Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomický newsfilter: Penta už je hlavou po voľbách, na novú vládu nepočká bezbranná

Jaroslav Haščák - reprofoto - Martina Pažitková
Jaroslav Haščák – reprofoto – Martina Pažitková

Podcasty nájdete na: Apple Google Spotify Podbean Amazon Alexa RSS

Dobré ráno, čítate 19. vydanie Ekonomického newsfiltra Denníka E.

Je ako vždy stručné – má 817 slov, zaberie vám 3 a pol minúty čítania a na konci má pribalený drobný bonmot. Pripravil Konštantín Čikovský.


1. Haščák dal najavo, že v nemocniciach nemusí podnikať sám  

Penta spustila procesy, ktoré vyzerajú ako hľadanie investora pre ich stredoeurópsku sieť nemocníc (11 poľských, 4 české a 17 slovenských).

Mohol by byť z USA, Talianska alebo Číny.

Informáciu priniesol týždenník Trend. Ten vlastní Penta, ale viaceré okolnosti naznačujú, že zverejnenie informácie je novinárskym rozhodnutím, nie súčasťou PR plánu majiteľa týždenníka.

Prečo je to dôležité: Štartom hľadania partnera pre zdravotníctva dáva Penta najavo, že sa pripravuje na obdobie po slovenských parlamentných voľbách, keď môže vzniknúť tlak na to, aby zmenšila svoje postavenie v zdravotníctve.

  • Najsilnejšie opozičné zoskupenie PS/Spolu má oslabenie Penty v zdravotníctve priamo v programe. To spôsobí tlak aj na Smer a iné strany, aby sa voči sile Penty v sektore vymedzili.
  • Penta bude okrem toho trvalo strácať na svojej povesti vďaka kontaktom jej partnera Jaroslava Haščáka s Marianom Kočnerom a Pavlom Ruskom a možno aj vďaka pokračovaniu vyšetrovania Gorily.

Čo by Penta získala novým partnerom: 

Renomovaný medicínsky partner pre sieť nemocníc Penty by znamenal zlepšenie jej obrazu medzi verejnosťou, zdravotníkmi aj politikmi.

Vládna moc by mala menšiu chuť meniť zákony v neprospech Penty, keďže by po novom riskovala aj spor so zahraničným investorom.

Prečo to treba brať s rezervou: Čím viac je jasné, že sa Penta bojí straty pozícií po zmene politickej situácie, tým menej je lákavé pre investorov, aby vstupovali do spoločného podniku s Pentou aj na stredoeurópskej úrovni.


2. Čaká sa na najväčšiu kauzu v histórii žilinského súdu

Okresný súd v Žiline čoskoro začne posudzovať, či najväčšia stavebná firma na Slovensku hovorí v registri partnerov verejného sektora pravdu o svojom majiteľovi, alebo je ním Miroslav Výboh.

Prečo je to dôležité, akokoľvek to dopadne:

Ak súd rozhodne, že Doprastav nevlastní Miroslav Výboh, ale stavebný podnikateľ Dušan Mráz, pôjde proti názoru všetkých špičiek stavebného biznisu. Tí mimo záznamu hovoria, že Doprastav je už roky Výbohovou firmou a nemajú o tom prečo pochybovať.

Ak súd rozhodne, že neverí verzii s Dušanom Mrázom ako konečným užívateľom výhod Doprastavu, odstaví od biznisu so štátom najväčšiu stavebnú firmu. Spolu s pokutou od súdu by sa to s veľkou pravdepodobnosťou skončilo bankrotom firmy.

Veľkosťou dosahu tak ide o prípad dokonca oveľa väčší, ako keď správca registra partnerov verejného sektora rozhodoval o firmách blízkych Ivanovi Kmotríkovi či Zoroslavovi Kollárovi.

Aké sú dôkazy, že Doprastav je Výbohov:

Momentálne súd nemá k dispozícii informácie o tom, že by Výboh kontroloval firmu cez vlastníctvo akcií, záložné práva, alebo by existovali nevysvetliteľné toky financií z Doprastavu k Výbohovi.

Sudca sa preto bude musieť rozhodnúť, do akej miery je dôkazom fakt, že riadenie firmy majú pod kontrolou z veľkej časti ľudia blízki Miroslavovi Výbohovi.


3. Hrozba realitnej bubliny je na Slovensku malá

Slovensko nepatrí podľa európskych analytikov ku krajinám, v ktorých hrozí problém na trhu s bytmi alebo v pôžičkách na ne.

Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) vo svojej aktuálnej hodnotiacej správe vidí problémy v 11 krajinách. Česko, Nemecko, Francúzsko, Island a Nórsko dostali od tohto orgánu aj takzvané varovanie.

Prečo je to dôležité: Európski analytici tým naznačujú, že súčasná regulácia úverov na Slovensku je dostatočná na to, aby sa na realitnom a úverovom trhu nevytvorila nebezpečná bublina.

V Bratislave a v priemyselných centrách už podľa analytikov vidno stopy nadhodnotených cien bývania, ale nová výstavba by to mala tlmiť.

Čo kritizujú európski špecialisti z rizík na Slovensku: 

  • Hypoték pribúda, zadlženosť ľudí rastie.
  • Máme veľký podiel hypoték s krátkou viazanosťou, ktoré môžu pri raste sadzieb dostať domácnosti do problémov.
  • Obzvlášť zraniteľní sú mladí, ktorí si aktuálne berú najviac nových úverov.

4. Pozor, kým ekonomika brzdí, platy zrýchľujú

Analytici súkromných bánk znížili odhad rastu HDP v tomto roku na 2,6 percenta.

Nie, nie je to prekvapivé. Potvrdil sa tým len trend, keď v poslednom mesiaci všetky významné slovenské súkromné aj verejné inštitúcie znížili prognózu rastu zhruba o jeden percentný bod.

Je tu však paradox, ktorý si treba zapamätať: Zatiaľ čo ekonomika bude rásť pomalšie, ako sa čakalo, platy idú, naopak, hore rýchlejšie.

Nominálna mzda by mala podľa analytikov súkromných bánk vzrásť v tomto roku o 7,1 percenta, doteraz sa rátalo so 6,5-percentným rastom.

V budúcom roku by už mali rásť mzdy pomalšie, „len“ o 5,1 percenta.


5. Svetový obchod klesá, eurozóna tento rok odoláva

Svetový export za prvých 7 mesiacov roka klesol. Dôvodom je zvýšenie politickej neistoty vo svete a obchodná vojna medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Zdieľať

Gazprom začal plniť plynom prvú vetvu nového podmorského plynovodu TurkStream, ktorý prepája Rusko a Turecko. Moskva ním chce obísť ukrajinskú tranzitnú trasu na prepravu ruského plynu do Európy a posilniť si pozíciu na európskom trhu.

Plnenie plynovodu je poslednou fázou pred uvedením do prevádzky, ktorá by mala byť spustená pred koncom tohto roka, píše Reuters.

Základné fakty o plynovode TurkStream:

  • spája Rusko s Tureckom po dne Čierneho mora;
  • má 2 vetvy, každú s prepravnou kapacitou 15,75 miliardy kubických metrov ročne;
  • prvá vetva má slúžiť na zásobovanie tureckých zákazníkov;
  • druhá má zabezpečovať dodávky ďalej do Bulharska, Srbska a Maďarska.

Plnenie druhej vetvy TurkStreamu je naplánované na neskôr.

Zdieľať

Vyzerá to ako súboj Slovenská sporiteľňa vs. Prima banka

Hypotéky sa ďalej zlacňujú, Slovenská sporiteľňa znova znižuje sadzby.  Po tom, čo sadzby Prima banky klesli na 0,8 percenta, ponúka sporiteľňa sadzby od 0,79 percenta.

Sporiteľňa podľa Finančnej hitparády od nedele opäť zníži úrokové sadzby pri úveroch na bývanie. Na úroveň od 0,79 percent sa (po odpočítaní zľavy za vernosť) dostanú pri ročnej a trojročnej fixácii. Pridala aj pätnásťročnú fixáciu (sadzba bude od 1,89 percenta).

Naposledy významný krok smerom nadol urobila sporiteľňa koncom júna. Šéf sporiteľne Peter Krutil v rozhovore tvrdil, že to bola reakcia na situáciu na finančnom trhu. Nebolo však tajomstvom, že veľké banky cítili agresívnu cenovú politiku menších hráčov, najmä Prima banky Slovensko.

Tá tento mesiac znížila úrokové sadzby nových  hypoték na 0,8 percenta pri trojročnom fixe s tým, že takúto sadzbu dá všetkým záujemcom, ktorí na hypotéku splnia podmienky.

Prima banka si pokles dovolila najmä vďaka tomu, že získala lacné zdroje. Na finančnom trhu umiestnila kryté dlhopisy so záporným výnosom do splatnosti. Možno predpokladať, že záporné výnosy budú mať aj neskoršie emisie veľkých bánk. Pretože aj v prípade Prima banky boli najmä dôsledkom toho, že sa do záporu dostali swapové sadzby, od ktorých sú odvodené.

Éra lacných hypoték sa tak najskôr nadlho zakonzervuje.

Zdieľať

Disponibilná miera nezamestnanosti si aj napriek prírastku absolventov udržala 5 % aj v septembri. Po sezónnom očistení miera nezamestnanosti zopakovala 4,9 %, informuje Inštitút finančnej politiky.

Miera nezamestnanosti ostáva nezmenená už päť mesiacov v rade. Spomalenie v Nemecku jej čísla zatiaľ výrazne neovplyvnilo.

Počet voľných pracovných miest dosiahol v auguste nový rekord: úrady práce evidovali takmer 98-tisíc voľných pracovných miest.

Vyše dvoch tretín voľných pozícií hlási západné Slovensko s mierou nezamestnanosti pod 4 %. Najviac žiadaní sú stále operátori a montéri strojov a zariadení a kvalifikovaní remeselníci a pracovníci.

Zdieľať

Pellegrini reaguje na množstvo prijímaných zákonov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte: „Takúto smršť poslaneckých návrhov zákonov na sklonku volebného obdobia som nevidel už dávnejšie.“ Pozmeňujúce návrhy podľa neho pribúdajú veľmi rýchlo.

„Strácam v tom prehľad,“ povedal premiér, ktorý je momentálne v Bruseli. Viaceré návrhy sú podľa neho ekonomicky náročné a neráta s nimi rozpočet.

Príkladom je minimálny dôchodok, ktorý má stáť navyše 150 miliónov eur.

Návrhy, ktoré predkladajú poslanci, nie sú podľa neho koordinované s vládou. „Niektoré by sme si mohli dovoliť o rok alebo o dva,“ povedal.

Obáva sa nielen ekonomických dosahov, ale aj toho, že zákony môžu mať chyby, pretože sa prijímajú rýchlo.

„Zaváňa mi to viac predvolebným súbojom ako snahou o zlepšenie situácie na Slovensku,“ povedal premiér. Privítal by, aby zákony išli štandardným procesom.

„Nerád by som bol, aby sa posledné mesiace v parlamente rozbehli preteky, kto príde so senzačnejším návrhom,“ povedal premiér.

Zdieľať

Najväčší boom nákupných centier v Európe zažíva Turecko

Najaktívnejšou krajinou v plánovanej výstavbe nákupných centier v Európe je Turecko, kde má do konca roka 2020 pribudnúť 1,5 milióna štvorcových metrov nákupnej plochy. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Cushman & Wakefield.

V prvom polroku 2019 bola výstavba nákupných centier vo väčšine európskych krajín stabilná.

Výrazné pribrzdenie aktivity v Turecku sa však zaslúžilo o celkový pokles dokončených nových priestorov o 18 percent na zhruba 860-tisíc štvorcových metrov

„Napriek poklesu v tomto roku má Turecko naplánované zvýšenie svojej aktivity a táto krajina má momentálne najväčší objem naplánovanej výstavby v Európe,“ tvrdí v analýze realitná poradenská spoločnosť Cushman & Wakefield (C&W).

Ako je na tom Slovensko

Aj napriek vysokej saturácii nákupných centier, najmä v regionálnych mestách, je nemalá časť ďalšej výstavby naplánovaná na najbližšie 2 až 3 roky.

„Je to výsledok zdravého fungovania maloobchodného sektora v našom regióne a stále relatívne malého vplyvu online predaja na trh,“ hovorí Katarína Paule, vedúca retailového tímu C&W na Slovensku.

Čo sa stavia v Bratislave:

  • druhá fáza nákupného centra Eurovea (pribudne 25-tisíc štvorcových metrov, plánované dokončenie 2021);
  • plánované rozšírenie Auparku (+ 10-tisíc štvorcových metrov);
  • v tomto roku otvára prístavbu Tesco Extra v Petržalke (+ 4000 štvorcových metrov);
  • vo výstavbe je projekt Stanica Nivy (70-tisíc štvorcových metrov maloobchodných priestorov).

Podľa prieskumu je v Európe vo výstavbe približne 5,4 milióna štvorcových metrov nových priestorov s ukončením do konca roka 2020.

Výstavba nákupných centier je výrazne polarizovaná na úrovni krajín a miest.

Mestá s veľkým počtom obyvateľov sú cieľovými pre výstavbu nákupných centier, zatiaľ čo pre menšie centrá sa vyhľadávajú lokality s vysokou návštevnosťou, konštatuje autorka správy Silvia Jodlowski, senior analytička C&W.

Zdieľať

Nezamestnanosť sa po polroku vrátila nad 5 percent

Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri po pol roku opäť stúpla nad 5 percent. Podiel ľudí bez práce od júna do augusta stagnoval na 4,97 percenta, v deviatom mesiaci vzrástol o 0,07 percentuálneho bodu.

Septembrové štatistiky nezamestnanosti zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa neho nezamestnanosť v prvom mesiaci po letných prázdninách ovplyvnili absolventi stredných škôl.

„Je tu isté ochladenie, strata dynamiky na trhu práce, ale nie je to stagnácia, nemôžeme hovoriť o kríze,“ vyhlásil minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Čo hovoria štatistiky:

  • v porovnaní s augustom nezamestnanosť stúpla vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského;
  • ku koncu septembra mohlo okamžite nastúpiť do práce 138 893 osôb, úrady práce evidovali 97 589 voľných miest;
  • medziročne nezamestnanosť klesla o 0,34 percentuálneho bodu

Najviac voľných pracovných miest úrady registrovali na pozíciách operátor a montér strojov a zariadení, kvalifikovaný pracovník a remeselník a pomocný a nekvalifikovaný pracovník.

Spomedzi okresov bola v septembri najvyššia nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (15,04 %), najnižšia v Nitre (2,08 %).

Zdieľať

Pozrite si, ktoré Érsekove sľuby sa naplnili, a ktoré diaľnice prenechá ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek stíha do volieb vyhlásiť zhruba polovicu diaľničných zákaziek, ktoré sľuboval predvlani voličom. Ide najmä o úseky na južnej rýchloceste R2.

Čo je reálne vyhlásiť ešte do volieb: Národná diaľničná spoločnosť sa chce do volieb pustiť už iba do jedného úplne nového stavebného projektu. Je ním úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška na južnej rýchloceste R2 s odhadovanou hodnotou 300 miliónov eur.

Tento zámer nie je úplne istý, lebo úsek podľa odhadov nebude mať vysoké dopravné intenzity. Preto sa zrejme nebude dať financovať z eurofondov a nemusí sa dostať do pripravovaného rebríčka prioritných ciest.

Okrem toho sa NDS chystá do volieb začať tri súťaže, v ktorých pôjde o pokračovanie prác na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline.

V úvode tohto roka z tejto stavby odišlo združenie Salini – Dúha, ktoré neplnilo termíny a sporilo sa s NDS o peniaze. Diaľničiari chcú zákazku rozdeliť na tri časti, o ktoré sa má súťažiť samostatne: 1. hlavná trasa, 2. technológia tunela Višňové a 3. stredisko správy a údržby diaľnic a regionálne operátorské pracovisko.

Poslednou zákazkou v tomto volebnom období bude rozširovanie D1 v úseku Bratislava – Triblavina.

Čo presne Érsek sľúbil:

Minister Érsek predvlani prezentoval oveľa smelšie zámery. Plánoval vyhlásiť tendre na 9 úplne nových úsekov. Spolu šlo o 90,5 kilometra.

Vyhlásenie súťaže je pritom len prvým krokom k začatiu výstavby. Tendre NDS zvyknú trvať  1 – 2 roky, niektoré ešte dlhšie.

Denník E vtedy jeho víziu znázornil v tejto prehľadnej mapke, ktorá už dnes neplatí:

Čo sa z toho podarilo, čo sa nepodarilo a čo je ešte otvorené? Tu je stručný prehľad:

Tendre, ktoré NDS vyhlásila

  • Kriváň – Mýtna
  • Mýtna – Lovinobaňa
  • Prešov, severný obchvat, 1. etapa
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 2. etapa
  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – most ponad diaľničný obchvat D4

Tendre, ktoré plánuje vyhlásiť do volieb:

  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – obchádzkové trasy
  • Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška)

Tendre, ktoré nestihne:

  • Úsek R4 Prešov, severný obchvat, 2. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v lete 2020.
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 1. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v druhom polroku 2020.
  • Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote. NDS plánuje vyhlásiť tendre najskôr v roku 2021, ak sa nájdu peniaze.
Zdieľať

Francúzi štartujú privatizáciu lotérie FDJ. Môžu získať 1,5 mld. eur

Štátna lotériová spoločnosť Française des Jeux (FDJ) získala súhlas s uvedením akcií na parížsku burzu. Oficiálne tak odštartovala proces privatizácie, z ktorej by francúzska vláda mohla získať zhruba 1,5 miliardy eur.

Registračné dokumenty FDJ schválil regulátor trhu AMF, píše Bloomberg.

Francúzsko plánuje znížiť svoj 72-percentný podiel v FDJ na 20 %.

Obchodovať s akciami by sa mohlo začať o mesiac. Cena pre primárnu verejnú ponuku zatiaľ nebola stanovená.

Podľa šéfky FDJ Stéphanie Pallezovej bude určená v novembri, hovorí sa skôr o desiatkach než stovkách eur, uvádza Reuters.

Prečo predávajú lotériu:

  • privatizácia je súčasťou snahy prezidenta Emmanuela Macrona na skresanie štátneho dlhu, získanie peňazí na inovatívne projekty a celkové posilnenie ekonomiky;
  • spoločne s FDJ vláda začala minulý rok pripravovať aj na zníženie svojho podielu v letiskovej spoločnosti Aeroports de Paris (ADP);
  • zákon, ktorým si kabinet pripravil pôdu na predaj podielov v FDJ a ADP, umožňuje tiež privatizáciu energetiky Engie.

Privatizácia francúzskych podnikov prichádza v hektickej dobe pre vstup na európsky akciový trh.

Plánovanú premiéru na burze naposledy zrušil taliansky výrobca luxusných jácht Ferretti. Dôvodom bolo globálne obchodné napätie a obavy z dosahu brexitu.

FDJ v kocke:

  • vlani hospodárila so ziskom 170 miliónov eur pri tržbách 1,8 miliardy eur (v tomto roku očakáva 1,9 mld. eur);
  • jej korene siahajú do roku 1933, keď vznikla jej predchodkyňa Národná lotéria na pomoc vojnovým invalidom;
  • okrem lotérie prevádzkuje aj športové stávky a celkovo má 2 500 zamestnancov.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať