Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dlžníci už zistili, že pri konkurzoch sú veritelia pasívni, hovorí konkurzná správkyňa Hana Sopko

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na to, že sa v osobných bankrotoch podvádza a dlhov sa zbavujú aj ľudia, ktorí by ich splácať vedeli, sa sťažujú dlho najmä finančníci.

Konkurzná správkyňa Hana Sopko z trnavskej advokátskej kancelárie Sopko Legal, ktorá sa zoči-voči stretáva s ľuďmi, ktorí bankrotom prechádzajú, hovorí o tom, akí naozaj sú a ako zmýšľajú. Ukazuje na diery v systéme, jeho zneužívanie i možné riešenia.

V osobných bankrotoch ľudia podvádzajú. Povedal to už aj minister spravodlivosti, keď parlament minulý mesiac prijal malé úpravy v bankrotových pravidlách. Podľa neho bolo treba pre podvody zatiahnuť záchrannú brzdu. Je to aj podľa vás také kritické?

Súčasná právna úprava je naozaj nastavená prodlžnícky. Mnoho ľudí sa zbavilo dlhov, ktoré nedokázali splácať. Niektorí skutočne z reálnych a objektívnych dôvodov. Napríklad pre úmrtie v rodine, ťažkú chorobu, stretla som viacero mamičiek s postihnutým dieťaťom, o ktoré sa odmietol starať otec. Alebo ide o jediného živiteľa, spoludlžníka či živnostníka postihnutého druhotnou platobnou neschopnosťou. Títo ľudia sú zjavne vhodní na pomoc formou oddlženia. Ale vytvorila sa aj živná pôda pre špekulantov a tí doslova tento inštitút oddlženia zneužívajú.

Ako?

U nich nejde o to, že by neboli schopní splácať úvery, len prejavujú platobnú nevôľu. Sú ľahostajní k manažmentu dlhov a svojich financií. Nemajú záujem viac pracovať a zabezpečovať si aktívne príjmy, len naberajú peniaze od bánk či z nebankových pôžičiek. A tak si financujú svoj životný štýl, pričom často prevezmú peniaze s vedomím a úmyslom, že ich v budúcnosti nevrátia.

Platobná nevôľa však podľa zákonov nie je dôvod na bankrot…

Platobná nevôľa je u nás pandemická. Vidno ju v podnikových konkurzoch i reštrukturalizáciách a teraz prenikla aj k občanom. Dnes je to spôsob fungovania v podnikaní aj v súkromnom živote. Ľudia sa zadlžujú, lebo môžu, a zbavia sa dlhov znova preto, že môžu. Dlžníci zistili, že pri konkurzoch fyzických osôb sú veritelia pomerne pasívni a je relatívne nízka pravdepodobnosť, že sa budú domáhať zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer. Alebo aspoň, že otázku poctivosti zámeru budú skúmať a zaoberať sa ňou.

Ak finančníci odhadujú takéto bankroty na tridsať percent všetkých, čo si o tom myslíte? 

Naozaj by to mohlo zodpovedať skutočnosti. Chýbajú však sociálne analýzy o riešení dlhov a tejto sociálnej vrstve. A najmä o dôvodoch, prečo ľudia bankrotujú.

Od koho by ste ju čakali?

Aj od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sú prípady, keď dlžníci postihnutí niekoľkonásobnými exekúciami odmietajú pracovať. Sú dobrovoľne nezamestnaní, nemajú motiváciu pracovať oficiálne, lebo na základe zrážok z exekúcií im zostane minimálna suma na život. Pre nich je východisko oddlženie. Keď sa takto uvoľní tlak na dlžníka, mal by byť pozitívne motivovaný pracovať. Malo by sa teda zanalyzovať, či táto novela pomohla zamestnanosti.

Takéto štúdie nerobí asi nikto. Vy sa ešte po oddlžení stretnete s ľuďmi, viete, ako reálne ďalej žijú?

Priebežne sme v kontakte s dlžníkmi, kde sú prebiehajúce konania. Tí, ktorí to myslia poctivo, cítia úľavu, sú vo väčšej psychickej rovnováhe. A to je veľmi dôležité. Lebo keď sa niekto dostane do dlhovej špirály, ovplyvní tým celú rodinu. Títo ľudia trpia pocitom hanby, ťažko začínajú, no ak sa dostanú do väčšej psychickej pohody, po malých krôčikoch sa dostanú na lepšiu cestu. No ale sú aj takí, čo idú bezhlavo ďalej.

Čo to znamená? 

Prvá vec, na ktorú sa pýtajú po oddlžení, je, kedy si môžu zobrať druhý úver alebo či už môžu mať na seba evidovaný nejaký majetok. To sú ich najčastejšie otázky. Tu pochybujem, že by mali poctivý zámer žiť tak, aby si nevytvárali ťarchy, alebo že by išli do procesu oddlženia s tým, že by svojich veriteľov nechceli úmyselne ukracovať. Rozumiem, že pôžičky majú svoj význam pre celú ekonomiku, ale u ľudí chýba zdravá miera. Niektorí nechápu, že si majú vytvárať aj finančné úspory. Neboli k tomu vedení v rodine, v škole.

Podľa štatistík sa deväť z desiatich konkurzov končí pre nemajetnosť. Naozaj toľko ľudí nemá žiadny majetok? 

Áno, je to pravda. Finančný ani iný majetok buď nemajú, alebo ho zataja spôsobom

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

USA pozastavia plánované clo na ďalší tovar z Číny a znížia existujúce tarify na čínsky dovoz. Čína sa výmenou za to zaviaže, že na budúci rok nakúpi viac amerických poľnohospodárskych produktov.

Obojstranné ústupky sú súčasťou návrhu prvej fázy obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi a Čínou, píše Reuters.

Biely dom zatiaľ nevydal k rokovaniam oficiálne vyhlásenie, mlčí aj Čína.

Podľa zdrojov Reuters sa americký prezident Donald Trump a jeho poradcovia dohodli iba na konečnej podobe vlastného návrhu a čakajú na reakciu Pekingu.

Čo je v hre:

  • USA majú pozastaviť plánované uvalenie ciel na čínsky dovoz za takmer 160 miliárd dolárov ročne (cla majú začať platiť 15. decembra);
  • Spojené štáty by mali zároveň znížiť existujúce tarify na čínsky import o 50 percent;
  • Čína by mala na budúci rok nakúpiť americké poľnohospodárske produkty za 50 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok oproti roku 2017 pred vypuknutím obchodnej vojny.

Cieľom opatrení je zmierniť obchodnú vojnu medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, v ktorej od minulého roka vzájomne na seba uvaľujú dovozné clá.

Spor dvoch mocností negatívne vplýva na globálnu ekonomiku a prispieva k spomaľovaniu jej rastu.

Zdieľať

Výbohov fond znova nakupuje, tentoraz elektrotechnickú firmu BBF Tech

Realitno-investičný fond MiddleCap Group Miroslava Výboha kupuje firmu BBF Tech, spišskonovoveského výrobcu elektrotechnických zariadení. Ovládne tak jedného z najväčších hráčov v oblasti elektrických inštalácií a významného dodávateľa pre veľké developerské a priemyselné stavby. Informáciu zverejnil portál hnonline.sk.

V prípade kúpy BBF Tech MiddleCapom ide podľa hnonline.sk o klasickú investíciu nahromadeného kapitálu. Výbohov fond už kúpil aj český startup InsightArt. Ten overuje pravosť umeleckých diel cez využitie kozmických technológií. V lete zase prikúpil v Česku a na Slovensku siete očných optík Fokus.

Kto je BBF Tech a Miroslav Biroš:

  • Firma založená východoslovenským podnikateľom Miroslavom Birošom, ktorý ju aj vedie a do ktorej pribral ako 70-percentného investora britskú schránku Hillsbram Freight & Logistics Ltd. podnikateľa Ivana Petríčeka známeho zo železničného biznisu.
  • BBF Tech projektuje, vyrába a inštaluje elektrické zariadenia, zamestnáva vyše sto ľudí. Ide o vysoko ziskový biznis s vysokou pridanou hodnotou. Vlani firma utŕžila takmer 30 miliónov eur, až tretinu tržieb dokázala pretaviť do čistého zisku.
  • Aktuálne dodáva inštalácie na projekt Stanica Nivy v Bratislave aj najväčšiu výrobnú halu pre papierenskú výrobu v Ružomberku. Vlani získala veľkú zákazku na modernizáciu trafostaníc na bratislavskom letisku.
  • Birošove firmy pripájali stovky trafostaníc a desiatky fotovoltických elektrární na Slovensku, v Česku, v Bulharsku aj Bielorusku. Ako dodávatelia slovenských stavebných gigantov zabezpečovali elektroinštaláciu v tuneloch na Slovensku (Branisko), v Česku aj Poľsku.

Ivan Petríček ovláda minoritný podiel v logistickej skupine Budamar, ktorá v posledných rokoch nakúpila do svojho portfólia podiely v najväčšom európskom producentovi vagónov Tatravagónka Poprad či vo výrobcovi osobných vlakových súprav ŽOS Vrútky.

Miroslav Výboh je oligarcha blízky Smeru a osobný priateľ Roberta Fica. Vyrástol na zbrojárskom biznise, jeho meno zarezonovalo aj v medzinárodnej korupčnej kauze nákupu transportérov Pandur pre Česko. Teraz veľmi aktívne investuje do realít v Bratislave a Londýne, nedávno jeho nová firma Sytiq získala lukratívnu netransparentnú zákazku na  opravy pôšt. Špičky slovenského stavebníctva považujú Výboha za faktického majiteľa Doprastavu, on sám to popiera.

Akvizíciu BBF Techu skupinou MiddleCap musí ešte posúdiť Protimonopolný úrad SR.

Zdieľať

Európske akcie po víťazstve konzervatívcov v britských parlamentných voľbách rekordne stúpli. Investorov povzbudili aj správy o nádejnom vývoji ohľadne americko-čínskej obchodnej dohody.

Konzervatívci premiéra Borisa Johnsona získali absolútnu väčšinu v Dolnej snemovni. Ich víťazstvo otvorilo cestu k brexitu do konca januára 2020.

Ako reagovali akcie:

  • paneurópsky akciový index Stoxx Europe 600 si pripísal 1,6 percenta a prekonal tak rekordnú zatváraciu hodnotu z apríla 2015;
  • hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 stúpol o 1,7 percenta;
  • index menších britských firiem FTSE250 vzrástol o 5,4 percenta, najviac od mája 2010.

„Niektorí investori vnímajú dnešok ako predčasné Vianoce, pretože sa črtá skoré riešeneie dvoch zásadných politických rizík,“ cituje Bloomberg Deana Turnera zo spoločnosti UBS Wealth Management.

Na devízových trhoch sa výrazne posilňuje libra.

Dopoludnia sa voči doláru zhodnotila o približne 1,8 percenta na 1,34 USD. Euro voči libre strácalo zhruba 1,4 percenta na 0,8342 GBP.

Zdieľať

Qantas chcú na ultra dlhé lety Airbusy. Testovali ich s Boeingom

Airbus A350-1000 Foto - Airbus
Airbus A350-1000 Foto – Airbus

Aerolinky Qantas uprednostnili pre najdlhšie komerčné lety stroje Airbusu pred Boeingom. Spoločnosť plánuje prevádzkovať pravidelné spojenie medzi Austráliou a New Yorkom či Londýnom bez medzipristátia.

Európsky a americký výrobca lietadiel súperili o prestížnu zákazku od roku 2017, píše Bloomberg.

Qantas pripravuje pre ultradlhé lety objednávku 12 Airbusov A350-1000 (v hre bol konkurenčný Boeing 777X). Spoločnosť Citi odhaduje hodnotu zákazky na 3,5 miliardy austrálskych dolárov (2,2 miliardy eur).

Konečné rozhodnutie sa očakáva v marci budúceho roka. Prvý komerčný let by sa mal uskutočniť v prvej polovici roka 2023.

Ako testovali ultradlhé lety:

V októbri Qantas uskutočnil rekordné dlhý skúšobný let medzi New Yorkom a Sydney so svojím Boeingom 787 Dreamliner.

Stroj pristál po vyše 19 hodinách vo vzduchu. Letu sa zúčastnilo iba niekoľko desiatok ľudí, prevažne zamestnanci aeroliniek a členovia posádky.

Cieľom bolo preveriť dosah dlhých letov na ľudský organizmus. V lietadle sa monitorovali mozgové vlny, hladina melatonínu a bdelosti pilotov či vplyv osvetlenia, jedla a cvičenia na pasažierov.

Najdlhší komerčný let v súčasnosti prevádzkujú Singapore Airlines na linke medzi Singapurom a New Yorkom. Lietadlo Airbus A350-900 zvláda trastu za takmer 19 hodín.

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať