Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Daňová poradkyňa Bláhová: Tkáčove výroky sú výsmech celému štátu

Reakcie daňovej poradkyne Renáty Bláhovej na facebookové statusy Patrika Tkáča z J&T, v ktorých vysvetľoval, ako si znížiť dane cez Cyprus, pomohli tomu, že v pondelok oznámila Finančná správa kontrolu Tkáčových firiem.

Čo také povedal Patrik Tkáč, že ste ako daňová poradkyňa nevydržali a zareagovali?

Nepovedal nič neobvyklé – len že na Slovensku sa dane neoplatí platiť. Povedal to však formou, ktorá je výsmechom každému poctivo rozmýšľajúcemu podnikateľovi, ktorý tiež nerád platí viac daní, než musí, ale rozumie tomu, že sa zákony majú dodržiavať. Nie som zástanca silného štátu, ale verím, že aj krehká demokracia je lepšie riešenie ako anarchia alebo diktatúra. Takéto suverénne vyjadrenia o tom, že zákon sa dá obísť, navyše zvyšujú nedôveru v štátnu správu. Je to výsmech celému štátu aj mojej profesii daňového poradcu.

Čo na tom bolo nezákonné?

Tu nejde o to, či to je v súlade so zákonom alebo nie. To sa dá posúdiť len analýzou konkrétnych prípadov. Ale radiť niečo v štýle – „Založ si schránkovú firmu na Cypre, v podstate tam nič nemusíš dať, účet môžeš mať u nás, len si ušetríš na daniach,“ je v dnešnom medzinárodnom kontexte a v kontexte už dávno platných zákonov za hranicou legitímnosti a etického kódexu podnikateľa, ktorý dbá aj na spoločenský rozmer svojho konania. Možno pred desiatimi rokmi to bolo rozšírené, lebo štáty nereagovali tak ako teraz. Aj slovenský zákon o dani z príjmov, nielen zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, hovorí, že daňová rezidencia je tam, kde máte miesto skutočného vedenia – inými slovami, kde naozaj podnikáte. Zjednodušene povedané: musíte sa spýtať, či tam máte ozajstnú kanceláriu, nielen firmu s P. O. Boxom zaregistrovanú na piatich štvorcových metroch s ďalšími tisíc firmami, a či tam máte primeraný personál, nielen nastrčených cyperských riaditeľov, ktorí o vás nič nevedia.

Ak chce klient iba obchodovať s akciami a bankár mu poradí: „U nás sa kapitálový zisk zdaňuje, na Cypre nie“ – je toto už obchádzanie zákona?

Zákony odjakživa hovoria,  že ak jediným účelom vašej transakcie je obísť platenie daní, potom sa na ňu neprihliada. Rovnako ako sa neprihliada na takto založenú firmu, ktorá je len formálne založená, nemá žiadny iný účel, len tade prehnať nejaké akcie. Pokiaľ je zo všetkých okolností zrejmé, že to tak je, potom vám založenie takejto schránkovej firmy nepomôže. Viem si to predstaviť, ak ide o investíciu nejakej väčšej korporácie, ktorá po celom svete skupuje podiely a potrebuje sa o ne starať, mať na ne náležitú právnu ochranu, ako i primerane veľký personál a hľadá z rôznych dôvodov vhodnú jurisdikciu pre svoj holding. Možno pred desiatimi rokmi by vám niektorý daňový poradca povedal, že nato vám stačí najatý riaditeľ, ktorý v skutočnosti ani nevie, s čím obchodujete, čo je prax lacných schránkových firiem. Dnes vám to už žiadny profesionálny poradca nepovie. Už sa skúma primeranosť: či to, koľko investoval do personálu a infraštruktúry sídla v daňovom raji, je primerané vo vzťahu k daňovej výhode a k charakteru podnikania.

Tak si napríklad predstavme firmu, ktorá sa živí tým, že skupuje sporné pohľadávky voči slovenským mestám a potom sa s nimi súdi. Ak má jediného spoločníka na Cypre a tomu napokon pošle zisk, ktorý sa zdaní až tam, je to v poriadku?

Nerada sa vyjadrujem ku konkrétnym prípadom, ktorých podrobnosti nepoznám. Vo všeobecnosti: ak tam nie je iný typ zisku ako zisk vytvorený zo slovenských zdrojov, teda zo slovenských obchodov, tak je vysoký predpoklad, že to poctivý kontrolór bude považovať za vysoko podozrivé. Keď nemáte reálny prvok niečoho medzinárodného, ktorý by opodstatnil tvrdenie, že ide o podnikanie v zahraničí, ťažko to obstojí. Argument, že Cyprus je výborný systém na anonymizáciu, a preto sme tam šli, neobstojí pred daňovou kontrolou v žiadnej krajine EÚ. Kontrolóri majú dotazníky, vyhodnocujú v nich rizikové faktory (personál, kancelárie, iné typy podnikania, koľko transakcií vykonáte), a keď vám z 10 kritérií zaškrtnú 8, potom vás majú ako jasného kandidáta na dorubenie dane. Proti rozhodnutiu daňového úradu sa, pravdaže, môžete odvolať a viesť dokonca aj dlhodobý spor – to pre vás však znamená navyše riziko sankcií a nákladov na daňových poradcov i právnikov. Ísť do takéhoto rizika pre iluzórnu možnosť daňovej úspory vo výške pár tisíc eur je nielen neetické, ale i nerozumné.

Stretli ste sa v praxi s tým, že by daňový úrad v podobnom prípade povedal, že je potrebné vyrubiť dodatočnú daň?

Za posledných 10 rokov osobne nie, lebo kontroly na daň z príjmov sa nerobia. Minimálne posledných päť rokov sa na Slovensku kontroly sústredia na DPH – oblasť dane z príjmov sa kontroluje len sporadicky, najmä na daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty, t. j. tie veľké. Daň z príjmov sa v skutočnosti koncepčne nekontroluje. Nie sú na to kapacity, kontrolujú sa len nadmerné odpočty.

Ako to myslíte?

Tak, ako hovorím. Úrad pre vybrané daňové subjekty kontroluje najmä transfer pricing u veľkých firiem, všetci ostatní kontrolóri na iných úradoch sú zamestnaní hlavne agendou DPH. Schránkovým firmám ako takým sa nevenuje nikto. Chápem však, že v oblasti DPH išlo v podstate o organizovaný zločin. Rozdiel je v tom, že na daň z príjmu si naozaj musíte najprv vo svojej firme nejako zarobiť, kým podvody s DPH sú kradnutie peňazí zo štátnej kasy.

Čiže je rozumné, že štát sa sústreďuje na DPH?

Čo mohli upratať, už upratali. Treba ešte nabrať odvahu a zbaviť sa posledných politických chránencov, ktorí to umožňovali, ale hlavná práca z pohľadu kontrolórov je zrejme už urobená. Myslím si, že slabé povedomie o možných dôsledkoch používania schránkových firiem na daňové účely je dôsledok toho, že sa daň z príjmov a platby do agresívnych daňových režimov v tejto krajine nekontrolujú. Posledný prípad, keď sa skúmalo miesto skutočného vedenia v daňovo výhodnej jurisdikcii, je prípad týkajúci sa výplaty dividend za rok 2002, t. j. ešte pred vstupom do EÚ. Štát sa v tomto prípade sporil s majiteľmi SPP. Spor trval 5 rokov, posledné rozhodnutie Najvyššieho súdu k tomuto prípadu je veľmi kontroverzné.

Ešte raz: ak niekto chce len obchodovať s akciami, stačí mu mať schránku na Cypre a platiť dane tam?

Nie, nestačí – zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia ho nechráni, ak tam má len formálne zaregistrované sídlo. Kapitálový zisk sa zdaňuje v krajine, kde máte skutočnú daňovú rezidenciu. Daňová rezidencia, ktorá vám ochranu zmluvy dáva, sa skúma podľa miesta skutočného vedenia. Modelový prípad, ktorý pán Tkáč popísal, že tam nemusíte nič robiť, len si založiť schránku a nechať si u nás účty, z môjho uhla pohľadu znamená, že ochranu zmluvy nemáte pre žiadny obchod – ani pre kapitálové zisky. Pán Tkáč vlastne popísal modelovú situáciu, keď nemáte ochranu zmluvy, a on navyše radil malým klientom. Ale súhlasím s pánom Tkáčom, že je nerozumné, že na Slovensku zisky z kapitálových obchodov zdaňujeme. Nezmenilo sa to za pána Mikloša a nezrušil to ani pán Kažimír. V kombinácii s tým, že nezdaňujeme dividendy, to nemá žiadnu logiku. Na jednej strane sa investorov snažíme lákať (dividendy nezdaňujeme), na druhej strane ich zdaňovaním zisku z prevodov kapitálu odháňame. Keď napríklad v Čechách urobí taký obchod právnická osoba a na kapitále má podiel minimálne 10 percent aspoň 1 rok, zisky nemusí zdaniť.

Čo by štát riskoval, ak by zrušil daň z kapitálových ziskov?

Všetci daňoví experti sa zhodujeme, že štátny rozpočet neriskuje nič. Keďže to umožňuje i smernica EÚ a nadnárodné spoločnosti to legitímne obchádzajú cez okolité krajiny, Slovensku by prijatím vyššie uvedeného pravidla dane (z iných oblastí) pribudli. Údajne také oslobodenie, aké majú aj v Česku, nechce povoliť pán Filko z IFP. Veľká škoda.

Bratislava, 15. 6. 2015. Daňová poradkyňa Renáta Bláhová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Daňová poradkyňa Renáta Bláhová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vy ste už viackrát upozorňovali na to, že na konci roka sa končí niečo ako daňová amnestia. O čo ide?

Od 1. januára 2016 sa chystajú dve podstatné zmeny. Prvou je, že už aj v posledných bankových kráľovstvách, ako je Švajčiarsko a Rakúsko, sa končí bankové tajomstvo a každá banka EÚ bude musieť oznamovať skutočného majiteľa účtu. Skutočný majiteľ bankového účtu musí úspory zdaňovať tam, kde je daňový rezident. Takže ak budete mať aj po 1. januári účet v Rakúsku alebo Švajčiarsku a ste daňový rezident v Slovenskej republike, banka vás automaticky oznámi slovenským úradom. Ak si prácu vykoná banka poctivo (a to si, podľa mňa, začne postupne robiť každá banka), bude sa pozerať aj na to, kto je majiteľom schránkovej firmy. Túto firmu, respektíve jej majetok, nahlási banka tej krajine, kde je konečný majiteľ výhod rezidentom. Druhou podstatnou zmenou je sprísnenie sankcií za krátenie daní.

Ak teda schránková firma požičia peniaze ďalším firmám alebo fyzickým osobám, banky to budú vedieť?

Áno, a budú to hromadne oznamovať. Banka bude postupovať v súlade so zásadami due diligence (náležitej starostlivosti) a nahlási aj firmu, ktorá ma sídlo napríklad na Belize, lebo z okolností účtu bude jasné, že skutočným majiteľom účtu schránkovej firmy je fyzická osoba a skutočným majiteľom ekonomických výhod je pán XY. Banka sa spýta, kde je pán XY rezidentom, a ak je ním na Slovensku, banka to nahlási slovenským úradom. Daňová správa to bude musieť riešiť. Výpisy ako tie rozporuplné z HSBC sem budú chodiť ako na bežiacom páse, ale pre banky to bude povinnosť, teda naše úrady sa tým budú musieť zaoberať.

Ak má schránková firma zopár obchodov za rok, účet má v banke v zahraničí a párkrát do roka pošle v rámci konzultačnej činnosti peniaze na konto banke, ktorá je na Slovensku, vyhodnotí sa to tak, že by to mali oznámiť slovenskej Finančnej správe?

V princípe áno, ak ten účet, kde sú uskladnené peniaze, bude patriť fyzickej osobe, ktorá je daňovým rezidentom Slovenska. To bol prípad Interblue. Švajčiarska prokuratúra odkryla vzťahy, ktoré z tej veci z môjho uhla pohľadu urobili čierno-biely prípad. Nahlásili osobu, ktorá dostala cez schránkovú firmu peniaze, Aliancia Fair-play to zverejnila a úrady to mali prešetriť.  Vrátane toho, či príjmy slovenského rezidenta na účet vo Švajčiarsku boli zdanené. Takýchto nahlásení budeme mať na budúci rok veľmi veľa. Navyše by mal podľa poslednej úpravy 4. smernice do dvoch rokov fungovať aj na Slovensku register konečných príjemcov výhod.

Ak by sa teda napríklad zmenila vláda a chceli si pozrieť len 50 firiem, ktoré zjavne vyhrávali veľké tendre a zjavne majú cyperské alebo iné schránky, tak sa vedia v priebehu mesiacov, možno pár rokov dopátrať k tomu, kto bol konečným príjemcom výhod?

Áno, štát má prostriedky, ako to zistiť. Sprísňujú sa aj finančné sankcie, ktoré nasledujú po dodatočnom zdanení. Ale trest odňatia slobody je od 1. januára 2013 pre priame dane nastavený veľmi zhovievavo – ak daň zaplatíte do skončenia vyšetrovania, tak samotné krátenie dane nie je trestný čin. Takto nastavenú účinnú ľútosť nemá v oblasti priamych daní v okolitých krajinách nikto. Preto náš systém naďalej možno považovať za amnestiu.

Mení sa správanie vašich klientov k daniam a schránkovým firmám?

Klienti sú jednoznačne obozretnejší, pretože sa mení celosvetová atmosféra aj zákony. Snažia sa najmä zistiť, či v minulosti vytvorené firemné štruktúry zodpovedajú novým predpisom, no už veľmi dlho som nezažila v reálnom podnikateľskom sektore budovanie štruktúry, v ktorej sa niečo presúva zo Slovenska na Cyprus. Preto som bola prekvapená, že v dnešnej dobe niekto nahovára malých klientov, aby cez schránku na Cypre ušetrili pár tisíc eur. Aspoň tak to vyznelo z môjho pohľadu na Facebooku pána Tkáča.

V biznise so štátom je akoby čoraz viac schránok. Je to len obraz obchodovania so štátom, nie celkového trendu v podnikaní?

Je to vnímam tak, že to je len obraz podnikania so štátom. Opakujem, dnes už nie je móda pre pár tisíc eur na dani utekať na Cyprus. Samozrejme, stále možno existujú poradenské firmy, ktoré si povedia, že teraz klienta nahovoria na agresívne šetrenie na daniach a po piatich rokoch si nechajú zaplatiť honorár druhý raz, keď ho budú ťahať z kaše, ktorú mu navarili. Ale všeobecne: ak hovoríme o schránkach, tak to nie je problém malého podnikania alebo podnikania vôbec, ale najmä firiem napojených na verejné financie. Toto je naozaj celospoločenský problém. Nenapadá mi krajina v našom okolí, ktorá by ho mala podobne veľký. Pre mňa nie sú reálnym problémom cyperské schránky malých podnikateľov, ale schránky, o ktorých hovorí aj nadácia Zastavme korupciu. Z nich najväčšia a najviac ohrozujúca najdôležitejší verejný záujem (zdravie) je schránka zdravotnej poisťovne Dôvera.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Peter Kažimír o tom, ako reagovať na klimatické zmeny: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:  

Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a ekonomiku je už dnes viditeľný a bude rásť. Potrebujeme postupovať koordinovane, na globálnej aj európskej úrovni.

To ale neznamená, že nemôžeme robiť veci sami doma proaktívne a znižovať našu uhlíkovú stopu. Je tu silnejúci tlak na vlády, medzinárodné inštitúcie, ale aj centrálne banky, aby konali, a ja vítam tento tlak.

Za svet centrálnych bánk môžem povedať, že sa touto témou čoraz intenzívnejšie zaoberáme. Špecificky sa pozeráme na riziká pre stabilitu ekonomiky a finančného sektora. Mojou ambíciou je pridať sa k skupine NGFS – Network for Greening the Financial System.

Je to skupina združujúca centrálne banky spolupracujúce pri identifikácii a nastavovaní nástrojov a politík, ktoré nám pomôžu sa pripraviť a zvládnuť dosahy klimatických zmien. Dnes má tento formát už 42 členov a z toho je 13 centrálnych bánk členských krajín eurozóny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Vplyv poľnohospodárstva je v debate o klíme nespravodlivo v závetrí, hovorí ekonóm Andrej Svorenčík.  „Tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry: 

Globálny pohľad

Poľnohospodárstvo síce tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami. Napriek tomu je akosi v závetrí, veď ani najnovšia otázka pre panelistov nespomína explicitne poľnohospodárstvo, ale len priemysel a dopravu.

Globálne otepľovanie má negatívny spätný vplyv na poľnohospodárstvo, ktoré tak musí okrem iného zápasiť s častejším výskytom extrémnych udalostí, výkyvmi počasia a problémami spojenými so znečistením pôdy a ovzdušia.

Poľnohospodárstvo prispieva ku globálnemu otepľovaniu emisiami skleníkových plynov aj premenou lesov na poľnohospodársku pôdu. Najväčší negatívny príspevok ku klimatickej kríze majú odlesňovanie, pestovanie ryže, chov hovädzieho dobytka a využívanie hnojív.

Samotná živočíšna výroba je zodpovedná najmä za produkciu oxidu uhličitého a metánu, znižovanie úrodnosti pôdy, stratu miesta na život pre rastliny a živočíchy a následný pokles ich rôznorodosti. Rastlinná výroba má výrazne nižšie externality, aj keď problematické sú rozsiahle monokultúry.

Sen a skutočnosť

V zelenej politike sú plány často na míle vzdialené od reality. Koniec fosílnych palív je stále v nedohľadne. Z globálneho pohľadu sa o osude planéty nerozhodne u nás na Slovensku. O jej osude sa predovšetkým rozhodne v nenasýtených, populačne obrovských hospodárstvach (India a Čína) a v plytvajúcich USA.

Napriek tomu je značný priestor na osobnej úrovni, ale aj na našej národnej.

Menej mäsa

Priemerná ročná CO2 bilancia ľudí na Zemi je v súčasnosti takmer 5 ton. Hodnoty sa značne líšia od toho, kde človek žije. Kým na Slovensku je to 5,7 tony a priemer EÚ je 6,4 tony, tak v USA je to až 16,5 t, v Číne 7,5 t. V najchudobnejších krajinách, ktoré sú často najohrozenejšie a najmenej pripravené na dôsledky klimatickej krízy, je to len 0,3 t.

Na dosiahnutie dvojstupňového cieľa Parížskej dohody je potrebné znížiť tento priemer na nie viac ako 2,1 tony ročne a trvalo neprekročiť túto úroveň do roku 2050. Jonathan Safran Foer, autor knihy We are the Climate: Saving the Planet Begins at Breakfast (2019)a Eating Animals (2010), tvrdí v tohtotýždňovom rozhovore v časopise Stern, že už prechod na vegánsku stravu na raňajky a na obed (večera môže byť mäsitá), ročne ušetrí až 1,3 tony CO2 ročne, čo je viac ako 40 percent toho, čo je potrebné v globále na jednu osobu ušetriť.

Carbon tax

Osobné stravovacie rozhodnutia sa dajú podporiť cez postihovanie producentov negatívnych klimatických externalít. Medzi ekonómami je široký konsenzus, že cenový signál prostredníctvom zdaňovania CO2 producentov je najefektívnejší spôsob, ako ľudí motivovať ku klímu menej zaťažujúcej spotrebe.

Okrem efektívnosti netreba zabúdať aj na distribučné efekty. V štúdii z roku 2017 v prestížnom časopise Environmental Research Letters sa autori pozreli na dosah uhlíkovej dane na ceny potravín a potravinovú infláciu. Z komodít by si to neprekvapivo najviac odniesli hovädzie mäso, ryža a mlieko. Oveľa vážnejším záverom je, ktoré krajiny by zažili najväčší nárast cien — krajiny Oceánie, južnej a juhovýhodnej Ázie a subsaharskej Afriky.

To by so sebou nieslo pravdepodobne značné politické a migračné riziká. A ukazuje tiež, že riešenie klimatickej krízy musí byť nielen globálne, ale aj spravodlivé.

Zdroj: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/aa8c83

Slovenský kontext

Slovenské poľnohospodárstvo má nižší negatívny vplyv na životné prostredie ako poľnohospodárstvo väčšiny krajín EÚ. Na globálne otepľovanie vplývame menšou mierou ako priemer EÚ. Navyše Slovensko zaznamenalo jeden z najmenších poklesov biodiverzity v EÚ. Napriek tomu má slovenské pôdohospodárstvo mnohé problémy.

Čelíme vysokému ohrozeniu pôdy eróziou, nedostatočnému zalesňovaniu a zatrávňovaniu, nízkou informovanosťou medzi poľnohospodármi o postupoch znižujúcich únik skleníkových plynov z pôdy a veľmi nízkou kvalitou a finančnou poddimenzovanosťou slovenského poľnohospodárskeho výskumu.

Čo plánuje robiť EÚ?

Poľnohospodárska politika v EÚ sa riadi spoločnými pravidlami, ktoré sa v sedemročných cykloch vždy pripravujú nanovo. Návrh Európskej komisie týkajúci sa novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky zvyšuje od roku 2021 ambície v oblasti životného prostredia a tlak na dosahovanie merateľných výsledkov.

Zároveň bude poskytovať väčšiu voľnosť pre členské štáty, čo sa týka jej implementácie. Slovensko bude mať možnosť do väčšej miery zohľadniť environmentálny aspekt, nemusí sa spoliehať len na minimálne nároky EÚ. Na environmentálnu oblasť by členské štáty mali vyčleniť aspoň 40 % zdrojov.

Jedným z hlavných prvkov budú nové podmienky vyplácania (na Slovensku neslávne známych) priamych platieb, ktoré majú byť podmienené prísnejším uplatňovaním postupov šetrných k životnému prostrediu a klíme. Ďalším systémovým krokom majú byť agro-environmentálne klimatické opatrenia. Ich cieľom je obnova, ochrana a podpora ekosystémov, efektívne využívanie vstupov a prechod na nízko uhlíkovú produkciu.

Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo

Počas posledného roka a pol sme sa v Inštitúte pôdohospodárskej politiky spolu s kolegami z Útvaru hodnoty za peniaze venovali revízii výdavkov na pôdohospodárstvo vrátane súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na Slovensku a odporúčaní pre budúcu SPP.

Revízia identifikovala viacero opatrení s vplyvom na životné prostredie a klimatickú krízu. Rozvediem len dve.

Odporúčame napríklad zaviesť schémy, v ktorých beneficienti prijmú sériu záväzkov s vopred stanovenými cieľovými hodnotami environmentálnych indikátorov. Uvedený prístup implementujú už viaceré členské štáty v súčasnej SPP.

V jednej schéme sa tak budú spájať viaceré prvky, ako napríklad obmedzenie použitia priemyselných hnojív, obmedzenie použitia rizikových prípravkov na ochranu rastlín alebo vykonávanie protieróznych opatrení. Subjekty by mali voľnosť pri výbere jednotlivých záväzkov. Poskytnutá flexibilita by však ovplyvňovala výšku kompenzačnej platby.

Revízia tiež odporúča zaviesť cieľovo orientovanú podporu na ochranu a zlepšenie kvality pôdy, vody a biotopov. Z hľadiska kvality pôdy na Slovensku prevládajú problémy ohrozenia veľkej časti pôdneho fondu vodnou a veternou eróziou (43 % pôdy), zvýšenou acidifikáciou (47 %), zhutnením (33 %) a zníženým obsahom humusu v pôde (30 % deficit). Deficit organického uhlíka je problémom najmä v podnikoch bez živočíšnej výroby a s nízkou diverzifikáciou plodín.

Na záver len dodám, že sme len na začiatku komplexného chápania a prepojenia do verejných politík vzájomných a početných vplyvov klimatickej krízy, poľnohospodárstva, lesníctva, znečisťovanie vody, ovzdušia a pôdy, poklesu biodiverzity, kvality potravín, ľudského zdravia, ale aj zdravia zvierat.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku sa netreba báť straty pracovných miest, hovorí ekonóm Martin Kahanec. „Nemecké skúsenosti ukazujú, že pozitívne a negatívne dosahy na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý, až zanedbateľný.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce 
Základným problémom je, že ľudia pri rozhodovaní o spotrebe, investíciách a ďalších ekonomických aktivitách primárne berú do úvahy svoje vlastné benefity a náklady, ale už nie takzvané externality, ako napríklad dosahy na životné prostredie. Podobne, firmy sa rozhodujú s ohľadom na vlastný zisk a náklady, nie ďalšie dosahy produkcie tovarov a služieb na spoločnosť, ako sú napríklad emisie látok spôsobujúcich klimatickú zmenu.

Kľúčová je otázka, ako tieto negatívne efekty dostať pod kontrolu a zabezpečiť udržateľný rozvoj ekonomiky pri zachovaní vysokej kvality životného prostredia.

V princípe má vláda niekoľko možností: regulácia, kvóty, dane, alebo úprava vlastníckych vzťahov a práv. Fabriky znečisťujúcu ovzdušie môžeme donútiť inštalovať filtračné zariadenia, môžeme zdaniť ich výrobky alebo zaviesť kvóty na ich produkciu, alebo môžeme uzákoniť povinnosť fabrík pokryť náklady na liečbu pacientov s respiračnými chorobami v ich okolí.

Analýzy potvrdzujú, že prísnejšia regulácia znečisťovateľov ovzdušia zvyšuje jeho kvalitu, a tým zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva a potenciálne spomaľuje klimatickú zmenu. Môže tiež zvýšiť produktivitu v ekonomike tým, že motivuje firmy optimalizovať výrobné procesy.

Negatívom je, že regulácia zvyšuje náklady firiem a tým znižuje ich konkurencieschopnosť. Tie, ktoré nedokážu dostatočne zefektívniť výrobu, sú z trhu vytláčané a znižujú zamestnanosť. Investície a výroba sa tiež môžu presunúť do krajín s menej prísnou reguláciou.

Pri chýbajúcej medzinárodnej koordinácii výsledkom môže byť zníženie výroby a zamestnanosti v danej krajine bez zníženia celkových emisií, ktoré sa len presunú do krajiny s benevolentnejšou reguláciou.

Vlády preto musia na riešení tohto problému spolupracovať. Klimatická zmena je globálnym verejným statkom, ovplyvňujúcim kvalitu života na celom svete.

Pre slovenskú vládu je preto kľúčové riešiť tento problém na úrovni Európskej únie, ktorá zase naše záujmy reprezentuje na globálnej úrovni. Základným princípom musí byť medzinárodná spolupráca a dodržiavanie dohodnutých plánov znižovania emisií na národnej úrovni.

Samozrejme, musíme si urobiť aj svoju domácu úlohu. Jednou z priorít musí byť ochrana lesov, ktoré účinne absorbujú skleníkové plyny. Ďalšou je prechod na nízko-uhlíkovú, tzv. „zelenú“ energiu.

Takáto transformácia ekonomiky môže, aspoň dočasne, zvýšiť náklady na energie a znížiť zamestnanosť najmä v energeticky náročných sektoroch. Vytvára však aj  nové pracovné miesta v odvetviach naviazaných na produkciu takejto zelenej energie. Dáva tiež predpoklad zaradiť sa v tejto oblasti medzi technologických lídrov a tieto technológie následne vyvážať.

Analýzy nemeckej skúsenosti s takouto transformáciou ukazujú, že pozitívne a negatívne dosahy na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý, až zanedbateľný. Dosahy na zamestnanosť by preto nemali byť v debate o transformácii na zelenú ekonomiku smerodajné.

Kľúčové sú jej pozitívne dosahy na životné prostredie a nádej, že nám pomôže zachrániť našu planétu pre ďalšie generácie.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Londýnsky exodus sa nekoná, zatiaľ odišla len tisícka bankárov

Londýn zostal centrom finančného diania, odišla z neho doteraz asi len tisícka finančníkov.  Podľa štúdie EY sa tak nič dramatické nestalo napriek hrozivým predpovediam o tom, ako pre brexit ubudnú tisíce finančníkov.

Prešli už tri roky od hlasovania o brexite, dôsledkom ktorého mal nastať veľký presun bankárov na kontinent. Londýn mal stratiť postavenie finančného centra a jeho pozíciu mali prevziať Paríž alebo Frankfurt.

No Londýn si svoje meno zatiaľ ochránil. Podľa think-tanku Z/yen Grup zostal druhým finančným hubom hneď po New Yorku, za ním je Hongkong a Singapur.

Kam pôjdu: Tí investiční bankári a iní finančníci, čo doteraz z Londýna odišli, smerovali najmä do Dublinu, Luxemburgu a Frankfurtu. „Posledné tri mesiace zostali finančné domy pri svojich brexit plánoch relatívne pokojné,“ zhrnul Omar Ali z EY.

EY sleduje možné pohyby ľudí pre brexit pravidelne, oslovuje pri tom 222 londýnskych finančných domov. Zistil, že tak, ako sa rokovania okolo brexitu zamotávajú, tak sa nič zásadné nedeje ani s presunmi ľudí a aktivít. Nespomalili sa ani nezrýchlili, hoci sa zvýšila pravdepodobnosť neriadeného brexitu.

Koľko ich môže byť: EY tvrdí, že doterajšie odchody stále môžu byť len špičkou ľadovca. Z krajiny môže odísť ďalších sedemtisíc bankárov v „blízkej budúcnosti“. Aj to je však výrazne menej ako desiatky tisícov odhadovaných v minulosti.

Až kým naozaj nepríde k brexitu, najväčšou úlohou finančníkov zostáva upokojovať svojich zákazníkov a akcionárov, že sú na túto udalosť pripravení. Či už to bude posledný októbrový deň alebo neskôr, či po dohode alebo natvrdo.

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory
Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzske aerolinky XL Airways zastavili predaj leteniek pre vážne finančné ťažkosti. Deje sa to len dva týždne po tom, ako existenčné problémy skolili druhú najväčšiu francúzsku leteckú spoločnosť Aigle Azur.

XL Airways sa zameriavajú na diaľkové lety, najmä do Karibiku či do Severnej Ameriky, píše portál Zdopravy.cz. Vo flotile majú štyri airbusy A330.

„Niektoré naše lety môžu byť zrušené. Za komplikácie sa veľmi ospravedlňujeme,“ uviedla firma na svojich webových stránkach.

XL Airways sú v problémoch už dlhší čas, viac ako rok hľadajú investora. Ak sa im to nepodarí do konca budúceho týždňa, pravdepodobne skončia.

Aerolinky zamestnávajú zhruba 600 ľudí.

Foto - Facebook/XL Airways France
Foto – Facebook/XL Airways France