Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Logo Ekonomický NewsfilterEkonomický newsfilter: Biznis dobre loboval a dostal štedrý Modernizačný fond

Bratislavská rafinéria Slovnaft. Foto – TASR
Bratislavská rafinéria Slovnaft. Foto – TASR

Dobrý deň,

takmer celý dnešný Ekonomický newsfilter má jedného spoločného menovateľa. Legislatívu, ktorá sa robí bez zodpovednej analýzy, napochytre a bez systému. Namiesto profesionálneho vedenia krajiny pretrváva krátkodobý politický účel. Prečítajte si 1 106 slov, stačí vám 4 a pol minúty. Pripravil Oliver Brunovský.


1. Lobing priemyselníkov im vyniesol štedrý Modernizačný fond 

Slovenským firmám, ktoré znečisťujú ovzdušie, sa podarilo vylobovať mimoriadne zaujímavú schému na modernizácie s ekologickým efektom.

Vláda od roku 2021 zriadi Modernizačný fond, z ktorého by biznis každý rok mohol čerpať odhadom až 200 mil. eur. Viac peňazí ako doteraz bude aj v envirofonde.

Čím to je mimoriadne: 

  • Rozvojový impulz v takomto objeme tu už dlho nebol, naopak, posledných desať rokov štát firmám skôr bral čoraz viac peňazí na rôznych daniach a odvodoch.
  • Modernizačný fond je výsledkom sústredeného tlaku tradičných výrobcov, ktorí argumentujú zhoršujúcimi sa podmienkami na podnikanie a oslabovaním svojej konkurenčnej pozície.

Kde sa vzali stovky miliónov:

  • Parlament na konci leta schválil novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Zdroje teda pochádzajú z európskeho systému obchodovania s tzv. emisiami. Doteraz značná časť z nich končila v štátnom rozpočte.
  • Ich trhové ceny sa však hýbu, preto objem nie je a nebude presne stanovený.
  • Koalícia uvoľňuje tento peňazovod, pretože Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť do roku 2050 úplnú klimatickú neutralitu a firmy musia rýchlo znižovať emisie, aby krajina plnila aj priebežné ciele.
  • Okrem Modernizačného fondu sa zvýšia aj dotácie z Environmentálneho fondu na tzv. zelené projekty, ročne by tam malo byť k dispozícii zhruba ďalších 90 mil. eur.

Kto sa dostane k peniazom: Najväčšiu šancu majú zrejme najväčší znečisťovatelia, ale projekty sa môžu týkať aj obnoviteľných zdrojov, uskladňovania energie, ale aj zvyšovania energetickej efektívnosti v doprave, stavebníctve, poľnohospodárstve, odpadovom hospodárstve…

Pri tzv. prioritných projektoch môže Modernizačný fond preplatiť až 100 % investície.


2. Čo hovoria Amazon, AT&T, Dell, IBM, Lenovo, Siemens a ďalší o podnikaní na Slovensku

Sektor zdieľaných služieb je tretie najväčšie odvetvie biznisu na Slovensku hneď po automobilovom a elektrotechnickom. Pracuje v ňom 37-tisíc ľudí.

Vytvára pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou a podľa asociácie podnikových služieb je v ňom priemerná mesačná mzda 1 830 eur.

Čo sú zdieľané služby: Svetové korporácie koncentrujú isté typy podporných činností (účtovníkov, programátorov, obstarávanie, call centrá…) na miesto, kde je to pre firmu najvýhodnejšie.

Typickou črtou odvetvia je, že zriadia centrum, ktoré zamestná aj niekoľko tisíc jazykovo zdatných vysokoškolákov, a za krátky čas ho poľahky rozpustia, lebo sa inde vyskytne ešte lepšia príležitosť.

Slovensko je zatiaľ pomerne atraktívnou krajinou. Centrá zdieľaných služieb tu majú napríklad Amazon, Johnson Controls, AT&T, Dell, IBM, Accenture, Lenovo, Osram, Mondeléz, Embraco či Siemens.

Čo hovoria o svojom podnikaní na Slovensku:

  • potrebujú pružnejší Zákonník práce,
  • žiadajú, aby štát obmedzil zásahy do odmeňovania ich zamestnancov cez rôzne povinné zložky mzdy,
  • za veľký problém považujú komplikácie pri zamestnávaní cudzincov z tretích krajín.

Čo ich trápi najviac:  „Poslanecké návrhy, ktoré prídu v druhom čítaní.“ (Gabriel Galgóci, šéf AT&T a Asociácie centier zdieľaných služieb, o zmenách legislatívy, ktoré neprejdú žiadnym pripomienkovým konaním, no dokážu zásadne zmeniť podmienky na podnikanie)


3. Čudné poslanecké iniciatívy, z ktorých ťaží dražobná a bytová mafia, pokračujú

Poslanec SNS Peter Pamula pretláča cez parlament novelu zákona, vďaka ktorej by sa dal vydražiť byt hocikomu, kto 15-krát meškal so splátkou do fondu opráv.

Takú možnosť by mali dostať správcovia bytov, ktorí by si tým ešte viac posilnili svoje postavenie aj voči majiteľom bytov a dokonca pred bankami aj s ich záložným právom.

Zvyšuje sa tým riziko, že ľudia budú prichádzať o byty aj pri dlhoch voči bytovému družstvu, ktoré sú sporné alebo rovno vymyslené. Okrem toho to môže zvýšiť riziká pre banky a tie budú menej odvážne pri požičiavaní ľuďom na bývanie.

O čo tu ide: Koalícia už na jar schválila prvý čudný Pamulov návrh. Hoci ho predkladateľ odôvodňoval snahou o lepšiu ochranu práv vlastníkov bytov, viacerí právnici upozorňovali, že nahráva skupine, ktorá pôsobí ako správca budov aj ako dražobná spoločnosť a zameriava sa na  vymáhanie pohľadávok.

Už vtedy sa ukázalo, že je to fajn pôda pre dražobnú a bytovú mafiu.

Bankári sa zaktivizovali: Kým jarná novela v rýchlosti a tichosti prešla, teraz už proti ďalšej namietajú Národná banka Slovenska, Slovenská banková asociácia, banky aj ministerstvá financií a spravodlivosti, pretože vidia jej zásadné nedostatky.

Vnímajú spoločné črty s nedávnym pokusom o novelu dražobného zákona. Tú, ktorú nakoniec ministerstvo spravodlivosti pred mesiacom stoplo a vôbec neposlalo do parlamentu.


4. Érsek sa inšpiroval u SaS a ide zaviesť 365-dňové diaľničné poplatky

Ministerstvo dopravy plánuje popri existujúcich diaľničných poplatkoch aj zavedenie „známky“ s platnosťou 365 dní od kúpy. Avizoval to minister dopravy Árpád Érsek s tým, že návrh do parlamentu predloží poslankyňa Irén Sárközy (obaja Most-Híd).

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Koronavírus: Finanční predstavitelia G20 podniknú kroky na obmedzenie vplyvov vírusu na globálne hospodárstvo (reuters)
  • Cesty: Otváranie obálok pre všetky tri časti v súťaži na veľkoplošné opravy ciest prvej triedy bude 28. februára
  • Brexit: Nové britské pasy sa budú vyrábať v Poľsku (čtk)
  • Investície: Spoločnosť miliardára Warrena Buffetta vďaka rastu akcií dosiahla rekordný zisk 81,5 miliardy dolárov (reuters)
  • Dane: Kedy sa vyplatí podať daňové priznanie a ako získať zaplatenú daň späť
Zdieľať

Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook, hodnotí Danko anketu o diaľničných známkach

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Andrej Danko v reakcii na vlastnú anketu na Facebooku povedal, že nebude tlačiť na zrušenie diaľničných známok. „Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook,“ komentoval predbežné výsledky, podľa ktorých 15- z vyše 16-tisíc hlasujúcich hlasovalo proti zrušeniu známok. Podľa predsedu SNS v ankete hlasujú ľudia z Ameriky a Afriky.

Minúta po minúte

Zdieľať

Epidémia koronavírusu má výrazný negatívny vplyv na cestovný ruch vo Francúzsku. Počet turistov je o 30 až 40 % nižší, než sa očakávalo.

„Samozrejme, že my vo Francúzsku máme menej turistov, asi o 30 %, 40 % menej, než sme očakávali,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire v rozhovore pre CNBC na stretnutí ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G20 v Rijáde. „To má, samozrejme, veľký vplyv na francúzsku ekonomiku.“

Nákaza koronavírusom sa objavila koncom roka 2019 v čínskom meste Wu-chan a odvtedy na infekciu v Číne zomrelo takmer 2500 ľudí. Epidémia spôsobila hromadné rušenie letov a má negatívny vplyv na cestovný ruch prakticky po celom svete.

Francúzsko patrí medzi najnavštevovanejšie krajiny na svete. V roku 2018 krajinu navštívilo 89,4 milióna turistov a na cestovný ruch pripadá takmer 8 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Do Francúzska ročne prichádza okolo 2,7 milióna čínskych turistov. „V roku 2020 to, samozrejme, nebude to isté,“ uviedol Le Maire.

Francúzsko zatiaľ zaznamenalo 12 prípadov nákazy koronavírusom, z toho jeden smrteľný, vyplýva zo správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) datovanej 22. februára. (tasr)

Zdieľať

Otváranie obálok pre všetky tri časti v súťaži na veľkoplošné opravy ciest 1. triedy bude 28. februára, uviedla Slovenská správa ciest. Úrad pre verejné obstarávanie evidoval v súťaži tri námietky.

Podľa hovorkyne SSC Lucie Karelovej ich zamietol a v jednom prípade zastavil konanie z dôvodu späťvzatia námietky.

„ÚVO síce zamietol námietky uchádzačov, ale to neznamená, že vieme predpovedať výsledok, keďže celý proces obstarávania je ešte pred nami,“ poznamenala Karelová.

Budúci týždeň by sa tak mali otvárať obálky pre všetky tri časti, uskutočniť sa má aj vyhodnotenie ponúk a vyhodnotenie podmienok účasti, prípadné doplnenie ponúk a vysvetľovanie. „Ponuky všetkých uchádzačov musí komisia posúdiť. A až potom je možné zverejniť výsledok,“ dodala hovorkyňa.

Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) ešte v januári uviedol, že začiatok prác na veľkoplošných opravách ciest 1. triedy predpokladá na jar.

SSC v októbri vyhlásila novú súťaž na veľkoplošné opravy ciest 1. triedy, ktorá je rozdelená na časti. Cenu odhadla na 166,56 milióna eur bez DPH. SSC musela pôvodnú súťaž zrušiť na základe rozhodnutia ÚVO pre nerozdelenie zákazky na časti.

Zákazka zahŕňa opravy vozoviek na cestách 1. triedy výmenou degradovaných vrstiev krytu vozovky. Cieľom je zlepšenie prevádzkovej spôsobilosti krytu vozovky a predĺženie životnosti so zohľadnením vplyvu porúch na nižšie položené vrstvy vozovky.

Na cesty 1. triedy bolo zabezpečených 200 miliónov eur nad rámec rozpočtu na obdobie štyroch rokov. Za túto sumu sa malo každý zo štyroch rokov opraviť alebo zrekonštruovať približne 130 kilometrov ciest 1. triedy. (tasr)

Zdieľať

Nemecko, Francúzsko a ďalšie európske krajiny sa snažia zaviesť rýchlu celosvetovú daňovú reformu, ktorá by zabezpečila spravodlivejšie zdaňovanie veľkých digitálnych spoločností, ako sú Google, Apple, Amazon či Facebook, píše agentúra DPA.

Veľké digitálne firmy teraz dosahujú vysoké zisky v štátoch, kde nemajú oficiálne sídlo. Podľa odhadov vďaka tomu platia na daniach menej ako polovicu v porovnaní s priemyselnými podnikmi.

Celosvetové pravidlá, ktoré by zabezpečili, že digitálne podniky budú platiť dane tam, kde vytvárajú zisky, a nie v krajinách, kde majú registrované dcérske firmy, pripravuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Tá odhaduje, že nové pravidlá by mohli zvýšiť ročné daňové príjmy o 100 miliárd dolárov, podotýka agentúra Reuters.

„V tomto roku musíme dospieť k rozhodnutiu,“ uviedol dnes nemecký minister financií Olaf Scholz na stretnutí finančných predstaviteľov skupiny najväčších hospodárstiev sveta G20 v Rijáde. Aj francúzsky minister financií Bruno Le Maire sa domáha dosiahnutia kompromisnej dohody ohľadne daňovej reformy do konca tohto roka. Spojené štáty však majú voči plánovanému vyššiemu zdaneniu digitálnych spoločností výhrady. (čtk)

Zdieľať

Samsung zavrel v Južnej Kórei v súvislosti s koronavírusom továreň na mobilné telefóny. U jedného zo zamestnancov sa totiž potvrdila nákaza; zvyšku pracovníkov preto firma nariadila karanténu.

Naopak, v Číne, odkiaľ sa nákaza vlani v decembri začala šíriť, sa chystajú obnoviť prevádzku ďalšie podniky. Tie z odvetvia dopravy prevažne koncom februára a začiatkom marca.

„Tých kolegov, ktorí boli v kontakte s nakazeným zamestnancom, umiestnila firma do karantény a zabezpečila, aby ich testovali na prípadnú infekciu,“ uviedol Samsung.

Továreň, ktorá bude zatvorená iba do pondelka, sa nachádza v meste Kumi. Samsung tam vyrába len obmedzený počet najdrahších smartfónov, určených najmä pre domáci trh. Väčšinu mobilov vyrába Samsung vo Vietname a v Indii. (reuters, čtk)

Zdieľať

Neúspech rozpočtového samitu EÚ je pre Slovensko úspechom, povedal premiér Pellegrini. Dvojdňový samit o rozpočte na roky 2021 až 2027 sa skončil bez dohody. „Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času,“ vyhlásil.

Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa „rozbiť“ jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.

Slovensko podľa Pellegriniho neprijme situáciu, že mu budú narastať národné výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o dôležité príjmy v oblasti kohézie, z ktorých financujeme stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.

Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.

„Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech,“ vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.

Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity. Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.

Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako „striedme“, ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.

„Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko,“ priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. „Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn,“ dodal.

Pellegrini upozornil, že so širokým konsenzuálnym návrhom všetkých členských krajín EÚ by mohol súhlasiť aj Európsky parlament, ktorý si predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1,3 percenta HNP. „Ak by sa niektoré členské krajiny nemienili posunúť smerom k optimálnejšiemu rozpočtu, tak by bola vhodná doba užšie spolupracovať s Európskym parlamentom, a to by naše pozície ešte viac posilnilo,“ zhodnotil situáciu predseda vlády SR. (tasr)

Zdieľať

Slovensko a Maďarsko zvýšia kapacitu vzájomného plynovodného prepojenia na 5,3 miliardy kubických metrov zemného plynu za rok. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísali ministri Peter Žiga a Péter Szijjartó.

O čo ide:

  • Memorandum sa týka zatiaľ nie naplno využívaného plynovodu, ktorý od roku 2015 prepája slovenskú a maďarskú sústavu (spája Veľké Zlievce v okrese Veľký Krtíš a maďarskú obec Vecsés).
  • Zvýši sa najmä kapacita smerom z Maďarska na Slovensko – súčasná kapacita je 4,5 miliardy m3 plynu v smere do Maďarska a 1,8 miliardy m3 na Slovensko. Podľa projektu sa kapacita obojstranne zvýši na vyše 5 miliárd m3 plynu ročne.
  • Maďarsku projekt umožní prepraviť plyn prichádzajúci z južných prepojení a tento plyn sa môže distribuovať na západné alebo východné trhy.

Politické súvislosti:

  • Existuje konkurenčný návrh prepojenia sústav Rakúska a Maďarska. Presadzovala ho rakúska OMV, v Maďarsku však projekt narazil.
  • Žigovo vyjadrenie naznačuje, že Slovensko stojí za Maďarskom. Podľa Žigu z memoranda vyplýva, že netreba budovať plynovodné prepojenie medzi Maďarskom a Rakúskom. „Pretože tu je existujúca infraštruktúra, a pokiaľ sme v Európskej únii a EÚ podporuje využívanie existujúcich trás, tak nie je na takéto niečo dôvod,“ povedal. (tasr, n)
Zdieľať

Spoločnosť EP Power Europe (EPPE) z Energetického a průmyslového holdingu (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetínskeho sa stane jediným vlastníkom nemeckej hnedouhoľnej elektrárne Schkopau.

ČTK to dnes povedal hovorca EPH Daniel Častvaj.

EPPE prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Saale Energie podpísala dohodu o odkúpení zhruba 58-percentného podielu v elektrárni od spoločnosti Uniper a celú elektráreň prevezme s účinnosťou od októbra 2021.

Dosiaľ mala Saale Energie v elektrárni podiel asi 42 percent.

Hnedouhoľná elektráreň Schkopau leží v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko a disponuje čistým inštalovaným výkonom približne 900 megawattov (MW).

Na porovnanie, hnedouhoľná elektráreň Počerady, ktorá patrí k najväčším uhoľným elektrárňam v ČR, má inštalovaný výkon päťkrát 200 MW. (čtk)

Zdieľať

Danko o hlasovaní na straníckom Facebooku týkajúcom sa zrušenia diaľničných známok: „Či to prejde, či nie, nie je téma dňa. Nik tu s nikým nerokuje,“ povedal. S Kotlebovcami podľa neho nerokujú tiež a nechávajú tomu voľný priebeh. Ešte stále by zákon mohla nepodpísať prezidentka, dodal.

Zdieľať

Andrej Danko ohlásil hlasovanie o diaľničných známkach. Ľudia majú hlasovať na Facebooku SNS o tom, či ich má strana podporiť. Čas majú do utorka do 10. hodiny, keď má parlament hlasovať aj o skrátenom konaní k 13. dôchodku.

Podobnú anketu nedávno s 11 otázkami spustil Igor Matovič. Diaľničné známky nepodporí Most-Híd ani Sme rodina.

„Nebudem s nikým rokovať, kto chce, nech hlasuje, kto nie, nech nehlasuje,“ povedal Danko o utorkovom hlasovaní.

Zdieľať

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v januári zrýchlil na 1,4 percenta z decembrových 1,3 percenta. Potvrdili to dnes konečné údaje štatistického úradu Eurostat.

K zrýchleniu rastu prispelo zdražovanie energie. Inflácia však naďalej zostáva pod oficiálnym cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý sa nachádza tesne pod dvomi percentami.

ECB sa vlani v septembri rozhodla podporiť hospodársky rast a infláciu v eurozóne znížením depozitnej úrokovej sadzby hlbšie do záporného pásma a obnovením nákupu dlhopisov. Na januárovom zasadaní ponechala menovú politiku bez zmeny, oznámila však spustenie prvej revízie svojej stratégie od roku 2003.

Európska komisia minulý týždeň predpovedala, že v celom tomto roku sa rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 1,3 percenta z vlaňajších 1,2 percenta. V budúcom roku by potom inflácia mala podľa Európskej komisie dosiahnuť 1,4 percenta. (čtk)

Medziročná miera inflácie v eurozóne a EÚ.
Medziročná miera inflácie v januári 2020. Zahrnuté je aj Spojené kráľovstvo, pretože ešte bolo členom EÚ.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať