Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Logo Ekonomický NewsfilterEkonomický newsfilter: Kamenickému už nie je všetko jedno. Prepad príjmov je vraj obrovský

Minister financií Ladislav Kamenický. Foto N - Tomáš Benedikovič
Minister financií Ladislav Kamenický. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobré ráno,

prinášame vám ďalší stručný výber správ, má 1251 slov, bude vás stáť 5 minút čítania. Pripravil ho Oliver Brunovský.


1. Minister financií potreboval až daňovú prognózu, aby priznal: Situácia je vážna

Začnime grafom, ktorý všetko vysvetlí: Takto vyzerali v posledných rokoch rozpočtami neočakávané príjmy štátneho rozpočtu, ktoré držali Ficove vlády v mode rozšafnosti.

Vlády ani trochu nešetrili a nerobili žiadne reformy. Malú časť z nadpríjmov rozdali v rôznych sociálnych balíčkoch s odôvodnením, že ekonomike sa darí, tak sa treba s občanmi podeliť.

Včera ministerstvo financií zverejnilo daňovú prognózu na budúci rok, ktorá ukazuje, že hostina sa skončila. Odhad znižuje budúcoročný výber daní o 615 mil. eur a ešte o čosi horšie to vyzerá s príjmami na ďalšie dva roky.

Kde sa stratia dane:

  • Rast slovenskej ekonomiky sa tohto roku, najmä pre nepriaznivý vývoj na trhoch v eurozóne, spomaľuje na 2,4 % a na budúci rok na 2,3 %. To bude znamenať oproti plánu výpadok príjmov niečo vyše 300 mil. eur.
  • Zavedenie balíčka opatrení (odpočítateľná položka, nižšia DPH na potraviny, 15-percentná sadzba dane pre firmy a živnostníkov) uberá ďalších 300 mil. eur.

Čo na to Kamenický: „Prepad je oproti júnu obrovský. Nehovorí sa mi to ľahko, ale situácia je vážna,“ priznal minister financií pred predložením rozpočtu, ktorý by doma koalícia s ľahkým srdcom schválila, no Kamenický ho ešte predtým bude musieť obhajovať v Bruseli.

V čom je súčasná situácia nepríjemná: Kamenickému budú do rozpočtu chýbať príjmy napriek tomu, že ešte stále stúpajú (hoci už pomalšie – tempom 3 – 4 %).

Lenže tak ako sa v dobrých časoch kumulujú priaznivé efekty, rovnako sa v časoch biedy násobia negatíva. Napríklad menší rast príjmov od zamestnaných spravidla sprevádzajú zvýšené náklady na nezamestnanosť.

A problém je, že na zlé časy nás Ficove a Pellegriniho vlády nepripravovali.

Poznámka, ktorú si treba zapamätať:  Komentár Inštitútu finančnej politiky k aktuálnej daňovej prognóze hovorí, že živnosti sa stali veľmi atraktívnou formou dosahovania príjmov.

Podľa IFP si však až 70 % živnostníkov platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu.

„V prepočte na súčasný systém by táto skupina živnostníkov dostávala minimálny dôchodok vo výške 322 eur mesačne. Bez dodatočných úspor môže byť ohrozená nedostatočným dôchodkovým zabezpečením.“


2. Tretia protestná rezignácia vo Frankfurte

Septembrové rozhodnutie Európskej centrálnej banky o tom, že sa znova začnú masívne nakupovať štátne dlhopisy členských krajín, aby sa do eurozóny naliali nové peniaze, má nepríjemnú dohru.

V stredu večer, dva roky pred vypršaním 8-ročného funkčného obdobia, nečakane rezignovala Sabine Lautenschlaegerová, nemecká členka výkonného výboru, ktorý je najvyšším orgánom ECB. 

Čo to znamená:

  • ECB sa snaží prijímať rozhodnutia konsenzuálne a nezverejňuje, kto ako hlasoval.
  • Napriek tomu prenikli na verejnosť informácie, že kvantitatívne uvoľňovanie prešlo proti vôli Nemecka a Francúzska a de facto o tom rozhodli hlasy trpaslíkov s minimálnym príspevkom do tvorby bohatstva eurozóny (Malta, Cyprus, Lotyšsko, Litva…).
  • Rozdelenie hlasov pri septembrovom rokovaní označujú ekonómovia – aj pre zloženie hlasov proti – za „bezprecedentný odpor“.

Aké je to vážne: O tom svedčí skutočnosť, že od vypuknutia dlhopisovej krízy je to už tretie predčasné odstúpenie nemeckého člena výboru.

Protestný odchod tvrdej kritičky kvantitatívneho uvoľňovania môže na jednej strane uľahčiť úlohu budúcej šéfke ECB Christine Lagardeovej. Očakáva sa, že ona bude pri presadzovaní uvoľnenej menovej politiky v eurozóne ešte ochotnejšia ako súčasný šéf Draghi.

Veľkosť odporu vnútri ECB a aj pokles kurzu eura hneď po rezignácii Lautenschlaegerovej však zároveň môže byť signálom, že eurozónu môžu čakať väčšie otrasy.


3. Do brexitu 34 dní: Pripravujte sa na čierny scenár

Britský premiér Boris Johnson prehráva v Dolnej snemovni jedno hlasovanie za druhým. Včera mu nevyšiel pokus o ďalšie prerušenie rokovania parlamentu.

Napriek tomu tvrdí, že ak s EÚ nevyrokuje dohodu, Británia odíde.

Ignoruje pritom zákon, ktorým mu parlamentná väčšina v takom prípade prikázala požiadať Úniu o ďalší odklad brexitu.

Podľa aktuálneho odhadu investičnej banky Goldman Sachs je pravdepodobnosť tvrdého brexitu 25 percent.

Keďže sa riziko neznižuje, firmy sa už celkom vážne pripravujú na komplikácie, ktoré odchod Británie z unijného zväzku zrejme prinesie.

 Čo komu hrozí:

  • Národná banka Slovenska odhadla, že európsky export do Británie klesne o 12 percent.
  • Najväčší finančný dosah by mal tvrdý brexit na výrobcov hotových áut. Tie majú až 10-percentné clá a nevzťahuje sa na ne ani zámer britskej vlády dočasne oslobodiť od cla komponenty.
  • Druhou vážnou hrozbou sú zdržania na hraniciach, ktoré môžu zbrzdiť prepravu súčiastok do výroby. Dodávky just-in-time bude treba prehodnotiť. Odborníci odporúčajú zabezpečiť sa záložnými dodávateľmi.
  • Firmy sa musia pripraviť na colný režim a s tým súvisiace formality.
  • Mnohé obchody môžu padnúť pod režim licencií, a to aj také, pri ktorých hrozí takzvané dvojaké použitie (napríklad do zbraní).
  • DPH bude treba platiť hneď pri dovoze počas colného konania, firmám sa tým skomplikujú finančné toky.  

4. Gábor Gál cúvol, ale veritelia ešte nad dražobnou mafiou nevyhrali

Ministerstvo spravodlivosti stoplo novelu dražobného zákona, ktorou malo riešiť problémy okolo dobrovoľných dražieb. Prípravu novely tvrdo kritizovali veritelia, dražobníci aj konkurzní správcovia.

Gábora Gála a jeho ľudí však pomohla zastaviť až centrálna banka. Tá vytasila najťažší kaliber: vo svojom stanovisku napísala, že pre zle vedené dražby by mohla byť ohrozená finančná stabilita bánk aj krajiny.

O čo ide v spore o dražby:

  • Dobrovoľné dražby sú vymyslené najmä na to, aby veritelia vedeli uplatniť záložné právo na nehnuteľnosti a cenné hnuteľné veci, a to bez zdĺhavých súdnych procedúr.
  • Na Slovensku sa však dražby vrátili do 90. rokov, na mnohých sa objavujú čudní ľudia a dražby prebiehajú pod nátlakom.
  • Výsledkom sú nezriedka neférové ceny a poškodené majetkové práva ľudí v problémoch aj veriteľov.
  • Problém nie je vôbec malý, v bežný deň sa na Slovensku uskutoční aj desať dražieb.

Ako sa to stalo: Ministerstvo má už roky hotové paragrafové znenie nového zákona o dražbách, ktoré malo zaviesť anonymné a kontrolované elektronické dražby. Z neznámych príčin zostáva v zásuvkách.

A naopak, legislatívu ďalej krivia nesystémové a riadne nezanalyzované poslanecké návrhy, ktoré ďalej komplikujú postavenie veriteľov a poškodzujú trh.

Prečo jedna stopka nestačí: NBS tentoraz reagovala najmä na zhoršovanie postavenia bánk, ktoré by sa pri neúspešnom vymáhaní dlhov za nesplácané hypotéky dostávali do strát. Zastavenie novely však ešte samotný problém nerieši.

A prečo je to už podozrivé: Pred niekoľkými mesiacmi iný poslanecký návrh skomplikoval postavenie veriteľov v prospech správcov bytov.

Ešte predtým nebola do detailov domyslená právna úprava osobných bankrotov, takže sa začali hojne zneužívať.

To, čo sa navonok môže javiť ako snaha o ochranu slabších, v skutočnosti vážne poškodzuje trh a podnikateľské prostredie.


5. Nemecký Continental zredukuje fabriky

Tradičný výrobca pneumatík a s tým súvisiaceho sortimentu ohlásil, že počas najbližších 10 rokov uvoľní zhruba desatinu z 220-tisíc zamestnancov a niekoľko závodov v Nemecku, USA, Taliansku a Malajzii zavrie.

Prečo je to dôležité: Continental má na Slovensku štyri fabriky – dve pneumatikárske v Púchove a po jednej vo Zvolene (brzdové komponenty) a v Dolných Vesteniciach (pružiace elementy). Dovedna v nich zamestnáva takmer 7000 ľudí.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Koronavírus: Finanční predstavitelia G20 podniknú kroky na obmedzenie vplyvov vírusu na globálne hospodárstvo (reuters)
  • Cesty: Otváranie obálok pre všetky tri časti v súťaži na veľkoplošné opravy ciest prvej triedy bude 28. februára
  • Brexit: Nové britské pasy sa budú vyrábať v Poľsku (čtk)
  • Investície: Spoločnosť miliardára Warrena Buffetta vďaka rastu akcií dosiahla rekordný zisk 81,5 miliardy dolárov (reuters)
  • Dane: Kedy sa vyplatí podať daňové priznanie a ako získať zaplatenú daň späť
Zdieľať

Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook, hodnotí Danko anketu o diaľničných známkach

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Andrej Danko v reakcii na vlastnú anketu na Facebooku povedal, že nebude tlačiť na zrušenie diaľničných známok. „Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook,“ komentoval predbežné výsledky, podľa ktorých 15- z vyše 16-tisíc hlasujúcich hlasovalo proti zrušeniu známok. Podľa predsedu SNS v ankete hlasujú ľudia z Ameriky a Afriky.

Minúta po minúte

Zdieľať

Epidémia koronavírusu má výrazný negatívny vplyv na cestovný ruch vo Francúzsku. Počet turistov je o 30 až 40 % nižší, než sa očakávalo.

„Samozrejme, že my vo Francúzsku máme menej turistov, asi o 30 %, 40 % menej, než sme očakávali,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire v rozhovore pre CNBC na stretnutí ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G20 v Rijáde. „To má, samozrejme, veľký vplyv na francúzsku ekonomiku.“

Nákaza koronavírusom sa objavila koncom roka 2019 v čínskom meste Wu-chan a odvtedy na infekciu v Číne zomrelo takmer 2500 ľudí. Epidémia spôsobila hromadné rušenie letov a má negatívny vplyv na cestovný ruch prakticky po celom svete.

Francúzsko patrí medzi najnavštevovanejšie krajiny na svete. V roku 2018 krajinu navštívilo 89,4 milióna turistov a na cestovný ruch pripadá takmer 8 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Do Francúzska ročne prichádza okolo 2,7 milióna čínskych turistov. „V roku 2020 to, samozrejme, nebude to isté,“ uviedol Le Maire.

Francúzsko zatiaľ zaznamenalo 12 prípadov nákazy koronavírusom, z toho jeden smrteľný, vyplýva zo správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) datovanej 22. februára. (tasr)

Zdieľať

Otváranie obálok pre všetky tri časti v súťaži na veľkoplošné opravy ciest 1. triedy bude 28. februára, uviedla Slovenská správa ciest. Úrad pre verejné obstarávanie evidoval v súťaži tri námietky.

Podľa hovorkyne SSC Lucie Karelovej ich zamietol a v jednom prípade zastavil konanie z dôvodu späťvzatia námietky.

„ÚVO síce zamietol námietky uchádzačov, ale to neznamená, že vieme predpovedať výsledok, keďže celý proces obstarávania je ešte pred nami,“ poznamenala Karelová.

Budúci týždeň by sa tak mali otvárať obálky pre všetky tri časti, uskutočniť sa má aj vyhodnotenie ponúk a vyhodnotenie podmienok účasti, prípadné doplnenie ponúk a vysvetľovanie. „Ponuky všetkých uchádzačov musí komisia posúdiť. A až potom je možné zverejniť výsledok,“ dodala hovorkyňa.

Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) ešte v januári uviedol, že začiatok prác na veľkoplošných opravách ciest 1. triedy predpokladá na jar.

SSC v októbri vyhlásila novú súťaž na veľkoplošné opravy ciest 1. triedy, ktorá je rozdelená na časti. Cenu odhadla na 166,56 milióna eur bez DPH. SSC musela pôvodnú súťaž zrušiť na základe rozhodnutia ÚVO pre nerozdelenie zákazky na časti.

Zákazka zahŕňa opravy vozoviek na cestách 1. triedy výmenou degradovaných vrstiev krytu vozovky. Cieľom je zlepšenie prevádzkovej spôsobilosti krytu vozovky a predĺženie životnosti so zohľadnením vplyvu porúch na nižšie položené vrstvy vozovky.

Na cesty 1. triedy bolo zabezpečených 200 miliónov eur nad rámec rozpočtu na obdobie štyroch rokov. Za túto sumu sa malo každý zo štyroch rokov opraviť alebo zrekonštruovať približne 130 kilometrov ciest 1. triedy. (tasr)

Zdieľať

Nemecko, Francúzsko a ďalšie európske krajiny sa snažia zaviesť rýchlu celosvetovú daňovú reformu, ktorá by zabezpečila spravodlivejšie zdaňovanie veľkých digitálnych spoločností, ako sú Google, Apple, Amazon či Facebook, píše agentúra DPA.

Veľké digitálne firmy teraz dosahujú vysoké zisky v štátoch, kde nemajú oficiálne sídlo. Podľa odhadov vďaka tomu platia na daniach menej ako polovicu v porovnaní s priemyselnými podnikmi.

Celosvetové pravidlá, ktoré by zabezpečili, že digitálne podniky budú platiť dane tam, kde vytvárajú zisky, a nie v krajinách, kde majú registrované dcérske firmy, pripravuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Tá odhaduje, že nové pravidlá by mohli zvýšiť ročné daňové príjmy o 100 miliárd dolárov, podotýka agentúra Reuters.

„V tomto roku musíme dospieť k rozhodnutiu,“ uviedol dnes nemecký minister financií Olaf Scholz na stretnutí finančných predstaviteľov skupiny najväčších hospodárstiev sveta G20 v Rijáde. Aj francúzsky minister financií Bruno Le Maire sa domáha dosiahnutia kompromisnej dohody ohľadne daňovej reformy do konca tohto roka. Spojené štáty však majú voči plánovanému vyššiemu zdaneniu digitálnych spoločností výhrady. (čtk)

Zdieľať

Samsung zavrel v Južnej Kórei v súvislosti s koronavírusom továreň na mobilné telefóny. U jedného zo zamestnancov sa totiž potvrdila nákaza; zvyšku pracovníkov preto firma nariadila karanténu.

Naopak, v Číne, odkiaľ sa nákaza vlani v decembri začala šíriť, sa chystajú obnoviť prevádzku ďalšie podniky. Tie z odvetvia dopravy prevažne koncom februára a začiatkom marca.

„Tých kolegov, ktorí boli v kontakte s nakazeným zamestnancom, umiestnila firma do karantény a zabezpečila, aby ich testovali na prípadnú infekciu,“ uviedol Samsung.

Továreň, ktorá bude zatvorená iba do pondelka, sa nachádza v meste Kumi. Samsung tam vyrába len obmedzený počet najdrahších smartfónov, určených najmä pre domáci trh. Väčšinu mobilov vyrába Samsung vo Vietname a v Indii. (reuters, čtk)

Zdieľať

Neúspech rozpočtového samitu EÚ je pre Slovensko úspechom, povedal premiér Pellegrini. Dvojdňový samit o rozpočte na roky 2021 až 2027 sa skončil bez dohody. „Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času,“ vyhlásil.

Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa „rozbiť“ jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.

Slovensko podľa Pellegriniho neprijme situáciu, že mu budú narastať národné výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o dôležité príjmy v oblasti kohézie, z ktorých financujeme stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.

Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.

„Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech,“ vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.

Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity. Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.

Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako „striedme“, ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.

„Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko,“ priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. „Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn,“ dodal.

Pellegrini upozornil, že so širokým konsenzuálnym návrhom všetkých členských krajín EÚ by mohol súhlasiť aj Európsky parlament, ktorý si predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1,3 percenta HNP. „Ak by sa niektoré členské krajiny nemienili posunúť smerom k optimálnejšiemu rozpočtu, tak by bola vhodná doba užšie spolupracovať s Európskym parlamentom, a to by naše pozície ešte viac posilnilo,“ zhodnotil situáciu predseda vlády SR. (tasr)

Zdieľať

Slovensko a Maďarsko zvýšia kapacitu vzájomného plynovodného prepojenia na 5,3 miliardy kubických metrov zemného plynu za rok. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísali ministri Peter Žiga a Péter Szijjartó.

O čo ide:

  • Memorandum sa týka zatiaľ nie naplno využívaného plynovodu, ktorý od roku 2015 prepája slovenskú a maďarskú sústavu (spája Veľké Zlievce v okrese Veľký Krtíš a maďarskú obec Vecsés).
  • Zvýši sa najmä kapacita smerom z Maďarska na Slovensko – súčasná kapacita je 4,5 miliardy m3 plynu v smere do Maďarska a 1,8 miliardy m3 na Slovensko. Podľa projektu sa kapacita obojstranne zvýši na vyše 5 miliárd m3 plynu ročne.
  • Maďarsku projekt umožní prepraviť plyn prichádzajúci z južných prepojení a tento plyn sa môže distribuovať na západné alebo východné trhy.

Politické súvislosti:

  • Existuje konkurenčný návrh prepojenia sústav Rakúska a Maďarska. Presadzovala ho rakúska OMV, v Maďarsku však projekt narazil.
  • Žigovo vyjadrenie naznačuje, že Slovensko stojí za Maďarskom. Podľa Žigu z memoranda vyplýva, že netreba budovať plynovodné prepojenie medzi Maďarskom a Rakúskom. „Pretože tu je existujúca infraštruktúra, a pokiaľ sme v Európskej únii a EÚ podporuje využívanie existujúcich trás, tak nie je na takéto niečo dôvod,“ povedal. (tasr, n)
Zdieľať

Spoločnosť EP Power Europe (EPPE) z Energetického a průmyslového holdingu (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetínskeho sa stane jediným vlastníkom nemeckej hnedouhoľnej elektrárne Schkopau.

ČTK to dnes povedal hovorca EPH Daniel Častvaj.

EPPE prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Saale Energie podpísala dohodu o odkúpení zhruba 58-percentného podielu v elektrárni od spoločnosti Uniper a celú elektráreň prevezme s účinnosťou od októbra 2021.

Dosiaľ mala Saale Energie v elektrárni podiel asi 42 percent.

Hnedouhoľná elektráreň Schkopau leží v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko a disponuje čistým inštalovaným výkonom približne 900 megawattov (MW).

Na porovnanie, hnedouhoľná elektráreň Počerady, ktorá patrí k najväčším uhoľným elektrárňam v ČR, má inštalovaný výkon päťkrát 200 MW. (čtk)

Zdieľať

Danko o hlasovaní na straníckom Facebooku týkajúcom sa zrušenia diaľničných známok: „Či to prejde, či nie, nie je téma dňa. Nik tu s nikým nerokuje,“ povedal. S Kotlebovcami podľa neho nerokujú tiež a nechávajú tomu voľný priebeh. Ešte stále by zákon mohla nepodpísať prezidentka, dodal.

Zdieľať

Andrej Danko ohlásil hlasovanie o diaľničných známkach. Ľudia majú hlasovať na Facebooku SNS o tom, či ich má strana podporiť. Čas majú do utorka do 10. hodiny, keď má parlament hlasovať aj o skrátenom konaní k 13. dôchodku.

Podobnú anketu nedávno s 11 otázkami spustil Igor Matovič. Diaľničné známky nepodporí Most-Híd ani Sme rodina.

„Nebudem s nikým rokovať, kto chce, nech hlasuje, kto nie, nech nehlasuje,“ povedal Danko o utorkovom hlasovaní.

Zdieľať

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v januári zrýchlil na 1,4 percenta z decembrových 1,3 percenta. Potvrdili to dnes konečné údaje štatistického úradu Eurostat.

K zrýchleniu rastu prispelo zdražovanie energie. Inflácia však naďalej zostáva pod oficiálnym cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý sa nachádza tesne pod dvomi percentami.

ECB sa vlani v septembri rozhodla podporiť hospodársky rast a infláciu v eurozóne znížením depozitnej úrokovej sadzby hlbšie do záporného pásma a obnovením nákupu dlhopisov. Na januárovom zasadaní ponechala menovú politiku bez zmeny, oznámila však spustenie prvej revízie svojej stratégie od roku 2003.

Európska komisia minulý týždeň predpovedala, že v celom tomto roku sa rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 1,3 percenta z vlaňajších 1,2 percenta. V budúcom roku by potom inflácia mala podľa Európskej komisie dosiahnuť 1,4 percenta. (čtk)

Medziročná miera inflácie v eurozóne a EÚ.
Medziročná miera inflácie v januári 2020. Zahrnuté je aj Spojené kráľovstvo, pretože ešte bolo členom EÚ.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať