Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Érsek chce južnú trasu. Chaos na diaľniciach by nechal ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek. Foto – TASR
Minister dopravy Árpád Érsek. Foto – TASR
Minister dopravy Árpád Érsek (vpravo) na protestnom blokovaní dopravy pod horským priechodom Soroška v roku 2017. Maďarský nápis na transparente hovorí: „R2 je potrebná!“ Foto – TASR

Ministerstvo dopravy chce ešte do volieb rozbehnúť výstavbu južnej rýchlocesty R2 pri Lučenci a aspoň vyhlásiť tender na ďalší úsek s tunelom Soroška. Árpád Érsek z Mosta-Híd sa s tým musí ponáhľať nielen preto, aby tým urobil dojem na svojich voličov z juhu Slovenska ešte do februárových volieb.

Tlačí ho aj blížiaca sa povinnosť ukázať prepočty, ktoré diaľnice sú potrebné najviac, ktoré menej a do ktorých sa neoplatí investovať.  Vie, že aj cesta pri Lučenci, aj tunel Soroška by boli skôr v kategórii drahé a málo užitočné, a preto dáva veľa zo svojej ministerskej autority do snahy zrušiť nenápadnú vládnu úlohu o takzvanej prioritizácii diaľnic.

Stretával sa k tomu viackrát s bývalým ministrom financií Kažimírom, loboval teraz aj u ministra Kamenického a aj u premiéra. Stačilo by mu, aby sa úloha, ktorú mu uznesením nariadila vláda na základe odporúčaní štátnych analytických útvarov, presunula z konca októbra aspoň o pár mesiacov, a cesta pre pokrok v južných tendroch by bola otvorená.

Minister má totiž do 31. októbra spolu s analytikmi vytvoriť a zverejniť záväzný kľúč, podľa ktorého sa má rozhodovať o veľkých investíciách. Prioritu majú mať samozrejme také, ktoré sa najviac oplatia. Tie Érsekove by ale v rebríčku priorít dopadli zle, lebo po nich jazdí málo áut.

Iba tak sa dá vysvetliť, prečo ministerstvo najmenej rok a pol nedokáže s analytikmi nájsť dohodu ani o kritériách a teraz žiada ďalší odklad.

Výhody záväzného investičného plánu:

  • Do výstavby pôjdu prioritne úseky, ktoré sa najviac oplatí stavať. Má sa pritom vychádzať z objektívnych kritérií, ako sú počty áut a investičné náklady.
  • NDS sa potom môže sústrediť na to, čo je najdôležitejšie. Doteraz míňala zdroje na projektovanie mnohých úsekov, aj keď na výstavbu všetkých nebude mať dosť peňazí. Zároveň potom nemá poriadne pripravené úseky, ktoré sú najpotrebnejšie.
  • Plán môže tiež zabrániť politikom svojvoľne a neodborne zasahovať do investičných plánov NDS v snahe pomôcť svojim regiónom.
  • Takéto politické zásahy zároveň spôsobujú, že v stavebníctve je niekedy príliš málo a inokedy zase veľa práce.

Juhu sľúbil rýchlocesty

Érsek v roku 2017 sľúbil svojim voličom, že kým odíde, vyhlási verejné súťaže na 9 autostrád.

Podarilo sa mu to iba spolovice. Zo zoznamu 9 ciest mu zostali napríklad tri úseky na rýchlostnej ceste R2 pri Rimavskej Sobote a Rožňave. Z nich najdôležitejší a najdrahší je úsek s tunelom Soroška, ktorého investičné náklady by podľa odhadov mohli dosiahnuť 300 miliónov eur.

S týmto projektom majú dlhodobo problém analytici Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií.

Ich výhradu, že tam bude jazdiť príliš málo áut, však čiastočne uznáva aj Érsek. „Keď sa začne stavať tunel Soroška, nedokážeme (ho) financovať zatiaľ z eurofondov, lebo sú tam také hustoty v tomto momente, že na to Európska komisia nepristúpi,“ povedal Érsek v relácii RTVS O 5 minút 12.

Napriek tomu však doposiaľ trvá na tom, že tender vyhlási.

Investičný plán by mohol priniesť pochybnosti aj o ďalšom úseku na južnej R2 Kriváň – Mýtna medzi Zvolenom a Lučencom. Ani ten by sa v pláne nemusel dostať medzi najvyššie priority. O zákazku už firmy súťažia a NDS dokonca vyhodnocuje cenové ponuky. Najvýhodnejšiu podľa vyhodnotenia NDS predložilo združenie Doprastavu, ale v tendri ešte bežia námietkové konania.

Investovať do diaľnic rozumne

Érsekovi, ako aj iným ministrom však vláda zároveň uznesením nariadila, aby robili to, čo im odporúčajú štátni analytici.

A tí na prvom mieste žiadajú, aby vznikol záväzný investičný plán spolu s finančným krytím a harmonogramom. V prvom kroku sa má ÚHP spolu s ministerstvom dohodnúť na kritériách, podľa ktorých sa má spraviť rebríček priorít.

Vychádzať sa má zo vstupných nákladov, z dopravných intenzít, z toho, aké benefity cesta regiónu prinesie.

Plán sa odkladá

Kritériá výberu projektov mali byť pôvodne hotové už do konca roka 2018. Žiadala to vo svojej správe Implementačná jednotka na Úrade vlády (jej úlohou je presadzovať, aby sa odporúčania Útvaru hodnoty za peniaze stávali realitou.)

Potom sa cieľ presunul na koniec októbra 2019 s tým, že investičný plán má byť hotový do konca roka.

Oficiálne zatiaľ tieto termíny platia. Neoficiálne sa na zúčastnených úradoch debatuje o ďalšom odklade na jún 2020. „Pri diskusiách o Priebežnej implementačnej správe za rok 2019 nás ministerstvo dopravy s touto požiadavkou oslovilo,“ potvrdila informácie zo zákulisia riaditeľka Implementačnej jednotky Miriama Letovanec.

Tlačové oddelenie ministerstva dopravy zvykne reagovať na novinárske otázky promptne a ochotne, ale v tomto prípade je zdržanlivé. Debaty o posune termínov len naznačilo. „Zodpovedne posúdiť hodnotu za peniaze jednotlivých projektov v rôznom štádiu prípravy je technicky mimoriadne komplikované a v prípade, ak má ísť o oficiálny vládny materiál, nie je možné ho uponáhľať,“ odpovedali úradníci z ministerstva.

Letovanec však na ďalší odklad nevidí dôvod, keďže na dokončenie kritérií a vytvorenie investičného plánu apelujú od apríla minulého roka. „Platné uznesenie vlády hovorí, že metodika má ambíciu byť hotová do 31. októbra 2019 a zásobník projektov má byť zverejnený najneskôr do 31. decembra 2019. Tento záväzok schválila vláda na svojom rokovaní v apríli tohto roka.“

Príprava sa podľa nej nachádza vo finálnej fáze, čo dokazuje, že termíny boli stanovené realisticky.

Ministerstvo dopravy Denníku E neodpovedalo na otázku, či úlohu splní, alebo nejakým spôsobom požiada o jej odklad.

Ďalší minister môže súťaž zrušiť

Ak NDS bez súhlasu analytikov vyhlási tender, nemusí to znamenať, že sa cesta aj postaví. S klesajúcimi preferenciami Mosta-Híd je čoraz väčšia šanca, že sa minister zmení.

Keď sa to stane, nový minister môže rozbehnutý tender zrušiť. Opäť to môže závisieť od jeho politického nastavenia a odvahy čeliť ďalším verejným protestom.

V minulosti sa už stalo, že po príchode nového ministra dopravy zrušili veľkú zákazku pre obavy, že ju Európska komisia nepreplatí. Bolo to v prípade výstavby tratí a železničnej stanice Filiálka v širšom centre Bratislavy. Železnice SR mali dokonca v tejto súťaži už aj vyhodnotené cenové ponuky a vybratú firmu.

V čom je problém

Podľa analytika inštitútu INEKO Jána Kovalčíka tu mal byť harmonogram už dávno a mala byť  o ňom seriózna verejná diskusia. Keďže harmonogram nebol, minister podľa neho svojvoľne uprednostňoval úseky na južnom Slovensku, ktoré sú dôležité pre Most-Híd.  „Malo by to oveľa väčší význam, keby to spravili včas a už minulý a tento rok podľa toho rozhodovali, ktoré úseky sa majú projektovo pripravovať.“

NDS si totiž za Érseka objednala projektovú dokumentáciu pre viaceré úseky južných rýchlociest, kde sa počíta s podpriemernou dopravou.

Keby napokon predsa len vznikol harmonogram priorít, podľa Kovalčíka by väčšina úsekov na južnej R2 mala veľmi vzdialený horizont realizácie, čo si vláda pred voľbami nechce pripustiť.

Čo Érsek sľúbil do volieb a ako to dopadne

(úseky, pre ktoré chcel vyhlásiť verejnú súťaž na dodávateľa stavby)

Úsek R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška),

NDS plánuje vyhlásiť súťaž na zhotoviteľa stavby na prelome rokov 2019 a 2020. Stavať sa má v lacnejšom polovičnom profile, čiže s dvoma jazdnými pruhmi. Aj tak sa ale nemusí dostať medzi priority v investičnom pláne. Úsek má hotovú dokumentáciu pre stavebné povolenie. Momentálne prebieha najzložitejšia časť prípravy – na základe rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Košice stavba musí byť posúdená podľa vodného zákona, čo si vyžiada približne šesť mesiacov.

Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote

NDS plánuje vyhlásiť súťaž na zhotoviteľa stavby po roku 2020, ak sa nájdu peniaze. Stavať sa má v polovičnom profile. Či by sa tieto úseky zaradili medzi priority v investičnom pláne, nie je isté. V oboch prípadoch je spracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie vo finálnej fáze.

Úsek R4 Prešov, severný obchvat, II. etapa 

NDS predpokladá vyhlásenie súťaže na dodávateľa stavebných prác  v lete 2020. O projekte rokovali aj s analytikmi ÚHP, pričom posudzovali šesť rôznych variantov. Ekonomická analýza podľa NDS odporúča stavať cestu v plnom profile, čiže so štyrmi jazdnými pruhmi. Je to vďaka vyšším dopravným intenzitám. Či sa tento úsek dostane aj medzi priority v investičnom pláne, nie je isté.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Nemecko pýta výnimku zo zákazu podpory investícií do plynu

Týždeň v európskej ekonomike: Nemecko pýta výnimku zo zákazu podpory investícií do plynu

  • Rast európskych ekonomík bude najbližšie dva roky pomalší, pretrvávajú riziká. Európska komisia vyzýva na opatrnosť.
  • Európske banky čakajú prísnejšie kapitálové pravidlá, Komisia navrhne na budúci rok legislatívu zavádzajúcu Basel III.
  • Štatistika: Ako čínske platy dvíhajú mzdy Francúzom

Minúta po minúte

Zdieľať

Deutsche Telekom bojuje o magentu. Nivea vo svojom spore o farbu už uspela

Spor o používanie farby magenta vedie v Nemecku Deutsche Telekom s americkou poisťovňou Lemonade, ktorá od júna vstúpila na miestny trh. Telekom sa dlhodobo snaží o to, aby nik iný v biznise nepoužíval „jeho“ farebný odtieň na pomedzí ružovej a fialovej.

V spore je zatiaľ podľa Süddeutsche Zeitung úspešnejší Telekom, aspoň tak o tom rozhodol príslušný súd, keď vydal predbežné opatrenie.

Prečo je to problém: Lemonade tvrdí, že ide o šikanu, pretože farby patria všetkým. Preto sa sťažuje na Európskom úrade pre duševné vlastníctvo, a tvrdí, že nemecká firma nemôže mať výhradné práva na používanie tohto farebného odtieňa, keďže ho sama nevymyslela.

„Deutsche Telekom sa už snažil zakázať používanie tejto farby technologickému blogu v USA, účtovníckej firme v Holandsku, predajniam počítačovej techniky vo Veľkej Británii, výrobcovi hodiniek a teraz tvrdí, že farbu vlastní aj v poisťovníctve,“ rozhorčuje sa Lemonade.

Kto má väčšiu šancu vyhrať: Deutsche Telekom argumentuje, že firma je magentou celosvetovo známa, a preto má nárok na ochranu aj mimo sektora telekomunikácií.

V Nemecku podobný spor nedávno prebehol. Pre používanie typického odtieňa modrej farby sa súdila Nivea Beiersdorf a podľa portálu Euro.cz v októbri nemecký patentový súd potvrdil, že odtieň Pantone 280 môže v krajine v sektore kozmetiky používať iba táto firma.

 

V prípade Deutsche Telekomu však ide o rozšírenie zákazu aj do iných sektorov.

Zdieľať

Slovenský podnikateľ Tomáš Chrenek, ktorý je ešte aktívnejší v biznise v Česku, zakladá sieť veterinárnych kliník. Chce ich rozvíjať najmä v obchodoch s potrebami pre domácich miláčikov.

Chrenekov fond Supernius už má v Česku a na Slovensku 150 predajní Pet Center. Teraz v nich začína zriaďovať veterinárne kútiky pod značkou Vetino. Mala by sa v nich poskytovať najmä preventívna starostlivosť.

S niektorými veterinárnymi ambulanciami chce spolupracovať, iné bude kupovať. Nateraz uvažuje s 30 kútikmi v ČR a 20 na Slovensku. Fond však už má aj prvé špecializované veterinárne kliniky.

Zdieľať

Minister Kamenický povedal, že k rozpočtu dajú v parlamente pozmeňujúci návrh, ktorým upravia niektoré výdavky tak, aby bol deficit rozpočtu 0,49 % HDP. „Momentálne nám visí v rozpočte asi 50 miliónov na spotrebnú daň z tabaku, budeme to takisto kompenzovať v tom pozmeňujúcom návrhu.“

Kamenický povedal, že Európska komisia vo svojej jesennej prognóze nezohľadnila niektoré opatrenia, ktoré ide urobiť ministerstvo financií. Napríklad v nej nie sú zahrnuté príjmy z bankového odvodu. Komisia v prognóze predpokladá, že v budúcom roku bude mať Slovensko deficit verejných financií 1,2 % (v tomto roku ho odhaduje na 0,9 %).

„Takisto ideme urobiť ešte niektoré opatrenia v rámci Národnej rady SR, kde budeme upravovať niektoré výdavky tak, aby sme sa dostali s rozpočtom na tú rozpočtovanú úroveň 0,49 %,“ povedal Kamenický v stredu po rokovaní vlády. (tasr)

Zdieľať

Jack Ma chce, aby mali ľudia počas Single´s Day pol dňa voľna. Mohli by viac nakupovať

Výsledky tohtoročnej nákupnej akcie Single’s Day nesplnili očakávania firmy, vyhlásil zakladateľ e-shopu Alibaba Jack Ma. Ľudia minuli rekordných 38,4 miliardy eur, rast predaja však bol najslabší od štartu nákupného festivalu v roku 2009.

Single’s Day je v súčasnosti najväčšou jednodňovou nákupnou akciou na svete. Alibaba ju organizuje vždy 11. novembra, jednotky v dátume odkazujú na nezadaných ľudí.

Sviatok začali oslavovať v 90. rokoch študenti, Alibaba z neho urobila nákupný festival podľa vzoru amerického Čierneho piatka.

Predaj počas Single’s Day v tomto roku stúpol oproti vlaňajšku o 26 percent, vlani sa zvýšil medziročne o 27 percent.

Prečo je Ma nespokojný

Jedným z dôvodov bolo teplé počasie, píše Reuters. „Len čo sa ochladí, oblečenie sa začína predávať o niečo lepšie,“ tvrdí Ma.

Podľa neho tiež zavážilo, že tento rok pripadol 11. november na pondelok, čo ľudí odrádzalo od nakupovania večer pred ďalším pracovným dňom.

„Dúfame, že počas ‚Double Eleven‘ dostane v budúcnosti každý pol dňa voľna z práce,“ vyjadril sa Ma.

Ma je inak zástancom pracovitosti. Je známy svojím vyhlásením, že nato, aby mladý človek uspel, musí pracovať 12 hodín denne šesť dní v týždni. Tento model dostal názov koncept 996 (práca od deviatej ráno do deviatej večer počas šiestich dní).

Zdieľať

Čínska automobilka SAIC Motor chce do roku 2025 strojnásobiť predaj v zahraničí na 1 milión vozidiel. Najväčší čínsky výrobca produkuje autá pod vlastnou značkou a v spoločných podnikoch s koncernmi Volkswagen a General Motors.

SAIC predala vlani celkovo 7 miliónov áut. Je jednotkou na domácom čínskom trhu s necelým štvrtinovým podielom, píše Reuters.

Odbyt áut v Číne klesá už viac ako jeden rok. Vlani sa znížil prvý raz od 90. rokov uplynulého storočia.

Útlm pociťuje aj SAIC, ktorej v Číne klesol predaj za 10 mesiacov tohto roka medziročne o 13,7 percenta.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air v 1. finančnom polroku zvýšila čistý zisk medziročne o 87 percent na 371,5 milióna eur. Aerolinky, ktoré lietajú najmä v strednej a východnej Európe, ťažili z vyššej obsadenosti letov.

Maďarská letecká spoločnosť zvýšila počet pasažierov v 1. polroku o 18 percent na 22,1 milióna.

Zlepšila tiež výhľad celoročného zisku po zdanení na 335 až 350 miliónov eur. Jej finančný rok sa končí 31. marca.

V uplynulom polroku sa Wizz Air darilo napriek mnohým nepriaznivým faktorom v odvetví od slabého dopytu cez rastúce ceny paliva, ostrú konkurenciu, štrajky a bankroty až po odstavenie lietadiel Boeing 737 Max z prevádzky, píše Reuters.

Wizz Air lieta aj z Bratislavy. Prevádzkuje pravidelné spojenie do Londýna, Kyjeva, Ľvova, Odesy, Skopje a Sofie.

Zdieľať

Priemyselná produkcia v eurozóne v septembri prekvapujúco stúpla, zvýšila sa druhý mesiac za sebou. Výroba v deviatom mesiaci vzrástla medzimesačne o 0,1 percenta, analytici očakávali pokles.

Septembrové údaje o vývoji priemyselnej produkcie v eurozóne zverejnil Eurostat.

V deviatom mesiaci analytici očakávali pokles o 0,3 percenta, píše Reuters. Nečakaný rast produkcie hodnotia ako pozitívny záver 3. štvrťroku po jeho slabšom začiatku.

V auguste výroba stúpla medzimesačne o 0,4 percenta, v júli sa prepadla o 0,5 percenta.

V medziročnom porovnaní produkcia v priemysle eurozóny klesla v septembri o 1,7 percenta.

Zdieľať

Šéf ÚVO Hlivák privítal rozhodnutie Zuzany Čaputovej, ktorá vetovala novelu zákona o verejnom obstarávaní. „Som rád, že sa to vrátilo do bodu, že máme priestor na odbornú debatu,“ povedal v stredu po rokovaní vlády.

Hlivák povedal, že budúci týždeň príde na rokovanie hospodárskeho parlamentného výboru, kde chce poslancom predostrieť odborné argumenty v tejto veci.

Parlament schválil novelu v polovici októbra. Návrh však na poslednú chvíľu zásadne pozmenili pozmeňovacie návrhy poslancov Vážneho (Smer) a Marčeka (nezaradený poslanec), voči čomu sa Hlivák ostro ohradil.

Čo sú sporné body novely:

  • Novela rozširuje možnosť zaradiť medzi tajné takmer všetky väčšie verejné IT zákazky. Navrhol to poslanec Vážny, ktorý je aj riaditeľom Sociálnej poisťovne. Tá je tesne pred objednávkou IT systému za takmer 20 miliónov eur.
  • Začaté kontroly tendrov musí úrad vyšetriť do 30 dní alebo budú považované za odobrené. Obstarávateľom tak stačí kontroly jednoducho sabotovať tým, že kontrolórom z ÚVO nedajú informácie a tí do 30 dní nestačia nič vyšetriť.
  • Výrazne sa zdvihnú kaucie pri námietkach. Doteraz bol horný limit 10-tisíc eur, po novom by mal byť 50-tisíc eur.

Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital vo štvrtok spustili petíciu proti utajovaným štátnym IT tendrom.

Zdieľať

Tesla mieri do Berlína. Bude tam vyrábať elektromobily i batérie, postaví aj vývojové centrum

Tesla bude v Berlíne vyrábať nielen elektromobily, ale aj batérie pre elektrické vozidlá. Jej prvá európska montážna fabrika bude celkovo štvrtou v poradí. V Nemecku postaví aj inžinierske a dizajnérske centrum.

Tesla sa usadí neďaleko budovaného berlínskeho letiska, informuje Bloomberg.

Čo chystá Tesla v Berlíne:

  • v montážnom závode Gigafactory 4 začne s produkciou športovo-úžitkového vozidla Model Y;
  • výroba by mala štartovať v roku 2021;
  • továreň by mohla zamestnať 10-tisíc ľudí, píše Bild. Tesla už pre nemeckú fabriku hľadá pracovníkov v odbore strojárstva, stavieb či výroby.

V Berlíne vyrastie druhý zahraničný závod Tesly na montáž elektromobilov. Prvý postavila v Číne, vyrobila v ňom už prvé sedany, Model 3.

V minulosti sa špekulovalo, že druhá európska prevádzka Tesly by mohol stáť inde v regióne, možno i v Česku – špekulovalo sa o továrni na autobatérie, píše ihned.cz. Oboje, autá i batérie, sa však má vyrábať v Nemecku.

Prekvapujúca voľba:

Výber berlínskej lokality prekvapil odborníkov, v Nemecku boli favorizované iné oblasti.

Podľa Ferdinanda Dudenhöffera z automobilového výskumu na univerzite v Duisburg-Essene výroba elektromobilov a batérií si vyžaduje priestor, dobrú infraštruktúru a dotácie a nemecká metropola sa pre značku, ako je Tesla, hodí.

Britániu vyradil brexit:

Tesla pri výbere európskej lokality zrejme zvažovala aj Britániu. „Pre neistotu okolo brexitu by bolo príliš riskantné umiestniť Gigafactory do Spojeného kráľovstva,“ uviedol šéf Tesly Elon Musk pre portál Auto Express.

Plánované vystúpenie Británie z EÚ odradilo Teslu aj od zriadenia výskumného a vývojového centra v krajine. Automobilka o ňom uvažovala v roku 2014, od zámeru však upustila.

Reuters pripomína, že úlohou Tesly je dokázať, že vie byť zisková. Automobilka očakáva pozitívny tok hotovosti, no zatiaľ ju v tom brzdia veľké investície spojené s novými fabrikami a vývojom produktov, napríklad aj elektrických nákladiakov.

V 3. kvartáli sa Tesla nečakane prehupla do zisku 143 miliónov dolárov po tom, ako v 1. polroku prerobila 1,1 miliardy dolárov. Výrobca zatiaľ nikdy nedosiahol celoročný zisk.

Zdieľať

NAKA pri zásahu v jadrovej elektrárni Mochovce zadržala dve osoby. Ide o manažéra akciovej spoločnosti a konateľa jedného z dodávateľov prác v rámci dostavby tretieho a štvrtého bloku.

„Akcia súvisí s poskytovaním služieb, pri ktorých malo dôjsť približne k 1000-percentnému navýšeniu objemu fakturovaných prác v porovnaní so skutočnosťou,“ priblížila polícia s tým, že všetky nedôvodne navýšené faktúry boli dodávateľovi aj uhradené.

Tím s názvom Elektro v rámci akcie prehľadal obchodnú spoločnosť v okrese Levice a areál jadrovej elektrárne. Ďalšie informácie polícia sľubuje hneď, ako to procesná situácia dovolí. (polícia)

Zdieľať

Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital spustili petíciu proti utajeným štátnym nákupom IT

Petíciu proti utajeným štátnym IT tendrom spustili Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital. Pri schvaľovaní novely zákona o verejnom obstarávaní ich umožnil pozmeňujúci návrh poslancov Ľubomíra Vážneho a Petra Marčeka. Zákon vrátila do parlamentu prezidentka Zuzana Čaputová.

Zákon v schválenej podobe umožňuje utajiť informácie o viacerých veľkých štátnych nákupoch a obsahuje aj ďalšie zmeny, ktoré sťažia verejnú kontrolu tendrov. Mimovládky žiadajú poslancov, aby osem sporných bodov zo zákona vypustili.

Prečo novela nie je v poriadku:

  • Veľké IT tendre, ale aj akékoľvek ďalšie nákupy, o ktorých rozhodne vláda, by sa obstarávali podobne, ako keď štát nakupuje napríklad tanky alebo samopaly.
  • Informácie o tendroch a časti zmlúv by neboli verejné a verejnosť by ich nemala ako kontrolovať.
  • Dodávatelia by museli spĺňať špecifické bezpečnostné opatrenia, ktoré však dnes pri rovnakých zmluvách spĺňať nemusia. To by znamenalo zúženie súťaží len na úzky okruh firiem.
  • Priebeh takýchto súťaží by bol takmer nekontrolovateľný a zostal by na ľubovôli verejného obstarávateľa.
  • Skrátila by sa lehota, dokedy má Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) rozhodnúť o podnete. Ak to úrad nestihne do 30 dní, bude sa to chápať ako fiktívne rozhodnutie v neprospech sťažovateľa.
  • Zaviedla by sa povinnosť náhrady trov konania v prípade, ak ÚVO odmietne podnet na kontrolu zo strany protikorupčných organizácií alebo verejnosti, nová povinnosť môže odradiť aktivistov od podávania podnetov.

Ak by zákon zostal v podobe, ktorú doň vniesli poslanci Vážny a Marček, v praxi by to znemožnilo účinnú kontrolu podnetov mimovládnych a iných organizácií. Znamenalo by to prekážky pri zastavení takých štátnych obchodov, ako bol nástenkový tender či nedávny 100-miliónový tender na nákup kamier na ministerstve vnútra, píšu v stanovisku Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital.

Parlament by o prelomení veta prezidentky Čaputovej mal rozhodovať na schôdzi, ktorá sa začne 26. novembra.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať