Zuckerbergovo sebavedomie predstavuje hrozbu pre budúcnosť Facebooku

Píše Pilita Clarková, text publikujeme s licenciou vydavateľa Financial Times

Mark Zuckerberg je jedným z najbohatších ľudí na svete a šéfuje jednej z najdôležitejších svetových spoločností. Avšak minulý týždeň zažil šéf Facebooku nezvyčajne nepríjemné prekvapenie. Ktosi potajomky zhotovil dve hodiny zvukových nahrávok z interných stretnutí zamestnancov, ktoré sa uskutočnili v júli, a poslal ich IT portálu The Verge.

Zarážajúce to je hneď z dvoch dôvodov. Predovšetkým ide o samotný únik informácií. Facebook má približne 40-tisíc zamestnancov, Zuckerberg už roky každý týždeň organizuje stretnutia s tisíckami z nich a odpovedá na ich otázky. Aj keď občas niečo prenikne na verejnosť, len zriedkavo vo forme dvojhodinového záznamu.

Bez toho, aby sme vedeli, kto nahrávku pustil von alebo prečo to urobil, nemôžeme tušiť, či jej zverejnenie znamená, že zamestnanci sú zo svojho lídra rozčarovaní. Ak by boli, nebol by to žiaden šok.

Bezpečnosť výmenou za kliknutia

Mark Zuckerberg posledné dva roky bojoval o to, aby zabránil narastajúcemu počtu škandálov – od falošných správ cez zásahy do volieb až po narušenia súkromia a priamy prenos z brutálneho útoku masového strelca na Novom Zélande.

Výskumné centrum Pew Research Center tvrdí, že počet Američanov, ktorí si myslia, že IT spoločnosti majú negatívny vplyv na Spojené štáty, sa za posledné štyri roky takmer zdvojnásobil. Prekvapením nie je ani to, že rad ľudí požadujúcich rozpad jeho impéria, do ktorého patrí aj Instagram a WhatsApp, sa rozšíril aj na politikov a na Zuckerbergovho starého známeho z univerzity – spoluzakladateľa Facebooku Chrisa Hughesa.

Ako Hughes napísal v tomto roku, Zuckerberga posadnutosť rastom „viedla k obetovaniu bezpečnosti a zdvorilosti výmenou za kliknutia“. Jeho „ohromujúci“ vplyv sa vraj vymkol spod kontroly, pretože ovládal viac než polovicu akcií Facebooku s hlasovacím právom. To ešte viac podčiarkuje onen znepokojujúci aspekt uniknutej nahrávky.

Zuckerbergovi zamestnanci tak nechtiac ukázali mimoriadne sebavedomie ich šéfa, ktoré z neho síce urobilo pozoruhodného podnikateľa, no zároveň môže byť aj jeho skazou.

Vedenie firmy bolo nešťastné

Keď Zuckerberg dostal otázku, ako dokázal vyvážiť svoju finančnú zodpovednosť voči akcionárom s morálnou zodpovednosťou voči spoločnosti, odpovedal príbehom, ktorý vraj zmenil jeho život – ako 22-ročný v roku 2006 odmietol svoju sociálnu sieť predať Yahoo za miliardu dolárov. Dnes má Facebook trhovú hodnotu 500 miliárd dolárov, ale vtedy sa zdalo, že robí šialené rozhodnutie.

Ako povedal svojim zamestnancom, vtedy bolo desať miliónov používateľov ich sociálnej siete utláčaných sto miliónmi používateľov konkurenčného MySpace, ktorý rástol rýchlejšie. „Vedenie našej firmy bolo veľmi nešťastné,“ povedal. „Celý náš manažérsky tím sa v podstate vzdal.“

Všetci títo „skúsení ľudia“ mu vraveli, že svoje rozhodnutie bude ľutovať po zvyšok svojho života. A on prežil okamih, o ktorom povedal: „Zanechalo to vo mne silné presvedčenie, že dokážem robiť dlhodobé rozhodnutia, ktoré sa po rokoch ukážu ako správne.“

Zvrátená definícia správnej veci

Išlo o to, že ak by nemal nad svojou spoločnosťou kontrolu, mohol byť pre toto rozhodnutie prepustený on alebo ľudia, ktorí prispeli k jednému z najhorších prepadov na burze cenných papierov v histórii Spojených štátov.

„Keby som nemal kontrolu, už by sme tu vôbec neboli,“ povedal Zuckerberg. „Z dlhodobého hľadiska je skutočne výhodné urobiť správnu vec.“

Problém je však v tom, že definícia správnej veci podľa Zuckerberga je čoraz viac zvrátená.

Pod jeho vedením si Facebook získal povesť spoločnosti, ktorá na kritiku reagovala len pomaly a neraz ju rovno odmietala. Firme rovnako nepomohlo, keď Zuckerberg ignoroval výzvy svedčiť pred britskými a kanadskými poslancami, ktorí vyšetrovali správanie Facebooku.

Boli časy, keď Zuckerbergova neochvejná dôvera mohla zapôsobiť na obrov IT priemyslu.

Bývalý člen vedenia firmy Mike Hoeffinger vo svojej knihe Becoming Facebook spomenul stretnutie medzi Zuckerbergom a Andym Grovom, neskorším šéfom Intelu. „Ako ste mohli odmietnuť miliardu dolárov od Yahoo?“ znela jedna z jeho prvých otázok. „Mal som pocit, že by sme to mali urobiť,“ odpovedal vtedy Zuckerberg.

„V tej odpovedi jeden vizionár pocítil silu vôle vizionára mladšieho o dve generácie,“ napísal Hoefflinger.

Vtedy sa písal rok 2009. O desať rokov neskôr je sila vôle Marka Zuckerberga rovnako nezdolná. Avšak zatemnila jeho víziu natoľko, že môže viesť k jeho pádu.