Babiš hostí v Prahe „samit chudobných“, 17 štátov chce zabojovať o vyššie eurofondy

Chudobné štáty Európskej únie žiadajú, aby naďalej dostávali čo najviac eurodotácií. Na schôdzke takzvaných Priateľov kohézie v Prahe, ktorú tentoraz zastrešil český premiér Andrej Babiš, sa majú dohovoriť, že nepripustia schválenie európskeho rozpočtu na obdobie 2021 – 2027, ktorý by eurofondy pre menej rozvinuté štáty a regióny výraznejšie zoškrtal.

Pozícia Slovenska: Premiér Peter Pellegrini považuje zachovanie kohéznej politiky EÚ za nutnosť, ktorá je podporená reálnymi číslami a faktami. Vyhlásil to v utorok po rokovaní s partnermi z krajín Vyšehradskej štvorky (V4).

Kohézna politika je tu podľa neho preto, „aby sa podarilo odstrániť rozdiely medzi jednotlivými časťami EÚ“ a o jej pokračovaní by „nemala rozhodovať politická nálada“, ale „reálna skutočnosť“. Tou sú podľa Pellegriniho naďalej výrazné regionálne rozdiely a kohézna politika by podľa neho mala pokračovať, kým nerovnosti „nebudú odstránené“.

Zdôraznil, že jednotná v tomto postoji nie je len V4, ale celkovo až 16 štátov EÚ, čo predstavuje nadpolovičnú väčšinu jej členov.

Kto sú Priatelia kohézie: Stretávajú sa opakovane pred rozpočtovými samitmi EÚ. Pred rokom boli na pozvanie Pellegriniho v Bratislave zástupcovia Bulharska, Cypru, Česka, Estónska, Grécka, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Malty, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Slovenska a Talianska.

Pražského samitu sa zúčastňujú aj Španieli.

Ide o štáty, ktoré majú úroveň ekonomiky pod priemerom EÚ alebo sa to týka ich zaostávajúcich regiónov.

O čo ide v rozpočte: Európska komisia v návrhu dlhodobého rozpočtu predbežne počíta so znížením dotácií pre chudobnejšie štáty Únie zhruba o desatinu.

V rozpočte chýba 13 mld. eur, ktoré už s veľkou pravdepodobnosťou nedodá Spojené kráľovstvo.

Dôvodom na zmenu rozpočtovej stratégie však nie je iba brexit, ale aj zhoršujúca sa ekonomická situácia, postupné približovanie sa chudobnejších štátov priemeru EÚ a tiež politické dôvody, ktoré naznačoval Pellegrini.

Fínske predsedníctvo navrhuje rozpočet medzi 1,03 až 1,08 percenta HDP, eurokomisia by chcela viac – 1,15 percenta, Európsky parlament dokonca 1,3 percenta.

Ak by rozpočet EÚ narástol na 1,11 percenta, nemecký ročný čistý príspevok by sa zvýšil z 18 na 30 miliárd eur, čo je podľa kancelárky Angely Merkelovej v Nemecku nepriechodné.

Zníženie rozpočtu teda znamená, že niekde bude treba škrtať a na podobe rozpočtu sa štáty musia dohodnúť jednomyseľne. „Bude to veľký boj,“ predpovedá Babiš.

Ide aj o spoločné hodnoty: Nemecko, Holandsko, Dánsko či Rakúsko však chcú peniaze koncentrovať na priority Únie, ako je boj s klimatickými zmenami, podpora inovácií, výskumu a vedy, zaistenie bezpečnosti a boj proti migrácii.

Zároveň kritizujú doterajšie masívne zneužívanie eurofondov a tiež to, že mnohé štáty nedokážu vyčlenené prostriedky v jednotlivých programovacích obdobiach zužitkovať.

České Hospodářské noviny pripomínajú, že eurofondy majú pre Česko zásadný význam, kryjú z nich vyše 40 percent investícií najmä do dopravy a zlepšovania životného prostredia.

Lenže názor čistých prispievateľov do rozpočtu je, že na budovanie infraštruktúry už mali chudobnejšie štáty dosť času a príležitostí a teraz sa treba sústrediť na najdôležitejšie témy.