Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomický newsfilter: V čom má Širokého Váhostav pravdu

Dobré ráno, utorkový Ekonomický newsfilter má tentokrát 1171 slov, zaberie vám 5 minút čítania. Pripravil ho Filip Obradovič


Podcasty nájdete na: AppleGoogleSpotifyPodbeanAmazon AlexaRSS

1. Pred voľbami štát nakupuje konzultantov za desiatky miliónov

Úrad vlády je bližšie k podpisu lukratívnej zmluvy na nákup poradenských služieb. Tender, ktorý vypísal spoločne s Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby (NASES) koncom minulého roka, prešiel kontrolou Úradu pre verejné obstarávanie.

Čo vieme:

  • Víťaz súťaže je známy od marca tohto roku – je to firma z veľkej štvorky Ernst & Young.
  • Podpisovať sa má štvorročná zmluva na poradenské služby maximálne za 14,2 milióna eur. Koľko to nakoniec bude, závisí od objemu služieb, ktoré si NASES aj úrad vlády objednajú.
  • Štát odhaduje, že bude potrebovať najviac 141-tisíc hodín poradenstva. Ernst & Young si tak podľa štátneho odhadu za jednu hodinu môže účtovať v priemere 100 eur. Ponuku od EY nepoznáme.
  • Na poradenstvo chce štát čerpať z eurofondov.

Čo hovorí ÚVO: Úrad pre verejné obstarávanie priznáva, že v zákazke našiel porušenie zákona. Týkalo sa nastavenia objektívnych kritérií na vyhodnotenie ponúk „s cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku“. Ale zároveň „po zvážení všetkých argumentov a vzájomných súvislostí v danom prípade nemalo podľa úradu vplyv na výsledok verejného obstarávania“.

V čom si nechajú radiť: Opis zákazky je taký všeobecný, že by jeho autorom mohla byť akákoľvek štátna inštitúcia. Úrad vlády však vraví, že poradenstvom sa okrem iného zvýši profesionalita v riadení a pri čerpaní eurofondov. Podľa ich slov ani Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a ani NASES, ktorý podeň patrí, nemá vlastných ľudí, ktorí by vedeli práve tento typ poradenstva zabezpečiť.

Ani to však nestačí: Na úrade vicepremiéra pre investície a informatizáciu skončil v auguste tiež tender na nákup poradenských služieb. Tentokrát za 15 miliónov eur. Víťazom je ďalšia firma z veľkej štvorky konzultačiek PricewaterhouseCoopers.

V čom je problém s poradenstvom:

  • Cena/výkon. Štát sa roky tvári, že musí platiť súkromným firmám vysoké sumy za rady, lebo nemá na to vlastné kapacity. Spoluzakladateľ IT združenia Slovensko.Digital Ján Hargaš, ktorý má skúsenosti z vyjednávaní na úrade vlády, minulý týždeň napísal, že ide len o vec priorít:  „Argument ‚nie sú peniaze‘ je proste hlúposť. Paradoxom totiž je, že zaplatiť full-time úradníka, povedzme 6- až 7-tisíc v superhrubej mzde, je stále lacnejšie ako platiť full-time konzultanta za 10- až 15-tisíc na mesiac.“
  • Kontrola. Čím širší priestor vymedzí úrad firme na začiatku, tým je menej pravdepodobné, že si vie spätne odkontrolovať, či dotyčný projekt trval deklarovaný počet hodín. Automaticky tak nevie ani zhodnotiť, či je cena primeraná.

Nekorektný vtip na záver: Kde sú väčšie marže, v IT alebo za konzultačné služby? V konzultačných službách za IT.


2. Významní bankári sa búria. Posielajú Európskej centrálnej banke ostrý list

Šiesti bývalí vysokí predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) a bývalý guvernér francúzskej centrálnej banky v piatok v otvorenom liste kritizovali septembrové rozhodnutie ECB o obnovení kvantitatívneho uvoľnenia menovej politiky.

Kritici hovoria, že masívne tlačenie peňazí v podobe odkupovania štátnych dlhopisov je postavené na zlej diagnóze a hrozí, že ECB stratí nezávislosť.

Je to len týždeň po tom, čo z vedenia Európskej centrálnej banky predčasne odišiel jej tretí člen pôvodom z Nemecka.

Zdroj – ECB, Bloomberg, Denník E

Prečo je to dôležité: Ilustruje to veľkosť rozkolu na najvyšších miestach ECB, po tom, čo guvernéri centrálnych bánk východnej časti eurozóny v septembri prehlasovali Nemecko, Francúzsko a Holandsko.

Prečo sa sporia: Západná Európa na čele s Nemeckom má zásadne inú predstavu, ako by mala ECB pomáhať ekonomike eurozóny.

Odporcovia kvantitatívneho uvoľňovania argumentujú, že týmito stimulmi sa ekonomikám v skutočnosti nepomáha, pretože umožňujú politikom odkladať dôležité reformy na národnej úrovni.

Čo sa dá očakávať: Nastupujúca prezidentka ECB Christine Lagardeová bude mať mimoriadne ťažkú úlohu, aby situáciu upokojila, najmä na nemeckej strane. Z jej predchádzajúcich vyjadrení je zrejmé, že so súčasným rozhodnutím skôr súhlasí.

Ako pripomína ekonóm Vladimír Vaňo, nie je náhoda, že jej veľmi silným protikandidátom na šéfa ECB bol „nemecký jastrab“ Jens Weidmann.


3. Aktuálne ťažkosti Váhostavu už cítia všetci hráči na trhu

Jeden z hlavných dôvodov, prečo Váhostav Juraja Širokého v minulom roku skončil v 12-miliónovej strate, trápi aj iné veľké firmy na trhu.

Štát má chaos vo výstavbe, čo spôsobuje, že v posledných rokov nevie rýchlo a efektívne objednávať práce na cestách a železniciach. Firmy zvyknuté na prísun zákaziek tak bojujú s ich nedostatkom.

Starý známy problém: Národná diaľničná spoločnosť aj Železnice Slovenskej republiky majú síce rozbehnutých viacero tendrov, ale tie nevedia uzavrieť. Výber dodávateľov stavebných prác sa naťahuje v niektorých prípadoch až na dva roky.

Staršie zákazky, ktoré sa rozbehli v minulosti, navyše pre rôzne problémy postupujú pomaly (diaľničný obchvat Ružomberka) alebo vôbec (úsek medzi Žilinou a Martinom s tunelom Višňové).

Fakt, že je zle, poznať aj podľa toho, že Váhostav verejne už hovorí presne to isté, na čom sa zhodujú odborníci roky a čo opakovane žiadali od ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd).

Štát by si mal podľa stavbárov upratať vo svojich prioritách, predložiť na stôl záväzný a predvídateľný plán výstavby dopravnej infraštruktúry, podľa ktorého by sa postupovalo bez ohľadu na to, ktorá politická garnitúra je práve pri moci.

Prečo je plán priorít dôležitý: Ministerstvo dopravy sľubuje, že investičný plán ukáže verejnosti do konca októbra. Ak si Érsekovi ľudia dajú záležať, môže ísť o veľkú revolúciu.

Tým, že dnes štát nemá jasno v tom, čo má stavať skôr, pripravuje pre istotu všetko naraz, mrhá peniazmi aj kapacitami ľudí. A výsledkom je, že nakoniec nie je hotové nič poriadne.

„Po vzor netreba ísť ďaleko, stačí Rakúsko. Tam harmonogram slúži na lepšie plánovanie verejného rozpočtu, efektívnejšiu výstavbu a podľa prieskumov medzi stavebnými firmami zvyšuje istotu v stavebnom sektore,“ hovorí riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.


4. Platy vo verejnej správe padnú pod minimálnu mzdu

Od januára štát poupratoval platové tarify zamestnancov vo verejnej správe tak, aby  po rokoch už nefigurovali pod hranicou minimálnej mzdy.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Rozmeňte problém na drobné, odskúšajte riešenie, a až potom pomáhajte, radia noví nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu

Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr
Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr

Nobelovu cenu za ekonómiu získala len druhá žena v histórii. Esther Duflo z MIT je zároveň druhým najmladším laureátom tejto ceny. S dvoma kolegami ju získala za experimentálne výskumné metódy, ktoré už v praxi pomohli boju proti chudobe.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Minister práce na dnešnom rokovaní tripartity predstavil svoje návrhy na výpočet príplatkov za prácu v roku 2020, keď sa minimálna mzda vyšplhá na rekordných 580 eur.  Podľa prvého návrhu by sa príplatky v roku 2020 mali počítať tak ako doteraz, a teda z minimálnej mzdy. Druhým návrhom bolo, že sa príplatky budú už budúci rok valorizovať podľa rastu priemernej mzdy. Tretím variantom bolo ponechať aktuálnu výšku príplatkov aj v budúcom roku.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde, s ktorou prišiel Robert Fico. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť aj príplatky a aké budú na budúci rok, o tom budú rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Zdieľať

Nemecké aerolinky Condor získajú štátnu pôžičku 380 mil. eur. Pomoc odobril Brusel

EK schválila preklenovací úver 380 miliónov eur pre nemecké aerolinky Condor, ktoré sú dcérou skrachovanej britskej cestovky Thomas Cook. Letecká spoločnosť chce zrušiť väzby na materskú spoločnosť a hľadá si kupca.

Brusel odobril pôžičku po tom, ako zistil, že neposkytne Condoru nespravodlivú výhodu.

„Opatrenie prispeje k zabezpečeniu riadneho pokračovania služieb leteckej dopravy a zabráni narušeniam pre cestujúcich,“ uvádza Európska komisia.

Vďaka finančnej injekcii môže Condor pokračovať v prevádzke. Zachovaných zostane zhruba 5-tisíc pracovných miest.

Aké sú podmienky pomoci:

  • úver so 6-mesačnou splatnosťou je rozdelený medzi spolkovú vládu a nemecký štát Hesensko;
  • Condor ho bude čerpať postupne na základe skutočnej potreby hotovosti, ktorej stav bude hlásiť každý týždeň. Ďalšiu časť pôžičky dostane až vtedy, keď mu budú chýbať peniaze;
  • Nemecko má zabezpečiť splatenie úveru po 6 mesiacoch, inak bude firma musieť podstúpiť komplexnú reštrukturalizáciu tak, aby sa vrátila k dlhodobej životaschopnosti.

Condor je na rozdiel od skrachovanej matky Thomas Cook zisková spoločnosť. Prevádzkuje približne 40 lietadiel.

Ako sa rozoberá cestovka Thomas Cook:

  • viac ako 500 kamenných pobočiek cestovnej kancelárie v Británii prevezme konkurent Hays Travel, zachráni 2500 pracovných miest;
  • ponuka prišla na škandinávske aktíva, ktoré zahŕňajú aj aerolinky Ving Group.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať