Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Uhlie vymeníme za odpad, extrémny dlh zmažú extrémne zisky, predpovedá najvyšší šéf elektrární

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Po dokončení Mochoviec prídu nové zlaté časy, avizuje šéf predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.

V rozhovore prezradil, že:

  • Po zatvorení dotovaných uhoľných baní začnú vykurovať Hornú Nitru plynom a drevnou štiepkou. Definitívnym riešením však má byť palivo vyrobené z odpadu.
  • V Elektrárni Vojany na východnom Slovensku zase testujú alternatívne palivo, ktorým by chceli z veľkej časti nahradiť ruské uhlie.
  • Spustenie tretieho bloku Mochoviec zbrzdia rakúski aktivisti, ale po technickej stránke bude pripravený do konca roka.
  • Firma má extrémny dlh, ale po dokončení Mochoviec ho vďaka vyšším cenám znížia.

Ako sa pripravujete na zatvorenie Elektrárne Nováky?

Berieme ako fakt, že v roku 2023 bude zatvorená. Nevidíme žiadny priestor na to, aby bola predĺžená jej prevádzka. Intenzívne pripravujeme projekt premeny Novák na tepláreň, aby sme mohli aj po ukončení prevádzky dodávať naďalej teplo pre mestá Prievidza, Nováky a ďalších odberateľov v okolí. Nepočítame so spaľovaním hnedého uhlia ani s výrobou elektriny. Plánujeme si udržať existujúcich odberateľov, využiť výhodu existujúcej infraštruktúry a dodávať teplo.

V minulosti ste sľúbili zákazníkom odpoveď na otázku, ako im toto teplo zabezpečíte. S akým palivom počítate? 

Najpravdepodobnejšia je kombinácia plynu a biomasy.

O akú biomasu pôjde?

O drevnú štiepku.

Keď sa stavali prvé elektrárne na biomasu, spaľovanie dreva v elektrárňach ešte nebola kauza, ale teraz už je. Nebude to pre vás problém? 

Mám veľmi rád hory a lesy a som presvedčený, že by sa v žiadnom prípade nemala na výrobu štiepky používať guľatina zo zdravých stromov, ale iba odpadová biomasa. Nie som veľký fanúšik spaľovania biomasy na energetické účely, no pravidlá sú nastavené tak, že biomasa je ekonomicky výhodnejšia ako iné palivá zaťažené cenou emisných povoleniek. Navyše, nebude to elektráreň, iba tepláreň. Aké iné možnosti máme? Teplo z plynu bez biomasy by bolo pre obyvateľov jednoducho drahé.

S možnosťou, že by sa ako palivo používal odpad, ste sa úplne rozlúčili?

Určite nie, je to trend v celej západnej Európe, vo Švédsku, Švajčiarsku a ďalších vyspelých krajinách. Na Slovensku na to nie je pripravená legislatíva a takýto projekt by sme do roku 2023 nestihli pripraviť. S touto možnosťou stále pracujeme a vidíme ju ako možné finálne riešenie. Predpokladalo by to zintenzívnenie úsilia v oblasti recyklácie a separovania odpadov zo strany štátu aj samospráv.

Hľadáme dlhodobé riešenie pre náš závod aj pre odberateľov. Máme zamestnancov, ktorí sú kvalitní a pre ktorých chceme udržať zamestnanie. Máme infraštruktúru, ktorá sa dá zmysluplne využiť. Hľadáme riešenie, ktoré bude ekologické, dlhodobo udržateľné a pre odberateľov cenovo výhodné. Recyklácia a energetické zhodnocovanie odpadu medzi takéto možné riešenia patrí.

A tie spaľovacie zariadenia, komíny, chladiace veže – to sa všetko zbúra?

Niečo sa využije, ale určite nie staré bloky. Sú v takom technickom stave, že už dnes máme obrovské výpadky. Robíme už len investície do bezpečnosti, aby sa tam nič nestalo. Do rozvoja neinvestujeme vôbec, takže budú musieť byť rozmontované. Časť elektrárne možno využijeme ako centrum praktického výcviku pre odborné školy.

Aké máte plány s Elektrárňou Vojany na východnom Slovensku?

Vo Vojanoch môžeme používať iba uhlie z Ruska. Je to veľmi nákladné, lebo ho musíme voziť na dlhé vzdialenosti. Nárast ceny uhlia a emisných povoleniek je okrem toho vyšší ako nárast cien elektriny. Tento rok sme preto elektráreň takmer neprevádzkovali a budeme musieť rozhodnúť, čo s ňou urobíme. Hľadáme riešenie na jej konverziu na iné palivo. Chceli by sme v lokalite zostať, ale v súčasnom nastavení to je bez šance. Elektráreň dnes nie je dostatočne účinná, má drahé palivo a pri stúpajúcich cenách emisných povoleniek nie je konkurencieschopná.

Kedy tam prestanete spaľovať uhlie?

Teraz skôr skúmame možnosti, ako znížiť jeho objem. Dnes môžeme spolu s uhlím spaľovať 20 percent biomasy. Pozeráme sa na to, ako by sme až do 50 percent spaľovali alternatívne palivá, ktoré majú zhruba rovnakú výhrevnosť ako uhlie, ale podstatne nižšiu cenu. Sme v štádiu testovania, meriame emisie, a keď dostaneme výsledky, budeme vedieť viac.

Bude to tuhé alternatívne palivo? Konkrétne palivo vyrobené z odpadu?

Robíme asi päť typov rôznych pokusov. Vidíme istú šancu, že pre Vojany nájdeme riešenie, ale zatiaľ nevieme, ako to celé dopadne.

Foto N – Vladimír Šimíček

Čo pre biznis elektrární znamená, keď sa uvádzanie Mochoviec do prevádzky omešká o mesiac? Koľko vám to berie z tržieb a zo ziskov?

Zisky nestrácame, len sa nám posúvajú v čase. Bloky budeme prevádzkovať 60 rokov, takže toto obdobie sa len o niečo posúva. Jeden blok vygeneruje zisk približne 5 miliónov eur mesačne. Na tržbách je to približne 15 miliónov eur. Odďaľovanie prevádzky odďaľuje znižovanie dlhu. Keď sa pozriete na naše výsledky a vývoj dlhu, ten bude síce ešte chvíľu rásť, ale po uvedení Mochoviec do prevádzky začne rapídne klesať. Odďaľovanie nemá na ekonomiku firmy fatálny dosah.

Ako dlho sa ešte môžu odkladať Mochovce, aby bol problém s dlhom udržateľný?

Naše zadlženie je už dnes extrémne vysoké, na úrovni 13-násobku EBITDA (zisk bez daní, úrokov a odpisov), čo je významne nad štandard priemyslu. Za zdravý sa považuje dlh na úrovni 3- až 4-násobku EBITDA. Pri firme našej veľkosti je ale normálne, že taký obrovský výdavok, akým je stavba jadrovej elektrárne, musí posunúť ukazovateľ zadlženia na pár rokov do extrému. Napríklad francúzska EDF má 58 jadrových elektrární, výstavba ďalšej sa pri ich veľkosti zásadne neprejaví, ale my sme omnoho menšia firma.

Na druhej strane, o štyri roky budeme zase mimoriadne zdravá firma s EBITDA na úrovni jednej miliardy a veľmi nízkym zadlžením. Potom budeme musieť hľadať investičné projekty. Aj banky, ktoré nám dnes na stavbu poskytujú úvery, vedia, že len čo bloky spustíme, veľmi rýchlo sa dostaneme z kritického zadlženia.

Z pohľadu bánk, aký odklad spustenia Mochoviec je ešte v poriadku a čo je pre ne hraničný termín? 

Niekoľkomesačné oneskorenie nie je závažné. Závažné by bolo, ak by sme bloky nikdy nespustili. Vtedy by firma nemala silu na to, aby vedela v zmysluplnom čase splatiť dlh. Ale takýto scenár nepripúšťam.

Očakávame, že tretí blok bude technicky pripravený na zavážanie paliva na konci novembra, ak všetko pôjde podľa plánu. Musíme dotiahnuť ešte niekoľko testov a opraviť niektoré zistenia, čo by sme mali zvládnuť do konca roka. Potom nám bude môcť Úrad jadrového dozoru (ÚJD) vydať potrebné povolenia na uvádzanie do prevádzky.

Ako to môžu ohroziť mimovládne organizácie? 

Očakávame, že sa voči povoleniam odvolajú protijadroví odporcovia z Rakúska. Pre nich je to posledná príležitosť podať námietky a pokúsiť sa projekt zastaviť alebo aspoň oddialiť spustenie. Úrad jadrového dozoru sa bude musieť ich námietkami zaoberať, čo potrvá 4 až 5 mesiacov. Palivo budeme môcť zaviezť až po vydaní právoplatného rozhodnutia. Pri prvých dvoch blokoch Mochoviec to fungovalo úplne inak. Pamätníci mi vraveli, že elektráreň bola dokončená v piatok a palivo sa zavážalo v nedeľu. Teraz máme viac ako polročný posun kvôli prísnej legislatíve.

Tento rok sa zvýšil rozpočet Mochoviec z 5,4 na 5,7 miliardy. Ako sa vám tieto peniaze míňajú a koľko vám ešte zostáva? 

Keď sa zvyšuje rozpočet, neznamená to, že máme peniaze minuté, ale že je s dodávateľmi potrebné zmluvne dohodnúť pokračovanie prác na ďalšie obdobie. Reálne sme doteraz zazmluvnili 5,4 miliardy.

Aká náročná na peniaze je etapa, v ktorej sa nachádza tretí blok, keď už je hotový a len sa opravuje? Koľko vás to stojí mesačne?

Všetky technológie sú už tam, takže je to najmä o ľudskej sile. Stále máme na stavbe tritisíc ľudí, približne polovica z nich pracuje na treťom, druhá polovica na štvrtom bloku, kde ešte prebiehajú stavebné práce. Priemerné mesačné náklady na jeden blok sú 17 – 18 miliónov eur.

Je to zvládnuteľné bez ďalšej pomoci zo strany akcionára?

Teoreticky áno, ale finančná spoluúčasť akcionára je najmä požiadavka zo strany bánk. My vďaka vyšším cenám elektriny generujeme taký cash-flow, že by sme záväzky vedeli splácať, no banky sa obávajú, že ak by ceny elektriny klesli, potrebovali by sme ďalšie peniaze od nich. Preto keď nám schvaľovali zvýšenie rozpočtu o 270 miliónov, schvaľovali zároveň aj 270-miliónovú pôžičku od akcionára Enel. Pri aktuálnych cenách elektriny financovanie nie je problém.

Spravili sme aj ďalšie dobré veci – podarilo sa nám urobiť vynikajúcu investíciu v obchode s emisnými povolenkami, na ktorej sme zarobili viac ako 80 miliónov eur. Náš cash-flow je aj preto dnes oveľa lepší ako v čase, keď sme uzatvárali zmluvy s bankami, keď boli ceny 32 eur za megawatthodinu. Dnes sú na úrovni 50 eur.

Ceny elektriny stúpli už v roku 2017. Kedy presne ste na tom začali profitovať?

Prejavilo sa to prvýkrát v roku 2019, v ďalších rokoch to budeme cítiť ešte viac. Elektrinu predávame na tri roky dopredu, preto sa vývoj cien prejavuje v našich výsledkoch s časovým oneskorením. Je to výborný nástroj, keď ceny klesajú. Pokles cien po roku 2009 sme vďaka tomu dokázali trochu tlmiť. Zároveň ale platí, že keď teraz cena stúpa, v našich výsledkoch sa to prejaví neskôr.

Pre tento rok ste plánovali, že vám stúpne zisk EBITDA z 300 miliónov o 140 miliónov. Darí sa vám to?

V tých 140 miliónoch sme už rátali aj s predajom elektriny z tretieho bloku Mochoviec, ktorý ale v tomto roku nebude mať žiadnu výrobu. Pri zvyšných elektrárňach sa držíme plánu, napriek tomu, že je vzhľadom na veľmi suchý rok o niečo nižšia výroba z vodných elektrární. Tento výpadok sme dohnali napríklad úsporami a obchodovaním s emisnými povolenkami.

Naša EBITDA by mala v nasledujúcich rokoch rásť. Keď nabehnú Mochovce a veľkoobchodné ceny elektriny sa neprepadnú podobne ako počas predchádzajúcej krízy, tak o pár rokov budeme určite jednou z najziskovejších firiem na Slovensku. Zásadný vplyv na to má vývoj cien elektriny na burzách. Vyrábame ročne 17 miliónov megawatthodín elektriny, preto zvýšenie ceny elektriny o jedno euro pre nás znamená navyše 17 miliónov eur na tržbách. Keď k tomu prirátate 7 miliónov megawatthodín z dvoch rozostavaných blokov Mochoviec, je to už 24 miliónov eur. Na druhej strane, keď cena klesne, pocítime to rovnako výrazne.

Neškodí vám, že celková spotreba elektriny klesla?

To sa neprejaví tak rýchlo. Zatiaľ je to pár mesiacov, čo klesá spotreba. Horšie by bolo, keby ten trend pokračoval dva-tri roky. Výroba na Slovensku je stále hlboko pod spotrebou. Cena na Slovensku však nie je určovaná dopytom a ponukou na Slovensku. Sme súčasťou väčšieho trhu, ktorý tvoria aj Česko, Nemecko a Maďarsko a na naše ceny má vplyv napríklad aj vývoj vo Francúzsku či na Balkáne.

Ale spotreba klesá v celom regióne. Aký ďalší vývoj v ekonomike vám to ukazuje?

Zaznamenávame medziročný pokles spotreby elektriny na Slovensku na úrovni 1,3 percenta. Nie je to veľa, ale signalizuje to určitý problém v ekonomike.

V elektrárňach vidíte nielen aktuálny vývoj spotreby, ale zároveň máte prehľad o tom, ako sa obchoduje s elektrinou na ďalšie obdobia. Kam sa ceny uberajú?

Predávame na tri roky dopredu a ceny sú dnes stabilné. Z dlhodobého pohľadu sú však dosť volatilné, pretože závisia od vývoja cien uhlia, plynu a emisných povoleniek. Ceny uhlia sú do značnej miery ovplyvnené vývojom globálnej ekonomiky, najmä v Ázii, ceny povoleniek ovplyvňujú politické rozhodnutia, aj vývoj na trhu. Povedať, kde bude cena o štyri roky, je teda veľmi ťažké. S ich súčasnou úrovňou sme ale spokojní, preto kontinuálne predávame na tie tri roky dopredu.

Foto N – Vladimír Šimíček

Je pravda, že ceny sa odhadujú na také dlhé obdobie dopredu ťažko. Skôr ma ale zaujíma, či sa nezmenilo správanie obchodníkov a koncových spotrebiteľov v tom, že očakávajú pokles spotreby, a že nebudú nakupovať toľko dopredu, ako v minulých obdobiach?

Finálnym zákazníkom predávame úplné minimum. Predávame najmä na veľkoobchodnom trhu v Nemecku, kde je dostatočná likvidita. Zákazníci dnes skôr hľadajú cesty k zníženiu vlastnej spotreby, ako by mali špekulovať na trhu s elektrinou. Na to treba skúsenosti a kvalitné know-how, ak sa správne neodhadne vývoj, môže to dopadnúť naozaj zle.

S Petrom Uhríkom z ÚJD sme si podrobne prešli najzávažnejšie technické nedostatky v Mochovciach. Potom sa ale objavil nový problém s nekvalitnými signalizačnými káblami, ktorý má spôsobiť ďalší časový sklz. Máme teraz čakať, že sa priebežne budú objavovať nové a nové poruchy, ktoré budú prevádzku neustále odďaľovať?

Sme v štádiu, keď sa veci testujú, čiže je normálne, že sa objaví niečo, čo nefunguje. Ináč by nebolo treba testovať. Tých káblov na treťom bloku nie je veľa, je to práca približne na tri týždne. Tým pádom to nie je také významné ani z pohľadu financií. To, že občas treba vymeniť ventil, je prirodzené. Je to dôkaz, že si naši pracovníci na stavbe aj inšpektori ÚJD robia svoju prácu dobre. Keby sme nemali žiadne chybové hlásenia, skôr by som bol nervózny z toho, či funguje kontrola.

Keď bude tretí blok pripravený na konci novembra, čo bude nasledovať?

Už 27. novembra bude na stavbe takzvané miestne zisťovanie. To je veľmi dôležitý krok. Na prelome novembra a decembra príde misia Pre-OSART Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu MAAE, ktorá bude preverovať, ako sme pripravení na prevádzku. Po nej bude nasledovať predprevádzková kontrola Asociácie prevádzkovateľov jadrových elektrární WANO.

Akým tempom sa odstraňujú chyby?

Na kábloch robíme 24 hodín denne sedem dní v týždni. Zazmluvnili sme dodávateľa, ktorý robí aj nočné smeny a v priebehu troch týždňov budú tieto signalizačné káble vymenené.

Obe misie prídu, keď už bude tretí blok hotový a zároveň pred zavezením paliva?

Misia MAAE príde na prelome novembra a decembra. Vtedy budeme robiť posledný náhrev a opakovať niektoré testy z horúcej hydroskúšky. WANO príde na začiatku budúceho roka, keď už bude elektráreň úplne pripravená.

Aktivisti preniesli svoju iniciatívu proti Mochoviam aj do vysokej politiky v Nemecku a Rakúsku. Darí sa vám to ustáť? 

Zatiaľ áno. Ten tlak sa však veľmi pravdepodobne zvýši vydaním povolenia na zavezenie paliva. Vtedy si všetci uvedomia, že ideme do finále a že je to posledná príležitosť pokúsiť sa to ovplyvniť. No žiaden tlak zo strany Rakúska by nemal ohroziť náš plán zaviezť palivo do reaktora. Rozhodnutie je výlučne v rukách Slovenska a slovenských štátnych orgánov. Osobne považujem ÚJD za jeden z najkompetentnejších orgánov v tejto republike a som presvedčený, že rozhodnutie nám vydajú iba vtedy, keď si budú stopercentne istí, že elektráreň je pripravená.

Myslíme si, že zatváranie jadroviek v Európe je fatálna chyba, ktorá vedie k zvyšovaniu emisií CO2, odsúva ukončenie spaľovania fosílnych palív a významnou mierou vedie k oslabovaniu snáh o záchranu klímy. Jadrové elektrárne v Európe dnes vyrábajú násobne viac elektriny ako veterné a solárne a prakticky bez emisií. Krajiny s vysokým podielom jadra ako Francúzsko alebo Švédsko majú v elektroenergetike najnižšie emisie. Na rozdiel od Nemecka, ktoré patrí v EÚ k najväčším znečisťovateľom. Preto keď počúvam niektorých protijadrových aktivistov, ktorí žiadajú zatvoriť jadrové elektrárne, nerozumiem, čo vlastne chcú – či reálne bojovať proti otepľovaniu klímy a za životné prostredie, alebo iba zatvárať jadrovky.

Čo robíte preto, aby ste tento tlak ustáli?

Zostaňme najskôr doma. Každý rok máme v Mochovciach rokovanie parlamentného výrobu, kde poslancom ukazujeme, v akom stave je elektráreň, a to aj za účasti jadrového dozoru a dodávateľov.

Na mesačnej fáze máme riadiaci výbor, na ktorom sa zúčastňujú zástupcovia ministerstva hospodárstva, ÚJD, bánk, dodávateľov aj akcionárov, kde sa preberá status projektu, progres a prípadné riziká.

S Rakúskom už roky bežia bilaterálne stretnutia, kde si experti z oboch krajín na úrovni ÚJD, ministerstiev hospodárstva, životného prostredia a nás vymieňajú veľmi podrobné informácie. To je dobrá spolupráca. Aj preto, keď bola prezidentka Čaputová nedávno u rakúskeho prezidenta, ten konštatoval, že napriek výhradám rakúskej strany voči jadru oceňuje, že sme transparentní a poskytujeme informácie.

Rakúšania nás napríklad požiadali, aby mohli mať svojho pozorovateľa v misii Pre-OSART, a my sme im vyhoveli. Na odbornej úrovni je komunikácia dobrá, na druhej strane je tu úroveň politická, kde sú rakúski politici pomerne úspešne tlačení aktivistami, ktorých cieľom je boj proti jadru všade vo svete.

Už ste hovorili, že technické nedostatky v Mochovciach sú ľahko odstrániteľné. Mohli by ste povedať, ktorý problém je najväčší, aby si naši čitatelia vedeli predstaviť, čo sa tam momentálne deje?

To sa takto nedá povedať. Je tam niekoľko paralelných vecí a všetky musia prebehnúť v požadovanej kvalite a v čase. Je to vyriešenie káblov, opakovaný náhrev a zopakovanie niekoľkých testov z horúcej hydroskúšky a odstránenie zostávajúcich chýb a nedorobkov. V médiách ste určite zachytili, že máme problém so získaním výstupov od niektorých subdodávateľov. Ale to sú štandardné veci. Verím, že nič nové sa už neobjaví a nič už spustenie neodsunie.

Ste teraz, keď je finančná situácia elektrární napätá, na dodávateľov prísnejší?

Pri dokončovaní akejkoľvek stavby musíte dodávateľov často skôr motivovať, aby vám neušli na inú zákazku, respektíve, aby robili na 100 percent aj v záverečných fázach. Nemôžete ich priškrtiť, ale musíte mať motivačný nástroj. Či sme prísnejší a dôslednejší pri kontrole nákladov? Myslím si, že áno.

Do čoho budete investovať, keď vám klesne dlh a stúpnu zisky? 

Po spustení tretieho bloku musíme začať nad tým uvažovať a po spustení štvrtého musíme konať. Akcionári sa budú musieť dohodnúť na použití dividend, my budeme musieť byť pripravení realizovať dobré investície, ktoré by vytvárali ďalšie hodnoty.

Aké sú možnosti na Slovensku?

V nasledujúcich dvoch rokov bude tender na 50 MW obnoviteľných zdrojov, čo je pre nás pomerne málo. Tým, že sa Slovensko stane vývozcom elektriny a aj vzhľadom na ceny na trhu dnes nevidím priestor na ďalšiu jadrovú elektráreň.

Takže scenár je, že Slovenské elektrárne budú investovať v zahraničí?

To už ideme ďaleko. Najskôr spusťme Mochovce a potom sa budeme rozhodovať, čo ďalej.

Budete mať záujem viac investovať do obnoviteľných zdrojov, ktorých máte dnes málo?

Do spomínaného tendra na 50 MW by sme asi nešli, lebo budeme stále spúšťať Mochovce. Nebudeme mať inžiniersku kapacitu a nebolo by to možné ani pre náš vysoký dlh. Zároveň si myslím, že pôjde o veľa malých projektov, takže je otázka, či tam budeme vedieť konkurovať.

Na druhej strane, už dnes investujeme do energetickej efektívnosti, pretože to dáva zmysel a prináša slušnú návratnosť. Ak ceny elektriny porastú, porastie aj dopyt po týchto službách.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Devínska varuje, VW bude dva dni stáť
  • Davos: Päť najväčších hrozieb je spojených so životným prostredím
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Transatlantická obchodná vojna nebude. Možno

Americký prezident Donald Trump a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na stretnutí v Davose. Foto - TASR / AP
Americký prezident Donald Trump a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na stretnutí v Davose. Foto – TASR / AP

Týždeň v európskej ekonomike: Vydavateľ portálu Euractiv.sk Radovan Geist vyberá:

  • Trump a von der Leyenová ohlasujú nové rokovania o transatlantickej obchodnej dohode, riziko ciel tým však nemizne,
  • EÚ chce v obchodnej dohode so Spojeným kráľovstvom jasné mechanizmy presadzovania záväzkov,
  • ťažobný priemysel či výroba hnojív majú prísť o kompenzácie zvýšených nákladov na elektrickú energiu.

Minúta po minúte

Zdieľať

Amazon v streamovanej hudbe odkrajuje z náskoku konkurencie, doťahuje sa na Apple Music

Počet predplatiteľov streamovanej hudby Amazonu prekročil 55 miliónov. Z gigantu v e-commerce sa tak stáva vážny konkurent na trhu audio streamingu, na ktorom historicky dominujú Apple Music a Spotify.

Predplatiteľská báza Amazonu zahŕňa šesť rozličných cenových kategórií vrátane služby zadarmo, takmer všetci používatelia sú však platiaci zákazníci, píšu Financial Times.

Ako sú na tom konkurenti:

Apple vlani v lete informoval, že má 60 miliónov predplatiteľov služby Apple Music.

Suverénny trhový líder Spotify registroval v septembri 113 miliónov platiacich užívateľov.

Amazon vstúpil na trh streamovanej hudby na jeseň 2016, o dva roky neskôr než Apple.

Čím triumfuje Amazon:

  • stiahol náskok konkurencie napriek hendikepu neskoršieho príchodu na trh – vďaka silnej pozícii v internetovom obchode a premyslenej cenovej stratégii,
  • ponúka širší výber balíkov predplatného, základný stojí 10 dolárov mesačne (podobne ako Apple Music i Spotify),
  • nižšou cenou odmeňuje členov svojho klubu predplatiteľov Amazon Prime, ďalšiu zľavu ponúka zákazníkom, ktorí pri využívaní jeho streamingu počúvajú hudbu len cez reproduktor Echo z jeho dielne.

Podľa odhadu konzultačnej firmy Midia Research držal vlani v júni líder Spotify 35 % trhu streamovanej hudby.

Apple mal 18-percentný podiel a Amazon 13 %.

Podľa analytikov Amazon naháňa body aj v odlišných segmentoch trhu než konkurencia. Získava zákazníkov napríklad medzi staršími domácnosťami.

K najväčším trhom audiostreamingovej služby Amazonu patria Spojené štáty, Japonsko, Británia a Nemecko.

Zdieľať

Slovenská autobusová doprava Zvolen nebude od soboty premávať na prímestských linkách, ktoré zabezpečuje pre Banskobystrický samosprávny kraj. Rozhodlo o tom mimoriadne predstavenstvo spoločnosti. Ide o reakciu na dlhodobý spor s vedením kraja o financovanie spojov.

Výnimku budú tvoriť len linky, ktoré premávajú na základe tzv. osobitných zmlúv, uzavretých s jednotlivými samosprávami či podnikmi. Znamená to, že od soboty do odvolania nebude jazdiť asi 120 spojov stoviek liniek na väčšine územia Banskobystrického kraja.

Rozhodnutie bolo prijaté po tom, ako BBSK dal na súd podanie na zrušenie tzv. Kotlebových dodatkov, ktoré umožňujú SAD účtovať BBSK určité mesačné zálohové platby, a s týmto podaním na súde samosprávny kraj aj uspel.

BBSK tvrdí, že do politiky cenotvorby SAD nevidel, a preto chcel tento proces urobiť transparentnejším. (tasr)

Zdieľať

Globálny predaj mobilných telefónov sa tento rok zvýši o 1,7 % na takmer 1,78 miliardy, prognózuje výskumná spoločnosť Gartner. K rastu by mal prispieť dopyt po telefónoch, ktoré podporujú 5G sieť.

V minulom roku sa odbyt mobilov prepadol o 2 %, pripomína Gartner v tlačovej správe.

„Zvýšená dostupnosť 5G prístrojov podporí nahrádzanie starších mobilných telefónov novými,“ hovorí Ranjit Atwal, šéf výskumu spoločnosti Garnter.

Podiel 5G prístrojov na celkovom predaji mobilov by mal tento rok dosiahnuť 12 %, v roku 2023 by mal stúpnuť na viac ako polovicu.

Predaj počítačov klesne:

Gartner predpovedá zníženie odbytu počítačov, ktorý negatívne ovplyvní koniec prechodu na operačný systém Windows 10.

Objem predaja odhaduje na 250,8 milióna kusov. Vlani stúpol o 0,6 % na 261,2 milióna zariadení, išlo o prvý prírastok za osem rokov.

Súhrnný globálny odbyt osobných počítačov, tabletov a mobilných telefónov by mal tento rok stúpnuť o 0,9 % na 2,16 miliardy prístrojov.

Zdieľať

Bratislavské letisko vlani vybavilo 2,29 milióna cestujúcich, za rekordným rokom 2018 zaostalo o 2470 ľudí. Dvojmiliónovú hranicu prekonalo po štvrtý raz vo svojej histórii. Najviac cestujúcich vlani smerovalo do Londýna.

Historický rekord padol v počte vybavených pasažierov na pravidelných linkách, ktoré vlani využilo viac ako 1,88 milióna ľudí, uvádza letisko v tlačovej správe.

Prečo rekord odolal:

V letnej sezóne obsluhovali dovolenkové charterové lety stroje s menšou kapacitou, nahrádzali uzemnené lietadlá Boeing 737 Max.

Letisko pocítilo následky ukončenia prevádzky liniek do Prahy a Košíc.

„Nebyť týchto dvoch faktorov, historický rekord by sme pravdepodobne prekonali o niekoľko desaťtisíc cestujúcich,“ hovorí šéf letiska Jozef Pojedinec.

Kto a kam lietal:

Pravidelné linky zabezpečovalo v Bratislave 7 leteckých spoločností – Air Cairo, Cyprus Airways, flydubai, Pobeda, Ryanair, Smartwings a Wizzair.

Prevádzkovali 47 pravidelných letov do 41 destinácií v 18 krajinách. Najviac cestujúcich prepravili z Bratislavy nízkonákladové aerolinky Ryanair.

Novinky v roku 2020:

  • rozšíri sa ponuka letov na Rodos a Korfu, pravidelné linky do týchto destinácií spustí Cyprus Airways;
  • Wizzair spojí od júna Bratislavu s Petrohradom (4 x týždenne);
  • Ryanair obnoví v lete pravidelnú linku do Barcelony-Girony, viac letov na Malorku, Korfu a do Burgasu pridal aj Smartwings.
Zdieľať

Švajčiarsko vyrazilo najmenšiu zlatú mincu na svete s priemerom 2,96 milimetra. Je na nej vyobrazený Albert Einstein, ako vyplazuje jazyk. Minca sa bude predávať vo zväčšovacom skle, aby bolo svetoznámeho fyzika dobre vidieť.

Minca váži 0,063 gramu a má nominálnu hodnotu štvrť švajčiarskeho franku (27 eurocentov), uvádza švajčiarska mincovňa Swissmint (pdf).

Vyrobených bolo 999 kusov, cena jedného exemplára je 199 frankov (185 eur), píše agentúra AP.

Foto - tasr/ap
Foto – tasr/ap
Zdieľať

Francúzsko sa dohodlo s USA na postupe, ako vyriešiť zdanenie digitálnej ekonomiky. V Davose to povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Dohoda predpokladá, že sa bude v rámci OECD rokovať o zavedení dane s celosvetovou pôsobnosťou.

Digitálna daň vo Francúzsku platí už od minulého roka, v stredu sa však Paríž a Washington dohodli na prímerí.

„Je to dobrá správa, pretože sa tým znižuje riziko amerických sankcií a otvára možnosť medzinárodného riešenia digitálnej dane,“ dodal. (čtk)

Zdieľať

Británia chce obchodnú dohodu s USA, ale aj digitálnu daň

Británia chce uzatvoriť obchodnú dohodu s USA, trvá však zároveň na zavedení digitálnej dane voči veľkým technologickým spoločnostiam, vyhlásila britská ministerka obchodu Andrea Leadsomová.

Medzi Britániou a Spojenými štátmi je dlhodobo veľmi úzky vzťah, a preto určité nezhody, ktoré sa môžu z času na čas vyskytnúť, ho nepoškodia, cituje Reuters vyjadrenie Leadsomovej pre rozhlasovú stanicu Talk Radio.

Aký je britský plán digitálnej dane:

  • mali by ju platiť technologické koncerny vo výške 2 % z tržieb vygenerovaných v Británii,
  • vzťahovala by sa na spoločnosti s globálnymi ročnými tržbami najmenej 500 miliónov libier,
  • mala by platiť od apríla, keď sa v Británii začína nový fiškálny rok.

Podľa amerického ministra financií Stevena Mnuchina je obchodná dohoda s Britániou po jej vystúpení z EÚ najvyššou prioritou Spojených štátov, píše Reuters.

„Očakávame, že ju dokončíme tento rok, čo bude skvelé pre nich aj pre nás,“ vyhlásil Mnuchin s tým, že dohoda s Britániou je „absolútnou prioritou“ prezidenta Donalda Trumpa.

Francúzsky prípad:

Digitálnu daň (3 % z obratu) pre firmy rangu Google, Amazon, Facebook či Apple zaviedlo s platnosťou od minulého roka Francúzsko.

Spojené štáty reagovali hrozbou uvalenia ciel na dovoz francúzskych výrobkov v ročnom objeme viac ako 2 miliardy dolárov.

Obe krajiny sa dohodli na dočasnom prímerí. Francúzi odložili splatnosť dane z apríla na koniec roka, Američania zasa upustili od nových ciel.

Zdieľať

Slovenská sporiteľňa zaplatila prvú časť zvýšeného bankového odvodu vo výške 16,9 milióna eur. Peniaze však chce od štátu späť. Najväčšia banka na Slovensku uviedla, že podnikne právne kroky s cieľom získať zaplatené milióny eur naspäť.

„Napriek tomu, že sme zaplatili, Slovenská sporiteľňa použije všetky dostupné možnosti, aby chránila svoje práva a súčasne tak prispela k stabilite bankového sektora a dostupnosti financovania pre ľudí a firmy na Slovensku,“ povedal šéf banky Peter Krutil.

Novoročné zvýšenie bankovej dane podľa sporiteľne ešte viac zväčšilo rozdiely medzi tým, koľko daní platia banky a iné firmy. Kým bežné firmy platia daň z príjmu na úrovni 21 % (a malé firmy 15 %), daňové zaťaženie bankového sektora tento rok stúpne takmer k 50 %.

Zvyšovanie daní prichádza v čase, keď sú sadzby ECB nízke, konkurencia v úveroch vysoká a zisky bánk tak klesajú, uviedla banka.

„Zisk bankového sektora pred daňami dosiahol vlani okolo 950 miliónov eur, z čoho banky zaplatili tretinu na bankovom odvode a dani z príjmu. Nižšie úrokové sadzby, vyššie mzdy a ďalšie náklady by tento rok mali znížiť zisk sektora pred daňami k odhadovaným 885 miliónom eur. Banky napriek nižšiemu zisku zaplatia na bankovej dani a dani z príjmu viac, až 415 miliónov eur, čo zodpovedá daňovému zaťaženiu na úrovni 47 %. Čistý zisk sektora by tak mal klesnúť o štvrtinu,“ povedal Krutil.

Slovenská sporiteľňa ďalej uviedla, že banky platia aj odvod do rezolučného fondu a Fondu ochrany vkladov, ktoré sú určené na podobné účely ako banková daň (spolu asi 25 miliónov eur). Banky a ich zamestnanci odvedú štátu ďalších vyše 300 miliónov eur na odvodoch a dani z príjmu fyzických osôb. V konečnom dôsledku tak štát v roku 2020 dostane od bánk a ich zamestnancov asi 750 miliónov eur, výrazne viac, ako bude zisk akcionárov bánk na Slovensku, uviedla Slovenská sporiteľňa.

Zdieľať

Chcem si sporiť 50 alebo 100 eur mesačne: Mám zobrať ponuku z banky alebo to nie je dobrý nápad?

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory

Ako si môžeme najlepšie pravidelne sporiť, hoci aj po 30 eur mesačne? Kam umiestniť peniaze? A je problém, ak raz za rok peniaze na sporenie nepošlem? Päť odborníkov na investovanie odpovedá na päť aktuálnych otázok.

Zdieľať

Louis Vuitton ide loviť amerických zákazníkov cez basketbalovú NBA

Luxusná značka Louis Vuitton uzavrela dohodu o partnerstve s americkou basketbalovou NBA. Svojím prvým spojením s niektorou zo severoamerických profesionálnych líg sa snaží viac osloviť amerických spotrebiteľov a mladších zákazníkov.

V rámci partnerstva Louis Vuitton vytvorí vitrínu pre trofej NBA a bude vyrábať oblečenie inšpirované basketbalovou profi ligou, píše Reuters.

Louis Vuitton je súčasťou skupiny LVMH a podľa tržieb najväčšou luxusnou značkou na svete.

Väčšinu kabeliek vyrába vo Francúzsku, vlani LVMH otvorila svoj tretí závod na výrobu koženého tovaru v Spojených štátoch.

Zdieľať

Slovenská ekonomika v roku 2019 podľa odhadu rozpočtovej rady rástla o 2,3 %. V poslednom kvartáli 2019 a v prvom kvartáli 2020 odhadla rast nášho HDP na úrovni 1,9 %. Odhad na posledný štvrťrok 2019 a prvý štvrťrok 2020 tak ukazuje približne polovičný rast oproti roku 2018.

Čo hovorí rozpočtová rada o našom exporte:

  • Objemy vývozu sú od druhého štvrťroka 2019 horšie ako v roku 2018. V ďalších štvrťrokoch by podľa aktuálnych dát mal vývoz opäť rásť, ale úroveň zo začiatku roka 2019 asi neprekoná.
  • K miernemu optimizmu nabáda postupné zlepšovanie očakávaní podnikateľov v Nemecku od septembra 2019 (IFO), zatiaľ čo sentiment v priemysle u nás je v posledných mesiacoch výrazne volatilný a bez zjavného trendu.
  • Dovoz je volatilný podobne ako vývoz. „Nemôžeme potvrdiť s istotou medziročný nárast dovozu ani vývozu koncom roka 2019 ani začiatkom roka 2020.“

Viac o krátkodobej prognóze RRZ čítajte tu.

Zdieľať

Predajca odevov C&A tento rok zatvorí vo Francúzsku 30 predajní zo 150 a chystá sa zrušiť 200 pracovných miest. Obchody rušil už vlani, škrty zdôvodňuje poklesom tržieb.

Vlani C&A zatvoril na francúzskom trhu 14 predajní, taký istý počet zamestnancov (zo stovky ľudí) sa odborárom podarilo umiestniť inde v rámci firmy.

„Cieľom je premiestniť čo najviac zamestnancov. Niekedy je to však ťažké vzhľadom na to, ako ďaleko od seba sú jednotlivé obchody,“ hovorí zástupkyňa odborov v C&A Maria Rodriguesová.

Pred vlaňajším zatváraním predajní mal reťazec vo Francúzsku zhruba 160 predajní a zamestnával približne 2800 ľudí.

C&A vedie šiesta generácia nemecko-holandskej rodiny Brenninkmeijerovcov, názov tvoria začiatočné písmená mien bratov Clemensa a Augusta.

Firma predáva odevy aj na slovenskom trhu, zastúpenie má vo väčšine Európy, v Latinskej Amerike a Číne. (afp, čtk)

Zdieľať

Čínske akcie sa dnes pre obavy z nového koronavírusu oslabili zhruba o tri percentá. Zaznamenali tak najprudší jednodenný pokles za takmer deväť mesiacov.

Investori predávali najmä akcie podnikov, ktoré pôsobia v dopravnom a zábavnom priemysle, napríklad leteckých spoločností či prevádzkovateľov kín a zábavných parkov.

Index CSI300, ktorý zahŕňa najväčšie firmy registrované na burzách v Šanghaji a Šen-čene, uzavrel dnešné obchodovanie poklesom o 3,1 percenta na 4003,90 bodu. Hlavný index šanghajskej burzy Shanghai Composite stratil 2,8 percenta na 2976,53 bodu.

Index CSI300 pre obavy z nového koronavírusu zažil najhorší týždeň od vlaňajšieho mája a index Shanghai Composite najhorší týždeň od vlaňajšieho augusta. V piatok budú akciové trhy v Číne zatvorené pre oslavy lunárneho Nového roka.

Počet obetí nákazy novým koronavírusom v Číne stúpol najmenej na 17 a počet infikovaných sa blíži k šiestim stovkám. Všetky úmrtia sú hlásené z centrálnej provincie Chu-pej, ktorej hlavné mesto Wu-chan sa považuje za ohnisko nákazy.

Úrady sa preto vo Wu-chane rozhodli prerušiť verejnú dopravu a pozastaviť leteckú dopravu z mesta. Také zásadné opatrenia vystrašili investorov, ktorí začali presúvať peniaze z akcií do dlhopisov považovaných za bezpečnejšiu investíciu.

Ekonóm Larry Hu zo spoločnosti Macquarie Capital podľa agentúry Reuters uviedol, že akciovému trhu dominujú obavy z nového koronavírusu, ktorý vyvolal spomienky na epidémiu SARS z rokov 2002 a 2003. „Nedokážeme odpovedať na to, aké vážne to bude a kedy sa to skončí,“ upozornil. „To najhoršie ešte len príde,“ dodal. Dôsledky nového koronavírusu na čínsku ekonomiku by však podľa neho mali byť zvládnuteľné a krátkodobé. (čtk)

Zdroj: Shanghai Stock Exchange
Zdroj: Shanghai Stock Exchange
Zdieľať

Americký minister financií Steven Mnuchin odkázal Grete Thunbergovej, aby najprv vyštudovala ekonómiu a potom vysvetľovala, ako si predstavuje fungovanie sveta. Na 17-ročnú švédsku aktivistku za ochranu klímy už viackrát zaútočil aj prezident USA Donald Trump.

Na tlačovej konferencii počas Svetového ekonomického fóra v Davose dostal Mnuchin otázku týkajúcu sa výziev Thunbergovej, aby svet upustil od využívania fosílnych palív. „Je azda hlavná ekonómka? … Až pôjde na vysokú školu a vyštuduje ekonómiu, môže sa potom vrátiť a všetko nám vysvetliť,“ uviedol šéf amerického rezortu financií.

Jeho kritika 17-ročnej aktivistky prichádza len dva dni potom, čo Thunbergová nepriamo kritizovala Trumpa. Ten v Davose vyhlásil, že sa Spojené štáty pripájajú k iniciatíve vysadiť jeden bilión stromov. Mladá Švédka na to zareagovala odkazom, že riešenie klimatickej krízy nespočíva len v sadení stromov. (ft, čtk)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať