Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ukázali Ficov sociálny bankový účet, jeho cenu povedia neskôr

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bankový účet so základnými funkciami by mal byť pre ľudí žijúcich na Slovensku, ale aj kdekoľvek v Európskej únii. Jeho cenu určí ministerstvo financií vyhláškou.

Každý občan by mal mať nárok na jeden bankový účet za zvýhodnenú cenu. Väčšina ľudí by mala získať bankový účet do troch eur a ľudia s nízkym príjmom by ho mali mať zadarmo.

Aj toto opatrenie predstavil premiér Robert Fico na pracovnom sneme strany Smer v rámci svojho ďalšieho sociálneho balíka. Odhadol, že by mohlo vyjsť banky na 70 miliónov eur.

Teraz už ministerstvo financií jeho predstavu zakomponovalo do novely zákona o platobných službách a bankách. Ak ju schváli vláda a parlament, mala by platiť od 1. januára 2016.

Na platobný účet so základnými funkciami by podľa nej mali mať nárok nielen obyvatelia Slovenska, ale všetci ľudia s pobytom na území Európskej únie.  Týmto sa štát snaží zároveň do našej legislatívy dostať európsku smernicu o prístupe spotrebiteľov Únie k platobným účtom bez diskriminácie.

Účet so základnými funkciami však  má byť len pre ľudí, ktorí majú viac ako 18 rokov a nemajú žiadny iný bežný účet v banke. Ak im banka tento účet zriadi, nesmú si podľa návrhu zákona počas celej doby, čo ho budú mať, zriadiť ďalší platobný účet okrem vkladového účtu, peňažného vkladu potvrdeného vkladnou knižkou v banke a v pobočke zahraničnej banky.

No v prípade, že klient bude mať už v banke zriadený platobný účet, ktorý obsahuje tie isté služby, ako účet so základnými funkciami, mala by ho banka informovať, že si môže zriadiť platobný účet so základnými funkciami. V tomto prípade sa totiž predpokladá, že by ten štátom zadefinovaný účet mal lacnejšie.

Cenu upresní vyhláška

Zákon tiež definuje, čo by malo byť v účte so základnými funkciami. Počet výberov či vkladov alebo prevodov z účtu či na účet, ktoré budú mesačne či ročne zahrnuté do tohto účtu, neurčuje, zrejme ich upresní vyhláška.

Čo v ňom má byť:

  • zriadenie, vedenie a zrušenie platobného účtu,
  • vydanie platobnej karty,
  • vklad hotovosti v mene euro na platobný účet,
  • výber v hotovosti v mene euro z platobného účtu,
  • bezhotovostné prevody peňazí z platobného účtu alebo na platobný účet v mene euro a to:
    – inkasom vrátane trvalého príkazu na inkaso,
    – úhradou vrátane trvalého príkazu na úhradu,
    – prostredníctvom platobnej karty.

Podobne ako novela neurčuje frekvenciu vkladov či výberov alebo inkás povolených v rámci tohto účtu, nestanovuje ani cenu za účet so základnými funkciami. „Rozsah poskytovania bankových služieb platobného účtu so základnými funkciami, ako aj výšku poplatku zaň určí všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom financií,“ píše v predkladacej správe.

Slovenská banková asociácia uviedla, že sa detailne k novele vyjadrí v rámci pripomienkového procesu. „Návrh bankového produktu v súčasnosti skúmame a pripravujeme analýzu dôsledkov,“ reagovala pre Denník N Zuzana Murcko z asociácie.

Aj keď úplné zloženie, ani cena účtu so základnými funkciami nie sú ešte definitívne schválené, Maroš Ovčarik zo spoločnosti Finančný Kompas si myslí, že o tento produkt bude záujem. „Môže ho stimulovať pomerne bohaté zloženie a podpriemerná cena v porovnaní s konkurenčnými balíkmi na trhu,“ myslí si Ovčarik.

Základný produkt ostane

Ovčarik odhaduje, že záujem o tento sociálny účet bude väčší ako o základný bankový produkt počas dvoch období, kedy ho štát zaviedol. Počas prvého obdobia totiž o základný bankový produkt prejavilo záujem päť ľudí, po jeho opätovnom zavedení niekoľko desiatok klientov.

Štát pritom naďalej ráta s tým, že v ponuke bánk ostane aj základný bankový produkt. Novela však upraví podmienku pre jeho získanie. Ak dnes strop pre jeho poskytnutie určuje mesačný príjem nie vyšší ako minimálna mzda, upraví sa na 400 eur.

Štát však očakáva, že bude o počtoch ľudí, ktorým banky zriadili platobný účet so základnými funkciami, dostávať pravidelné hlásenia. V novele zákona sa počíta s tým, že budú banky povinne každoročne do 10. septembra predkladať ministerstvu informáciu za predošlý rok o počte novozriadených a zrušených účtov so základnými funkciami, počte zamietnutých žiadostí o ich zriadenie a dôvode zamietnutia, ale aj výške poplatku za tento účet.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Ekonomický newsfilter: Kľúčoví zamestnanci už spia vo firmách +

  • V automobilkách začína koronakríza znova ohrozovať výrobné linky
  • Premiér núka veľkým fabrikám dlhodobé testovanie, záujem majú aj menší zamestnávatelia
  • Žaloby veriteľov na zadlženú Arcu sa hromadia

V Pekingu sa začalo štvordňové plenárne zasadnutie ústredného výboru komunistickej strany Číny, ktoré by malo schváliť päťročný plán na roky 2021 – 2025.

V súvislosti s obchodnou vojnou s USA a globálnou hospodárskou krízou vyvolanou koronavírusovou pandémiou sa druhá najväčšia ekonomika sveta usiluje získať väčšiu nezávislosť od zvyšku sveta.

S napätím sa očakáva najmä to, či ústredný výbor stanoví cieľ pre ekonomický rast.

Končiaci sa päťročný plán má za cieľ priemerný ročný rast 6,5 percenta. Z dôvodu veľkej neistoty spôsobenej pandémiou parlament, ktorý nový päťročný plán formálne schváli v marci 2021, na svojom zasadnutí koncom júna nerozhodol o cieľovej hodnote pre tento rok.

Pretože Čína už medzičasom dostala šírenie vírusu pod kontrolu, je pravdepodobné, že bude jedinou veľkou ekonomikou, ktorá tento rok zaznamená rast.

Účastníci plenárneho zasadnutia prijmú aj všeobecné ciele na nasledujúcich 15 rokov. Aj keď Čína chce podporovať samostatnosť, vlastný výskum a vývoj a domáci dopyt, vláda opakovane zdôrazňuje, že dvere pre investície a zahraničný kapitál zostávajú otvorené. Prezident Si Ťin-pching nedávno hovoril o „novom otvorenom ekonomickom systéme“. (tasr, dpa)

Spoločnosť OFZ má v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov. V noci zo soboty na nedeľu nenastúpilo do práce 60 % pracovníkov kritických stredísk.

Uviedol to výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok.

Spoločnosť výpadok pracovnej sily očakávala, snažila sa naň vopred pripraviť preventívnym znížením výroby. „Postupne, ako nám začali ľudia vypadávať, sme boli nútení výrobu znížiť až o 40 %, niekedy aj viac – podľa toho, koľko ľudí sme mali k dispozícii na obsluhu pecí,“ priblížil Klocok.

Tesne pred začiatkom testovania mala spoločnosť výpadok zamestnancov kritických stredísk na úrovni 20 %. „Keďže vypadávali postupne, dalo sa to zvládnuť. Dnes v noci sme však mali situáciu, keď do práce nenastúpila viac ako polovica zamestnancov. Na jednej zmene ich máme 19, do práce prišlo 10 ľudí. Snažíme sa to vykryť v medziach toho, čo nám dovoľuje Zákonník práce, i keď to nie je jednoduché,“ povedal.

Veľká väčšina zamestnancov spoločnosti a ich rodín je podľa Klocoka už pretestovaná. Zatiaľ však nemá presné informácie o tom, koľko z nich bolo pozitívnych, prípadne koľko ich neprišlo do práce z iného dôvodu. (tasr)

V Nemecku dosiahli dohodu o zvýšení miezd pracovníkov vo verejnom sektore o 3,2 až 4,5 %. Týka sa zhruba 2,3 milióna zamestnancov spolkovej vlády a miestnych samospráv, pokrýva obdobie do 31. decembra 2022.

Zamestnancom s najnižšími príjmami podľa dohody vzrastú mzdy o 4,5 %, tí s najvyššími príjmami si polepšia o 3,2 %.

K dohode došlo v čase, keď Nemecko zápasí s negatívnymi hospodárskymi následkami koronavírusu. Rozpočtový deficit Nemecka by mal v tomto roku dosiahnuť 217,8 miliardy eur; v budúcom roku vláda počíta so schodkom 96,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Regulačné úrady by mali predĺžiť obmedzenia na rozdelenie kapitálu bánk, aby pomohli ochrániť finančný systém v prípade, že celosvetové ekonomické oživenie bude pomalé. Uviedol to Medzinárodný menový fond.

Svoje odporúčanie zverejnil práve v čase, keď sa niektoré veľké banky  snažia o obnovenie spätného nákupu akcií a vyplatenie dividend.

MMF vo svojej polročnej správe o celosvetovej finančnej stabilite ďalej uviedol, že regulačné úrady by mali rýchlo zasiahnuť pri rušení dočasných opatrení alebo predĺžiť celosvetové kapitálové pravidlá, aj keď zostanú v platnosti ďalšie opatrenia podporujúce finančný systém. Vedúci pracovníci popredných amerických a európskych bánk totiž v uplynulých týždňoch vyhlásili, že očakávajú skoré zrušenie pandemických obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania kapitálu. Tvrdia, že si vytvorili dosť rezerv na riešenie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli byť spôsobené pomalým zotavovaním.

Podľa odhadu MMF pri nepriaznivom ekonomickom scenári by kapitálové rezervy bánk vo svete klesli o 420 miliárd dolárov (354,25 miliardy eur) pod kapitálové požiadavky regulátorov. Vďaka dočasným opatreniam, ktoré zaviedli regulačné úrady a vlády na ochranu bankového systému vrátane obmedzení pri distribúcii kapitálu, by tento schodok mohol dosiahnuť 110 miliárd dolárov, poznamenal fond.

„Keď si ponecháte príjmy ako kapitál, nie sú stratené. Banky ich môžu vyplatiť akcionárom po konci pandémie. Takže aj keď si tvorcovia politiky nie sú istí, kedy to môže byť, je lepšie byť opatrný a udržať si zisky,“ poznamenal Tobias Adrian, riaditeľ oddelenia menových a kapitálových trhov MMF.

Európske regulačné úrady pozastavili vyplácanie dividend bánk v marci. V USA, kde sa prostredníctvom spätného odkúpenia akcií distribuuje viac kapitálu, regulačné úrady zastavili iba spätné výkupy, pričom obmedzili zvyšovanie dividend a zviazali ich so súčasnou úrovňou zisku. Platnosť týchto obmedzení spravidla vyprší na konci roka, regulačné úrady by ich však mohli predĺžiť.

Americký Federálny rezervný systém práve uskutočňuje druhý tohtoročný záťažový test, aby zistil, či najväčšie banky v krajine vydržia ďalšie ekonomické tlaky v dôsledku pretrvávajúcej pandémie. MMF skonštatoval, že takéto záťažové testy sú užitočné a mali by sa využívať v ešte širšej miere, v snahe zistiť krehkosť finančných inštitúcií v čase bezprecedentných výziev, ktoré prináša pandémia.

Fond však kritizoval dočasné zmiernenie opatrení, ktoré porušuje zavedené kapitálové a účtovné pravidlá. Okrem uvoľnenia kapitálových rezerv totiž regulačné úrady pozastavili aj niektoré pravidlá účtovania nedobytných pohľadávok a upravili spôsob výpočtu kapitálových pomerov, aby sa zmiernil vplyv pandémie na súvahy bánk.

„V účtovníctve a kapitálových pravidlách je už zabudovaná veľká flexibilita,“ uviedol Adrian. „Ich použitie počas pandémie má veľký zmysel. Nato sú tzv. nárazníky určené. Uvoľnenie samotných pravidiel – napríklad zmenou definícií kapitálu – však môže oslabiť dôveru vo finančný systém,“ dodal. (tasr)

Minister práce navrhne predĺženie rodičovskej dovolenky. Dôvodom má byť pandémia, pre ktorú mnohé deti nemôžu nastúpiť do škôlky a pre rodičov nie je ľahké nájsť si teraz prácu. Milan Krajniak (Sme rodina) to povedal v relácii RTVS O 5 minút 12.

Ministerstvo životného prostredia chce merať znečistenie pri každej cementárni, na základe meraní by malo byť možné vypracovať relevantné hodnotenie kvality ovzdušia. Zväz výrobcov cementu tvrdí, že sa už snažia znížiť environmentálne dosahy.

„Ak sa preukáže významný vplyv konkrétnej cementárne na kvalitu ovzdušia, bude potrebné prijať prísnejšie podmienky na prevádzku zdroja. To môže znamenať aj sprísnenie emisných limitov, ale aj prijatie iných opatrení na obmedzenie fugitívnych emisií,“ vysvetľuje envirorezort.

Zväz výrobcov cementu konštatuje, že výroba cementu je energeticky náročný proces a cementárne sa tak radia k najväčším producentom oxidu uhličitého. Deklaruje však, že cementárne ročne investujú do modernizácie výrobných liniek a procesov, ktoré znižujú environmentálne dosahy. „Vďaka týmto investíciám už dnes slovenské cementárne dosahujú podpriemerné hodnoty emisií oxidu uhličitého v porovnaní s priemerom EÚ. A chcú ísť ešte ďalej,“ tvrdí.

Slovenské cementárne podľa ministerstva už teraz spaľujú viac ako 320 000 ton tuhých alternatív palív, ktoré sú z nerecyklovateľných plastov a sú v nich náhradou uhlia. „Problémom je, že podiel slovenského odpadu v týchto cementárňach je iba 20 %. Prvoradú úlohu preto vidíme v obmedzovaní prílevu zahraničného odpadu,“ uvádza odbor komunikácie.

Keďže väčšina odpadu končí na skládkach, cementárne sú nútené odpadové palivá dovážať zo zahraničia, uviedol na margo toho zväz. To by podľa neho chceli cementárne zmeniť, potrebujú na to však podporu. „Legislatíva na Slovensku je momentálne nastavená spôsobom, že ekonomicky jednoznačne favorizuje skládkovanie zmesových odpadov tak, ako sú vytvorené. Deje sa tak vďaka extrémne nízkym poplatkom za skládkovanie, ktoré sú až 10-násobne nižšie ako napríklad v Rakúsku, alebo 12-násobne nižšie ako v Nemecku. Slovenskí výrobcovia cementu sú pripravení v plnej možnej miere zhodnocovať alternatívne palivá vyrobené z odpadov pochádzajúcich zo Slovenska, hneď ako legislatíva umožní nákladovo efektívnu výrobu takýchto palív,“ uviedli riaditeľ zväzu Rudolf Mackovič a prezident zväzu a predseda predstavenstva spoločnosti Cemmac Martin Kebísek.

V hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadov lepšie než skládkovanie. Spaľovanie však podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) bude nevyhnutné, ale iba dočasné riešenie, pretože má dosah na kvalitu ovzdušia. „Energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku v istom časovom úseku stúpne, aby sa ukončila éra skládkovania. Verím však, že ruka v ruke s tým pôjde aj obmedzovanie tvorby odpadov,“ poznamenal Budaj.

Zvyšovanie energetického zhodnocovania odpadu je v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Ministerstvo ho podporí iba za podmienky splnenia všetkých prísnych legislatívnych požiadaviek. Na spaľovanie neseparovaného odpadu sú spaľovne, nie cementárne,“ tvrdí odbor komunikácie. (tasr)

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela sa skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Zoznámte sa s hybridnými trolejbusmi. Prvý z nich testuje aj Bratislava

Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto - DPB
Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto – DPB

Bratislava testuje možnú budúcnosť MHD: trolejbus, ktorý dokáže jazdiť ako autobus. S týmito hybridmi experimentujú aj ďalšie slovenské mestá. Bratislava by ich mohla nasadzovať napríklad v linke na letisko.

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať