Je správne naviazať minimálnu mzdu na 60 percent priemernej?
Obhajcovia zvyšovania minimálnej mzdy sa zvyknú odvolávať na úspešný príklad zo Slovinska. Lenže slovinský príbeh je iný ako náš.
Autor je analytik INESS
Nedávny ekonomický vývoj zvádza ku klasickému omylu zamieňania korelácie s kauzalitou. Rýchlo rastie minimálna mzda a zároveň máme historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti. Problém je, že tento rekord máme napriek, a nie vďaka minimálnej mzde. Navyše tento úspech nie je všade rovnomerne distribuovaný.
Aj v období rýchleho rastu máme tri okresy s 15-percentnou mierou nezamestnanosti, kde desiatky ľudí čakajú na jedno voľné pracovné miesto. Máme druhý najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných v Európskej únii. Porovnateľný s Gréckom alebo Talianskom. Naši susedia z krajín V4 majú tento podiel o polovicu nižší. Problém je to hlavne pre východné Slovensko, kde deväť z desiatich nezamestnaných patrí medzi znevýhodnené skupiny, teda ide o absolventov škôl, ľudí s nízkym vzdelaním, starších ľudí alebo spomínaných dlhodobo nezamestnaných. Títo ľudia sú zároveň tou najohrozenejšou skupinou z pohľadu chudoby. A toto sú neprekvapivo ľudia, na ktorých má podľa ekonomického výskumu minimálna mzda najhoršie negatívne dôsledky – odrezáva ich z oficiálneho/legálneho trhu práce.
V takejto situácii rástla minimálna mzda počas posledných šiestich rokov dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda. Slovensko sa tento rok dostalo na druhé miesto vo výške podielu minimálnej mzdy na priemernej. Predbehli sme aj takých dlhoročných rekordérov ako Španielsko alebo Francúzsko.
A pritom je Slovensko
