Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomický newsfilter: Kamenickému už nie je všetko jedno. Prepad príjmov je vraj obrovský

Minister financií Ladislav Kamenický. Foto N - Tomáš Benedikovič
Minister financií Ladislav Kamenický. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobré ráno,

prinášame vám ďalší stručný výber správ, má 1251 slov, bude vás stáť 5 minút čítania. Pripravil ho Oliver Brunovský.


1. Minister financií potreboval až daňovú prognózu, aby priznal: Situácia je vážna

Začnime grafom, ktorý všetko vysvetlí: Takto vyzerali v posledných rokoch rozpočtami neočakávané príjmy štátneho rozpočtu, ktoré držali Ficove vlády v mode rozšafnosti.

Vlády ani trochu nešetrili a nerobili žiadne reformy. Malú časť z nadpríjmov rozdali v rôznych sociálnych balíčkoch s odôvodnením, že ekonomike sa darí, tak sa treba s občanmi podeliť.

Včera ministerstvo financií zverejnilo daňovú prognózu na budúci rok, ktorá ukazuje, že hostina sa skončila. Odhad znižuje budúcoročný výber daní o 615 mil. eur a ešte o čosi horšie to vyzerá s príjmami na ďalšie dva roky.

Kde sa stratia dane:

  • Rast slovenskej ekonomiky sa tohto roku, najmä pre nepriaznivý vývoj na trhoch v eurozóne, spomaľuje na 2,4 % a na budúci rok na 2,3 %. To bude znamenať oproti plánu výpadok príjmov niečo vyše 300 mil. eur.
  • Zavedenie balíčka opatrení (odpočítateľná položka, nižšia DPH na potraviny, 15-percentná sadzba dane pre firmy a živnostníkov) uberá ďalších 300 mil. eur.

Čo na to Kamenický: „Prepad je oproti júnu obrovský. Nehovorí sa mi to ľahko, ale situácia je vážna,“ priznal minister financií pred predložením rozpočtu, ktorý by doma koalícia s ľahkým srdcom schválila, no Kamenický ho ešte predtým bude musieť obhajovať v Bruseli.

V čom je súčasná situácia nepríjemná: Kamenickému budú do rozpočtu chýbať príjmy napriek tomu, že ešte stále stúpajú (hoci už pomalšie – tempom 3 – 4 %).

Lenže tak ako sa v dobrých časoch kumulujú priaznivé efekty, rovnako sa v časoch biedy násobia negatíva. Napríklad menší rast príjmov od zamestnaných spravidla sprevádzajú zvýšené náklady na nezamestnanosť.

A problém je, že na zlé časy nás Ficove a Pellegriniho vlády nepripravovali.

Poznámka, ktorú si treba zapamätať:  Komentár Inštitútu finančnej politiky k aktuálnej daňovej prognóze hovorí, že živnosti sa stali veľmi atraktívnou formou dosahovania príjmov.

Podľa IFP si však až 70 % živnostníkov platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu.

„V prepočte na súčasný systém by táto skupina živnostníkov dostávala minimálny dôchodok vo výške 322 eur mesačne. Bez dodatočných úspor môže byť ohrozená nedostatočným dôchodkovým zabezpečením.“


2. Tretia protestná rezignácia vo Frankfurte

Septembrové rozhodnutie Európskej centrálnej banky o tom, že sa znova začnú masívne nakupovať štátne dlhopisy členských krajín, aby sa do eurozóny naliali nové peniaze, má nepríjemnú dohru.

V stredu večer, dva roky pred vypršaním 8-ročného funkčného obdobia, nečakane rezignovala Sabine Lautenschlaegerová, nemecká členka výkonného výboru, ktorý je najvyšším orgánom ECB. 

Čo to znamená:

  • ECB sa snaží prijímať rozhodnutia konsenzuálne a nezverejňuje, kto ako hlasoval.
  • Napriek tomu prenikli na verejnosť informácie, že kvantitatívne uvoľňovanie prešlo proti vôli Nemecka a Francúzska a de facto o tom rozhodli hlasy trpaslíkov s minimálnym príspevkom do tvorby bohatstva eurozóny (Malta, Cyprus, Lotyšsko, Litva…).
  • Rozdelenie hlasov pri septembrovom rokovaní označujú ekonómovia – aj pre zloženie hlasov proti – za „bezprecedentný odpor“.

Aké je to vážne: O tom svedčí skutočnosť, že od vypuknutia dlhopisovej krízy je to už tretie predčasné odstúpenie nemeckého člena výboru.

Protestný odchod tvrdej kritičky kvantitatívneho uvoľňovania môže na jednej strane uľahčiť úlohu budúcej šéfke ECB Christine Lagardeovej. Očakáva sa, že ona bude pri presadzovaní uvoľnenej menovej politiky v eurozóne ešte ochotnejšia ako súčasný šéf Draghi.

Veľkosť odporu vnútri ECB a aj pokles kurzu eura hneď po rezignácii Lautenschlaegerovej však zároveň môže byť signálom, že eurozónu môžu čakať väčšie otrasy.


3. Do brexitu 34 dní: Pripravujte sa na čierny scenár

Britský premiér Boris Johnson prehráva v Dolnej snemovni jedno hlasovanie za druhým. Včera mu nevyšiel pokus o ďalšie prerušenie rokovania parlamentu.

Napriek tomu tvrdí, že ak s EÚ nevyrokuje dohodu, Británia odíde.

Ignoruje pritom zákon, ktorým mu parlamentná väčšina v takom prípade prikázala požiadať Úniu o ďalší odklad brexitu.

Podľa aktuálneho odhadu investičnej banky Goldman Sachs je pravdepodobnosť tvrdého brexitu 25 percent.

Keďže sa riziko neznižuje, firmy sa už celkom vážne pripravujú na komplikácie, ktoré odchod Británie z unijného zväzku zrejme prinesie.

 Čo komu hrozí:

  • Národná banka Slovenska odhadla, že európsky export do Británie klesne o 12 percent.
  • Najväčší finančný dosah by mal tvrdý brexit na výrobcov hotových áut. Tie majú až 10-percentné clá a nevzťahuje sa na ne ani zámer britskej vlády dočasne oslobodiť od cla komponenty.
  • Druhou vážnou hrozbou sú zdržania na hraniciach, ktoré môžu zbrzdiť prepravu súčiastok do výroby. Dodávky just-in-time bude treba prehodnotiť. Odborníci odporúčajú zabezpečiť sa záložnými dodávateľmi.
  • Firmy sa musia pripraviť na colný režim a s tým súvisiace formality.
  • Mnohé obchody môžu padnúť pod režim licencií, a to aj také, pri ktorých hrozí takzvané dvojaké použitie (napríklad do zbraní).
  • DPH bude treba platiť hneď pri dovoze počas colného konania, firmám sa tým skomplikujú finančné toky.  

4. Gábor Gál cúvol, ale veritelia ešte nad dražobnou mafiou nevyhrali

Ministerstvo spravodlivosti stoplo novelu dražobného zákona, ktorou malo riešiť problémy okolo dobrovoľných dražieb. Prípravu novely tvrdo kritizovali veritelia, dražobníci aj konkurzní správcovia.

Gábora Gála a jeho ľudí však pomohla zastaviť až centrálna banka. Tá vytasila najťažší kaliber: vo svojom stanovisku napísala, že pre zle vedené dražby by mohla byť ohrozená finančná stabilita bánk aj krajiny.

O čo ide v spore o dražby:

  • Dobrovoľné dražby sú vymyslené najmä na to, aby veritelia vedeli uplatniť záložné právo na nehnuteľnosti a cenné hnuteľné veci, a to bez zdĺhavých súdnych procedúr.
  • Na Slovensku sa však dražby vrátili do 90. rokov, na mnohých sa objavujú čudní ľudia a dražby prebiehajú pod nátlakom.
  • Výsledkom sú nezriedka neférové ceny a poškodené majetkové práva ľudí v problémoch aj veriteľov.
  • Problém nie je vôbec malý, v bežný deň sa na Slovensku uskutoční aj desať dražieb.

Ako sa to stalo: Ministerstvo má už roky hotové paragrafové znenie nového zákona o dražbách, ktoré malo zaviesť anonymné a kontrolované elektronické dražby. Z neznámych príčin zostáva v zásuvkách.

A naopak, legislatívu ďalej krivia nesystémové a riadne nezanalyzované poslanecké návrhy, ktoré ďalej komplikujú postavenie veriteľov a poškodzujú trh.

Prečo jedna stopka nestačí: NBS tentoraz reagovala najmä na zhoršovanie postavenia bánk, ktoré by sa pri neúspešnom vymáhaní dlhov za nesplácané hypotéky dostávali do strát. Zastavenie novely však ešte samotný problém nerieši.

A prečo je to už podozrivé: Pred niekoľkými mesiacmi iný poslanecký návrh skomplikoval postavenie veriteľov v prospech správcov bytov.

Ešte predtým nebola do detailov domyslená právna úprava osobných bankrotov, takže sa začali hojne zneužívať.

To, čo sa navonok môže javiť ako snaha o ochranu slabších, v skutočnosti vážne poškodzuje trh a podnikateľské prostredie.


5. Nemecký Continental zredukuje fabriky

Tradičný výrobca pneumatík a s tým súvisiaceho sortimentu ohlásil, že počas najbližších 10 rokov uvoľní zhruba desatinu z 220-tisíc zamestnancov a niekoľko závodov v Nemecku, USA, Taliansku a Malajzii zavrie.

Prečo je to dôležité: Continental má na Slovensku štyri fabriky – dve pneumatikárske v Púchove a po jednej vo Zvolene (brzdové komponenty) a v Dolných Vesteniciach (pružiace elementy). Dovedna v nich zamestnáva takmer 7000 ľudí.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Zdieľať

Gazprom začal plniť plynom prvú vetvu nového podmorského plynovodu TurkStream, ktorý prepája Rusko a Turecko. Moskva ním chce obísť ukrajinskú tranzitnú trasu na prepravu ruského plynu do Európy a posilniť si pozíciu na európskom trhu.

Plnenie plynovodu je poslednou fázou pred uvedením do prevádzky, ktorá by mala byť spustená pred koncom tohto roka, píše Reuters.

Základné fakty o plynovode TurkStream:

  • spája Rusko s Tureckom po dne Čierneho mora;
  • má 2 vetvy, každú s prepravnou kapacitou 15,75 miliardy kubických metrov ročne;
  • prvá vetva má slúžiť na zásobovanie tureckých zákazníkov;
  • druhá má zabezpečovať dodávky ďalej do Bulharska, Srbska a Maďarska.

Plnenie druhej vetvy TurkStreamu je naplánované na neskôr.

Zdieľať

Vyzerá to ako súboj Slovenská sporiteľňa vs. Prima banka

Hypotéky sa ďalej zlacňujú, Slovenská sporiteľňa znova znižuje sadzby.  Po tom, čo sadzby Prima banky klesli na 0,8 percenta, ponúka sporiteľňa sadzby od 0,79 percenta.

Sporiteľňa podľa Finančnej hitparády od nedele opäť zníži úrokové sadzby pri úveroch na bývanie. Na úroveň od 0,79 percent sa (po odpočítaní zľavy za vernosť) dostanú pri ročnej a trojročnej fixácii. Pridala aj pätnásťročnú fixáciu (sadzba bude od 1,89 percenta).

Naposledy významný krok smerom nadol urobila sporiteľňa koncom júna. Šéf sporiteľne Peter Krutil v rozhovore tvrdil, že to bola reakcia na situáciu na finančnom trhu. Nebolo však tajomstvom, že veľké banky cítili agresívnu cenovú politiku menších hráčov, najmä Prima banky Slovensko.

Tá tento mesiac znížila úrokové sadzby nových  hypoték na 0,8 percenta pri trojročnom fixe s tým, že takúto sadzbu dá všetkým záujemcom, ktorí na hypotéku splnia podmienky.

Prima banka si pokles dovolila najmä vďaka tomu, že získala lacné zdroje. Na finančnom trhu umiestnila kryté dlhopisy so záporným výnosom do splatnosti. Možno predpokladať, že záporné výnosy budú mať aj neskoršie emisie veľkých bánk. Pretože aj v prípade Prima banky boli najmä dôsledkom toho, že sa do záporu dostali swapové sadzby, od ktorých sú odvodené.

Éra lacných hypoték sa tak najskôr nadlho zakonzervuje.

Zdieľať

Disponibilná miera nezamestnanosti si aj napriek prírastku absolventov udržala 5 % aj v septembri. Po sezónnom očistení miera nezamestnanosti zopakovala 4,9 %, informuje Inštitút finančnej politiky.

Miera nezamestnanosti ostáva nezmenená už päť mesiacov v rade. Spomalenie v Nemecku jej čísla zatiaľ výrazne neovplyvnilo.

Počet voľných pracovných miest dosiahol v auguste nový rekord: úrady práce evidovali takmer 98-tisíc voľných pracovných miest.

Vyše dvoch tretín voľných pozícií hlási západné Slovensko s mierou nezamestnanosti pod 4 %. Najviac žiadaní sú stále operátori a montéri strojov a zariadení a kvalifikovaní remeselníci a pracovníci.

Zdieľať

Pellegrini reaguje na množstvo prijímaných zákonov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte: „Takúto smršť poslaneckých návrhov zákonov na sklonku volebného obdobia som nevidel už dávnejšie.“ Pozmeňujúce návrhy podľa neho pribúdajú veľmi rýchlo.

„Strácam v tom prehľad,“ povedal premiér, ktorý je momentálne v Bruseli. Viaceré návrhy sú podľa neho ekonomicky náročné a neráta s nimi rozpočet.

Príkladom je minimálny dôchodok, ktorý má stáť navyše 150 miliónov eur.

Návrhy, ktoré predkladajú poslanci, nie sú podľa neho koordinované s vládou. „Niektoré by sme si mohli dovoliť o rok alebo o dva,“ povedal.

Obáva sa nielen ekonomických dosahov, ale aj toho, že zákony môžu mať chyby, pretože sa prijímajú rýchlo.

„Zaváňa mi to viac predvolebným súbojom ako snahou o zlepšenie situácie na Slovensku,“ povedal premiér. Privítal by, aby zákony išli štandardným procesom.

„Nerád by som bol, aby sa posledné mesiace v parlamente rozbehli preteky, kto príde so senzačnejším návrhom,“ povedal premiér.

Zdieľať

Najväčší boom nákupných centier v Európe zažíva Turecko

Najaktívnejšou krajinou v plánovanej výstavbe nákupných centier v Európe je Turecko, kde má do konca roka 2020 pribudnúť 1,5 milióna štvorcových metrov nákupnej plochy. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Cushman & Wakefield.

V prvom polroku 2019 bola výstavba nákupných centier vo väčšine európskych krajín stabilná.

Výrazné pribrzdenie aktivity v Turecku sa však zaslúžilo o celkový pokles dokončených nových priestorov o 18 percent na zhruba 860-tisíc štvorcových metrov

„Napriek poklesu v tomto roku má Turecko naplánované zvýšenie svojej aktivity a táto krajina má momentálne najväčší objem naplánovanej výstavby v Európe,“ tvrdí v analýze realitná poradenská spoločnosť Cushman & Wakefield (C&W).

Ako je na tom Slovensko

Aj napriek vysokej saturácii nákupných centier, najmä v regionálnych mestách, je nemalá časť ďalšej výstavby naplánovaná na najbližšie 2 až 3 roky.

„Je to výsledok zdravého fungovania maloobchodného sektora v našom regióne a stále relatívne malého vplyvu online predaja na trh,“ hovorí Katarína Paule, vedúca retailového tímu C&W na Slovensku.

Čo sa stavia v Bratislave:

  • druhá fáza nákupného centra Eurovea (pribudne 25-tisíc štvorcových metrov, plánované dokončenie 2021);
  • plánované rozšírenie Auparku (+ 10-tisíc štvorcových metrov);
  • v tomto roku otvára prístavbu Tesco Extra v Petržalke (+ 4000 štvorcových metrov);
  • vo výstavbe je projekt Stanica Nivy (70-tisíc štvorcových metrov maloobchodných priestorov).

Podľa prieskumu je v Európe vo výstavbe približne 5,4 milióna štvorcových metrov nových priestorov s ukončením do konca roka 2020.

Výstavba nákupných centier je výrazne polarizovaná na úrovni krajín a miest.

Mestá s veľkým počtom obyvateľov sú cieľovými pre výstavbu nákupných centier, zatiaľ čo pre menšie centrá sa vyhľadávajú lokality s vysokou návštevnosťou, konštatuje autorka správy Silvia Jodlowski, senior analytička C&W.

Zdieľať

Nezamestnanosť sa po polroku vrátila nad 5 percent

Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri po pol roku opäť stúpla nad 5 percent. Podiel ľudí bez práce od júna do augusta stagnoval na 4,97 percenta, v deviatom mesiaci vzrástol o 0,07 percentuálneho bodu.

Septembrové štatistiky nezamestnanosti zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa neho nezamestnanosť v prvom mesiaci po letných prázdninách ovplyvnili absolventi stredných škôl.

„Je tu isté ochladenie, strata dynamiky na trhu práce, ale nie je to stagnácia, nemôžeme hovoriť o kríze,“ vyhlásil minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Čo hovoria štatistiky:

  • v porovnaní s augustom nezamestnanosť stúpla vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského;
  • ku koncu septembra mohlo okamžite nastúpiť do práce 138 893 osôb, úrady práce evidovali 97 589 voľných miest;
  • medziročne nezamestnanosť klesla o 0,34 percentuálneho bodu

Najviac voľných pracovných miest úrady registrovali na pozíciách operátor a montér strojov a zariadení, kvalifikovaný pracovník a remeselník a pomocný a nekvalifikovaný pracovník.

Spomedzi okresov bola v septembri najvyššia nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (15,04 %), najnižšia v Nitre (2,08 %).

Zdieľať

Pozrite si, ktoré Érsekove sľuby sa naplnili, a ktoré diaľnice prenechá ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek stíha do volieb vyhlásiť zhruba polovicu diaľničných zákaziek, ktoré sľuboval predvlani voličom. Ide najmä o úseky na južnej rýchloceste R2.

Čo je reálne vyhlásiť ešte do volieb: Národná diaľničná spoločnosť sa chce do volieb pustiť už iba do jedného úplne nového stavebného projektu. Je ním úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška na južnej rýchloceste R2 s odhadovanou hodnotou 300 miliónov eur.

Tento zámer nie je úplne istý, lebo úsek podľa odhadov nebude mať vysoké dopravné intenzity. Preto sa zrejme nebude dať financovať z eurofondov a nemusí sa dostať do pripravovaného rebríčka prioritných ciest.

Okrem toho sa NDS chystá do volieb začať tri súťaže, v ktorých pôjde o pokračovanie prác na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline.

V úvode tohto roka z tejto stavby odišlo združenie Salini – Dúha, ktoré neplnilo termíny a sporilo sa s NDS o peniaze. Diaľničiari chcú zákazku rozdeliť na tri časti, o ktoré sa má súťažiť samostatne: 1. hlavná trasa, 2. technológia tunela Višňové a 3. stredisko správy a údržby diaľnic a regionálne operátorské pracovisko.

Poslednou zákazkou v tomto volebnom období bude rozširovanie D1 v úseku Bratislava – Triblavina.

Čo presne Érsek sľúbil:

Minister Érsek predvlani prezentoval oveľa smelšie zámery. Plánoval vyhlásiť tendre na 9 úplne nových úsekov. Spolu šlo o 90,5 kilometra.

Vyhlásenie súťaže je pritom len prvým krokom k začatiu výstavby. Tendre NDS zvyknú trvať  1 – 2 roky, niektoré ešte dlhšie.

Denník E vtedy jeho víziu znázornil v tejto prehľadnej mapke, ktorá už dnes neplatí:

Čo sa z toho podarilo, čo sa nepodarilo a čo je ešte otvorené? Tu je stručný prehľad:

Tendre, ktoré NDS vyhlásila

  • Kriváň – Mýtna
  • Mýtna – Lovinobaňa
  • Prešov, severný obchvat, 1. etapa
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 2. etapa
  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – most ponad diaľničný obchvat D4

Tendre, ktoré plánuje vyhlásiť do volieb:

  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – obchádzkové trasy
  • Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška)

Tendre, ktoré nestihne:

  • Úsek R4 Prešov, severný obchvat, 2. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v lete 2020.
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 1. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v druhom polroku 2020.
  • Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote. NDS plánuje vyhlásiť tendre najskôr v roku 2021, ak sa nájdu peniaze.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať