Píše Robert Shrimsley, text publikujeme s licenciou vydavateľa Financial Times
V poslednej dobe ma trápi, prečo tak veľa mužov v strednom veku, zdá sa, nenávidí Gretu Thunbergovú. Teraz to už vďaka jej prejavu v OSN viem. Majú dosť starostí so svojimi mladistvými deťmi a ďalšie problémy nepotrebujú.
Spomeňte si na ten zúrivý, obviňujúci tón, ktorým karhala publikum: „Ako sa opovažujete? Ukradli ste moje sny a moje detstvo.“
Nedostal sa azda každý rodič do podobného konfliktu? Aj keď to často bolo iba pre to, či dcéra môže po škole prespať u Charlotty.
Dovoľte mi zdôrazniť, že Thunbergovú považujem za silu dobra, aj keď niektoré jej katastrofické vyjadrenia môžu byť kontraproduktívne. Zaslúži si ocenenie, nie osočovanie.
Zdá sa však, že vďaka svojmu mimoriadnemu úsiliu dokáže mladá environmentálna aktivistka vyvolať u niektorých ľudí, najmä medzi konzervatívnymi typmi, tie najhoršie emócie.
Niektorí z týchto ľudí začínajú prejavovať takmer patologickú nenávisť voči niekomu, kto je koniec koncov iba dieťaťom s Aspergerovým syndrómom a snaží sa zachrániť svet.
Ako sa opovažujete
Toto hromženie natoľko presahuje bežný opozičnícky inštinkt, že ho nemožno nechať bez povšimnutia. Zvlášť keď mieri na niekoho, kto je považovaný za moderného svätca.
Niektorí žartovali o potopení jej jachty pri plavbe do Spojených štátov, ďalší jej vzhľad prirovnávali k deťom z nacistickej propagandy. Je to len tým, že tne do živého? Alebo za tým máme hľadať niečo ďalšie?
Dnes je to už jasné. Jej reč ma priviedla späť do čias hádok s tínedžermi a pripomenula mi škriepky s dcérami, ktoré nechodili ďaleko po invektívy.
Frázy typu „Ako sa opovažujete?“ alebo „Ste strašní!“ sú ako vytrhnuté zo sprievodcu o vyčíňaní tínedžerov. Chýbala akurát hrozba, že ak do roku 2030 nedosiahneme uhlíkovú neutralitu, už s nami nikdy neprehovoria.
Od môjho posledného domáceho thunbergingu už našťastie prešlo veľa času, ale ten tón si pamätám. Teraz skôr počujem moje dieťa: „Ukradli ste mi moje sny a zničili mi detstvo. Ako sa opovažujete zabrániť mi, aby som šiel na Glastonbury (festival hudby a umenia v Anglicku – pozn. red.)?“
Ukázať, kto je tu šéfom
Samozrejme, hlavným dôvodom, prečo sú na Gretu niektorí konzervatívci takí nahnevaní, je to, že sa im nepáči správa, s ktorou prichádza. Je však celkom jasné, že ich štve aj samotný posol správ.
Preto tá inštinktívna reakcia. Ide o akýsi druh hlúpeho vzdoru, ktorý spôsobuje, že niektorí dospeláci majú chuť ísť von a zničiť planétu, len aby ukázali, kto je tu šéfom: „Ako sa opovažuješ takto so mnou hovoriť, mladá dáma? Zaletím si do Ameriky na večeru a dám si stejk, len aby som ti uštedril lekciu. Veď ja vlastne môžem zjesť celú kravu. A pokiaľ ide o tvoju zaoceánsku plavbu, môžeš na ňu zabudnúť. Máš zaracha. Ber to ako môj príspevok k zníženiu rodinnej uhlíkovej stopy.“
Buďte viac ako Greta
Niet divu, že niektorí dospelí sú ochromení. Zatiaľ totiž nie sme pripravení vzdať sa nášho chápania sveta. Stále v nás zostáva pár rokov s uhlíkovými emisiami.
My, spomalení liberáli, odchovaní na knižkách, ktoré nám hovoria, ako komunikovať s deťmi, sa dokážeme ako-tak vyrovnať s Gretinými útokmi. Ale aj nás tieto vyhrážky zasiahli.
Pozorujeme, ako naše deti sledujú Gretu, a zožierame sa. Otravovala svojich rodičov, kým sa nestali vegánmi. Čo ak dievča, ktoré máme doma, bude s nami chcieť urobiť to isté?
Myslím, že ohrozeným oteckom môžem ponúknuť odpoveď. Začnite vyzývať svoje deti, aby boli „viac ako Greta“. Obráťte sa na svojich tínedžerov so smutným výrazom v tvári a povedzte im: „Prajem si, aby si bol ako toto mladé švédske dievča. Stále si len na telefóne so svojimi kamarátmi, zatiaľ čo ona zachraňuje svet. Mal by si si od nej vziať príklad.“
Okrem toho, že budete mať z Grety lepší pocit, je takmer isté, že zo svojich detí opäť spravíte mäsožravcov.
Životnému prostrediu to veľmi nepomôže, ale množstvo nahnevaných mužov sa bude cítiť šťastnejšie a svet tak bude určite lepším miestom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Financial Times































