S čím majú e-shopy u nás problém? Odpovede nájdete v grafoch

E-shopy musia spĺňať veľa zákonných povinností, no veľká časť z nich ich všetky nespĺňa. Oproti vlaňajšku síce stúpol počet elektronických obchodov, ktoré všetky povinnosti zo zákona dodržiavajú, stále však s nimi má problém vyše štyri pätiny e-shopov u nás.

Ukázal to prieskum portálu Nakupujbezpecne.sk, ktorý sa venuje aj certifikácii e-shopov. Prieskum zameraný na dodržiavanie zákonom stanovených požiadaviek v e-shopoch urobil portál už tretí rok po sebe.

Martin Bendík z portálu Nakupujbezpecne.sk odhaduje, že na Slovensku môže pôsobiť viac ako 8000 e-shopov. Pri výbere tých, ktoré zaradil do prieskumu, portál vychádzal z verejne prístupných databáz bánk, čo ponúkajú online platobné systémy. Z 897 aktívnych e-shopov zo zoznamov vybrali ako reprezentatívnu vzorku 300 e-shopov.

Všetky zákonné podmienky

 

Tretine údaje chýbajú?

Prieskum ukázal, že zďaleka nie všetky e-shopy zverejňujú povinné kontaktné údaje. Kým niečo vyše dve tretiny si túto povinnosť plní, takmer tretina neposkytuje spotrebiteľom všetky informácie, ktoré by mala.

Oproti predošlým rokom sa podľa prieskumu situácia zlepšila len mierne.

Povinné kontaktné údaje

 

 

Najčastejšie pri kontrole nezverejňovali e-shopy názov registra, v ktorom sú zapísané (obchodný register alebo obvodný úrad) a čísla zápisu tohto registra, ktorý vykonal zápis. Pri niektorých e-shopoch chýbal telefonický kontakt či e-mailová adresa.

„Počas kontroly sme našli aj dva internetové obchody, ktoré na svojej stránke  nezverejňovali vôbec žiadne kontaktné údaje,“ uviedol Bendík.

Väčšina sídli v Bratislavskom kraji

Ak príde na kontroly e-shopov, alebo riešenie podnetov, najviac práce s nimi majú inšpektori v Bratislavskom kraji. V tomto kraji totiž podľa prieskumu sídli najviac elektronických obchodov.

“ Z toho môžeme predpokladať, že aj najviac spotrebiteľských podnetov riešil Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Bratislavský kraj, “ tvrdí Bendík.

Kde sídli najviac e-shopov

 

Inšpektorát pre Bratislavský kraj prijal najviac podnetov aj  podľa výročnej správy SOI za rok 2014. Zaregistroval 3704 podnetov, sťažností a oznámení, čo predstavuje skoro tretinu na všetkých podnetov, ktoré prišli vlani na SOI.

Cenu za dopravu netaja

Pomerne dobre vyšli e-shopy v prieskume pri poskytovaní informácií o cene a podmienkach dopravy objednaného tovaru. Len štyri percentá totiž počas prieskumu o nich neposkytovali údaje.

Tieto informácie sú pritom dosť dôležité pri rozhodovaní sa, pretože môžu zvýšiť celkovú cenu objednaného tovaru, prípadne narušiť komfort v prípade, ak nie je dodanie tovaru z pohľadu spotrebiteľov dostatočne jednoduché.

Informácie o cene za dodanie tovaru

„V rámci prieskumu sme zistili aj to, že jeden e-shop deklaroval cenu dopravného v určitej sume, ale po objednaní tovaru sme zistili, že si dopravné účtoval vo vyššej cene. Toto konanie je v rozpore s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, ak prevádzkovateľ poskytuje nejasné, nepresné a dvojzmyselné údaje,“ tvrdí Bendík.

Prieskum tiež ukázal, že oproti predošlým dvom rokom sa rozsah a pravdivosť údajov o doprave a cene za ňu zlepšili. „Podiel e-shopov, ktoré nezverejňovali alebo zverejňovali rozdielne informácie o dopravnom sa v porovnaní s účtovaným dopravným pri objednávke radikálne znížil.“ dodal Bendík.

Platba je u väčšiny jasná

Len o niečo horšie ako pri zverejňovaní údajov o doprave a dodaní tovaru dopadli e-shopy v prieskume z pohľadu informovania o spôsobe platby. Informácie o platobných podmienkach totiž počas prieskumu chýbali v šiestich percentách kontrolovaných e-shopov.

Informácie o platobných podmienkach

„Nezverejňovanie informácie o možnostiach platby môže mať vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa, či si daný produkt objedná alebo nie,“ vraví Bendík. Pripomína, že napríklad môže za tovar chcieť zaplatiť na dobierku, no v potvrdzujúcej správe sa môže od predávajúceho dozvedieť, že za tovar musí zaplatiť vopred.

„Každoročne sa však počet prevádzkovateľov, ktorí neinformujú o možnostiach platby ako o prípadných doplatkoch za zvolený spôsob platby znižuje,“ vraví.

Odstúpenie od zmluvy je problém

Ak väčšina predošlých podmienok daných zákonom nespôsobuje podľa prieskumu vážne problémy, inak je to pri poučení spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od zmluvy do 14 dní od doručenia tovaru. Bendík tvrdí, že tak ako v predošlých rokoch, aj v tomto roku, dopadla táto podmienka pri hodnotení e-shopov najhoršie.

Vyše dve tretiny – 70 percent – e-shopov, zaradených do prieskumu neinformovali o možnosti odstúpiť vôbec, alebo dostatočne.

Informovanie o odstúpení od zmluvy 

No nie všetky e-shopy nezverejňovali informácie o odstúpení od zmluvy vôbec, mnohé to však robili nesprávne. Podľa Bendíka najčastejšie poskytovali nepresné a zavádzajúce informácie. Ďalšou chybou bolo, že časť e-shopov im dávala kratšiu dobu na odstúpenie od zmluvy – len sedem pracovných dní, táto lehota bola pritom už predĺžená na 14 dní.

Oproti uplynulým dvom rokom je podľa Bendíka vidieť v tejto oblasti zlepšenie. „Môžeme predpokladať, že bolo ovplyvnené aj účinnosťou nového zákona, časť predávajúcich legislatívne zmeny zapracovali do obchodných podmienok. Ale aj z rozhodnutí kontrolných orgánov je zrejmé, že predávajúci majú najčastejšie nedostatky v poučení o práve na odstúpenie od zmluvy,“ dodal.

Záručnú dobu niektorí krátia

Prieskum ukázal, že desatina e-shopov nezverejnila správne, alebo vôbec dĺžku záručnej doby výrobkov.

 

Niektoré e-shopy dĺžku nezverejňovali, ďalšie ju v zverejnených informáciách skrátili takým spôsobom, že nezačne plynúť prevzatím tovaru spotrebiteľom, ale už dňom vystavenia faktúry, prípadne dňom, keď bol tovar odovzdaný prepravcovi. V takých prípadoch by spotrebiteľ prišiel o niekoľko dní až týždňov záruky.

„V dvoch prípadoch sme sa stretli aj s tým, že záručná lehota bola iba 12 mesiacov,“ tvrdí Bendík.

No oproti minulým rokom ukázal prieskum potešujúci trend. Počet e-shopov, ktoré boli zahrnuté do prieskumu a  nezverejnili dĺžku záručnej doby, alebo ju zverejnili nesprávne, sa oproti uplynulým rokom znížil o viac ako polovicu.