Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomický newsfilter: Kamenický 2019 ide v stopách Počiatka 2008

Dobrý deň, naposledy sa odborná verejnosť pozerala na návrh rozpočtu s takou masívnou nedôverou ako dnes pred 11 rokmi v čase príchodu veľkej krízy. Nereálny návrh financovania štátu na ďalší rok vtedy priniesol na vládu minister financií Ján Počiatek.

Kamenického aktuálny návrh plánu na budúci rok je podobne kreatívny. Utešovať sa však môžeme aspoň tým, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Slovensko malo v budúcom roku skončiť s gigantickým deficitom 8 percent HDP, ako to bolo za Počiatka pri rozlúčke s prvou vládou Smeru.

Dnešný Ekonomický newsfilter má 1200 slov, 5 minút čítania. Pripravil ho Konštantín Čikovský.


1. USA a Čína ohlásili veľký pokrok smerom k dohode

Prezident Trump v piatok po stretnutí oznámil, že rokovania o americko-čínskom obchodnom zmieri výrazne pokročili.

Trumpovo hodnotenie situácie viac-menej potvrdil aj podpredseda čínskej vlády, ktorý dvojdňové rokovania vo Washingtone ukončil práve stretnutím s prezidentom.

Prečo je to dôležité: Americko-čínska obchodná vojna je najväčší dôvod neistoty svetovej ekonomiky v poslednom roku.

Ďalšie detaily: 

  • Americký minister financií Steven Mnuchin vzápätí oznámil, že USA nezdvihnú clá na čínsky tovar tak, ako to od utorka plánovali.
  • Pokrok v rokovaniach má podľa predbežných správ zahŕňať aj témy poľnohospodárstva, čínskej menovej politiky a ochrany duševného vlastníctva.
  • Ide zrejme o najväčší pokrok za 15 mesiacov rokovaní. Ak sa nevyskytnú ďalšie problémy, podpis nových zmlúv by mal nasledovať o 5 týždňov.

2. MMF radí štátom daň z produkcie oxidu uhličitého

Zaveďte uhlíkovú daň, odkázal štátom vo svojej analýze Medzinárodný menový fond.

Uhlíková daň je poplatok, ktorý sa platí pri výrobe a distribúcii tovaru alebo služby, pri ktorej vzniká oxid uhličitý (CO2). Vo vyššej cene by sa dotkla prakticky všetkých spotrebiteľov.

Výška dane sa určuje podľa množstva CO2, ktoré sa pri zdanenej činnosti produkuje.

Cieľom uhlíkovej dane je ovplyvňovať  správanie ľudí a firiem tak, aby ich činnosťou vznikalo menej CO2.

Prečo je to dôležité: 

  • Medzinárodný menový fond má renomé konzervatívnej analytickej inštitúcie, preto sú jeho odporúčania brané vážne aj v biznise a v politike.
  • Zdôraznenie úlohy uhlíkovej dane na úkor iných nástrojov na zmiernenie klimatickej hrozby zvyšuje pravdepodobnosť, že sa carbon tax stane hlavným ekonomickým nástrojom na zmiernenie klimatických zmien (na prospešnosti a komplexnosti uhlíkovej dane sa zhodli aj takmer všetci respondenti Panela expertov Denníka E).

Koľko by ľudstvo stála záchrana planéty podľa analýzy MMF:

  • Na splnenie súčasného cieľa obmedziť otepľovanie na úroveň, ktorú vedci považujú za bezpečnú, by sa musela zaviesť daň z uhlíka vo výške 75 dolárov za tonu vyprodukovaného CO2 po celom svete a najmä v krajinách, ktoré sú hlavnými producentmi emisií (USA, Čína, India).
  • Uhlíková daň by stála najviac krajiny závislé od uhlia. V priemere by sa ceny energie z uhlia do roku 2030 strojnásobili.
  • Výnos z uhlíkovej dane by bol v najbohatších krajinách okolo 1,5 percenta HDP. MMF tieto zdroje odporúča vložiť do ekologických investícií, zníženia iných daní a dotovania len najchudobnejších spotrebiteľov energií.

Najdôležitejšie tvrdenie MMF: V každom zo scenárov zavedenia uhlíkovej dane vo všetkých veľkých krajinách by jej prínosy vysoko prevyšovali náklady.


3. Vláda dostane na stôl nereálny návrh rozpočtu

Vláda plánuje v pondelok poobede schváliť rozpočet na rok 2020 s predpokladaným deficitom pol percenta HDP, ktorý zrejme ani jeho tvorcovia nepovažujú za realistický cieľ.

Prečo vláda nie je schopná zostaviť realistický rozpočet:

V septembri sa znížil odhad rastu ekonomiky na budúci rok, čo znížilo aj predpoklad výberu daní a odvodov v budúcom roku o približne 600 miliónov eur.

Vládna koalícia navyše pripravila balík zvýšených výdavkov a znížených daní, ktorý bude stáť rozpočet minimálne 300 miliónov eur.

S takými vstupmi a realitou hospodárenia v tomto roku je pravdepodobný výsledok roku 2020 deficit 1,5 percenta HDP, ako ho odhadla NBS. Vláda sa však pod tlakom Európskej komisie musí pokúsiť navrhnúť deficit najviac pol percenta HDP.

Ministerstvo financií sa preto pokúsi chýbajúcu miliardu eur do plánov dostať nafukovaním niektorých plánovaných príjmov a zámerným podceňovaním niektorých výdavkov.

To je zrejme aj príčinou, prečo vláda zverejní návrh rozpočtu až dnes, teda v deň, keď ho má schvaľovať.

Dve pripomenutia na pochopenie miery chaosu pri tvorbe rozpočtu:

Ministerstvo financií ráta v príjmoch s daňou z tabaku, na ktorú však nemá istú parlamentnú podporu.

Sociálna poisťovňa, ktorá je súčasťou rozpočtu verejnej správy, zverejnila vlastný návrh rozpočtu, v ktorom sú podľa odborníkov výdavky podcenené o približne sto miliónov eur.

Čo sa bude diať dnes: 

Vláda by mala doobeda doniesť rozpočet na tripartitu. Zároveň sa tam od predstaviteľov vlády očakáva vysvetlenie, ako chce minister práce Richter pre budúci rok zastaviť rast príplatkov za prácu (je to jeho povinnosť, Pellegrini to firmám sľúbil).

Ak sa však Richter spolieha na Ficovu novelu zákona o minimálnej mzde, do ktorej by stopnutie rastu príplatkov vložil, môže mať problém. Koaličná SNS cez víkend pripomenula, že Ficovu novelu v parlamente podporí, len ak Smer podporí jej návrh na zvýšenie minimálnych dôchodkov.

A, ako to už v sezóne prípravy rozpočtu na rok 2020 chodí, s ničím takým oficiálny vládny návrh rozpočtu nepočíta.


4. Nelegálnu výrobu asfaltu v Liptovskom Mikuláši možno čoskoro zakážu

O legálnosti výroby asfaltu firmy Cesty SK v Liptovskom Mikuláši v najbližšom čase rozhodnú dva miestne úrady. Ak sa budú pridržiavať názoru krajskej prokuratúry, výrobu zakážu.

Prečo to je dôležité: Výroba asfaltu v Liptovskom Mikuláši funguje už dva roky na základe dočasných povolení, ktoré podniku umožňujú profitovať z projektu, čo mal prejsť, ale neprešiel riadnym posudzovaním vplyvov na životné prostredie.

Koho to ohrozuje:

  • Obyvatelia Liptovského Mikuláša znášajú vyššiu hustotu dopravy a možno aj znečistenie a nemali možnosť sa k tomu vyjadriť.
  • Firmy, čo podnikajú legálne, sa na trhu stretávajú s firmou, ktorá vďaka rýchlejším a jednoduchším povoľovacím procesom môže ponúkať lepšie ceny.

Kto z toho profituje: Majiteľ firmy Cesty SK, ktorá je známa tým, že v spoločnosti ďalších menších hráčov a talianskych partnerov ponúka nízke ceny v mnohých verejných súťažiach.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Pýtať sa po 30 rokoch, či sa máme lepšie, nedáva zmysel. Pýtajme sa: kto, ako a prečo sa má lepšie

  • Po troch dekádach by sme sa z materiálneho hľadiska mali lepšie takmer určite aj pri pokračovaní socializmu. Pýtať sa, či sa dnes máme lepšie, preto nemá veľký význam (jasné, že máme).
  • Produktivita práce na Slovensku aj po 30 rokoch od revolúcie dosahuje v bežných cenách len 57 % priemeru Únie, mzdy sú hlavne preto v priemere stále menej ako polovičné.
  • Slovensko v pokrízových rokoch Úniu v ekonomickej výkonnosti dobieha pomalšie, k Česku sa už nepribližujeme.
  • Pýtajme sa, kto, ako a prečo sa má dnes lepšie. Môže to pomôcť nielen spravodlivosti a spoločenskej súdržnosti, ale aj ďalšiemu dobiehaniu životnej úrovne najvyspelejších krajín.
Zdieľať

Odborníčka na zdravotníctvo Za ľudí Letanovská: Za desať rokov postavíme desať nemocníc

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Za desať rokov postavíme desať nemocníc, hovorí odborníčka na zdravotníctvo zo strany Za ľudí Andrea Letanovská. „Chceme apolitický profesionálny manažment, ktorý bude mať hmotnú zodpovednosť za to, ako manažuje svoje inštitúcie. Zrejme potom o tieto miesta nebude bitka, ale budú to robiť len tí, ktorí na to majú,“ vraví o návrhu, aby nemocnice boli akciovými spoločnosťami.

Minúta po minúte

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie po Novembri bola podľa Ivana Mikloša Klausova ekonomická reforma. „Ekonomika sa vďaka tomu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou cestou.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Ivan Mikloš, bývalý minister financií

Najlepšie a najdôležitejšie bolo, že sa November 1989 stal. Za najlepšie rozhodnutie po ňom považujem reformu, ktorá sa pripravila v priebehu roka 1990, schválila v parlamentoch (federálnom, slovenskom a českom) na jeseň 1990 a spustila vo vtedajšom Československu od 1.1.1991.

Dokument, podľa ktorého sa postupovalo, sa volal „Scenár ekonomickej reformy“ a pripravil ho tím politikov a odborníkov pod vedením vtedajšieho federálneho ministra financií Václava Klausa. Tento ucelený a komplexný prístup (ktorý sa veľmi nespravodlivo vžil ako „šoková terapia“) sa totiž ukázal ako správny a efektívny.

Ekonomika sa vďaka nemu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou (tzv. gradualistickou) cestou, alebo v tých, kde zavládol po rozpade komunistického režimu a centrálne plánovanej ekonomiky nekontrolovaný chaos a zmätok. Takže vďaka „šokovej terapii“ ľudia trpeli omnoho menej ako pri iných možných alternatívach.

Za ďalšie kľúčovo dôležité správne rozhodnutie považujem odvrátenie hrozby európskej a euroatlantickej izolácie Slovenska, vstup do EÚ, NATO a eurozóny spolu s druhou vlnou reforiem po roku 1998, najmä však v rokoch 2002 – 2006.

Za najväčšiu chybu považujem, že sa nám nepodarilo dosiahnuť celospoločenský, alebo aspoň väčšinový konsenzus na potrebe neustálej modernizácie krajiny na základe princípov a hodnôt otvorenej spoločnosti, právneho štátu a politickej a ekonomickej slobody.

Výsledkom toho všetkého (aj úspechov, ale aj chýb a zlyhaní) je, že na jednej strane je posledných 30 rokov od Nežnej revolúcie jednoznačne a nespochybniteľne historicky najúspešnejším obdobím v dejinách Slovenska a Slovákov, no na druhej strane je to aj obdobie obrovských premárnených príležitostí. A to sa žiaľ premieta aj do zvýšeného rizika ohrozenia našej úspešnej budúcnosti.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie a najväčšia chyba 30 rokov podľa Mikloša, Kažimíra a ďalších ekonómov z Panela expertov E

Foto - Archív SNM
Foto – Archív SNM

Ekonómovia Svorenčík, Mikloš, Vašáková, Kažimír, Čechová, Hirman, Bláhová, Pikus, Haluš, Molnárová, Ovčarik, Suďa, Ježíková, Vlachynský, Melioris a Kahanec píšu o najväčšom víťazstve a najväčšej chybe posledných 30 rokov.

Zdieľať

Lívia Vašáková: Najlepšie rozhodnutie od Novembra bol vstup do EÚ a najväčšia chyba zanedbanie školstva. Vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku odpovedá v Paneli expertov Denníka E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Najlepšie rozhodnutie: vstup do Slovenska do EÚ v roku 2004.

V roku 2004 sa Slovensko spolu s ďalšími 9 krajinami stalo členom Európskej únie. To pre nás znamenalo prístup k 500 miliónovému vnútornému trhu, pritiahnutie zahraničných investícií, EU fondy a stanovenie mantinelov pre domácu politiku.

Stačí pohľad na východ alebo juh od nás na Ukrajinu či Balkán, aby sme si uvedomili, kde sú krajiny bývalého socialistického bloku, ktoré sa do EÚ nedostali.  Slovensko je nielenže krajina, ktorá z členstva výrazne profitovala, ale pomohlo nám aj obdobie pred vstupom, kde sme si museli plniť domáce úlohy spojené s integráciou a realizovali tak viaceré potrebné reformy.

Najväčšia chyba: úpadok školstva, ktoré sme 30 rokov zanedbávali.

Slovensko zaostáva tak v kvalite (pokles v rebríčkoch PISA, žiadna univerzita medzi najlepšími 500 univerzitami sveta, vyše 15% odliv stredoškolákov na zahraničné vysoké  školy,..) ako aj v inkluzívnosti školstva.

Tento trend je dlhotrvajúci, zodpovedá malému politickému záujmu o tento rezort a zároveň bude mať fatálne dôsledky pre našu budúcnosť, a to nielen v slabej pripravenosti našich detí na rýchlo sa meniaci pracovný trh ale aj v politickej či spoločenskej oblasti (nárast populizmu, pokles dôvery v inštitúcie a naopak podliehanie dezinformáciám).

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Šéf ÚVO Miroslav Hlivák sa bráni pred rastúcou kritikou jeho úradu od politikov. Hovorí, že v lete oslovil všetky ministerstvá, aby predniesli svoje požiadavky, no odpovedali mu len dve.

„Za posledné obdobie cítim a vnímam, že politickí predstavitelia častejšie kritizujú Úrad pre verejné obstarávanie. Pritom úrad je pripravený diskutovať o možnostiach, ktoré skvalitnia verejné nakupovanie na Slovensku. Po nástupe do funkcie som zaviedol aj novú kultúru tvorby legislatívy, do ktorej pravidelne prizývam odbornú aj laickú verejnosť, aj tých, ktorí denne so zákonom robia. Takto sme pripravili aj zmenu zákona, ktorá platí od januára a vďaka ktorej sa už dnes dá nakupovať za verejné peniaze rýchlejšie, jednoduchšie a za dodržania transparentnosti. Sme otvorení vecným návrhom, aby sme skvalitňovali oblasť verejných nákupov a zároveň pokrývali strategický záujem štátu. Preto, ak sa politici sťažujú na znenie zákona, v júni tohto roka som v rámci prípravy druhej novely osobne listom vyzval všetkých členov vlády SR, aby definovali strategické záujmy štátu v oblastiach, ktoré majú z titulu svojej funkcie v kompetencii. Do dnešného dňa mi odpovedali len dva rezorty – ministerstvo dopravy a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré nemalo požiadavku na legislatívne zmeny. Rezort dopravy si želal legislatívne pokryť špekulatívne správanie vo verejnom obstarávaní, čo spôsobuje prieťahy vo verejných súťažiach. Rezort dopravy uspokojilo, že na túto situáciu úrad reagoval v druhej novele, v ktorej sme zaviedli viacero opatrení na boj proti nekalým praktikám vo verejných súťažiach. Mrzí ma preto, že novela, ktorá mala opäť veci posunúť vpred, je paralyzovaná škodlivými pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, pre ktoré ju pani prezidentka vrátila do parlamentu,” povedal Miroslav Hlivák.

Predseda úradu zároveň pripomenul, že spolu so svojou pracovnou skupinou z úradu chodí priamo do regiónov a vyhlasovateľov súťaží metodicky usmerňujú, aby kompetentní dokázali obstarať rýchlo a bez porušení zákona.

“Úrad je od môjho nástupu otvorený aj všetkým vyhlasovateľom súťaží. S dôverou sa môžu obrátiť na úrad či už v rámci ex ante posúdenia, či majú v poriadku prípravu súťažných podkladov, alebo v rámci metodiky. Dokonca spolu s kolegami chodíme priamo do terénu, teda po prvý raz zástupcovia úradu chodia školiť aj verejných obstarávateľov/obstarávateľov do ich regiónov a vysvetľujeme im zákon.” (tasr)

Zdieľať

Pellegrini si nemyslí, že zvýšenie a predĺženie bankového odvodu „zruinuje“ banky na Slovensku. Hovorí, že sú v dobrej kondícii. „Pán guvernér už musí hovoriť ako guvernér, iné by vám možno odpovedal, keby bol minister,“ reagoval premiér na Petra Kažimíra, ktorý pripustil, že odvod môže narušiť stabilitu sektora.

Hovorí tiež, že by bolo dobré, keby sa o stratifikácii nemocníc hlasovalo a reforma našla širokú podporu.

„Bola by veľká škoda, keby sme načas reformu zbrzdili tým, že nie je ochota sa politicky baviť. Najlepším signálom by bolo, keby sa o nej hlasovalo a našla by podporu,“ povedal v Sobotných dialógoch RTVS.

Zdieľať

Americký Dow Jonesov index prvýkrát prekonal hranicu 28-tisíc bodov. Akcie vďaka optimizmu pre obchodné rozhovory medzi USA a Čínou uzavreli tak obchodovanie na nových maximách. (čtk)

Zdieľať

VW schválil nový investičný plán pre elektromobily. O slovenskom závode sa nezmieňuje

Volkswagen investuje v najbližších piatich rokoch 60 miliárd eur do vývoja elektrických áut a digitálnych technológií. Do roku 2029 chce mať v portfóliu zhruba 75 plne elektrických a 60 hybridných modelov.

Nový investičný plán bol schválený na zasadnutí dozornej rady VW, uvádza automobilka na webovej stránke.

Do roku 2029 plánuje vyrobiť 26 miliónov elektrických vozidiel, z toho 20 miliónov kusov na modulárnej platforme MEB, na ktorej tento mesiac spustil produkciu v Zwickau.

VW potvrdil, že elektrické vozidlá bude vyrábať okrem viacerých nemeckých závodov aj v Česku, USA a Číne. O slovenskej fabrike sa v súvislosti s elektromobilmi nezmieňuje.

O umiestnení nového výrobného závodu, ktorý mal pôvodne postaviť v Turecku, rozhodne do konca roka.

Zdieľať

Veľké „jednorožce“ stratili po vstupe na burzu miliardy hodnoty

Akcie viacerých „jednorožcov“ sa v tomto roku po vstupe na burzu prudko zosunuli. Trhová hodnota firiem Uber, Lyft či Slack klesla za niekoľko mesiacov o miliardy dolárov.

Prepad akcií vybraných jednorožcov (firmy s trhovou hodnotou vyššou než 1 miliarda dolárov) si všíma portál Statista.

Primárna verejná ponuka akcií (IPO) Uberu, Lyftu i Slacku boli očakávanými udalosťami tohto roka na kapitálových trhoch.

Po niekoľkých mesiacoch od vstupu na burzu sa však ich trhová hodnota scvrkla o takmer polovicu.

Na porovnanie, akciový index S&P 500, ktorý zahŕňa najväčšie americké spoločnosti, sa v tomto roku posilnil o zhruba pätinu.

Prečo sa im nedarí:

Podľa Statistu pád akcií veľkých jednorožcov ilustruje rozdielny pohľad privátnych investorov a kapitálových trhov.

Zatiaľ čo privátni investori zvyčajne akceptujú veľké straty, ktoré sú súčasťou prudkého rastu firiem, trhy oveľa viac trápia otázky, či spoločnosti nájdu spôsob, ako zarábať peniaze namiesto toho, aby ich míňali vo veľkom štýle.

Podľa štatistík CB Insights je vo svete viac ako 400 jednorožcov. K najväčším patrí čínska technologická spoločnosť ByteDance (vlastní sociálnu sieť TikTok) či americký portál na sprostredkovanie ubytovania Airbnb.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať