Profesionálny športovec už podľa SNS nemá byť zamestnanec, ale podnikateľ

Poslanci SNS Dušan Tittel a Tibor Jančula chcú novelou zmeniť zákon o športe. Zo zákona by mala vypadnúť podmienka, že profesionálny šport je závislá práca a profesionálny športovec je zamestnanec.

Po novom by mal byť profesionálny športovec samostatne zárobkovo činnou osobou. Po 31. 12. 2021, teda po skončení prechodného obdobia, by totiž mali športové kluby platiť odvody za svojich zamestnancov – športovcov.  SNS chce novelou odvodové zaťaženie športových klubov presunúť na športovcov ako SZČO.

Zákon o športe zaviedol, že športovci v kolektívnych športoch môžu vykonávať šport len na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a nie ako samostatne zárobkovo činné osoby. Ich športová činnosť má totiž znaky závislej práce.

Znaky závislej práce:

• Činnosť nemôžu vykonávať samostatne vo vlastnom mene, keďže ju vykonávajú v mene športového klubu.
• Sú vo vzťahu podriadenosti športovca a nadriadenosti športového klubu.
• Prácu vykonávajú osobne pre športový klub,
• robia ju podľa pokynov trénera (zástupcu športového klubu)
• a v čase určenom zástupcom športového klubu.

Na každú zmluvu uzatvorenú od 1. januára 2019, ktorá má tieto znaky závislej práce, sa má hľadieť ako na zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, čiže ako na zmluvu zamestnaneckú. Toto ustanovenie zákona vylučuje režim SZČO v profesionálnom športe.

Športovým klubom to nepomôže

Odborníci na športovú legislatívu hovoria, že novela podstatu problému financovania športu nezmení, len situáciu ešte viac právne skomplikuje.

Navyše, závislá práca podľa Zákonníka práce ostane závislou prácou aj po novele zákona o športe, ktorú presadzujú poslanci za SNS.

Hráčske asociácie profesionálnych hokejistov (SIHPA) a profesionálnych futbalistov (ÚFP) s novelou nesúhlasia. Zmenu v právnom postavení profesionálneho športovca vnímajú ako negatívny krok, ktorý vo svojich dôsledkoch nezlepší ekonomickú situáciu športových klubov. Naopak – výrazne zhorší postavenie profesionálnych hráčov a vymožiteľnosť ich práv garantovaných v existujúcom statuse profesionálneho športovca ako zamestnanca.

Predložený návrh zákona považujú za nekoncepčný, keďže nijakým spôsobom nezmení účinnosť ustanovenia §102 ods. 4 zákona o športe. V zmysle tohto ustanovenia platí, že od januára 2019, bez ohľadu na to, aký typ zmluvy klub so športovcom uzavrie, sa tento zmluvný vzťah, ktorý spĺňa znaky závislej práce, bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. To znamená, že športovci v kolektívnych športoch musia byť tak či tak zamestnanci.

Hráčske asociácie tvrdia, že zákon o športe garantujúci postavenie športovca ako zamestnanca výrazne zlepšil postavenie profesionálnych športovcov a vymožiteľnosť ich práv. Dovtedy nejednotné podmienky zmluvných vzťahov a možnosť uzatvárať nepomenované zmluvy podľa Občianskeho zákonníka nahradila zmluva o profesionálnom vykonávaní športu. Tá chráni hráča ako slabšiu zmluvnú stranu pri uplatňovaní a vymáhaní práva na pravidelné vyplácanie mesačnej mzdy pred predčasným skončením zmluvného vzťahu, pred ukladaním neprimeraných a často až likvidujúcich pokút a upravuje im aj pracovné podmienky. Práve status zamestnanca chráni športovca pred nevyplácaním mzdy, čo sa často deje v športových kluboch.

Myslia si tiež, že o zmenách odvodovej politiky by sa mali viesť diskusie na odbornej úrovni a za účasti zástupcov hráčov v kolektívnych športoch. Jedno z možných riešení je aj zmena legislatívy v oblasti daní a odvodov profesionálnych športovcov a klubov pôsobiacich v kolektívnych športoch.