Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Érsek chce južnú trasu. Chaos na diaľniciach by nechal ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek. Foto – TASR
Minister dopravy Árpád Érsek. Foto – TASR
Minister dopravy Árpád Érsek (vpravo) na protestnom blokovaní dopravy pod horským priechodom Soroška v roku 2017. Maďarský nápis na transparente hovorí: „R2 je potrebná!“ Foto – TASR

Ministerstvo dopravy chce ešte do volieb rozbehnúť výstavbu južnej rýchlocesty R2 pri Lučenci a aspoň vyhlásiť tender na ďalší úsek s tunelom Soroška. Árpád Érsek z Mosta-Híd sa s tým musí ponáhľať nielen preto, aby tým urobil dojem na svojich voličov z juhu Slovenska ešte do februárových volieb.

Tlačí ho aj blížiaca sa povinnosť ukázať prepočty, ktoré diaľnice sú potrebné najviac, ktoré menej a do ktorých sa neoplatí investovať.  Vie, že aj cesta pri Lučenci, aj tunel Soroška by boli skôr v kategórii drahé a málo užitočné, a preto dáva veľa zo svojej ministerskej autority do snahy zrušiť nenápadnú vládnu úlohu o takzvanej prioritizácii diaľnic.

Stretával sa k tomu viackrát s bývalým ministrom financií Kažimírom, loboval teraz aj u ministra Kamenického a aj u premiéra. Stačilo by mu, aby sa úloha, ktorú mu uznesením nariadila vláda na základe odporúčaní štátnych analytických útvarov, presunula z konca októbra aspoň o pár mesiacov, a cesta pre pokrok v južných tendroch by bola otvorená.

Minister má totiž do 31. októbra spolu s analytikmi vytvoriť a zverejniť záväzný kľúč, podľa ktorého sa má rozhodovať o veľkých investíciách. Prioritu majú mať samozrejme také, ktoré sa najviac oplatia. Tie Érsekove by ale v rebríčku priorít dopadli zle, lebo po nich jazdí málo áut.

Iba tak sa dá vysvetliť, prečo ministerstvo najmenej rok a pol nedokáže s analytikmi nájsť dohodu ani o kritériách a teraz žiada ďalší odklad.

Výhody záväzného investičného plánu:

  • Do výstavby pôjdu prioritne úseky, ktoré sa najviac oplatí stavať. Má sa pritom vychádzať z objektívnych kritérií, ako sú počty áut a investičné náklady.
  • NDS sa potom môže sústrediť na to, čo je najdôležitejšie. Doteraz míňala zdroje na projektovanie mnohých úsekov, aj keď na výstavbu všetkých nebude mať dosť peňazí. Zároveň potom nemá poriadne pripravené úseky, ktoré sú najpotrebnejšie.
  • Plán môže tiež zabrániť politikom svojvoľne a neodborne zasahovať do investičných plánov NDS v snahe pomôcť svojim regiónom.
  • Takéto politické zásahy zároveň spôsobujú, že v stavebníctve je niekedy príliš málo a inokedy zase veľa práce.

Juhu sľúbil rýchlocesty

Érsek v roku 2017 sľúbil svojim voličom, že kým odíde, vyhlási verejné súťaže na 9 autostrád.

Podarilo sa mu to iba spolovice. Zo zoznamu 9 ciest mu zostali napríklad tri úseky na rýchlostnej ceste R2 pri Rimavskej Sobote a Rožňave. Z nich najdôležitejší a najdrahší je úsek s tunelom Soroška, ktorého investičné náklady by podľa odhadov mohli dosiahnuť 300 miliónov eur.

S týmto projektom majú dlhodobo problém analytici Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií.

Ich výhradu, že tam bude jazdiť príliš málo áut, však čiastočne uznáva aj Érsek. „Keď sa začne stavať tunel Soroška, nedokážeme (ho) financovať zatiaľ z eurofondov, lebo sú tam také hustoty v tomto momente, že na to Európska komisia nepristúpi,“ povedal Érsek v relácii RTVS O 5 minút 12.

Napriek tomu však doposiaľ trvá na tom, že tender vyhlási.

Investičný plán by mohol priniesť pochybnosti aj o ďalšom úseku na južnej R2 Kriváň – Mýtna medzi Zvolenom a Lučencom. Ani ten by sa v pláne nemusel dostať medzi najvyššie priority. O zákazku už firmy súťažia a NDS dokonca vyhodnocuje cenové ponuky. Najvýhodnejšiu podľa vyhodnotenia NDS predložilo združenie Doprastavu, ale v tendri ešte bežia námietkové konania.

Investovať do diaľnic rozumne

Érsekovi, ako aj iným ministrom však vláda zároveň uznesením nariadila, aby robili to, čo im odporúčajú štátni analytici.

A tí na prvom mieste žiadajú, aby vznikol záväzný investičný plán spolu s finančným krytím a harmonogramom. V prvom kroku sa má ÚHP spolu s ministerstvom dohodnúť na kritériách, podľa ktorých sa má spraviť rebríček priorít.

Vychádzať sa má zo vstupných nákladov, z dopravných intenzít, z toho, aké benefity cesta regiónu prinesie.

Plán sa odkladá

Kritériá výberu projektov mali byť pôvodne hotové už do konca roka 2018. Žiadala to vo svojej správe Implementačná jednotka na Úrade vlády (jej úlohou je presadzovať, aby sa odporúčania Útvaru hodnoty za peniaze stávali realitou.)

Potom sa cieľ presunul na koniec októbra 2019 s tým, že investičný plán má byť hotový do konca roka.

Oficiálne zatiaľ tieto termíny platia. Neoficiálne sa na zúčastnených úradoch debatuje o ďalšom odklade na jún 2020. „Pri diskusiách o Priebežnej implementačnej správe za rok 2019 nás ministerstvo dopravy s touto požiadavkou oslovilo,“ potvrdila informácie zo zákulisia riaditeľka Implementačnej jednotky Miriama Letovanec.

Tlačové oddelenie ministerstva dopravy zvykne reagovať na novinárske otázky promptne a ochotne, ale v tomto prípade je zdržanlivé. Debaty o posune termínov len naznačilo. „Zodpovedne posúdiť hodnotu za peniaze jednotlivých projektov v rôznom štádiu prípravy je technicky mimoriadne komplikované a v prípade, ak má ísť o oficiálny vládny materiál, nie je možné ho uponáhľať,“ odpovedali úradníci z ministerstva.

Letovanec však na ďalší odklad nevidí dôvod, keďže na dokončenie kritérií a vytvorenie investičného plánu apelujú od apríla minulého roka. „Platné uznesenie vlády hovorí, že metodika má ambíciu byť hotová do 31. októbra 2019 a zásobník projektov má byť zverejnený najneskôr do 31. decembra 2019. Tento záväzok schválila vláda na svojom rokovaní v apríli tohto roka.“

Príprava sa podľa nej nachádza vo finálnej fáze, čo dokazuje, že termíny boli stanovené realisticky.

Ministerstvo dopravy Denníku E neodpovedalo na otázku, či úlohu splní, alebo nejakým spôsobom požiada o jej odklad.

Ďalší minister môže súťaž zrušiť

Ak NDS bez súhlasu analytikov vyhlási tender, nemusí to znamenať, že sa cesta aj postaví. S klesajúcimi preferenciami Mosta-Híd je čoraz väčšia šanca, že sa minister zmení.

Keď sa to stane, nový minister môže rozbehnutý tender zrušiť. Opäť to môže závisieť od jeho politického nastavenia a odvahy čeliť ďalším verejným protestom.

V minulosti sa už stalo, že po príchode nového ministra dopravy zrušili veľkú zákazku pre obavy, že ju Európska komisia nepreplatí. Bolo to v prípade výstavby tratí a železničnej stanice Filiálka v širšom centre Bratislavy. Železnice SR mali dokonca v tejto súťaži už aj vyhodnotené cenové ponuky a vybratú firmu.

V čom je problém

Podľa analytika inštitútu INEKO Jána Kovalčíka tu mal byť harmonogram už dávno a mala byť  o ňom seriózna verejná diskusia. Keďže harmonogram nebol, minister podľa neho svojvoľne uprednostňoval úseky na južnom Slovensku, ktoré sú dôležité pre Most-Híd.  „Malo by to oveľa väčší význam, keby to spravili včas a už minulý a tento rok podľa toho rozhodovali, ktoré úseky sa majú projektovo pripravovať.“

NDS si totiž za Érseka objednala projektovú dokumentáciu pre viaceré úseky južných rýchlociest, kde sa počíta s podpriemernou dopravou.

Keby napokon predsa len vznikol harmonogram priorít, podľa Kovalčíka by väčšina úsekov na južnej R2 mala veľmi vzdialený horizont realizácie, čo si vláda pred voľbami nechce pripustiť.

Čo Érsek sľúbil do volieb a ako to dopadne

(úseky, pre ktoré chcel vyhlásiť verejnú súťaž na dodávateľa stavby)

Úsek R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška),

NDS plánuje vyhlásiť súťaž na zhotoviteľa stavby na prelome rokov 2019 a 2020. Stavať sa má v lacnejšom polovičnom profile, čiže s dvoma jazdnými pruhmi. Aj tak sa ale nemusí dostať medzi priority v investičnom pláne. Úsek má hotovú dokumentáciu pre stavebné povolenie. Momentálne prebieha najzložitejšia časť prípravy – na základe rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Košice stavba musí byť posúdená podľa vodného zákona, čo si vyžiada približne šesť mesiacov.

Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote

NDS plánuje vyhlásiť súťaž na zhotoviteľa stavby po roku 2020, ak sa nájdu peniaze. Stavať sa má v polovičnom profile. Či by sa tieto úseky zaradili medzi priority v investičnom pláne, nie je isté. V oboch prípadoch je spracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie vo finálnej fáze.

Úsek R4 Prešov, severný obchvat, II. etapa 

NDS predpokladá vyhlásenie súťaže na dodávateľa stavebných prác  v lete 2020. O projekte rokovali aj s analytikmi ÚHP, pričom posudzovali šesť rôznych variantov. Ekonomická analýza podľa NDS odporúča stavať cestu v plnom profile, čiže so štyrmi jazdnými pruhmi. Je to vďaka vyšším dopravným intenzitám. Či sa tento úsek dostane aj medzi priority v investičnom pláne, nie je isté.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: AeroMobil nie je mŕtvy. Má však nového nečakaného súpera
  • Diskusia:  Ministri Richard Sulík a Milan Krajniak o riešení koronakrízy
  • Dôchodky: Krajniak zvažuje časť dôchodkovej reformy presadiť do ústavy netypickým „prílepkom“
  • Pomoc: V dotácii nájmov bude štát pokračovať, vláda poslala parlamentu novelu
  • Mýto: Štát spustí do konca mesiaca súťaž na časť mýtneho systému
  • Bývanie: Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa zvýši, parlament schválil novelu
  • Zdravotníctvo: Ochrana nemocníc pred exekúciami bude pokračovať v zúženej forme
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Firmy: IBM zruší v Európe 10-tisíc pracovných miest, môže sa to týkať aj Slovenska
  • Británia: Najväčšej komerčnej tlačiarni bankoviek v 1. polroku výrazne stúpol prevádzkový zisk
  • Automobilky: Neziskovka T&E hovorí, že výrobcovia klamú v údajoch o spotrebe a emisiách plug-in hybridov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Vicepremiérka Remišová má pre občanov nachystané elektronické rúška. Mali by uľahčiť cestovanie

Koláž N, foto TASR, vizualizácia Slovensko IT
Koláž N, foto TASR, vizualizácia Slovensko IT

Vicepremiérka Veronika Remišová ukázala aplikáciu eRúško, s pomocou ktorej by mali občania zistiť, že boli v kontakte s infikovaným. Je tesne pred dokončením, no o nasadení má rozhodnúť ministerstvo zdravotníctva. Vývoj robila štátna firma Slovensko IT.

Týždeň v európskej ekonomike: Obchodnú politiku EÚ možno čaká „zelený“ obrat

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto - TASR/AP
Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ sa môže v obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu.
  • Európska komisia spustila diskusiu o pravidlách, ktoré výrazne ovplyvnia súkromných investorov.
  • V obchodných rokovaniach s Britániou sa ticho rodí nádej, do konca je ešte ďaleko.

Minúta po minúte

Skupine Kofola klesli za tri štvrťroky tržby medziročne o 1,2 % na 4,83 miliardy Kč (180 miliónov eur). Prevádzkový zisk pred odpismi EBITDA jej však stúpol o 5,3 % na 905,8 milióna Kč (35 miliónov eur).

Kofola to dnes oznámila v tlačovej správe.

Za samotný 3. kvartál Kofole tržby stúpli o 219,5 milióna na 2,08 miliardy korún (o 8,39 milióna na 80 miliónov eur), čo predstavuje 11,8 %. Hodnota ukazovateľa EBITDA v 3. štvrťroku narástla o 121,1 milióna korún (27,8 %) na 556,7 milióna korún (o 4,6 milióna eur na 21,3 milióna eur).

„Kofola si tak vytvorila rezervu na ekonomické výkyvy súvisiace s druhou vlnou pandémie koronavírusu,“ uviedla firma.

Generálny riaditeľ Kofoly Jannis Samaras uviedol, že v Českej republike a na Slovensku skupina oproti vlaňajšiemu tretiemu štvrťroku utŕžila o 21,4 % viac. „V oblasti nášho podnikania o úspechu roka vždy rozhoduje letná sezóna. Som rád, že tento rok sme ňou prešli najlepšie v histórii,“ uviedol Samaras. (čtk)

Heger už nemusí zrušiť IT zákazku, ktorú začal Kažimír. Externí členovia Rady ÚVO prehlasovali vedenie úradu

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Ministerstvo financií môže uzavrieť zmluvu s víťazom obstarávania na ekonomický IT systém za 56 miliónov eur z čias Petra Kažimíra. ÚVO síce pri kontrole argumentoval, že podmienky tendra mohli zvýhodniť niektorých záujemcov, no predsedu úradu Hliváka prehlasovala odvolacia rada.

Nemocnice majú byť aj naďalej chránené pred exekúciami. Pravidlá ochrany sa však majú zmeniť a po novom sa majú týkať všetkých, ktoré sú označené ako subjekty hospodárskej mobilizácie. Novelu schválil parlament.

Parlament o nej rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Ochrana nemocníc pred exekúciami sa mala pôvodne skončiť na konci roka.

Návrh vylučuje z možných exekúcií majetok zdravotníckych zariadení v prípade, že by exekúcia mohla ohroziť poskytovanie ústavne garantovaného práva na zdravotnú starostlivosť.

Z exekúcií sa vylučuje majetok zdravotníckych zariadení, prípadne majetok obce či samosprávneho kraja, ktorý je v správe zdravotníckych zariadení, ale i majetok právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Rovnako sa z exekúcie majú vylúčiť i finančné prostriedky na účtoch na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. (tasr)

Radšej vyhorieť ako niečo vybavovať na registrových súdoch, hovorí podnikateľ

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Lepšie je vyhorieť, ako niečo ísť vybavovať na úrady, a nieto ešte na súdy, tvrdí bratislavský podnikateľ, ktorý na zápis firmy do obchodného registra márne čaká už dva mesiace namiesto zákonných dvoch dní. Denník E píše aj o ďalších skúsenostiach podnikateľov.

Česká spoločnosť Eldis Pardubice uspela na Slovensku v novom výbere ministerstva obrany na dodávku radarov za 23,74 milióna eur pre vojenské letiská. Eldis vyšiel s najlepším hodnotením aj v predchádzajúcom výbere, no vylúčili ho, pretože nedodal potrebné dokumenty.

ČTK zistila informáciu z verejného registra. Eldis patrí do skupiny Czechoslovak Group zbrojára Michala Strnada.

Ministerstvo obrany najnovší výber dodávateľa rádiolokátorov nezrušilo napriek tomu, že Eldis Pardubice bola jedinou firmou, ktorá prejavila záujem o účasť a následne podala ponuku. Ministerstvo uviedlo, že cena za radary je primeraná. Česká spoločnosť podala ponuku len s mierne nižšou cenou oproti odhadovanej hodnote zákazky.

„Úspech v tendri na Slovensku si veľmi vážime jednak preto, že ide o veľmi významnú zákazku, ktorá nám zaistí prácu na budúce obdobie, jednak preto, že pôjde o zaujímavý referenčný projekt v krajine začlenenej do štruktúr NATO. V neposlednom rade vnímame na Slovensku potenciál aj na ďalšiu spoluprácu,“ povedal ČTK riaditeľ Eldisu Pardubice Aleš Jedlička.

Slovensko plánuje kúpiť tri súpravy rádiolokátorov na zabezpečenie letovej prevádzky na vojenských letiskách. Nová technika nahradí súčasné systémy, ktoré sú v prevádzke od 80. rokov a sú na konci svojej technickej životnosti.

Zrušená zákazka v časoch SNS

Ministerstvo obrany hľadalo dodávateľov letiskových radarov už za predchádzajúcej vlády. V roku 2018 úrad označil za najvýhodnejšiu práve ponuku od Eldis Pardubice. Zadávacie konanie, v ktorom česká firma ponúkala radary za 23,88 milióna eur vrátane počiatočnej logistickej podpory, však ministerstvo vlani zrušilo.

Zdôvodnilo to tým, že Eldis Pardubice nepredložil požadované dokumenty na posúdenie splnenia podmienok účasti. Česká firma to vtedy odôvodnila chybou jednotlivca. Ministerstvo potom vyhlásilo nové výberové konanie.

Ako pokračujú nákupy pre armádu

Okrem letiskových radarov sa Slovensko chystá kúpiť pre armádu 17 kusov 3D radarov rôzneho dosahu, hodnotu zákazky ministerstvo odhadlo na zhruba 155 miliónov eur. Nové vedenie ministerstva po februárových parlamentných voľbách podmienky výberu dodávateľov upravilo. O dodávkach rokuje s vládami 10 krajín. Česko medzi nimi nie je.

Nákup radarov je súčasťou rozsiahlej modernizácie zastaranej techniky ozbrojených síl Slovenska. Štát už podpísal kontrakt na kúpu 14 kusov najmodernejšej verzie amerických stíhačiek F-16, kúpil aj viacúčelové vojenské vrtuľníky a dopravné lietadlá. (čtk, e)

Jedna stena musí ísť preč. Hygienici spresňujú pravidlá pre terasy a podniky riešia, či tam ešte bude dosť teplo

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Terasy reštaurácií, ktoré tam chcú podávať jedlo, budú musieť mať od piatka najmenej jednu stenu odkrytú. Upravuje to nová vyhláška hygienikov, ktorá tentoraz už jednoznačne deklaruje, že čiastočná ochrana pred poveternostnými podmienkami je povolená.

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA opäť vzrástol. V minulom týždni sa zvýšil o 30-tisíc na 778-tisíc, analytici počítali s poklesom. Ešte začiatkom novembra bolo nových žiadostí za týždeň okolo 700-tisíc.

V týždni do 7. novembra poberalo podľa ministerstva práce nejakú formu podpory v nezamestnanosti 20,5 milióna ľudí. V rovnakom týždni vlani ich bolo podstatne menej, len 1,5 milióna.

Najväčšia svetová ekonomika naďalej bojuje s dosahmi koronakrízy. Počet pozitívne testovaných od začiatku novembra denne prekračuje 100-tisíc. Koronavírusom sa v USA doposiaľ nakazilo vyše 12,6 milióna osôb, zhruba 260-tisíc ľudí s ochorením covid-19 zomrelo.

Ďalšie čísla z ekonomiky USA:

  • Pred vypuknutím pandémie týždenne žiadalo o dávky v nezamestnanosti približne 200-tisíc ľudí, koncom marca štatistika vyskočila na rekordných takmer 6,9 milióna žiadostí za týždeň.
  • Nezamestnanosť v októbri klesla na 6,9 %, trh práce však naďalej zostáva hlboko pod predkrízovou úrovňou.
  • Americký HDP v 3. štvrťroku stúpol v prepočte na celý rok o rekordných 33,1 % po tom, ako v 2. kvartáli vykázal v dôsledku pandémie historický prepad o 31,4 %. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala dotačnú schému pre cestovný ruch v koronakríze. Odobrila aj zníženie cestnej dane autodopravcom, kompenzácie pre letiskové spoločnosti a ďalšie ekonomické novely.

Schému pomoci pre cestovný ruch organizuje ministerstvo dopravy, parlament ju schvaľoval v zrýchlenom režime. Počíta s finančným príspevkom pri poklese tržieb o viac ako 40 %. Potrebuje ešte súhlas Európskej komisie.

Podpísané novely a zákony

(tasr, e)

ECB naznačila, že na budúci rok by mohla bankám zrušiť zákaz vyplácania dividend. Banky sa k nemu budú môcť vrátiť, len ak dokladujú, že ich bilancia zvládne výpadky v dôsledku pandémie.

O úvahách ECB v oblasti dividendovej politiky bánk píšu Financial Times s odkazom na podpredsedu jej dozornej rady Yvesa Merscha.

Keď sa na jar v Európe začala šíriť nákaza koronavírusom, ECB nariadila bankám v eurozóne, aby prerušili výplatu dividend a odkup svojich akcií, vďaka čomu im zostalo 30 miliárd eur. Bankový sektor odvtedy lobuje za to, aby aspoň silnejšie banky mohli začiatkom budúceho roka obnoviť dividendovú politiku.

Mersch sa obáva, že banky, ktoré ťažia z voľnejších požiadaviek na držanie kapitálu, budú chcieť vyplatiť jeho časť akcionárom. Predĺžiť zákaz výplaty dividend aj na budúci rok však podľa neho bude náročné.

ECB oficiálne neoznámi rozhodnutie o zrušení zákazu skôr než 10. decembra, keď má zverejniť nový ekonomický výhľad. (čtk)

Británia bude mať najvyšší rozpočtový deficit od 2. svetovej vojny. Vláda si požičia 394 miliárd libier, čo zodpovedá 19 % HDP. Kabinet zmiernil odhad prepadu ekonomiky v tomto roku, na budúci rok čaká miernejšie zotavenie.

V uplynulom fiškálnom roku do konca marca si vláda požičala 56 miliárd libier, čo bolo 2,5 % HDP. V auguste Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) predpokladal, že vládne pôžičky tento rok dosiahnu 372,2 miliardy libier.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka britská ekonomika tento rok pravdepodobne klesne o rekordných 11,3 % a na budúci rok sa HDP zvýši o 5,5 %. V júli OBR očakával na tento rok prepad o 12,4 % a na rok 2021 rast o 8,7 %.

Sunak už skôr uviedol, že zatiaľ nie je čas začať s obmedzovaním pôžičiek, pretože ekonomika v 4. štvrťroku pravdepodobne opäť klesne kvôli koronavírusovým obmedzeniam.

Minister preto nedávno predĺžil plán ochrany pracovných miest do konca marca, rozšíril núdzové výdavky a zníženie daní. V súčasnosti odhaduje, že náklady na boj s koronavírusom dosiahnu v tomto roku 280 miliárd libier. (čtk, reuters)

Škoda Auto začala v Mladej Boleslavi so sériovou produkciou elektrického SUV Enyaq iV. Investícia do prestavby výrobnej linky dosiahla 32 miliónov eur. Denne sa vyrobí 350 kusov.

O spustení sériovej produkcie modelu Enyaq iV informuje Škoda Auto na internetovej stránke. Svoje prvé čisto elektrické SUV bude vyrábať na rovnakej linke ako modely Octavia a Karoq.

Enyaq stojí v základe zhruba 40-tisíc eur a má udávaný dojazd 510 kilometrov. Firma pripravovala mladoboleslavský závod na výrobu modelu od vlaňajšieho leta. (čtk)

Foto - Škoda Auto
Foto – Škoda Auto

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať