Denník N

Dlžníci už zistili, že pri konkurzoch sú veritelia pasívni, hovorí konkurzná správkyňa Hana Sopko

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na to, že sa v osobných bankrotoch podvádza a dlhov sa zbavujú aj ľudia, ktorí by ich splácať vedeli, sa sťažujú dlho najmä finančníci.

Konkurzná správkyňa Hana Sopko z trnavskej advokátskej kancelárie Sopko Legal, ktorá sa zoči-voči stretáva s ľuďmi, ktorí bankrotom prechádzajú, hovorí o tom, akí naozaj sú a ako zmýšľajú. Ukazuje na diery v systéme, jeho zneužívanie i možné riešenia.

V osobných bankrotoch ľudia podvádzajú. Povedal to už aj minister spravodlivosti, keď parlament minulý mesiac prijal malé úpravy v bankrotových pravidlách. Podľa neho bolo treba pre podvody zatiahnuť záchrannú brzdu. Je to aj podľa vás také kritické?

Súčasná právna úprava je naozaj nastavená prodlžnícky. Mnoho ľudí sa zbavilo dlhov, ktoré nedokázali splácať. Niektorí skutočne z reálnych a objektívnych dôvodov. Napríklad pre úmrtie v rodine, ťažkú chorobu, stretla som viacero mamičiek s postihnutým dieťaťom, o ktoré sa odmietol starať otec. Alebo ide o jediného živiteľa, spoludlžníka či živnostníka postihnutého druhotnou platobnou neschopnosťou. Títo ľudia sú zjavne vhodní na pomoc formou oddlženia. Ale vytvorila sa aj živná pôda pre špekulantov a tí doslova tento inštitút oddlženia zneužívajú.

Ako?

U nich nejde o to, že by neboli schopní splácať úvery, len prejavujú platobnú nevôľu. Sú ľahostajní k manažmentu dlhov a svojich financií. Nemajú záujem viac pracovať a zabezpečovať si aktívne príjmy, len naberajú peniaze od bánk či z nebankových pôžičiek. A tak si financujú svoj životný štýl, pričom často prevezmú peniaze s vedomím a úmyslom, že ich v budúcnosti nevrátia.

Platobná nevôľa však podľa zákonov nie je dôvod na bankrot…

Platobná nevôľa je u nás pandemická. Vidno ju v podnikových konkurzoch i reštrukturalizáciách a teraz prenikla aj k občanom. Dnes je to spôsob fungovania v podnikaní aj v súkromnom živote. Ľudia sa zadlžujú, lebo môžu, a zbavia sa dlhov znova preto, že môžu. Dlžníci zistili, že pri konkurzoch fyzických osôb sú veritelia pomerne pasívni a je relatívne nízka pravdepodobnosť, že sa budú domáhať zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer. Alebo aspoň, že otázku poctivosti zámeru budú skúmať a zaoberať sa ňou.

Ak finančníci odhadujú takéto bankroty na tridsať percent všetkých, čo si o tom myslíte? 

Naozaj by to mohlo zodpovedať skutočnosti. Chýbajú však sociálne analýzy o riešení dlhov a tejto sociálnej vrstve. A najmä o dôvodoch, prečo ľudia bankrotujú.

Od koho by ste ju čakali?

Aj od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sú prípady, keď dlžníci postihnutí niekoľkonásobnými exekúciami odmietajú pracovať. Sú dobrovoľne nezamestnaní, nemajú motiváciu pracovať oficiálne, lebo na základe zrážok z exekúcií im zostane minimálna suma na život. Pre nich je východisko oddlženie. Keď sa takto uvoľní tlak na dlžníka, mal by byť pozitívne motivovaný pracovať. Malo by sa teda zanalyzovať, či táto novela pomohla zamestnanosti.

Takéto štúdie nerobí asi nikto. Vy sa ešte po oddlžení stretnete s ľuďmi, viete, ako reálne ďalej žijú?

Priebežne sme v kontakte s dlžníkmi, kde sú prebiehajúce konania. Tí, ktorí to myslia poctivo, cítia úľavu, sú vo väčšej psychickej rovnováhe. A to je veľmi dôležité. Lebo keď sa niekto dostane do dlhovej špirály, ovplyvní tým celú rodinu. Títo ľudia trpia pocitom hanby, ťažko začínajú, no ak sa dostanú do väčšej psychickej pohody, po malých krôčikoch sa dostanú na lepšiu cestu. No ale sú aj takí, čo idú bezhlavo ďalej.

Čo to znamená? 

Prvá vec, na ktorú sa pýtajú po oddlžení, je, kedy si môžu zobrať druhý úver alebo či už môžu mať na seba evidovaný nejaký majetok. To sú ich najčastejšie otázky. Tu pochybujem, že by mali poctivý zámer žiť tak, aby si nevytvárali ťarchy, alebo že by išli do procesu oddlženia s tým, že by svojich veriteľov nechceli úmyselne ukracovať. Rozumiem, že pôžičky majú svoj význam pre celú ekonomiku, ale u ľudí chýba zdravá miera. Niektorí nechápu, že si majú vytvárať aj finančné úspory. Neboli k tomu vedení v rodine, v škole.

Podľa štatistík sa deväť z desiatich konkurzov končí pre nemajetnosť. Naozaj toľko ľudí nemá žiadny majetok? 

Áno, je to pravda. Finančný ani iný majetok buď nemajú, alebo ho zataja spôsobom

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Bankroty

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie