Denník N

Ekonomický newsfilter: Kamenickému už nie je všetko jedno. Prepad príjmov je vraj obrovský

Minister financií Ladislav Kamenický. Foto N - Tomáš Benedikovič
Minister financií Ladislav Kamenický. Foto N – Tomáš Benedikovič
Komplexné IT riešenia. Kompletne od VNETu. Poďme robiť biznis spolu v časoch ktoré sa menia

Dobré ráno,

prinášame vám ďalší stručný výber správ, má 1251 slov, bude vás stáť 5 minút čítania. Pripravil ho Oliver Brunovský.


1. Minister financií potreboval až daňovú prognózu, aby priznal: Situácia je vážna

Začnime grafom, ktorý všetko vysvetlí: Takto vyzerali v posledných rokoch rozpočtami neočakávané príjmy štátneho rozpočtu, ktoré držali Ficove vlády v mode rozšafnosti.

Vlády ani trochu nešetrili a nerobili žiadne reformy. Malú časť z nadpríjmov rozdali v rôznych sociálnych balíčkoch s odôvodnením, že ekonomike sa darí, tak sa treba s občanmi podeliť.

Včera ministerstvo financií zverejnilo daňovú prognózu na budúci rok, ktorá ukazuje, že hostina sa skončila. Odhad znižuje budúcoročný výber daní o 615 mil. eur a ešte o čosi horšie to vyzerá s príjmami na ďalšie dva roky.

Kde sa stratia dane:

  • Rast slovenskej ekonomiky sa tohto roku, najmä pre nepriaznivý vývoj na trhoch v eurozóne, spomaľuje na 2,4 % a na budúci rok na 2,3 %. To bude znamenať oproti plánu výpadok príjmov niečo vyše 300 mil. eur.
  • Zavedenie balíčka opatrení (odpočítateľná položka, nižšia DPH na potraviny, 15-percentná sadzba dane pre firmy a živnostníkov) uberá ďalších 300 mil. eur.

Čo na to Kamenický: „Prepad je oproti júnu obrovský. Nehovorí sa mi to ľahko, ale situácia je vážna,“ priznal minister financií pred predložením rozpočtu, ktorý by doma koalícia s ľahkým srdcom schválila, no Kamenický ho ešte predtým bude musieť obhajovať v Bruseli.

V čom je súčasná situácia nepríjemná: Kamenickému budú do rozpočtu chýbať príjmy napriek tomu, že ešte stále stúpajú (hoci už pomalšie – tempom 3 – 4 %).

Lenže tak ako sa v dobrých časoch kumulujú priaznivé efekty, rovnako sa v časoch biedy násobia negatíva. Napríklad menší rast príjmov od zamestnaných spravidla sprevádzajú zvýšené náklady na nezamestnanosť.

A problém je, že na zlé časy nás Ficove a Pellegriniho vlády nepripravovali.

Poznámka, ktorú si treba zapamätať:  Komentár Inštitútu finančnej politiky k aktuálnej daňovej prognóze hovorí, že živnosti sa stali veľmi atraktívnou formou dosahovania príjmov.

Podľa IFP si však až 70 % živnostníkov platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu.

„V prepočte na súčasný systém by táto skupina živnostníkov dostávala minimálny dôchodok vo výške 322 eur mesačne. Bez dodatočných úspor môže byť ohrozená nedostatočným dôchodkovým zabezpečením.“


2. Tretia protestná rezignácia vo Frankfurte

Septembrové rozhodnutie Európskej centrálnej banky o tom, že sa znova začnú masívne nakupovať štátne dlhopisy členských krajín, aby sa do eurozóny naliali nové peniaze, má nepríjemnú dohru.

V stredu večer, dva roky pred vypršaním 8-ročného funkčného obdobia, nečakane rezignovala Sabine Lautenschlaegerová, nemecká členka výkonného výboru, ktorý je najvyšším orgánom ECB. 

Čo to znamená:

  • ECB sa snaží prijímať rozhodnutia konsenzuálne a nezverejňuje, kto ako hlasoval.
  • Napriek tomu prenikli na verejnosť informácie, že kvantitatívne uvoľňovanie prešlo proti vôli Nemecka a Francúzska a de facto o tom rozhodli hlasy trpaslíkov s minimálnym príspevkom do tvorby bohatstva eurozóny (Malta, Cyprus, Lotyšsko, Litva…).
  • Rozdelenie hlasov pri septembrovom rokovaní označujú ekonómovia – aj pre zloženie hlasov proti – za „bezprecedentný odpor“.

Aké je to vážne: O tom svedčí skutočnosť, že od vypuknutia dlhopisovej krízy je to už tretie predčasné odstúpenie nemeckého člena výboru.

Protestný odchod tvrdej kritičky kvantitatívneho uvoľňovania môže na jednej strane uľahčiť úlohu budúcej šéfke ECB Christine Lagardeovej. Očakáva sa, že ona bude pri presadzovaní uvoľnenej menovej politiky v eurozóne ešte ochotnejšia ako súčasný šéf Draghi.

Veľkosť odporu vnútri ECB a aj pokles kurzu eura hneď po rezignácii Lautenschlaegerovej však zároveň môže byť signálom, že eurozónu môžu čakať väčšie otrasy.


3. Do brexitu 34 dní: Pripravujte sa na čierny scenár

Britský premiér Boris Johnson prehráva v Dolnej snemovni jedno hlasovanie za druhým. Včera mu nevyšiel pokus o ďalšie prerušenie rokovania parlamentu.

Napriek tomu tvrdí, že ak s EÚ nevyrokuje dohodu, Británia odíde.

Ignoruje pritom zákon, ktorým mu parlamentná väčšina v takom prípade prikázala požiadať Úniu o ďalší odklad brexitu.

Podľa aktuálneho odhadu investičnej banky Goldman Sachs je pravdepodobnosť tvrdého brexitu 25 percent.

Keďže sa riziko neznižuje, firmy sa už celkom vážne pripravujú na komplikácie, ktoré odchod Británie z unijného zväzku zrejme prinesie.

 Čo komu hrozí:

  • Národná banka Slovenska odhadla, že európsky export do Británie klesne o 12 percent.
  • Najväčší finančný dosah by mal tvrdý brexit na výrobcov hotových áut. Tie majú až 10-percentné clá a nevzťahuje sa na ne ani zámer britskej vlády dočasne oslobodiť od cla komponenty.
  • Druhou vážnou hrozbou sú zdržania na hraniciach, ktoré môžu zbrzdiť prepravu súčiastok do výroby. Dodávky just-in-time bude treba prehodnotiť. Odborníci odporúčajú zabezpečiť sa záložnými dodávateľmi.
  • Firmy sa musia pripraviť na colný režim a s tým súvisiace formality.
  • Mnohé obchody môžu padnúť pod režim licencií, a to aj také, pri ktorých hrozí takzvané dvojaké použitie (napríklad do zbraní).
  • DPH bude treba platiť hneď pri dovoze počas colného konania, firmám sa tým skomplikujú finančné toky.  

4. Gábor Gál cúvol, ale veritelia ešte nad dražobnou mafiou nevyhrali

Ministerstvo spravodlivosti stoplo novelu dražobného zákona, ktorou malo riešiť problémy okolo dobrovoľných dražieb. Prípravu novely tvrdo kritizovali veritelia, dražobníci aj konkurzní správcovia.

Gábora Gála a jeho ľudí však pomohla zastaviť až centrálna banka. Tá vytasila najťažší kaliber: vo svojom stanovisku napísala, že pre zle vedené dražby by mohla byť ohrozená finančná stabilita bánk aj krajiny.

O čo ide v spore o dražby:

  • Dobrovoľné dražby sú vymyslené najmä na to, aby veritelia vedeli uplatniť záložné právo na nehnuteľnosti a cenné hnuteľné veci, a to bez zdĺhavých súdnych procedúr.
  • Na Slovensku sa však dražby vrátili do 90. rokov, na mnohých sa objavujú čudní ľudia a dražby prebiehajú pod nátlakom.
  • Výsledkom sú nezriedka neférové ceny a poškodené majetkové práva ľudí v problémoch aj veriteľov.
  • Problém nie je vôbec malý, v bežný deň sa na Slovensku uskutoční aj desať dražieb.

Ako sa to stalo: Ministerstvo má už roky hotové paragrafové znenie nového zákona o dražbách, ktoré malo zaviesť anonymné a kontrolované elektronické dražby. Z neznámych príčin zostáva v zásuvkách.

A naopak, legislatívu ďalej krivia nesystémové a riadne nezanalyzované poslanecké návrhy, ktoré ďalej komplikujú postavenie veriteľov a poškodzujú trh.

Prečo jedna stopka nestačí: NBS tentoraz reagovala najmä na zhoršovanie postavenia bánk, ktoré by sa pri neúspešnom vymáhaní dlhov za nesplácané hypotéky dostávali do strát. Zastavenie novely však ešte samotný problém nerieši.

A prečo je to už podozrivé: Pred niekoľkými mesiacmi iný poslanecký návrh skomplikoval postavenie veriteľov v prospech správcov bytov.

Ešte predtým nebola do detailov domyslená právna úprava osobných bankrotov, takže sa začali hojne zneužívať.

To, čo sa navonok môže javiť ako snaha o ochranu slabších, v skutočnosti vážne poškodzuje trh a podnikateľské prostredie.


5. Nemecký Continental zredukuje fabriky

Tradičný výrobca pneumatík a s tým súvisiaceho sortimentu ohlásil, že počas najbližších 10 rokov uvoľní zhruba desatinu z 220-tisíc zamestnancov a niekoľko závodov v Nemecku, USA, Taliansku a Malajzii zavrie.

Prečo je to dôležité: Continental má na Slovensku štyri fabriky – dve pneumatikárske v Púchove a po jednej vo Zvolene (brzdové komponenty) a v Dolných Vesteniciach (pružiace elementy). Dovedna v nich zamestnáva takmer 7000 ľudí.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ekonomický newsfilter

  • Ekonomický newsfilter Denníka E píšu skúsení editori Oliver Brunovský, Ján Kováč a Radoslav Tomek
  • Nové vydanie sumáru najdôležitejších udalostí z ekonomiky a spoločnosti vychádza každý deň najneskôr o 7:00 ráno, súčasne so zverejnením na webe posielame aj newslettrovú verziu (aktivujte si odber tu)
  • Do 8:00 ráno garantujeme zverejnenie audioverzie pre predplatiteľov, ktorí si ho môžu vypočuť na webe alebo v aplikácii Denník N
  • Ostatní poslucháči si ho môžu vypočuť po 12:00 na kanáli Denník E kdekoľvek počúvate podcasty

Ekonomika

Teraz najčítanejšie