menšie centrá sa vyhľadávajú lokality s vysokou návštevnosťou, konštatuje autorka správy Silvia Jodlowski, senior analytička C&W.

Zdieľať

Nezamestnanosť sa po polroku vrátila nad 5 percent

Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri po pol roku opäť stúpla nad 5 percent. Podiel ľudí bez práce od júna do augusta stagnoval na 4,97 percenta, v deviatom mesiaci vzrástol o 0,07 percentuálneho bodu.

Septembrové štatistiky nezamestnanosti zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa neho nezamestnanosť v prvom mesiaci po letných prázdninách ovplyvnili absolventi stredných škôl.

„Je tu isté ochladenie, strata dynamiky na trhu práce, ale nie je to stagnácia, nemôžeme hovoriť o kríze,“ vyhlásil minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Čo hovoria štatistiky:

  • v porovnaní s augustom nezamestnanosť stúpla vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského;
  • ku koncu septembra mohlo okamžite nastúpiť do práce 138 893 osôb, úrady práce evidovali 97 589 voľných miest;
  • medziročne nezamestnanosť klesla o 0,34 percentuálneho bodu

Najviac voľných pracovných miest úrady registrovali na pozíciách operátor a montér strojov a zariadení, kvalifikovaný pracovník a remeselník a pomocný a nekvalifikovaný pracovník.

Spomedzi okresov bola v septembri najvyššia nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (15,04 %), najnižšia v Nitre (2,08 %).

Zdieľať

Pozrite si, ktoré Érsekove sľuby sa naplnili, a ktoré diaľnice prenechá ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek stíha do volieb vyhlásiť zhruba polovicu diaľničných zákaziek, ktoré sľuboval predvlani voličom. Ide najmä o úseky na južnej rýchloceste R2.

Čo je reálne vyhlásiť ešte do volieb: Národná diaľničná spoločnosť sa chce do volieb pustiť už iba do jedného úplne nového stavebného projektu. Je ním úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška na južnej rýchloceste R2 s odhadovanou hodnotou 300 miliónov eur.

Tento zámer nie je úplne istý, lebo úsek podľa odhadov nebude mať vysoké dopravné intenzity. Preto sa zrejme nebude dať financovať z eurofondov a nemusí sa dostať do pripravovaného rebríčka prioritných ciest.

Okrem toho sa NDS chystá do volieb začať tri súťaže, v ktorých pôjde o pokračovanie prác na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline.

V úvode tohto roka z tejto stavby odišlo združenie Salini – Dúha, ktoré neplnilo termíny a sporilo sa s NDS o peniaze. Diaľničiari chcú zákazku rozdeliť na tri časti, o ktoré sa má súťažiť samostatne: 1. hlavná trasa, 2. technológia tunela Višňové a 3. stredisko správy a údržby diaľnic a regionálne operátorské pracovisko.

Poslednou zákazkou v tomto volebnom období bude rozširovanie D1 v úseku Bratislava – Triblavina.

Čo presne Érsek sľúbil:

Minister Érsek predvlani prezentoval oveľa smelšie zámery. Plánoval vyhlásiť tendre na 9 úplne nových úsekov. Spolu šlo o 90,5 kilometra.

Vyhlásenie súťaže je pritom len prvým krokom k začatiu výstavby. Tendre NDS zvyknú trvať  1 – 2 roky, niektoré ešte dlhšie.

Denník E vtedy jeho víziu znázornil v tejto prehľadnej mapke, ktorá už dnes neplatí:

Čo sa z toho podarilo, čo sa nepodarilo a čo je ešte otvorené? Tu je stručný prehľad:

Tendre, ktoré NDS vyhlásila

  • Kriváň – Mýtna
  • Mýtna – Lovinobaňa
  • Prešov, severný obchvat, 1. etapa
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 2. etapa
  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – most ponad diaľničný obchvat D4

Tendre, ktoré plánuje vyhlásiť do volieb:

  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – obchádzkové trasy
  • Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška)

Tendre, ktoré nestihne:

  • Úsek R4 Prešov, severný obchvat, 2. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v lete 2020.
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 1. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v druhom polroku 2020.
  • Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote. NDS plánuje vyhlásiť tendre najskôr v roku 2021, ak sa nájdu peniaze.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať