Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dlžníci už zistili, že pri konkurzoch sú veritelia pasívni, hovorí konkurzná správkyňa Hana Sopko

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na to, že sa v osobných bankrotoch podvádza a dlhov sa zbavujú aj ľudia, ktorí by ich splácať vedeli, sa sťažujú dlho najmä finančníci.

Konkurzná správkyňa Hana Sopko z trnavskej advokátskej kancelárie Sopko Legal, ktorá sa zoči-voči stretáva s ľuďmi, ktorí bankrotom prechádzajú, hovorí o tom, akí naozaj sú a ako zmýšľajú. Ukazuje na diery v systéme, jeho zneužívanie i možné riešenia.

V osobných bankrotoch ľudia podvádzajú. Povedal to už aj minister spravodlivosti, keď parlament minulý mesiac prijal malé úpravy v bankrotových pravidlách. Podľa neho bolo treba pre podvody zatiahnuť záchrannú brzdu. Je to aj podľa vás také kritické?

Súčasná právna úprava je naozaj nastavená prodlžnícky. Mnoho ľudí sa zbavilo dlhov, ktoré nedokázali splácať. Niektorí skutočne z reálnych a objektívnych dôvodov. Napríklad pre úmrtie v rodine, ťažkú chorobu, stretla som viacero mamičiek s postihnutým dieťaťom, o ktoré sa odmietol starať otec. Alebo ide o jediného živiteľa, spoludlžníka či živnostníka postihnutého druhotnou platobnou neschopnosťou. Títo ľudia sú zjavne vhodní na pomoc formou oddlženia. Ale vytvorila sa aj živná pôda pre špekulantov a tí doslova tento inštitút oddlženia zneužívajú.

Ako?

U nich nejde o to, že by neboli schopní splácať úvery, len prejavujú platobnú nevôľu. Sú ľahostajní k manažmentu dlhov a svojich financií. Nemajú záujem viac pracovať a zabezpečovať si aktívne príjmy, len naberajú peniaze od bánk či z nebankových pôžičiek. A tak si financujú svoj životný štýl, pričom často prevezmú peniaze s vedomím a úmyslom, že ich v budúcnosti nevrátia.

Platobná nevôľa však podľa zákonov nie je dôvod na bankrot…

Platobná nevôľa je u nás pandemická. Vidno ju v podnikových konkurzoch i reštrukturalizáciách a teraz prenikla aj k občanom. Dnes je to spôsob fungovania v podnikaní aj v súkromnom živote. Ľudia sa zadlžujú, lebo môžu, a zbavia sa dlhov znova preto, že môžu. Dlžníci zistili, že pri konkurzoch fyzických osôb sú veritelia pomerne pasívni a je relatívne nízka pravdepodobnosť, že sa budú domáhať zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer. Alebo aspoň, že otázku poctivosti zámeru budú skúmať a zaoberať sa ňou.

Ak finančníci odhadujú takéto bankroty na tridsať percent všetkých, čo si o tom myslíte? 

Naozaj by to mohlo zodpovedať skutočnosti. Chýbajú však sociálne analýzy o riešení dlhov a tejto sociálnej vrstve. A najmä o dôvodoch, prečo ľudia bankrotujú.

Od koho by ste ju čakali?

Aj od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sú prípady, keď dlžníci postihnutí niekoľkonásobnými exekúciami odmietajú pracovať. Sú dobrovoľne nezamestnaní, nemajú motiváciu pracovať oficiálne, lebo na základe zrážok z exekúcií im zostane minimálna suma na život. Pre nich je východisko oddlženie. Keď sa takto uvoľní tlak na dlžníka, mal by byť pozitívne motivovaný pracovať. Malo by sa teda zanalyzovať, či táto novela pomohla zamestnanosti.

Takéto štúdie nerobí asi nikto. Vy sa ešte po oddlžení stretnete s ľuďmi, viete, ako reálne ďalej žijú?

Priebežne sme v kontakte s dlžníkmi, kde sú prebiehajúce konania. Tí, ktorí to myslia poctivo, cítia úľavu, sú vo väčšej psychickej rovnováhe. A to je veľmi dôležité. Lebo keď sa niekto dostane do dlhovej špirály, ovplyvní tým celú rodinu. Títo ľudia trpia pocitom hanby, ťažko začínajú, no ak sa dostanú do väčšej psychickej pohody, po malých krôčikoch sa dostanú na lepšiu cestu. No ale sú aj takí, čo idú bezhlavo ďalej.

Čo to znamená? 

Prvá vec, na ktorú sa pýtajú po oddlžení, je, kedy si môžu zobrať druhý úver alebo či už môžu mať na seba evidovaný nejaký majetok. To sú ich najčastejšie otázky. Tu pochybujem, že by mali poctivý zámer žiť tak, aby si nevytvárali ťarchy, alebo že by išli do procesu oddlženia s tým, že by svojich veriteľov nechceli úmyselne ukracovať. Rozumiem, že pôžičky majú svoj význam pre celú ekonomiku, ale u ľudí chýba zdravá miera. Niektorí nechápu, že si majú vytvárať aj finančné úspory. Neboli k tomu vedení v rodine, v škole.

Podľa štatistík sa deväť z desiatich konkurzov končí pre nemajetnosť. Naozaj toľko ľudí nemá žiadny majetok? 

Áno, je to pravda. Finančný ani iný majetok buď nemajú, alebo ho zataja spôsobom

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Nemecko pýta výnimku zo zákazu podpory investícií do plynu

Týždeň v európskej ekonomike: Nemecko pýta výnimku zo zákazu podpory investícií do plynu

  • Rast európskych ekonomík bude najbližšie dva roky pomalší, pretrvávajú riziká. Európska komisia vyzýva na opatrnosť.
  • Európske banky čakajú prísnejšie kapitálové pravidlá, Komisia navrhne na budúci rok legislatívu zavádzajúcu Basel III.
  • Štatistika: Ako čínske platy dvíhajú mzdy Francúzom

Minúta po minúte

Zdieľať

Deutsche Telekom bojuje o magentu. Nivea vo svojom spore o farbu už uspela

Spor o používanie farby magenta vedie v Nemecku Deutsche Telekom s americkou poisťovňou Lemonade, ktorá od júna vstúpila na miestny trh. Telekom sa dlhodobo snaží o to, aby nik iný v biznise nepoužíval „jeho“ farebný odtieň na pomedzí ružovej a fialovej.

V spore je zatiaľ podľa Süddeutsche Zeitung úspešnejší Telekom, aspoň tak o tom rozhodol príslušný súd, keď vydal predbežné opatrenie.

Prečo je to problém: Lemonade tvrdí, že ide o šikanu, pretože farby patria všetkým. Preto sa sťažuje na Európskom úrade pre duševné vlastníctvo, a tvrdí, že nemecká firma nemôže mať výhradné práva na používanie tohto farebného odtieňa, keďže ho sama nevymyslela.

„Deutsche Telekom sa už snažil zakázať používanie tejto farby technologickému blogu v USA, účtovníckej firme v Holandsku, predajniam počítačovej techniky vo Veľkej Británii, výrobcovi hodiniek a teraz tvrdí, že farbu vlastní aj v poisťovníctve,“ rozhorčuje sa Lemonade.

Kto má väčšiu šancu vyhrať: Deutsche Telekom argumentuje, že firma je magentou celosvetovo známa, a preto má nárok na ochranu aj mimo sektora telekomunikácií.

V Nemecku podobný spor nedávno prebehol. Pre používanie typického odtieňa modrej farby sa súdila Nivea Beiersdorf a podľa portálu Euro.cz v októbri nemecký patentový súd potvrdil, že odtieň Pantone 280 môže v krajine v sektore kozmetiky používať iba táto firma.

V prípade Deutsche Telekomu však ide o rozšírenie zákazu aj do iných sektorov.

Zdieľať

Slovenský podnikateľ Tomáš Chrenek, ktorý je ešte aktívnejší v biznise v Česku, zakladá sieť veterinárnych kliník. Chce ich rozvíjať najmä v obchodoch s potrebami pre domácich miláčikov.

Chrenekov fond Supernius už má v Česku a na Slovensku 150 predajní Pet Center. Teraz v nich začína zriaďovať veterinárne kútiky pod značkou Vetino. Mala by sa v nich poskytovať najmä preventívna starostlivosť.

S niektorými veterinárnymi ambulanciami chce spolupracovať, iné bude kupovať. Nateraz uvažuje s 30 kútikmi v ČR a 20 na Slovensku. Fond však už má aj prvé špecializované veterinárne kliniky.

Zdieľať

Minister Kamenický povedal, že k rozpočtu dajú v parlamente pozmeňujúci návrh, ktorým upravia niektoré výdavky tak, aby bol deficit rozpočtu 0,49 % HDP. „Momentálne nám visí v rozpočte asi 50 miliónov na spotrebnú daň z tabaku, budeme to takisto kompenzovať v tom pozmeňujúcom návrhu.“

Kamenický povedal, že Európska komisia vo svojej jesennej prognóze nezohľadnila niektoré opatrenia, ktoré ide urobiť ministerstvo financií. Napríklad v nej nie sú zahrnuté príjmy z bankového odvodu. Komisia v prognóze predpokladá, že v budúcom roku bude mať Slovensko deficit verejných financií 1,2 % (v tomto roku ho odhaduje na 0,9 %).

„Takisto ideme urobiť ešte niektoré opatrenia v rámci Národnej rady SR, kde budeme upravovať niektoré výdavky tak, aby sme sa dostali s rozpočtom na tú rozpočtovanú úroveň 0,49 %,“ povedal Kamenický v stredu po rokovaní vlády. (tasr)

Zdieľať

Jack Ma chce, aby mali ľudia počas Single´s Day pol dňa voľna. Mohli by viac nakupovať

Výsledky tohtoročnej nákupnej akcie Single’s Day nesplnili očakávania firmy, vyhlásil zakladateľ e-shopu Alibaba Jack Ma. Ľudia minuli rekordných 38,4 miliardy eur, rast predaja však bol najslabší od štartu nákupného festivalu v roku 2009.

Single’s Day je v súčasnosti najväčšou jednodňovou nákupnou akciou na svete. Alibaba ju organizuje vždy 11. novembra, jednotky v dátume odkazujú na nezadaných ľudí.

Sviatok začali oslavovať v 90. rokoch študenti, Alibaba z neho urobila nákupný festival podľa vzoru amerického Čierneho piatka.

Predaj počas Single’s Day v tomto roku stúpol oproti vlaňajšku o 26 percent, vlani sa zvýšil medziročne o 27 percent.

Prečo je Ma nespokojný

Jedným z dôvodov bolo teplé počasie, píše Reuters. „Len čo sa ochladí, oblečenie sa začína predávať o niečo lepšie,“ tvrdí Ma.

Podľa neho tiež zavážilo, že tento rok pripadol 11. november na pondelok, čo ľudí odrádzalo od nakupovania večer pred ďalším pracovným dňom.

„Dúfame, že počas ‚Double Eleven‘ dostane v budúcnosti každý pol dňa voľna z práce,“ vyjadril sa Ma.

Ma je inak zástancom pracovitosti. Je známy svojím vyhlásením, že nato, aby mladý človek uspel, musí pracovať 12 hodín denne šesť dní v týždni. Tento model dostal názov koncept 996 (práca od deviatej ráno do deviatej večer počas šiestich dní).

Zdieľať

Čínska automobilka SAIC Motor chce do roku 2025 strojnásobiť predaj v zahraničí na 1 milión vozidiel. Najväčší čínsky výrobca produkuje autá pod vlastnou značkou a v spoločných podnikoch s koncernmi Volkswagen a General Motors.

SAIC predala vlani celkovo 7 miliónov áut. Je jednotkou na domácom čínskom trhu s necelým štvrtinovým podielom, píše Reuters.

Odbyt áut v Číne klesá už viac ako jeden rok. Vlani sa znížil prvý raz od 90. rokov uplynulého storočia.

Útlm pociťuje aj SAIC, ktorej v Číne klesol predaj za 10 mesiacov tohto roka medziročne o 13,7 percenta.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air v 1. finančnom polroku zvýšila čistý zisk medziročne o 87 percent na 371,5 milióna eur. Aerolinky, ktoré lietajú najmä v strednej a východnej Európe, ťažili z vyššej obsadenosti letov.

Maďarská letecká spoločnosť zvýšila počet pasažierov v 1. polroku o 18 percent na 22,1 milióna.

Zlepšila tiež výhľad celoročného zisku po zdanení na 335 až 350 miliónov eur. Jej finančný rok sa končí 31. marca.

V uplynulom polroku sa Wizz Air darilo napriek mnohým nepriaznivým faktorom v odvetví od slabého dopytu cez rastúce ceny paliva, ostrú konkurenciu, štrajky a bankroty až po odstavenie lietadiel Boeing 737 Max z prevádzky, píše Reuters.

Wizz Air lieta aj z Bratislavy. Prevádzkuje pravidelné spojenie do Londýna, Kyjeva, Ľvova, Odesy, Skopje a Sofie.

Zdieľať

Priemyselná produkcia v eurozóne v septembri prekvapujúco stúpla, zvýšila sa druhý mesiac za sebou. Výroba v deviatom mesiaci vzrástla medzimesačne o 0,1 percenta, analytici očakávali pokles.

Septembrové údaje o vývoji priemyselnej produkcie v eurozóne zverejnil Eurostat.

V deviatom mesiaci analytici očakávali pokles o 0,3 percenta, píše Reuters. Nečakaný rast produkcie hodnotia ako pozitívny záver 3. štvrťroku po jeho slabšom začiatku.

V auguste výroba stúpla medzimesačne o 0,4 percenta, v júli sa prepadla o 0,5 percenta.

V medziročnom porovnaní produkcia v priemysle eurozóny klesla v septembri o 1,7 percenta.

Zdieľať

Šéf ÚVO Hlivák privítal rozhodnutie Zuzany Čaputovej, ktorá vetovala novelu zákona o verejnom obstarávaní. „Som rád, že sa to vrátilo do bodu, že máme priestor na odbornú debatu,“ povedal v stredu po rokovaní vlády.

Hlivák povedal, že budúci týždeň príde na rokovanie hospodárskeho parlamentného výboru, kde chce poslancom predostrieť odborné argumenty v tejto veci.

Parlament schválil novelu v polovici októbra. Návrh však na poslednú chvíľu zásadne pozmenili pozmeňovacie návrhy poslancov Vážneho (Smer) a Marčeka (nezaradený poslanec), voči čomu sa Hlivák ostro ohradil.

Čo sú sporné body novely:

  • Novela rozširuje možnosť zaradiť medzi tajné takmer všetky väčšie verejné IT zákazky. Navrhol to poslanec Vážny, ktorý je aj riaditeľom Sociálnej poisťovne. Tá je tesne pred objednávkou IT systému za takmer 20 miliónov eur.
  • Začaté kontroly tendrov musí úrad vyšetriť do 30 dní alebo budú považované za odobrené. Obstarávateľom tak stačí kontroly jednoducho sabotovať tým, že kontrolórom z ÚVO nedajú informácie a tí do 30 dní nestačia nič vyšetriť.
  • Výrazne sa zdvihnú kaucie pri námietkach. Doteraz bol horný limit 10-tisíc eur, po novom by mal byť 50-tisíc eur.

Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital vo štvrtok spustili petíciu proti utajovaným štátnym IT tendrom.

Zdieľať

Tesla mieri do Berlína. Bude tam vyrábať elektromobily i batérie, postaví aj vývojové centrum

Tesla bude v Berlíne vyrábať nielen elektromobily, ale aj batérie pre elektrické vozidlá. Jej prvá európska montážna fabrika bude celkovo štvrtou v poradí. V Nemecku postaví aj inžinierske a dizajnérske centrum.

Tesla sa usadí neďaleko budovaného berlínskeho letiska, informuje Bloomberg.

Čo chystá Tesla v Berlíne:

  • v montážnom závode Gigafactory 4 začne s produkciou športovo-úžitkového vozidla Model Y;
  • výroba by mala štartovať v roku 2021;
  • továreň by mohla zamestnať 10-tisíc ľudí, píše Bild. Tesla už pre nemeckú fabriku hľadá pracovníkov v odbore strojárstva, stavieb či výroby.

V Berlíne vyrastie druhý zahraničný závod Tesly na montáž elektromobilov. Prvý postavila v Číne, vyrobila v ňom už prvé sedany, Model 3.

V minulosti sa špekulovalo, že druhá európska prevádzka Tesly by mohol stáť inde v regióne, možno i v Česku – špekulovalo sa o továrni na autobatérie, píše ihned.cz. Oboje, autá i batérie, sa však má vyrábať v Nemecku.

Prekvapujúca voľba:

Výber berlínskej lokality prekvapil odborníkov, v Nemecku boli favorizované iné oblasti.

Podľa Ferdinanda Dudenhöffera z automobilového výskumu na univerzite v Duisburg-Essene výroba elektromobilov a batérií si vyžaduje priestor, dobrú infraštruktúru a dotácie a nemecká metropola sa pre značku, ako je Tesla, hodí.

Britániu vyradil brexit:

Tesla pri výbere európskej lokality zrejme zvažovala aj Britániu. „Pre neistotu okolo brexitu by bolo príliš riskantné umiestniť Gigafactory do Spojeného kráľovstva,“ uviedol šéf Tesly Elon Musk pre portál Auto Express.

Plánované vystúpenie Británie z EÚ odradilo Teslu aj od zriadenia výskumného a vývojového centra v krajine. Automobilka o ňom uvažovala v roku 2014, od zámeru však upustila.

Reuters pripomína, že úlohou Tesly je dokázať, že vie byť zisková. Automobilka očakáva pozitívny tok hotovosti, no zatiaľ ju v tom brzdia veľké investície spojené s novými fabrikami a vývojom produktov, napríklad aj elektrických nákladiakov.

V 3. kvartáli sa Tesla nečakane prehupla do zisku 143 miliónov dolárov po tom, ako v 1. polroku prerobila 1,1 miliardy dolárov. Výrobca zatiaľ nikdy nedosiahol celoročný zisk.

Zdieľať

NAKA pri zásahu v jadrovej elektrárni Mochovce zadržala dve osoby. Ide o manažéra akciovej spoločnosti a konateľa jedného z dodávateľov prác v rámci dostavby tretieho a štvrtého bloku.

„Akcia súvisí s poskytovaním služieb, pri ktorých malo dôjsť približne k 1000-percentnému navýšeniu objemu fakturovaných prác v porovnaní so skutočnosťou,“ priblížila polícia s tým, že všetky nedôvodne navýšené faktúry boli dodávateľovi aj uhradené.

Tím s názvom Elektro v rámci akcie prehľadal obchodnú spoločnosť v okrese Levice a areál jadrovej elektrárne. Ďalšie informácie polícia sľubuje hneď, ako to procesná situácia dovolí. (polícia)

Zdieľať

Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital spustili petíciu proti utajeným štátnym nákupom IT

Petíciu proti utajeným štátnym IT tendrom spustili Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital. Pri schvaľovaní novely zákona o verejnom obstarávaní ich umožnil pozmeňujúci návrh poslancov Ľubomíra Vážneho a Petra Marčeka. Zákon vrátila do parlamentu prezidentka Zuzana Čaputová.

Zákon v schválenej podobe umožňuje utajiť informácie o viacerých veľkých štátnych nákupoch a obsahuje aj ďalšie zmeny, ktoré sťažia verejnú kontrolu tendrov. Mimovládky žiadajú poslancov, aby osem sporných bodov zo zákona vypustili.

Prečo novela nie je v poriadku:

  • Veľké IT tendre, ale aj akékoľvek ďalšie nákupy, o ktorých rozhodne vláda, by sa obstarávali podobne, ako keď štát nakupuje napríklad tanky alebo samopaly.
  • Informácie o tendroch a časti zmlúv by neboli verejné a verejnosť by ich nemala ako kontrolovať.
  • Dodávatelia by museli spĺňať špecifické bezpečnostné opatrenia, ktoré však dnes pri rovnakých zmluvách spĺňať nemusia. To by znamenalo zúženie súťaží len na úzky okruh firiem.
  • Priebeh takýchto súťaží by bol takmer nekontrolovateľný a zostal by na ľubovôli verejného obstarávateľa.
  • Skrátila by sa lehota, dokedy má Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) rozhodnúť o podnete. Ak to úrad nestihne do 30 dní, bude sa to chápať ako fiktívne rozhodnutie v neprospech sťažovateľa.
  • Zaviedla by sa povinnosť náhrady trov konania v prípade, ak ÚVO odmietne podnet na kontrolu zo strany protikorupčných organizácií alebo verejnosti, nová povinnosť môže odradiť aktivistov od podávania podnetov.

Ak by zákon zostal v podobe, ktorú doň vniesli poslanci Vážny a Marček, v praxi by to znemožnilo účinnú kontrolu podnetov mimovládnych a iných organizácií. Znamenalo by to prekážky pri zastavení takých štátnych obchodov, ako bol nástenkový tender či nedávny 100-miliónový tender na nákup kamier na ministerstve vnútra, píšu v stanovisku Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital.

Parlament by o prelomení veta prezidentky Čaputovej mal rozhodovať na schôdzi, ktorá sa začne 26. novembra.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať