Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomický newsfilter: Biznis dobre loboval a dostal štedrý Modernizačný fond

Bratislavská rafinéria Slovnaft. Foto – TASR
Bratislavská rafinéria Slovnaft. Foto – TASR

Dobrý deň,

takmer celý dnešný Ekonomický newsfilter má jedného spoločného menovateľa. Legislatívu, ktorá sa robí bez zodpovednej analýzy, napochytre a bez systému. Namiesto profesionálneho vedenia krajiny pretrváva krátkodobý politický účel. Prečítajte si 1 106 slov, stačí vám 4 a pol minúty. Pripravil Oliver Brunovský.


1. Lobing priemyselníkov im vyniesol štedrý Modernizačný fond 

Slovenským firmám, ktoré znečisťujú ovzdušie, sa podarilo vylobovať mimoriadne zaujímavú schému na modernizácie s ekologickým efektom.

Vláda od roku 2021 zriadi Modernizačný fond, z ktorého by biznis každý rok mohol čerpať odhadom až 200 mil. eur. Viac peňazí ako doteraz bude aj v envirofonde.

Čím to je mimoriadne: 

  • Rozvojový impulz v takomto objeme tu už dlho nebol, naopak, posledných desať rokov štát firmám skôr bral čoraz viac peňazí na rôznych daniach a odvodoch.
  • Modernizačný fond je výsledkom sústredeného tlaku tradičných výrobcov, ktorí argumentujú zhoršujúcimi sa podmienkami na podnikanie a oslabovaním svojej konkurenčnej pozície.

Kde sa vzali stovky miliónov:

  • Parlament na konci leta schválil novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Zdroje teda pochádzajú z európskeho systému obchodovania s tzv. emisiami. Doteraz značná časť z nich končila v štátnom rozpočte.
  • Ich trhové ceny sa však hýbu, preto objem nie je a nebude presne stanovený.
  • Koalícia uvoľňuje tento peňazovod, pretože Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť do roku 2050 úplnú klimatickú neutralitu a firmy musia rýchlo znižovať emisie, aby krajina plnila aj priebežné ciele.
  • Okrem Modernizačného fondu sa zvýšia aj dotácie z Environmentálneho fondu na tzv. zelené projekty, ročne by tam malo byť k dispozícii zhruba ďalších 90 mil. eur.

Kto sa dostane k peniazom: Najväčšiu šancu majú zrejme najväčší znečisťovatelia, ale projekty sa môžu týkať aj obnoviteľných zdrojov, uskladňovania energie, ale aj zvyšovania energetickej efektívnosti v doprave, stavebníctve, poľnohospodárstve, odpadovom hospodárstve…

Pri tzv. prioritných projektoch môže Modernizačný fond preplatiť až 100 % investície.


2. Čo hovoria Amazon, AT&T, Dell, IBM, Lenovo, Siemens a ďalší o podnikaní na Slovensku

Sektor zdieľaných služieb je tretie najväčšie odvetvie biznisu na Slovensku hneď po automobilovom a elektrotechnickom. Pracuje v ňom 37-tisíc ľudí.

Vytvára pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou a podľa asociácie podnikových služieb je v ňom priemerná mesačná mzda 1 830 eur.

Čo sú zdieľané služby: Svetové korporácie koncentrujú isté typy podporných činností (účtovníkov, programátorov, obstarávanie, call centrá…) na miesto, kde je to pre firmu najvýhodnejšie.

Typickou črtou odvetvia je, že zriadia centrum, ktoré zamestná aj niekoľko tisíc jazykovo zdatných vysokoškolákov, a za krátky čas ho poľahky rozpustia, lebo sa inde vyskytne ešte lepšia príležitosť.

Slovensko je zatiaľ pomerne atraktívnou krajinou. Centrá zdieľaných služieb tu majú napríklad Amazon, Johnson Controls, AT&T, Dell, IBM, Accenture, Lenovo, Osram, Mondeléz, Embraco či Siemens.

Čo hovoria o svojom podnikaní na Slovensku:

  • potrebujú pružnejší Zákonník práce,
  • žiadajú, aby štát obmedzil zásahy do odmeňovania ich zamestnancov cez rôzne povinné zložky mzdy,
  • za veľký problém považujú komplikácie pri zamestnávaní cudzincov z tretích krajín.

Čo ich trápi najviac:  „Poslanecké návrhy, ktoré prídu v druhom čítaní.“ (Gabriel Galgóci, šéf AT&T a Asociácie centier zdieľaných služieb, o zmenách legislatívy, ktoré neprejdú žiadnym pripomienkovým konaním, no dokážu zásadne zmeniť podmienky na podnikanie)


3. Čudné poslanecké iniciatívy, z ktorých ťaží dražobná a bytová mafia, pokračujú

Poslanec SNS Peter Pamula pretláča cez parlament novelu zákona, vďaka ktorej by sa dal vydražiť byt hocikomu, kto 15-krát meškal so splátkou do fondu opráv.

Takú možnosť by mali dostať správcovia bytov, ktorí by si tým ešte viac posilnili svoje postavenie aj voči majiteľom bytov a dokonca pred bankami aj s ich záložným právom.

Zvyšuje sa tým riziko, že ľudia budú prichádzať o byty aj pri dlhoch voči bytovému družstvu, ktoré sú sporné alebo rovno vymyslené. Okrem toho to môže zvýšiť riziká pre banky a tie budú menej odvážne pri požičiavaní ľuďom na bývanie.

O čo tu ide: Koalícia už na jar schválila prvý čudný Pamulov návrh. Hoci ho predkladateľ odôvodňoval snahou o lepšiu ochranu práv vlastníkov bytov, viacerí právnici upozorňovali, že nahráva skupine, ktorá pôsobí ako správca budov aj ako dražobná spoločnosť a zameriava sa na  vymáhanie pohľadávok.

Už vtedy sa ukázalo, že je to fajn pôda pre dražobnú a bytovú mafiu.

Bankári sa zaktivizovali: Kým jarná novela v rýchlosti a tichosti prešla, teraz už proti ďalšej namietajú Národná banka Slovenska, Slovenská banková asociácia, banky aj ministerstvá financií a spravodlivosti, pretože vidia jej zásadné nedostatky.

Vnímajú spoločné črty s nedávnym pokusom o novelu dražobného zákona. Tú, ktorú nakoniec ministerstvo spravodlivosti pred mesiacom stoplo a vôbec neposlalo do parlamentu.


4. Érsek sa inšpiroval u SaS a ide zaviesť 365-dňové diaľničné poplatky

Ministerstvo dopravy plánuje popri existujúcich diaľničných poplatkoch aj zavedenie „známky“ s platnosťou 365 dní od kúpy. Avizoval to minister dopravy Árpád Érsek s tým, že návrh do parlamentu predloží poslankyňa Irén Sárközy (obaja Most-Híd).

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente: Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať