Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Uhlie vymeníme za odpad, extrémny dlh zmažú extrémne zisky, predpovedá najvyšší šéf elektrární

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Po dokončení Mochoviec prídu nové zlaté časy, avizuje šéf predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.

V rozhovore prezradil, že:

  • Po zatvorení dotovaných uhoľných baní začnú vykurovať Hornú Nitru plynom a drevnou štiepkou. Definitívnym riešením však má byť palivo vyrobené z odpadu.
  • V Elektrárni Vojany na východnom Slovensku zase testujú alternatívne palivo, ktorým by chceli z veľkej časti nahradiť ruské uhlie.
  • Spustenie tretieho bloku Mochoviec zbrzdia rakúski aktivisti, ale po technickej stránke bude pripravený do konca roka.
  • Firma má extrémny dlh, ale po dokončení Mochoviec ho vďaka vyšším cenám znížia.

Ako sa pripravujete na zatvorenie Elektrárne Nováky?

Berieme ako fakt, že v roku 2023 bude zatvorená. Nevidíme žiadny priestor na to, aby bola predĺžená jej prevádzka. Intenzívne pripravujeme projekt premeny Novák na tepláreň, aby sme mohli aj po ukončení prevádzky dodávať naďalej teplo pre mestá Prievidza, Nováky a ďalších odberateľov v okolí. Nepočítame so spaľovaním hnedého uhlia ani s výrobou elektriny. Plánujeme si udržať existujúcich odberateľov, využiť výhodu existujúcej infraštruktúry a dodávať teplo.

V minulosti ste sľúbili zákazníkom odpoveď na otázku, ako im toto teplo zabezpečíte. S akým palivom počítate? 

Najpravdepodobnejšia je kombinácia plynu a biomasy.

O akú biomasu pôjde?

O drevnú štiepku.

Keď sa stavali prvé elektrárne na biomasu, spaľovanie dreva v elektrárňach ešte nebola kauza, ale teraz už je. Nebude to pre vás problém? 

Mám veľmi rád hory a lesy a som presvedčený, že by sa v žiadnom prípade nemala na výrobu štiepky používať guľatina zo zdravých stromov, ale iba odpadová biomasa. Nie som veľký fanúšik spaľovania biomasy na energetické účely, no pravidlá sú nastavené tak, že biomasa je ekonomicky výhodnejšia ako iné palivá zaťažené cenou emisných povoleniek. Navyše, nebude to elektráreň, iba tepláreň. Aké iné možnosti máme? Teplo z plynu bez biomasy by bolo pre obyvateľov jednoducho drahé.

S možnosťou, že by sa ako palivo používal odpad, ste sa úplne rozlúčili?

Určite nie, je to trend v celej západnej Európe, vo Švédsku, Švajčiarsku a ďalších vyspelých krajinách. Na Slovensku na to nie je pripravená legislatíva a takýto projekt by sme do roku 2023 nestihli pripraviť. S touto možnosťou stále pracujeme a vidíme ju ako možné finálne riešenie. Predpokladalo by to zintenzívnenie úsilia v oblasti recyklácie a separovania odpadov zo strany štátu aj samospráv.

Hľadáme dlhodobé riešenie pre náš závod aj pre odberateľov. Máme zamestnancov, ktorí sú kvalitní a pre ktorých chceme udržať zamestnanie. Máme infraštruktúru, ktorá sa dá zmysluplne využiť. Hľadáme riešenie, ktoré bude ekologické, dlhodobo udržateľné a pre odberateľov cenovo výhodné. Recyklácia a energetické zhodnocovanie odpadu medzi takéto možné riešenia patrí.

A tie spaľovacie zariadenia, komíny, chladiace veže – to sa všetko zbúra?

Niečo sa využije, ale určite nie staré bloky. Sú v takom technickom stave, že už dnes máme obrovské výpadky. Robíme už len investície do bezpečnosti, aby sa tam nič nestalo. Do rozvoja neinvestujeme vôbec, takže budú musieť byť rozmontované. Časť elektrárne možno využijeme ako centrum praktického výcviku pre odborné školy.

Aké máte plány s Elektrárňou Vojany na východnom Slovensku?

Vo Vojanoch môžeme používať iba uhlie z Ruska. Je to veľmi nákladné, lebo ho musíme voziť na dlhé vzdialenosti. Nárast ceny uhlia a emisných povoleniek je okrem toho vyšší ako nárast cien elektriny. Tento rok sme preto elektráreň takmer neprevádzkovali a budeme musieť rozhodnúť, čo s ňou urobíme. Hľadáme riešenie na jej konverziu na iné palivo. Chceli by sme v lokalite zostať, ale v súčasnom nastavení to je bez šance. Elektráreň dnes nie je dostatočne účinná, má drahé palivo a pri stúpajúcich cenách emisných povoleniek nie je konkurencieschopná.

Kedy tam prestanete spaľovať uhlie?

Teraz skôr skúmame možnosti, ako znížiť jeho objem. Dnes môžeme spolu s uhlím spaľovať 20 percent biomasy. Pozeráme sa na to, ako by sme až do 50 percent spaľovali alternatívne palivá, ktoré majú zhruba rovnakú výhrevnosť ako uhlie, ale podstatne nižšiu cenu. Sme v štádiu testovania, meriame emisie, a keď dostaneme výsledky, budeme vedieť viac.

Bude to tuhé alternatívne palivo? Konkrétne palivo vyrobené z odpadu?

Robíme asi päť typov rôznych pokusov. Vidíme istú šancu, že pre Vojany nájdeme riešenie, ale zatiaľ nevieme, ako to celé dopadne.

Foto N – Vladimír Šimíček

Čo pre biznis elektrární znamená, keď sa uvádzanie Mochoviec do prevádzky omešká o mesiac? Koľko vám to berie z tržieb a zo ziskov?

Zisky nestrácame, len sa nám posúvajú v čase. Bloky budeme prevádzkovať 60 rokov, takže toto obdobie sa len o niečo posúva. Jeden blok vygeneruje zisk približne 5 miliónov eur mesačne. Na tržbách je to približne 15 miliónov eur. Odďaľovanie prevádzky odďaľuje znižovanie dlhu. Keď sa pozriete na naše výsledky a vývoj dlhu, ten bude síce ešte chvíľu rásť, ale po uvedení Mochoviec do prevádzky začne rapídne klesať. Odďaľovanie nemá na ekonomiku firmy fatálny dosah.

Ako dlho sa ešte môžu odkladať Mochovce, aby bol problém s dlhom udržateľný?

Naše zadlženie je už dnes extrémne vysoké, na úrovni 13-násobku EBITDA (zisk bez daní, úrokov a odpisov), čo je významne nad štandard priemyslu. Za zdravý sa považuje dlh na úrovni 3- až 4-násobku EBITDA. Pri firme našej veľkosti je ale normálne, že taký obrovský výdavok, akým je stavba jadrovej elektrárne, musí posunúť ukazovateľ zadlženia na pár rokov do extrému. Napríklad francúzska EDF má 58 jadrových elektrární, výstavba ďalšej sa pri ich veľkosti zásadne neprejaví, ale my sme omnoho menšia firma.

Na druhej strane, o štyri roky budeme zase mimoriadne zdravá firma s EBITDA na úrovni jednej miliardy a veľmi nízkym zadlžením. Potom budeme musieť hľadať investičné projekty. Aj banky, ktoré nám dnes na stavbu poskytujú úvery, vedia, že len čo bloky spustíme, veľmi rýchlo sa dostaneme z kritického zadlženia.

Z pohľadu bánk, aký odklad spustenia Mochoviec je ešte v poriadku a čo je pre ne hraničný termín? 

Niekoľkomesačné oneskorenie nie je závažné. Závažné by bolo, ak by sme bloky nikdy nespustili. Vtedy by firma nemala silu na to, aby vedela v zmysluplnom čase splatiť dlh. Ale takýto scenár nepripúšťam.

Očakávame, že tretí blok bude technicky pripravený na zavážanie paliva na konci novembra, ak všetko pôjde podľa plánu. Musíme dotiahnuť ešte niekoľko testov a opraviť niektoré zistenia, čo by sme mali zvládnuť do konca roka. Potom nám bude môcť Úrad jadrového dozoru (ÚJD) vydať potrebné povolenia na uvádzanie do prevádzky.

Ako to môžu ohroziť mimovládne organizácie? 

Očakávame, že sa voči povoleniam odvolajú protijadroví odporcovia z Rakúska. Pre nich je to posledná príležitosť podať námietky a pokúsiť sa projekt zastaviť alebo aspoň oddialiť spustenie. Úrad jadrového dozoru sa bude musieť ich námietkami zaoberať, čo potrvá 4 až 5 mesiacov. Palivo budeme môcť zaviezť až po vydaní právoplatného rozhodnutia. Pri prvých dvoch blokoch Mochoviec to fungovalo úplne inak. Pamätníci mi vraveli, že elektráreň bola dokončená v piatok a palivo sa zavážalo v nedeľu. Teraz máme viac ako polročný posun kvôli prísnej legislatíve.

Tento rok sa zvýšil rozpočet Mochoviec z 5,4 na 5,7 miliardy. Ako sa vám tieto peniaze míňajú a koľko vám ešte zostáva? 

Keď sa zvyšuje rozpočet, neznamená to, že máme peniaze minuté, ale že je s dodávateľmi potrebné zmluvne dohodnúť pokračovanie prác na ďalšie obdobie. Reálne sme doteraz zazmluvnili 5,4 miliardy.

Aká náročná na peniaze je etapa, v ktorej sa nachádza tretí blok, keď už je hotový a len sa opravuje? Koľko vás to stojí mesačne?

Všetky technológie sú už tam, takže je to najmä o ľudskej sile. Stále máme na stavbe tritisíc ľudí, približne polovica z nich pracuje na treťom, druhá polovica na štvrtom bloku, kde ešte prebiehajú stavebné práce. Priemerné mesačné náklady na jeden blok sú 17 – 18 miliónov eur.

Je to zvládnuteľné bez ďalšej pomoci zo strany akcionára?

Teoreticky áno, ale finančná spoluúčasť akcionára je najmä požiadavka zo strany bánk. My vďaka vyšším cenám elektriny generujeme taký cash-flow, že by sme záväzky vedeli splácať, no banky sa obávajú, že ak by ceny elektriny klesli, potrebovali by sme ďalšie peniaze od nich. Preto keď nám schvaľovali zvýšenie rozpočtu o 270 miliónov, schvaľovali zároveň aj 270-miliónovú pôžičku od akcionára Enel. Pri aktuálnych cenách elektriny financovanie nie je problém.

Spravili sme aj ďalšie dobré veci – podarilo sa nám urobiť vynikajúcu investíciu v obchode s emisnými povolenkami, na ktorej sme zarobili viac ako 80 miliónov eur. Náš cash-flow je aj preto dnes oveľa lepší ako v čase, keď sme uzatvárali zmluvy s bankami, keď boli ceny 32 eur za megawatthodinu. Dnes sú na úrovni 50 eur.

Ceny elektriny stúpli už v roku 2017. Kedy presne ste na tom začali profitovať?

Prejavilo sa to prvýkrát v roku 2019, v ďalších rokoch to budeme cítiť ešte viac. Elektrinu predávame na tri roky dopredu, preto sa vývoj cien prejavuje v našich výsledkoch s časovým oneskorením. Je to výborný nástroj, keď ceny klesajú. Pokles cien po roku 2009 sme vďaka tomu dokázali trochu tlmiť. Zároveň ale platí, že keď teraz cena stúpa, v našich výsledkoch sa to prejaví neskôr.

Pre tento rok ste plánovali, že vám stúpne zisk EBITDA z 300 miliónov o 140 miliónov. Darí sa vám to?

V tých 140 miliónoch sme už rátali aj s predajom elektriny z tretieho bloku Mochoviec, ktorý ale v tomto roku nebude mať žiadnu výrobu. Pri zvyšných elektrárňach sa držíme plánu, napriek tomu, že je vzhľadom na veľmi suchý rok o niečo nižšia výroba z vodných elektrární. Tento výpadok sme dohnali napríklad úsporami a obchodovaním s emisnými povolenkami.

Naša EBITDA by mala v nasledujúcich rokoch rásť. Keď nabehnú Mochovce a veľkoobchodné ceny elektriny sa neprepadnú podobne ako počas predchádzajúcej krízy, tak o pár rokov budeme určite jednou z najziskovejších firiem na Slovensku. Zásadný vplyv na to má vývoj cien elektriny na burzách. Vyrábame ročne 17 miliónov megawatthodín elektriny, preto zvýšenie ceny elektriny o jedno euro pre nás znamená navyše 17 miliónov eur na tržbách. Keď k tomu prirátate 7 miliónov megawatthodín z dvoch rozostavaných blokov Mochoviec, je to už 24 miliónov eur. Na druhej strane, keď cena klesne, pocítime to rovnako výrazne.

Neškodí vám, že celková spotreba elektriny klesla?

To sa neprejaví tak rýchlo. Zatiaľ je to pár mesiacov, čo klesá spotreba. Horšie by bolo, keby ten trend pokračoval dva-tri roky. Výroba na Slovensku je stále hlboko pod spotrebou. Cena na Slovensku však nie je určovaná dopytom a ponukou na Slovensku. Sme súčasťou väčšieho trhu, ktorý tvoria aj Česko, Nemecko a Maďarsko a na naše ceny má vplyv napríklad aj vývoj vo Francúzsku či na Balkáne.

Ale spotreba klesá v celom regióne. Aký ďalší vývoj v ekonomike vám to ukazuje?

Zaznamenávame medziročný pokles spotreby elektriny na Slovensku na úrovni 1,3 percenta. Nie je to veľa, ale signalizuje to určitý problém v ekonomike.

V elektrárňach vidíte nielen aktuálny vývoj spotreby, ale zároveň máte prehľad o tom, ako sa obchoduje s elektrinou na ďalšie obdobia. Kam sa ceny uberajú?

Predávame na tri roky dopredu a ceny sú dnes stabilné. Z dlhodobého pohľadu sú však dosť volatilné, pretože závisia od vývoja cien uhlia, plynu a emisných povoleniek. Ceny uhlia sú do značnej miery ovplyvnené vývojom globálnej ekonomiky, najmä v Ázii, ceny povoleniek ovplyvňujú politické rozhodnutia, aj vývoj na trhu. Povedať, kde bude cena o štyri roky, je teda veľmi ťažké. S ich súčasnou úrovňou sme ale spokojní, preto kontinuálne predávame na tie tri roky dopredu.

Foto N – Vladimír Šimíček

Je pravda, že ceny sa odhadujú na také dlhé obdobie dopredu ťažko. Skôr ma ale zaujíma, či sa nezmenilo správanie obchodníkov a koncových spotrebiteľov v tom, že očakávajú pokles spotreby, a že nebudú nakupovať toľko dopredu, ako v minulých obdobiach?

Finálnym zákazníkom predávame úplné minimum. Predávame najmä na veľkoobchodnom trhu v Nemecku, kde je dostatočná likvidita. Zákazníci dnes skôr hľadajú cesty k zníženiu vlastnej spotreby, ako by mali špekulovať na trhu s elektrinou. Na to treba skúsenosti a kvalitné know-how, ak sa správne neodhadne vývoj, môže to dopadnúť naozaj zle.

S Petrom Uhríkom z ÚJD sme si podrobne prešli najzávažnejšie technické nedostatky v Mochovciach. Potom sa ale objavil nový problém s nekvalitnými signalizačnými káblami, ktorý má spôsobiť ďalší časový sklz. Máme teraz čakať, že sa priebežne budú objavovať nové a nové poruchy, ktoré budú prevádzku neustále odďaľovať?

Sme v štádiu, keď sa veci testujú, čiže je normálne, že sa objaví niečo, čo nefunguje. Ináč by nebolo treba testovať. Tých káblov na treťom bloku nie je veľa, je to práca približne na tri týždne. Tým pádom to nie je také významné ani z pohľadu financií. To, že občas treba vymeniť ventil, je prirodzené. Je to dôkaz, že si naši pracovníci na stavbe aj inšpektori ÚJD robia svoju prácu dobre. Keby sme nemali žiadne chybové hlásenia, skôr by som bol nervózny z toho, či funguje kontrola.

Keď bude tretí blok pripravený na konci novembra, čo bude nasledovať?

Už 27. novembra bude na stavbe takzvané miestne zisťovanie. To je veľmi dôležitý krok. Na prelome novembra a decembra príde misia Pre-OSART Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu MAAE, ktorá bude preverovať, ako sme pripravení na prevádzku. Po nej bude nasledovať predprevádzková kontrola Asociácie prevádzkovateľov jadrových elektrární WANO.

Akým tempom sa odstraňujú chyby?

Na kábloch robíme 24 hodín denne sedem dní v týždni. Zazmluvnili sme dodávateľa, ktorý robí aj nočné smeny a v priebehu troch týždňov budú tieto signalizačné káble vymenené.

Obe misie prídu, keď už bude tretí blok hotový a zároveň pred zavezením paliva?

Misia MAAE príde na prelome novembra a decembra. Vtedy budeme robiť posledný náhrev a opakovať niektoré testy z horúcej hydroskúšky. WANO príde na začiatku budúceho roka, keď už bude elektráreň úplne pripravená.

Aktivisti preniesli svoju iniciatívu proti Mochoviam aj do vysokej politiky v Nemecku a Rakúsku. Darí sa vám to ustáť? 

Zatiaľ áno. Ten tlak sa však veľmi pravdepodobne zvýši vydaním povolenia na zavezenie paliva. Vtedy si všetci uvedomia, že ideme do finále a že je to posledná príležitosť pokúsiť sa to ovplyvniť. No žiaden tlak zo strany Rakúska by nemal ohroziť náš plán zaviezť palivo do reaktora. Rozhodnutie je výlučne v rukách Slovenska a slovenských štátnych orgánov. Osobne považujem ÚJD za jeden z najkompetentnejších orgánov v tejto republike a som presvedčený, že rozhodnutie nám vydajú iba vtedy, keď si budú stopercentne istí, že elektráreň je pripravená.

Myslíme si, že zatváranie jadroviek v Európe je fatálna chyba, ktorá vedie k zvyšovaniu emisií CO2, odsúva ukončenie spaľovania fosílnych palív a významnou mierou vedie k oslabovaniu snáh o záchranu klímy. Jadrové elektrárne v Európe dnes vyrábajú násobne viac elektriny ako veterné a solárne a prakticky bez emisií. Krajiny s vysokým podielom jadra ako Francúzsko alebo Švédsko majú v elektroenergetike najnižšie emisie. Na rozdiel od Nemecka, ktoré patrí v EÚ k najväčším znečisťovateľom. Preto keď počúvam niektorých protijadrových aktivistov, ktorí žiadajú zatvoriť jadrové elektrárne, nerozumiem, čo vlastne chcú – či reálne bojovať proti otepľovaniu klímy a za životné prostredie, alebo iba zatvárať jadrovky.

Čo robíte preto, aby ste tento tlak ustáli?

Zostaňme najskôr doma. Každý rok máme v Mochovciach rokovanie parlamentného výrobu, kde poslancom ukazujeme, v akom stave je elektráreň, a to aj za účasti jadrového dozoru a dodávateľov.

Na mesačnej fáze máme riadiaci výbor, na ktorom sa zúčastňujú zástupcovia ministerstva hospodárstva, ÚJD, bánk, dodávateľov aj akcionárov, kde sa preberá status projektu, progres a prípadné riziká.

S Rakúskom už roky bežia bilaterálne stretnutia, kde si experti z oboch krajín na úrovni ÚJD, ministerstiev hospodárstva, životného prostredia a nás vymieňajú veľmi podrobné informácie. To je dobrá spolupráca. Aj preto, keď bola prezidentka Čaputová nedávno u rakúskeho prezidenta, ten konštatoval, že napriek výhradám rakúskej strany voči jadru oceňuje, že sme transparentní a poskytujeme informácie.

Rakúšania nás napríklad požiadali, aby mohli mať svojho pozorovateľa v misii Pre-OSART, a my sme im vyhoveli. Na odbornej úrovni je komunikácia dobrá, na druhej strane je tu úroveň politická, kde sú rakúski politici pomerne úspešne tlačení aktivistami, ktorých cieľom je boj proti jadru všade vo svete.

Už ste hovorili, že technické nedostatky v Mochovciach sú ľahko odstrániteľné. Mohli by ste povedať, ktorý problém je najväčší, aby si naši čitatelia vedeli predstaviť, čo sa tam momentálne deje?

To sa takto nedá povedať. Je tam niekoľko paralelných vecí a všetky musia prebehnúť v požadovanej kvalite a v čase. Je to vyriešenie káblov, opakovaný náhrev a zopakovanie niekoľkých testov z horúcej hydroskúšky a odstránenie zostávajúcich chýb a nedorobkov. V médiách ste určite zachytili, že máme problém so získaním výstupov od niektorých subdodávateľov. Ale to sú štandardné veci. Verím, že nič nové sa už neobjaví a nič už spustenie neodsunie.

Ste teraz, keď je finančná situácia elektrární napätá, na dodávateľov prísnejší?

Pri dokončovaní akejkoľvek stavby musíte dodávateľov často skôr motivovať, aby vám neušli na inú zákazku, respektíve, aby robili na 100 percent aj v záverečných fázach. Nemôžete ich priškrtiť, ale musíte mať motivačný nástroj. Či sme prísnejší a dôslednejší pri kontrole nákladov? Myslím si, že áno.

Do čoho budete investovať, keď vám klesne dlh a stúpnu zisky? 

Po spustení tretieho bloku musíme začať nad tým uvažovať a po spustení štvrtého musíme konať. Akcionári sa budú musieť dohodnúť na použití dividend, my budeme musieť byť pripravení realizovať dobré investície, ktoré by vytvárali ďalšie hodnoty.

Aké sú možnosti na Slovensku?

V nasledujúcich dvoch rokov bude tender na 50 MW obnoviteľných zdrojov, čo je pre nás pomerne málo. Tým, že sa Slovensko stane vývozcom elektriny a aj vzhľadom na ceny na trhu dnes nevidím priestor na ďalšiu jadrovú elektráreň.

Takže scenár je, že Slovenské elektrárne budú investovať v zahraničí?

To už ideme ďaleko. Najskôr spusťme Mochovce a potom sa budeme rozhodovať, čo ďalej.

Budete mať záujem viac investovať do obnoviteľných zdrojov, ktorých máte dnes málo?

Do spomínaného tendra na 50 MW by sme asi nešli, lebo budeme stále spúšťať Mochovce. Nebudeme mať inžiniersku kapacitu a nebolo by to možné ani pre náš vysoký dlh. Zároveň si myslím, že pôjde o veľa malých projektov, takže je otázka, či tam budeme vedieť konkurovať.

Na druhej strane, už dnes investujeme do energetickej efektívnosti, pretože to dáva zmysel a prináša slušnú návratnosť. Ak ceny elektriny porastú, porastie aj dopyt po týchto službách.

Dnes na DennikE.sk

  • Odvody: Firmám, ktoré boli povinne zatvorené, štát odpustí odvody za apríl
  • Zásobovanie: SPPK žiada predstaviteľov vlády, aby ešte dnes umožnili plynulý prechod kamiónov s potravinami
  • Výmena: Minister dopravy Andrej Doležal vymenoval nového riaditeľa ŽSR Miloslava Havrilu, ktorý je dlhoročným zamestnancom a manažérom podniku
  • EÚ: Ministri financií sa nedohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť ťažko zasiahnutým štátom čeliť pandémii  koronavírusu
  • Ekonomický newsfilter: Na pomoc veľkým firmám predsa dôjde
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Vláda ukázala nové opatrenia: zatvorené firmy nemusia za apríl platiť odvody, o peniaze môžu žiadať aj veľké firmy

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Štát spustí pomoc pre zamestnávateľov – podniky aj SZČO so zamestnancami – začiatkom budúceho týždňa. O príspevky na mzdy môžu žiadať bez ohľadu na počet zamestnancov, doterajší limit sa zruší.

Zdieľať

Ako automobilky platia ľudí, kým sú doma, a prečo žiadajú kurzarbeit

Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto - TASR
Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto – TASR

Automobilky siahajú v kríze po kontách pracovného času, až keď vyčerpajú iné nástroje, napríklad dovolenky. V nitrianskom Jaguari napríklad podľa dohody odborárov s manažérmi každému zostane po kríze najviac 18 dní dovolenky.

Zdieľať

Odborník na investovanie: Stále sa oplatí aj jednorazová investícia, s cenami akcií ešte nie sme na vrchole

Foto - archív Ivana Znášika
Foto – archív Ivana Znášika

Odborník na investovanie Ivan Znášik vysvetľuje, ako sa dnes oplatí investovať, a prečo si myslí, že akciové trhy dosiahli svoje dno zrejme už pred dvoma týždňami. „Ten, kto stihol investovať na tom dne, a takých je vcelku dosť, bude mať v priebehu dvoch alebo dva a pol roka výnos zhruba 50 %.“

Minúta po minúte

Zdieľať

ČESMAD Slovakia sa obracia na ministerstvo vnútra a políciu, aby riešili krízovú situáciu na cestách a zabezpečili plynulý prechod úžitkových vozidiel, na ktoré sa obmedzenia nevzťahujú a ktoré zásobujú obyvateľstvo. Situáciu hodnotí ako vážnu, keďže plynulosť premávky je výrazne obmedzená.

„Podľa nám dostupných informácií nie je možné vylúčiť stav, kedy bude v dôsledku komplikácií podstatne limitované zásobovanie obyvateľstva, maloobchodu, vrátane potravín, predmetov dennej spotreby, ako aj liekov a zdravotníckeho materiálu. Uvedené riziká sa okrem iného týkajú aj plynulosti prepravy živých zvierat, krmovín, ako aj pohonných látok,“ povedal prvý viceprezident združenia Pavol Piešťanský.
Česmad združuje podnikateľov v cestnej doprave a hovorí o nových vládnych opatreniami a na základe „kontinuálneho monitorovania“.
Združenie žiada bezpečnostné orgány, prijali „efektívne riešenia krízovej situácie na cestách, aby sa zabezpečil plynulý prechod úžitkových vozidiel, na ktoré sa obmedzenia nevzťahujú“.

Zdieľať

Štáty EÚ podporili ďalšie využitie peňazí z kohéznej politiky na boj s koronavírusom. Veľvyslanci krajín schválili návrh eurokomisie, ktorý umožní čerpať financie zo štrukturálnych fondov na podporu zdravotníctva či zasiahnutých odvetví.

Komisia minulý týždeň navrhla k doterajším 37 miliardám eur z kohéznej politiky vyhradeným na núdzové použitie uvoľniť ďalšie financie pôvodne určené na rozvojové projekty.

Ako to má fungovať:

  • štáty budú môcť prevádzať financie slúžiace na pokrytie potrieb spojených s pandémiou medzi jednotlivými fondmi (fond pre regionálny rozvoj, sociálny a kohézny fond);
  • peniaze budú môcť pružne prúdiť medzi jednotlivými regionálnymi úrovňami či tematickými oblasťami, aby ich bolo možné presmerovať do najviac zasiahnutých oblastí;
  • štáty sa nebudú musieť v niektorých prípadoch podieľať na projektoch vlastným spolufinancovaním.

Na čerpanie peňazí podľa nových pravidiel je potrebný ešte súhlas Európskeho parlamentu. (čtk)

Zdieľať

Vy máte ich firemné dlhopisy, oni dobrých právnikov a ochotu zahojiť sa na váš úkor

Medzi prvými porazenými v tejto kríze bude veľa majiteľov dlhopisov slovenských podnikov, predpovedá Filip Glasa z Finstat.sk. „Emitenti slovenských junk dlhopisov sú práve tí draví podnikatelia a žraločikovia, ktorí neváhajú potopiť svojich veriteľov a zahojiť sa na ich úkor.“

Zdieľať

Minister dopravy Andrej Doležal vymenoval nového riaditeľa ŽSR Miloslava Havrilu, ktorý je dlhoročným zamestnancom a manažérom podniku. Od októbra 2019 bol námestníkom pre prevádzku. Doterajšieho šéfa Igora Poláka odvolala správna rada ŽSR.

Zdieľať

Nemecký HDP klesne v 2. štvrťroku medzikvartálne o rekordných 9,8 %, odhadujú popredné hospodárske inštitúty. Išlo by o najhlbší prepad od začiatku zverejňovania dát v roku 1970 a dvojnásobný oproti roku 2009, keď udrela finančná kríza.

Inštitúty očakávajú, že v 1. kvartáli nemecká ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom klesne o 1,9 %, píše Reuters.

V ďalšom období sa prepad výraznejšie prehĺbi v dôsledku ďalekosiahleho utlmenia hospodárskych aktivít. Za celý rok môže ekonomika klesnúť o 4,2 %.

Pandémia zanechá stopu aj na trhu práce. Na vrchole krízy by sa nezamestnanosť mohla zvýšiť na 5,9 %, bez práce by zostalo 2,4 milióna ľudí. V marci dosiahla bez úpravy o sezónu 5,1 %.

Podľa inštitútov by sa situácia mohla zlepšiť už v druhej polovici tohto roka. Na 3. štvrťrok odhadujú rast o 8,5 %, v 4. kvartáli o 3,1 %. Na budúci rok už počítajú s oživením a rastom HDP o 5,8 percenta.

Zdieľať

Poľnohospodárska a potravinárska komora žiada vládu, aby ešte dnes umožnila plynulý prechod kamiónov s potravinami naprieč celým Slovenskom. Zásobovanie podľa nej nesmie podliehať kontrolám policajných zložiek na hraniciach okresov.

Poľnohospodári, potravinári a obchodníci vyzvali kompetentných, hlavne ministrov pôdohospodárstva a vnútra, aby urýchlene riešili vzniknutú situáciu. Tvrdia, že ak sa riešiť nebude, môže skončiť kolapsom v zásobovaní obyvateľstva.

Rozvozy niektorých potravín a vstupov do rastlinnej a živočíšnej výroby meškajú podľa SPPK od skorých ranných hodín pre vyhlásenie zákazu vychádzania a policajné kontroly áut medzi okresnými mestami. Na neúnosnú situáciu upozorňujú mnohí výrobcovia potravín, obchodníci, dodávatelia, poľnohospodári, ktorí sa nemôžu dostať so svojím tovarom na miesto určenia.

Niektoré zásobovacie vozidlá podľa SPPK dokonca prechádzajú viacerými kontrolami, keďže výrobky prevážajú cez viaceré mestá. Obchodníci upozorňujú, až pri neriešení situácie si ľudia zajtra v obchodoch nekúpia to, čo potrebujú.

„Pokiaľ by mal tento stav trvať aj v ďalších dňoch, prísun potravín a drogérie by skolaboval úplne,“ vraví predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Zdieľať

Šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš k opatreniam: „Ukazuje sa, že vďaka opatreniam nám taliansky scenár nehrozí. Teraz potrebujeme aj dobrú ekonomickú odpoveď na krízu.“ Po Veľkej noci podľa neho musíme konať. „Lebo potenciálne škody môžu byť brutálne.“

Čo radí: 
• zabezpečiť, aby peniaze z „prvej pomoci“ čo najskôr dotiekli k ľuďom;
• pripraviť „druhú pomoc“ (veľké firmy a nepokryté skupiny obyvateľstva);
• postupne uvoľňovať zdravotné opatrenia a pružne manažovať prípadné ohniská nákazy.

Zdieľať

Dnešný kolaps na cestách ohrozil dodávku čerstvých pekárenských výrobkov do obchodov. Zväz pekárov žiada, aby sa čím skôr uvoľnili aspoň jazdné pruhy pre potravinárske zásobovacie autá, inak spotrebitelia môžu nájsť prázdne pulty.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov eviduje sťažnosti pekární, pretože vodiči zásobovacích áut majú problém dostať sa načas s tovarom do predajní.

„Množstvo spoločností zásobuje obchody vo viacerých okresoch, avšak kontroly na ich hraniciach spôsobujú, že vodiči aj viac ako hodinu čakajú v kolónach. Zákon nám však nariaďuje, v akých časových intervaloch od upečenia musíme tovar do predajní doviezť, a opatrenia nám to výrazne komplikujú,“ upozorňuje Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Obdobie Veľkej noci je spojené so zvýšeným dopytom po pekárenských výrobkoch. V tomto čase sa zväčša predá o pätinu viac výrobkov ako štandardne.

Spotrebitelia však môžu nájsť prázdne pulty, nakoľko dodávky výrazne meškajú. Pri porušení časového reťazca dodávok čerstvého pekárskeho sortimentu do predajní nastáva ďalší problém: ak príde tovar na pulty oneskorene, nenájde si svojho zákazníka, zväz tvrdí, že aj z dôvodu obmedzení predajného času vyhradeného výlučne pre seniorov.

„Obchodník má právo podľa zmluvy nepredané výrobky vrátiť, ktoré sa logicky musia následne znehodnotiť. Myslím si, že v čase, keď sa má šetriť na všetkých úrovniach v spoločnosti, je toto nezmyselné hazardovanie s potravinami alarmujúce,“ dodáva Lopúchová. Verí, že vláda tento problém čoskoro vyrieši.

Zdieľať

Ak situáciu cez Veľkú noc Slovensko zvládne, po nej sa môže vláda baviť o postupnom otváraní ekonomiky, povedal minister práce Krajniak. „Ak zvládneme Veľkú noc, o to skôr môžeme opatrenia uvoľňovať.“ Krajniak tak reagoval na otázku, čo hovorí na kolóny a zápchy spôsobené obmedzeniami v súvislosti s epidémiou.

Zdieľať

Objem priamych investícií čínskych firiem v krajinách EÚ vlani klesol o tretinu na 12 miliárd eur, znížil sa tretí rok za sebou. Ich záujem o fúzie a akvizície v regióne opadne zrejme aj v tomto roku, prispeje k tomu okrem iného pandémia.

Údaje o čínskych investíciách vychádzajú z prieskumu nemeckého inštitútu pre čínske štúdie Merics a newyorskej výskumnej firmy Rhodium Group.

Číňania mali vlani najväčší záujem o európske technologické firmy, ktoré tvorili s 2,4 miliardy eur väčšinu všetkých transakcií.

Nákupná horúčka čínskych firiem v Európe, ktorá prišla po finančnej kríze 2009 a kríze eura 2013, je menej pravdepodobná.

„Dá sa predpokladať, že čínski podnikatelia prejavia záujem v jednotlivých prípadoch, napríklad v Británii v čipovom priemysle alebo v Nemecku v automobilovom sektore,“ uviedol šéf Merics Mikko Huotari. (čtk, dpa)

Zdieľať

SZČO, ktorí nemajú zamestnancov, môžu podať žiadosť o pomoc od 16.00 hodiny a nie už od 12.00 hodiny. Informoval o tom minister práce Krajniak. Povedal tiež, že do schémy pomoci spadajú zamestnávatelia bez ohľadu na počet zamestnancov.

Od budúceho týždňa budú prijímať žiadosti od SZČO a firiem s poklesom tržieb. O túto pomoc môžu žiadať aj podnikatelia, ktorí neboli schopní zaplatiť februárové odvody v marci. Môžu žiadať o pomoc na udržanie pracovných miest.

Zdieľať

Tesco očakáva v dôsledku koronakrízy dodatočné náklady vo výške takmer 1 miliardy libier, súvisia najmä so zamestnancami a prevádzkou. Predpokladá, že finančnú záťaž vykompenzujú vyššie tržby a vládne daňové úľavy na pomoc firmám.

Za finančný rok do februára Tesco zvýšilo prevádzkový zisk bez započítania mimoriadnych položiek o 14 % na takmer 3 miliardy libier, píše Reuters.

Firma uviedla, že nie je schopná poskytnúť odhad hospodárenia na tento rok. V uplynulých dvoch týždňoch prijala v Británii vyše 45-tisíc pracovníkov v reakcii na zvýšený dopyt a chorobnosť personálu.

Koronavírus verzus britský maloobchod:

  • supermarketom výrazne stúpol dopyt, predaj potravín za štyri týždne do 22. marca sa zvýšil o viac ako pätinu;
  • kríza priniesla aj vyššie náklady, napríklad v súvislosti s opatreniami v predajniach, výdavkami na posilnenie e-shopu, odmenami pre zamestnancov či najímaním nových ľudí.

Tesco má v Británii a Írsku dohromady 3800 predajní a na britskom trhu s potravinami si drží najvyšší, 27-percentný podiel. Stiahlo sa z viacerých svetových trhov, podniká ešte v strednej Európe.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať