Ekonomický newsfilter: Vláda vie, že je zle, ale nevie, čo robiť, aby sme nedopadli ako Taliani
Dobrý deň,
všetci už diskutujú len o tom, aký veľký máme problém a čo treba urobiť, aby spomalenie nebolo príliš drsné. O tom je aj väčšina dnešného Ekonomického newsfiltra. Má 1231 slov, stačí vám naň 5 minút čítania. Pripravil ho Konštantín Čikovský.
1. Spomalenie je už oficiálne
Minister financií Ladislav Kamenický prvý raz oficiálne priamo povedal, že tento rok nebude mať Slovensko vyrovnaný rozpočet.
Urobil tak, keď oznamoval novú horšiu oficiálnu vládnu predpoveď vývoja ekonomiky.
Najdôležitejšie z novej prognózy:
- Prognóza IFP nepočíta s poklesom ekonomiky v žiadnom z prognózovaných rokov, hovorí len o výraznom spomalení rastu.
- Tento rok pôjde HDP hore o 2,4 %, na budúci rok o 2,3 %. Odhad rastu v oboch rokoch tak vládni analytici oproti júnovej prognóze skresali o 1,1 percentného bodu. Rozpočet na tento rok sa pritom robil z ešte optimistickejších čísel.
Čo na to minister financií:
Ladislav Kamenický nijako nespochybnil ani odhad rozpočtovej rady, ktorá už pre tento rok ráta s deficitom 1,1 miliardy (1,1 % HDP).
Minister chce ušetriť tento rok 200 miliónov (0,2 % HDP) vo výdavkoch jednotlivých ministerstiev, ale nepovedal žiaden konkrétny plán, ako by to dosiahol.
Vyhol sa aj odpovedi, či Slovensko bude mať vyrovnaný rozpočet na budúci rok. Povedal, že čaká ešte na daňovú prognózu, až na jej základe zverejní začiatkom októbra návrh rozpočtu na budúci rok.
Nočná mora Ladislava Kamenického: Minister financií už druhý raz po sebe na verejnosti sám od seba začal hovoriť o tom, aké veľké je riziko, že Európska komisia mu v októbri vráti prvý draft rozpočtu.
Na štvrtkovej tlačovke rozprával, že takú hanbu zažilo Taliansko a že my musíme robiť všetko, aby sme sa jej vyhli.
Prečo nám hrozí vrátenie rozpočtu:
Väčšina výdavkov rozpočtu automaticky rastie podľa koeficientov a zákonov nastavených pred spomalením rastu ekonomiky.
Ekonomika rastie pomalšie, a preto aj štát z nej dostane na daniach, odvodoch a dividendách verejných firiem menej, ako plánoval.
Keď sa to spočíta, tak pre Kamenického je ťažké napísať hodnoverný rozpočet na budúci rok s predpokladaným deficitom menším ako jedno percento.
2. Rozpočet má problém a parlament schvaľuje nižšiu DPH
Smutnej obedňajšej tlačovke ministra financií predchádzalo doobeda hlasovanie parlamentu, v ktorom sa znížila DPH na ďalšie potravinárske produkty.
Čo bude mať nižšiu DPH:
Po 5 rokoch od preradenia mlieka a masla do 10-percentnej sadzby k nim pribudne aj stopercentná ovčia bryndza, cmar, jogurty, kefír, smotana či acidofilné mlieko. Tvaroh v tomto zozname nie je.
S nižšou DPH bude aj prírodný med, čerstvé pečivo a rožky do 50 gramov, ovocné šťavy vrátane hroznového muštu, zeleninové šťavy a len tri druhy ovocia: jablká, hrušky a duly.
Zo zeleniny chýbajú v zozname zvýhodnených napríklad mrkva a petržlen. Poslankyňa Antošová (SNS) to zdôvodňovala tým, že na nižšej DPH z mrkvy by štát prišiel o 6 miliónov eur.
Prečo niečo je v nižšej DPH a niečo nie? Predstavitelia SNS postupne spomínali rôzne kritériá pre zaradenie na zoznam s 10-percentnou DPH:
Najprv hovorili, že by malo ísť o „základné potraviny“ alebo „zdravé potraviny“.
Potom sa pridalo, že dôležité je, aby to boli slovenské produkty (to sa úplne nepodarilo, napríklad väčšinu hrušiek a jabĺk dovážame).
Tretie kritérium výberu spomínané predstaviteľmi SNS bolo, aby sa potravina používala na bežných raňajkách v hoteloch.
Z toho zrejme na ministerstve pôdohospodárstva uvarili mix a z neho postupne škrtali položky tak, aby sa dostali k celkovej sume výpadku z dane 65 miliónov eur.
Taký bol totiž koaličný kompromis po tom, čo predseda SNS odmietol podporiť daň z tabaku, ktorú navrhol na aspoň čiastočné vybalansovanie výpadkov minister financií Kamenický.
3. Pellegrini podnikateľom vysvetľoval, že on nemôže za parlament
O tretej poobede prijal potom vo štvrtok premiér s ekonomickými ministrami delegáciu priemyselníkov, ktorá sa prišla sťažovať na nové povinnosti a pýtať za ne nové úľavy.
Rozdielne východiská: Podnikatelia hovorili o výpadku objednávok a blížiacej sa kríze. Vláda hovorila o spomalení rastu, ktorý zďaleka nevyžaduje radikálne krízové mechanizmy.
Čo chceli podnikatelia? Odviazanie rôznych príplatkov od minimálnej mzdy, peniaze na zmiernenie vysokých cien energií a garancie, že parlament nebude ich situáciu svojvoľne zhoršovať.
Čo na to vláda:
Predseda vlády priznal, že on má malý vplyv na to, čo schvaľujú vládne strany v parlamente.
Pellegrini a kol. na rokovaní ani neponúkli nič konkrétne, čo by lobistov priemyslu uspokojilo. Minister hospodárstva Žiga by mal dať dnes do pripomienkového konania materiál s návrhom opatrení na pomoc podnikateľom. Ten však ešte včera poobede neobsahoval nič, čo by vláda už predtým nenúkala.
Minister práce Richter priamo na rokovaní navrhol odpustenie daní a odvodov z príplatkov za víkendy a sviatky.
4. Odkladá sa veľká investícia do ciest 1. triedy
Dvesto miliónov eur, za ktoré mal štát opravovať cesty 1. triedy, ostane na dlhé mesiace nevyužitých.
Tender, cez ktorý štát vyberal stavebné firmy, bol podľa ÚVO diskriminačný a všetko sa tak musí dlho a komplikovane opakovať.
Prečo je to dôležité:
- Oprava ciest 1. triedy je typické opatrenie, ktorým môže štát pomôcť ekonomike v čase útlmu. Naraz sa tým totiž zvyšuje výkon priemyslu aj sa pri tom zveľaďujú verejné statky.
- Cesty 1. triedy sú najviac podcenená časť slovenskej dopravnej infraštruktúry. Prudko zostarli, pretože sa do nich 20 rokov neinvestovalo, keďže politicky boli zaujímavejšie diaľnice. Cesty 1. triedy sú pritom základ dopravy v prakticky všetkých chudobných okresoch.
Prečo tender zlyhal: Slovenská správa ciest si možno chcela situáciu iba zjednodušiť, nemuselo ísť nutne o pokus o manipuláciu súťaže. Hľadali sa v nej traja veľkí dodávatelia, ktorým by potom dával štát jednotlivé zákazky v elektronickej aukcii.
Úrad pre verejné obstarávanie si však myslí, že tým štát už na začiatku zo súťaží vylúčil menšie lokálne firmy.
5. Slovenské firmy zatiaľ platia načas
Čerstvé dáta o splatnosti pohľadávok v slovenskom a európskom priemysle ukazujú, že slovenské firmy sú zatiaľ v dobrej kondícii a dodržiavajú svoje záväzky.
