Zľahčovanie vystriedala panika a k Érsekovi expresne tlačia výskumné eurofondy

Pod ministrom dopravy Árpádom Érsekom (Most-Híd) má vzniknúť jeden obrovský operačný program s rozpočtom 7,1 miliardy eur, čo je takmer polovica všetkých eurofondov.

K veľkým dopravným a IT zákazkám má pribrať aj dotácie na výskum a inovácie, ktoré dnes rozdeľuje ministerstvo školstva pod Martinou Lubyovou.

Tá nedokázala zabrániť škodám po svojom predchodcovi Petrovi Plavčanovi (obaja nominanti SNS), ktorý rozdeľoval veľké eurofondy medzi neseriózne, politicky spriaznené firmy, a preto aj prišiel o miesto. Jeho výzvy sa potom rušili a zastavovali.

Výsledkom je, že aj napriek výmene ministra sa eurofondy takmer vôbec nečerpajú. Slovensko už nenávratne prišlo o vyše 100 miliónov. Táto suma sa môže zdvojnásobiť, ak výskum nepresunú pod Érseka, varuje dnes podpredseda vlády pre investície Richard Raši (Smer-SD), ktorý presun pod Érseka predloží zrejme na najbližšie rokovanie vlády.

Prečo k Érsekovi

Nápad presunúť výskumné dotácie do jedného programu k diaľniciam a železniciam má čisto pragmatický základ. Érsekov operačný program má nadpriemerné a Lubyovej program veľmi biedne čerpanie. Keď sa spoja, ich celkové čerpanie bude spĺňať kritériá, ktoré požaduje Brusel. „Zlúčenie týchto operačných programov v danom čase predstavuje jedinú možnosť, ako predísť trvalej strate finančných prostriedkov tento a budúci rok,“ tvrdí Rašiho úrad vo svojom návrhu.

Podľa neho niečo podobné prešlo Rumunom a Španielom a ani v prípade Slovenska s tým Brusel nemá problém. „Európska komisia vo vzťahu k zlučovaniu operačných programov uviedla, že je otvorená voči takémuto radikálnemu opatreniu, je však potrebné prijať rozhodnutie vlády SR a konať veľmi rýchlo.“

Vo svojom návrhu však pripúšťa aj riziko, že to napokon Európska komisia neschváli.

Rektorom sa to nezdá

Akademici napriek tomu na Rašiho návrh reagovali pohoršene. Združenie výskumne a technicky zameraných univerzít žiada od vlády garancie, že sa čerpanie zdynamizuje a peniaze budú naďalej k dispozícii vedeckým inštitúciám.

Raši im sľubuje, že o peniaze neprídu. Zmena má byť iba technická, peniaze sa majú používať na ten istý účel, čiže na vedu, výskum a inovácie.

Rektori sa však obávajú, že presun kompetencií ešte viac spomalí čerpanie. „Presun celého operačného programu na konci programového obdobia pod nový riadiaci orgán vnímame ako nebezpečný experiment, ktorého výsledkom môže byť ďalšie zhoršenie už teraz mimoriadne kritickej situácie,“ zdôvodnil hovorca Slovenskej technickej univerzity Fedor Blaščák.

Riziko, že zmeny budú technicky a administratívne náročné, pripúšťa aj Raši.

Okrem toho sú tu aj politické riziká. Od SNS a od jej ministerky sa pred voľbami očakáva, že si priznajú svoje zlyhanie a zároveň odovzdajú svoje kompetencie konkurenčnej politickej strane.

Navyše pred voľbami pribúdajú medzi koaličnými politikmi rôzne konflikty, ktoré by mohli ohroziť aj rozbehnuté výskumné výzvy.

O čo aktuálne ide

Aktuálne Výskumná agentúra pod ministerstvom školstva rozhoduje o dotáciách za stovky miliónov. Sú to prevažne výzvy, ktoré nahradili zbabrané a zrušené Plavčanove granty. Čerpať z nich môžu univerzity, firmy aj výskumné ústavy.

Hodnotenie projektov trvá veľmi dlho, lebo Výskumnej agentúre chýbajú ľudia aj externí hodnotitelia. Po Plavčanovej kauze sa sprísnili kritériá ich výberu, aby sa zabránilo konfliktu záujmov a aby mali hodnotitelia lepšiu kvalifikáciu. Nedostatok expertov spôsobuje aj to, že sa boja, že ich napokon budú škandalizovať. Preto hodnotiť radšej nejdú.

O peniazoch z operačného programu Výskum a inovácie čiastočne rozhoduje aj ministerstvo hospodárstva pod vedením Petra Žigu (Smer-SD). To zastrešuje výzvy, z ktorých môžu čerpať najmä podniky na modernizáciu výroby. Žiga za tejto vlády nemal s dotáciami väčší škandál a na rozdiel od Lubyovej nemá problém ani s čerpaním.

Do poslednej chvíle zľahčovali

Na hroziace škody pre Slovensko už dva roky upozorňuje poslankyňa Veronika Remišová (Za ľudí, predtým OĽaNO). Lubyová svoju kritiku opakovane zľahčuje slovami, že prepadnutie eurofondov nie je definitívne, že pod jej vedením sa škody zmenšili a že čerpanie majú v rukách žiadatelia, teda univerzity, vedci a podnikatelia.

Lubyová problém zľahčovala aj takto pred mesiacom. „Nie je pravda, že by sme museli vracať 100 miliónov do Bruselu. Nemuseli sme nikdy žiadne prostriedky vracať a už vôbec nie sto miliónov,“ reagovala na Remišovej kritiku ministerka.

Teraz sa k Remišovej pridáva aj Raši. Jeho úrad v máji 2019 pripravil návrh riešení výskumných grantov aj s pevnými termínmi.

Ministerstvo tieto termíny odmietlo, lebo nevidelo „žiadne riziko trvalej straty finančných prostriedkov“. V auguste 2019 Lubyová pripustila na aktuálny rok stratu 5 miliónov eur, v októbri 2019 už na úrovni 40 miliónov eur. Raši vzhľadom na stav hodnotenia a zazmluvňovania projektov predpokladá, že to bude až 90 miliónov. 

Preto navrhuje, aby vláda zlúčenie operačných programov schválila do konca mesiaca a aby v tom istom termíne svoje riešenie predložila Európskej komisii.

Návrh uznesenia aj sprievodné dokumenty Rašiho úrad predložil do medzirezortného pripomienkového konania.

Ak vláda uznesenie schváli, ministri školstva, hospodárstva a dopravy budú povinní spraviť potrebné kroky smerom k zlúčeniu operačných programov. Text budeme aktualizovať o stanovisko ministerstva školstva.