Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomický newsfilter: Tento týždeň skúsime odštartovať záchranu planéty 

Podcasty nájdete na: Apple Google Spotify Podbean Amazon Alexa RSS

Dobré ráno,

dnes je deň, keď sa samit OSN znova pokúsi odštartovať záchranu planéty. Akokoľvek to skončí, dosahy týchto zmien aj na biznis budú veľmi veľké.

Prečítajte si stručný Ekonomický newsfilter, má 1250 slov na 5 minút čítania. Pripravil ho Oliver Brunovský.

1. Slovensko je konečne aktívne pri ochrane klímy

Nemecko: Dve tretiny obyvateľov dávajú prednosť ochrane klímy pred hospodárskym rastom, ukázalo sa minulý týždeň v prieskume televízie ARD.

Nemecká koalícia vzápätí dohodla balík opatrení na ochranu klímy za 50 miliárd eur. Bude sa realizovať do roku 2023 a mal by zároveň pomôcť ekonomike.

Príspevok Nemecka do klimatického samitu OSN, ktorý sa práve začína v New Yorku a ktorému predchádzali klimatické pochody či štrajky po celom svete, určite ovplyvní tón rokovania.

Firmy: Až 87 veľkých korporácií pred samitom sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov do roku 2050 na nulu alebo sa aspoň prihlásilo k Parížskej klimatickej dohode.

Je už neskoro, ale niečo sa ešte dá zachrániť. Inak zmena klímy môže spôsobiť takú ekonomickú krízu, akú sme ešte nezažili, píše v knihe Neobývateľná Zem David Wallace-Wells.

Slovensko: V New Yorku v úvodný deň bude mať česť vystúpiť aj nová slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Po dohode s enviroministrom Sólymosom bude hovoriť o zastavení ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre a transformácii regiónu, o zavedení zálohovania PET fliaš a ďalších opatreniach, ktorými sa Slovensko hlási k bezuhlíkovej ekonomike.

Panel expertov Denníka E, ktorého sme sa pýtali, čo by mala urobiť slovenská vláda v reakcii na klimatickú zmenu, sa zhodol na tom, čo najstručnejšie sformuloval guvernér NBS Peter Kažimír s dlhoročnou skúsenosťou zo slovenskej exekutívy: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Energetický analytik Karel Hirman dodáva: „Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj z bezpečnostných a geopolitických dôvodov.“

Jedno nekorektné porovnanie: Na víkendový pochod za život prišlo do Bratislavy 50-tisíc ľudí. Na klimatické pochody po celom Slovensku v piatok neprišla ani desatina.


2. Žigov plán neberie spomalenie vážne

Vo štvrtok sa premiér Pellegrini musel stretnúť s predstaviteľmi biznisu, pretože tí už vystupujú nebývalo jednotne. Spoločným listom požiadali vládu, aby im  politici prijímanými opatreniami v komplikovanej ekonomickej situácii neškodili.

Premiér avizoval, že na druhý deň ministerstvo hospodárstva predstaví opatrenia na ich podporu.

Materiál, ktorý v piatok dalo Žigovo ministerstvo do pripomienkového konania, má 46 strán, 42 opatrení a pôsobí formálne.

Prečo firmy nenadchne:

  • Opatrenia sú zväčša plánované za horizont aktuálnej vlády
  • Viaceré už boli v minulosti neúspešne navrhované, naďalej im chýba detailnejšie rozpracovanie
  • Z desiatich opatrení, ktoré by mali reagovať na aktuálne zhoršený ekonomický vývoj, majú potenciál významnejšie pomôcť len návrhy na oživenie flexikonta a na odpojenie príplatkov za sviatky a víkendy od minimálnej mzdy.

Kde je hlavný problém: Ministerstvo evidentne nevníma naliehavosť situácie.

Vláda namiesto vážneho spoločného rokovania s priemyselnými zväzmi a združeniami a následných vládnych návrhov zákonov cestuje po Slovensku a vo vybraných lokalitách rozdáva pozornosti, ktoré neriešia podstatu aktuálnych problémov krajiny.


3. Nebezpečný kokteil vo financiách Slovákov: veľmi chudobní a veľmi zadlžení

Z nových dát Allianzu vyplýva, že Slováci sú najzadlženejší v regióne. Podľa Global Wealth Report patria z pohľadu čistého finančného majetku zároveň k najchudobnejším spomedzi všetkých 53 skúmaných krajín.

Kde je problém:

  • dlh priemerného Slováka je 7 437 eur, Čech má dlh 6 676 eur, Poliak 4 675 eur, Maďari necelých tritisíc.
  • Čistý finančný majetok (rozdiel finančného majetku a dlhov) Slováka je 6 255 eur, menej v rámci regiónu má len priemerný Rumun (takmer 4 900 eur). Podľa toho je Slovensko až 40. v rebríčku.
  • Priemer čistého finančného majetku v 53 hodnotených krajinách je 23 330 eur.
  • Iba Slovák má v regióne dlhy vyššie ako čistý finančný majetok.

Ako sa to stalo:

  • Slováci si nestihli našetriť, lebo nikdy nemali vysoké príjmy. Pri súčasnom raste platov a vysokej zamestnanosti sa situácia mierne zlepšuje.
  • Väčšinu zadlženia tvoria hypotéky, pretože Slováci tradične uprednostňujú bývanie vo vlastnom a nájomných bytov je veľmi málo.
  • Na zadlžovaní sa podpísali lacné pôžičky, ich splácanie v kríze však môže spôsobiť problémy

4. Byty sú na strope, už by som do nich neinvestoval, tvrdí šéf Ingsteelu

Spolumajiteľ najväčšej rodinnej stavebnej firmy na Slovensku Ivan Bezák hovorí v rozhovore pre Denník E o útlme, ktorý už stavebníctvo cíti.

  • viaceré firmy najmä z automotive už odložili investičné plány
  • odvetvie ešte ťahá silná výstavbu v centre Bratislavy a oblasť logistiky
  • je tu útlm, ale je zatiaľ mierny a Bezák neočakáva krízu, aká tu bola po roku 2008
  • odvetvie môže ešte potiahnuť verejný sektor, ak by štát začal rozumne investovať napríklad do obnovy budov

Problém v cene bytov:

  • ceny bytov sú už na strope, oplatí sa s kúpou počkať
  • príliš veľa bytov sa kupuje špekulatívne a investične, vysoké ceny sa pri zmenených podmienkach na trhu nemusia tak skoro vrátiť vyplatiť
  • pokles môže postihnúť skôr staršie byty ako nové kvalitné projekty

5. Dotácie na elektromobily budú nižšie, „šrotovné“ je vo hviezdach

Pred pár dňami parlament schválil novelu, podľa ktorej môže rezort hospodárstva dať dotáciu na vozidlá s alternatívnym pohonom až vo výške 25 % ich ceny a pri vyradení z evidencie vozidla staršieho ako 15 rokov dokonca až 35 %.

Minister Žiga cez víkend nádeje schladil.

Ministerstvo má síce zákonné možnosti vyššie, no v skutočnosti ide dotovať plug-in hybridy maximálnou dotáciou 5000 eur a čisté elektromobily limituje sumou dotácie 8000 eur. Vyššia 35-percentná podpora pri vyradení starého auta zasa ostane len v zákone. Ministerstvo hospodárstva túto možnosť zatiaľ neplánuje spustiť. Celkovo je na akciu vyčlenených 5 mil. eur.


6. Na čom zarábajú banky 

Slovenské banky sa učia viac zarábať na poplatkoch, robia to však nebadane a celkom sa im pri tom darí.

Poplatky im vlani vyniesli vyše 600 miliónov eur, čisté príjmy z nich im stúpli o nevídaných 12 %. Tento rok zatiaľ tak prudko nerastú.

Prečo potrebujú poplatky:

Poplatky sú pre banky zhruba štvrtinovým zdrojom príjmov, no ich význam bude rásť.

Výnosy z úrokov sú už pri súčasnej cene peňazí a úverov za vrcholom.

V chudobnejších podmienkach v porovnaní so Západom zarábajú slovenské banky menej aj na správe aktív, o devízové príjmy ich pripravilo euro.

Nová poplatková stratégia slovenských bánk:

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Zdieľať

Gazprom začal plniť plynom prvú vetvu nového podmorského plynovodu TurkStream, ktorý prepája Rusko a Turecko. Moskva ním chce obísť ukrajinskú tranzitnú trasu na prepravu ruského plynu do Európy a posilniť si pozíciu na európskom trhu.

Plnenie plynovodu je poslednou fázou pred uvedením do prevádzky, ktorá by mala byť spustená pred koncom tohto roka, píše Reuters.

Základné fakty o plynovode TurkStream:

  • spája Rusko s Tureckom po dne Čierneho mora;
  • má 2 vetvy, každú s prepravnou kapacitou 15,75 miliardy kubických metrov ročne;
  • prvá vetva má slúžiť na zásobovanie tureckých zákazníkov;
  • druhá má zabezpečovať dodávky ďalej do Bulharska, Srbska a Maďarska.

Plnenie druhej vetvy TurkStreamu je naplánované na neskôr.

Zdieľať

Vyzerá to ako súboj Slovenská sporiteľňa vs. Prima banka

Hypotéky sa ďalej zlacňujú, Slovenská sporiteľňa znova znižuje sadzby.  Po tom, čo sadzby Prima banky klesli na 0,8 percenta, ponúka sporiteľňa sadzby od 0,79 percenta.

Sporiteľňa podľa Finančnej hitparády od nedele opäť zníži úrokové sadzby pri úveroch na bývanie. Na úroveň od 0,79 percent sa (po odpočítaní zľavy za vernosť) dostanú pri ročnej a trojročnej fixácii. Pridala aj pätnásťročnú fixáciu (sadzba bude od 1,89 percenta).

Naposledy významný krok smerom nadol urobila sporiteľňa koncom júna. Šéf sporiteľne Peter Krutil v rozhovore tvrdil, že to bola reakcia na situáciu na finančnom trhu. Nebolo však tajomstvom, že veľké banky cítili agresívnu cenovú politiku menších hráčov, najmä Prima banky Slovensko.

Tá tento mesiac znížila úrokové sadzby nových  hypoték na 0,8 percenta pri trojročnom fixe s tým, že takúto sadzbu dá všetkým záujemcom, ktorí na hypotéku splnia podmienky.

Prima banka si pokles dovolila najmä vďaka tomu, že získala lacné zdroje. Na finančnom trhu umiestnila kryté dlhopisy so záporným výnosom do splatnosti. Možno predpokladať, že záporné výnosy budú mať aj neskoršie emisie veľkých bánk. Pretože aj v prípade Prima banky boli najmä dôsledkom toho, že sa do záporu dostali swapové sadzby, od ktorých sú odvodené.

Éra lacných hypoték sa tak najskôr nadlho zakonzervuje.

Zdieľať

Disponibilná miera nezamestnanosti si aj napriek prírastku absolventov udržala 5 % aj v septembri. Po sezónnom očistení miera nezamestnanosti zopakovala 4,9 %, informuje Inštitút finančnej politiky.

Miera nezamestnanosti ostáva nezmenená už päť mesiacov v rade. Spomalenie v Nemecku jej čísla zatiaľ výrazne neovplyvnilo.

Počet voľných pracovných miest dosiahol v auguste nový rekord: úrady práce evidovali takmer 98-tisíc voľných pracovných miest.

Vyše dvoch tretín voľných pozícií hlási západné Slovensko s mierou nezamestnanosti pod 4 %. Najviac žiadaní sú stále operátori a montéri strojov a zariadení a kvalifikovaní remeselníci a pracovníci.

Zdieľať

Pellegrini reaguje na množstvo prijímaných zákonov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte: „Takúto smršť poslaneckých návrhov zákonov na sklonku volebného obdobia som nevidel už dávnejšie.“ Pozmeňujúce návrhy podľa neho pribúdajú veľmi rýchlo.

„Strácam v tom prehľad,“ povedal premiér, ktorý je momentálne v Bruseli. Viaceré návrhy sú podľa neho ekonomicky náročné a neráta s nimi rozpočet.

Príkladom je minimálny dôchodok, ktorý má stáť navyše 150 miliónov eur.

Návrhy, ktoré predkladajú poslanci, nie sú podľa neho koordinované s vládou. „Niektoré by sme si mohli dovoliť o rok alebo o dva,“ povedal.

Obáva sa nielen ekonomických dosahov, ale aj toho, že zákony môžu mať chyby, pretože sa prijímajú rýchlo.

„Zaváňa mi to viac predvolebným súbojom ako snahou o zlepšenie situácie na Slovensku,“ povedal premiér. Privítal by, aby zákony išli štandardným procesom.

„Nerád by som bol, aby sa posledné mesiace v parlamente rozbehli preteky, kto príde so senzačnejším návrhom,“ povedal premiér.

Zdieľať

Najväčší boom nákupných centier v Európe zažíva Turecko

Najaktívnejšou krajinou v plánovanej výstavbe nákupných centier v Európe je Turecko, kde má do konca roka 2020 pribudnúť 1,5 milióna štvorcových metrov nákupnej plochy. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Cushman & Wakefield.

V prvom polroku 2019 bola výstavba nákupných centier vo väčšine európskych krajín stabilná.

Výrazné pribrzdenie aktivity v Turecku sa však zaslúžilo o celkový pokles dokončených nových priestorov o 18 percent na zhruba 860-tisíc štvorcových metrov

„Napriek poklesu v tomto roku má Turecko naplánované zvýšenie svojej aktivity a táto krajina má momentálne najväčší objem naplánovanej výstavby v Európe,“ tvrdí v analýze realitná poradenská spoločnosť Cushman & Wakefield (C&W).

Ako je na tom Slovensko

Aj napriek vysokej saturácii nákupných centier, najmä v regionálnych mestách, je nemalá časť ďalšej výstavby naplánovaná na najbližšie 2 až 3 roky.

„Je to výsledok zdravého fungovania maloobchodného sektora v našom regióne a stále relatívne malého vplyvu online predaja na trh,“ hovorí Katarína Paule, vedúca retailového tímu C&W na Slovensku.

Čo sa stavia v Bratislave:

  • druhá fáza nákupného centra Eurovea (pribudne 25-tisíc štvorcových metrov, plánované dokončenie 2021);
  • plánované rozšírenie Auparku (+ 10-tisíc štvorcových metrov);
  • v tomto roku otvára prístavbu Tesco Extra v Petržalke (+ 4000 štvorcových metrov);
  • vo výstavbe je projekt Stanica Nivy (70-tisíc štvorcových metrov maloobchodných priestorov).

Podľa prieskumu je v Európe vo výstavbe približne 5,4 milióna štvorcových metrov nových priestorov s ukončením do konca roka 2020.

Výstavba nákupných centier je výrazne polarizovaná na úrovni krajín a miest.

Mestá s veľkým počtom obyvateľov sú cieľovými pre výstavbu nákupných centier, zatiaľ čo pre menšie centrá sa vyhľadávajú lokality s vysokou návštevnosťou, konštatuje autorka správy Silvia Jodlowski, senior analytička C&W.

Zdieľať

Nezamestnanosť sa po polroku vrátila nad 5 percent

Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri po pol roku opäť stúpla nad 5 percent. Podiel ľudí bez práce od júna do augusta stagnoval na 4,97 percenta, v deviatom mesiaci vzrástol o 0,07 percentuálneho bodu.

Septembrové štatistiky nezamestnanosti zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa neho nezamestnanosť v prvom mesiaci po letných prázdninách ovplyvnili absolventi stredných škôl.

„Je tu isté ochladenie, strata dynamiky na trhu práce, ale nie je to stagnácia, nemôžeme hovoriť o kríze,“ vyhlásil minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Čo hovoria štatistiky:

  • v porovnaní s augustom nezamestnanosť stúpla vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského;
  • ku koncu septembra mohlo okamžite nastúpiť do práce 138 893 osôb, úrady práce evidovali 97 589 voľných miest;
  • medziročne nezamestnanosť klesla o 0,34 percentuálneho bodu

Najviac voľných pracovných miest úrady registrovali na pozíciách operátor a montér strojov a zariadení, kvalifikovaný pracovník a remeselník a pomocný a nekvalifikovaný pracovník.

Spomedzi okresov bola v septembri najvyššia nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (15,04 %), najnižšia v Nitre (2,08 %).

Zdieľať

Pozrite si, ktoré Érsekove sľuby sa naplnili, a ktoré diaľnice prenechá ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek stíha do volieb vyhlásiť zhruba polovicu diaľničných zákaziek, ktoré sľuboval predvlani voličom. Ide najmä o úseky na južnej rýchloceste R2.

Čo je reálne vyhlásiť ešte do volieb: Národná diaľničná spoločnosť sa chce do volieb pustiť už iba do jedného úplne nového stavebného projektu. Je ním úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška na južnej rýchloceste R2 s odhadovanou hodnotou 300 miliónov eur.

Tento zámer nie je úplne istý, lebo úsek podľa odhadov nebude mať vysoké dopravné intenzity. Preto sa zrejme nebude dať financovať z eurofondov a nemusí sa dostať do pripravovaného rebríčka prioritných ciest.

Okrem toho sa NDS chystá do volieb začať tri súťaže, v ktorých pôjde o pokračovanie prác na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline.

V úvode tohto roka z tejto stavby odišlo združenie Salini – Dúha, ktoré neplnilo termíny a sporilo sa s NDS o peniaze. Diaľničiari chcú zákazku rozdeliť na tri časti, o ktoré sa má súťažiť samostatne: 1. hlavná trasa, 2. technológia tunela Višňové a 3. stredisko správy a údržby diaľnic a regionálne operátorské pracovisko.

Poslednou zákazkou v tomto volebnom období bude rozširovanie D1 v úseku Bratislava – Triblavina.

Čo presne Érsek sľúbil:

Minister Érsek predvlani prezentoval oveľa smelšie zámery. Plánoval vyhlásiť tendre na 9 úplne nových úsekov. Spolu šlo o 90,5 kilometra.

Vyhlásenie súťaže je pritom len prvým krokom k začatiu výstavby. Tendre NDS zvyknú trvať  1 – 2 roky, niektoré ešte dlhšie.

Denník E vtedy jeho víziu znázornil v tejto prehľadnej mapke, ktorá už dnes neplatí:

Čo sa z toho podarilo, čo sa nepodarilo a čo je ešte otvorené? Tu je stručný prehľad:

Tendre, ktoré NDS vyhlásila

  • Kriváň – Mýtna
  • Mýtna – Lovinobaňa
  • Prešov, severný obchvat, 1. etapa
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 2. etapa
  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – most ponad diaľničný obchvat D4

Tendre, ktoré plánuje vyhlásiť do volieb:

  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – obchádzkové trasy
  • Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška)

Tendre, ktoré nestihne:

  • Úsek R4 Prešov, severný obchvat, 2. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v lete 2020.
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 1. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v druhom polroku 2020.
  • Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote. NDS plánuje vyhlásiť tendre najskôr v roku 2021, ak sa nájdu peniaze.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať