Denník N

Nevyhodiť, ale opraviť. Neziskovka označuje výrobky, ktoré vydržia dlhšie

Daniela Laluhová z Repairably. Foto N - Vladimír Šimíček
Daniela Laluhová z Repairably. Foto N – Vladimír Šimíček

Daniela Laluhová z organizácie Repairably vysvetľuje, ako je možné znížiť produkciu odpadu.

Daniela Laluhová z organizácie Repairably vysvetľuje, ako je možné znížiť produkciu odpadu predĺžením životnosti produktov.

Kedysi veci vydržali viac. To si raz za čas povie každý, keď drží v rukách rozpadnutú, deravú či inak poškodenú vec. A smeruje do obchodu, aby ju nahradil. Nejde pritom len o nostalgiu za predmetmi, na ktoré sme si zvykli. Každý opotrebovaný a nefunkčný výrobok sa stáva odpadom, s ktorým musíme nejako naložiť.

V neziskovej organizácii Repairably si povedali, že zmysluplnejšie by bolo, keby odpad nevznikal alebo by ho bolo menej. To sa dá dosiahnuť vtedy, ak veci budú slúžiť dlhšie. Znamená to, že v prípade poruchy ich budeme vedieť opraviť a používať ďalej. To však dnes už vôbec nie je bežná vec.

Neziskovka preto vytvorila certifikát opraviteľnosti, ktorý môžu výrobcovia získať po splnení konkrétnych podmienok. Spotrebiteľ bude pri takto označenom výrobku vedieť, že mu vydrží dlhšie. Daniela Laluhová z Repairably hovorí o tom, prečo je takýto prístup dôležitý a ako ho chcú rozšíriť do sveta.

Kedy ste si naposledy menili telefón?

Môj mobil je dobrý príklad. Mám ho už štyri či päť rokov. To je už na dnešnú dobu nezvyčajné, pretože podľa štatistík si ľudia menia mobily po zhruba 21 mesiacoch. Čiže skôr ako im skončí záručná doba. Ja nie som tento typ spotrebiteľa. Mám radšej, keď viem, ako sa zariadenie ovláda, čo na ňom mám a nemám. Nechce sa mi míňať čas, stále skúšať nové výrobky a riešiť nové ovládanie.

Za ten čas sa vám telefón nijako nepokazil?

Ale áno. Minulý rok mi padol tak nešťastne, že sa poškodila obrazovka a nič som na nej nevidela. Keďže sa zaoberám opraviteľnosťou, začala som zisťovať, čo s tým. Výsledok bol, že výmena displeja by stála 100 až 150 eur. To už je suma, pri ktorej človek začne rozmýšľať nad novým mobilom. To som však nechcela. Oslovila som kamaráta, ktorý robí opravy v komunitnej obývačke Bystro. Povedal mi, aby som na Bazoši našla podobný používaný telefón a získam obrazovku aj ďalšie náhradné diely.

Kúpila som tak vyhovujúci mobil za 60 eur. Potom sme presunuli základovú dosku z jedného do druhého, čo je jednoduchšie ako vymieňať obrazovku. Takto fungujem už ďalší rok, pridala som si len ochranný obal. Mám náhradné diely, keby sa niečo iné pokazilo. Som rada, že som zbytočne nekúpila nový telefón a zachovala si všetky dáta a kontakty.

Mobily sú aj súčasťou vašej expozície na bratislavskej výstave Human by Design. Prečo sú práve telefóny vhodným príkladom pri téme opraviteľnosti?

Mobily veľmi dobre manifestujú náš vzťah k elektronike. Je to téma blízka každému, pretože väčšina ľudí mobil vlastní. Telefón môže predstavovať produkt, ktorý je opraviteľný, no zároveň sú také, ktoré sú opraviteľné veľmi ťažko alebo sa nedajú opraviť vôbec. Keďže sú mobily také rozšírené, dá sa na webe nájsť množstvo videotutoriálov, podľa ktorých si dokážete zariadenie rozobrať. Existuje spoločnosť iFixit, ktorá vytvára manuály na opravu aj takmer neopraviteľných vecí. Majú aj bodovanie opraviteľnosti na škále od 1 po 10.

Závisí to vždy od konkrétneho produktu a nie len od značky, pretože niektorí výrobcovia začínali ako dobre opraviteľní a potom skĺzli do negatívneho trendu. Sú aj značky ako Fairphone, ktoré sú zamerané environmentálne i sociálne. Dbajú na pôvod materiálov a vytvorili systém modularity – všetko máte na nejakom module, ktorý viete vymeniť, keď sa pokazí. Je to príklad na to, že firma môže myslieť na opraviteľnosť a zákazníci to môžu mať radi.

Mobil je výrobok, z ktorého vzniká veľa odpadu. Vieme, koľko toho je?

Ročne vyprodukujeme na svete 50 miliónov ton elektroodpadu. A každý deň sa vyhodí

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Ekonomika

Teraz najčítanejšie