Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kedy sú banková a iné sektorové dane v poriadku? (v Paneli expertov E odpovedá 16 ekonómov)

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

V akej situácii je vhodné, aby štát vyberal sektorové dane podobné bankovému odvodu? 

Odpovedajú Vašáková, Mikloš, Čechová, Kažimír, Bláhová, Hirman, Haluš a Baláž, Suďa, Kahanec, Tóth, Molnárová, Novysedlák, Melioris, Letovanec a Ovčarik.

Viktor Novysedlák, riaditeľ kancelárie Rozpočtovej rady: Špeciálnymi režimami zdaňovania sa otvorila Pandorina skrinka, ktorá dala politikom signál, že je možné zdaniť kohokoľvek akokoľvek a zároveň vytvoriť ilúziu, že spotrebiteľov sa to nijako negatívne nedotkne.


Ivan Mikloš, bývalý minister financií: Špeciálna regulácia je v bankách potrebná, určite však nie v podobe bankovej dane, o to viac nie, že jej výnos má kryť predvolebné kupovanie si popularity zo strany nekompetentných populistov a ekonomických ignorantov, ktorí neboli ani za dlhé hojné ekonomické roky schopní dať verejné financie do poriadku.


Martin Haluš, Inštitút environmentálnej politiky: Riešiť vysokú ziskovosť konkrétneho sektoru osobitnou daňou je škrabanie sa cez hlavu.


Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií: Pri sektorových daniach a opatreniach je najdôležitejšie, aby boli primerané a dočasné.


Libor Melioris, ekonóm: Banky by mali platiť vyššie dane než ostatné firmy, lebo ich podnikanie je pre spoločnosť nákladnejšie a nebezpečnejšie. Finančné problémy výrobcov vinylových platní nezaujímajú nikoho okrem malého počtu fanúšikov. Keď majú problémy banky, tak sa trasie celý demokratický systém. Banky nemôžu skrachovať a z problémov ich vždy vytiahne štát.


Renáta Blahová, daňová poradkyňa BMB Partners: Je povšimnutiahodné, že nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Podľa našej štúdie Taxparency® finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 miliónov eur, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach do slovenského štátneho rozpočtu.

Martin Kahanec, ekonóm: Sektorové dane teda nie sú tabu, avšak mali by sa uplatňovať minimálne, len ak sú dostatočne silné dôvody na ich uplatnenie. Medzi takéto dôvody patrí ochrana životného prostredia, čo je presvedčivý argument pre zavedenie takzvanej uhlíkovej dane.


Vladimír Baláž, prognostik SAV: Sektorová daň by bola vhodná, ak by napríklad malá skupina bánk utvorila kartel a sťažila a zdražila prístup k finančným produktom pre určitú skupinu klientov. Výnosy z odvodu by sa použili na kompenzáciu klientov.


Katarína Čechová, špecialistka na obchodné právo: V žiadnej situácii nie je vhodné stanoviť sektorové dane. Sú nesystémové, deformujú rovnosť v podnikaní a prostredie na trhu.


Ján Tóth, bývalý viceguvernér NBS: Dlhodobé zdaňovanie vkladov vo forme bankového odvodu môže zapríčiniť straty a odchod najmenších bánk, a teda zhoršenie súťaže medzi bankami.


Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk: Čo ma v tejto súvislosti zaráža viac, je, že nové dane zvažujeme na prahu ekonomického spomalenia, po rokoch pompézneho hospodárskeho rastu, ktorého výsledkom mali byť tučné rezervy na vyššie výdavky v horších časoch. Nevyšlo to. Opäť.


Lívia Vašáková, analytička zastúpenia EK na Slovensku: Na európskej úrovni máme napríklad pravidlá pre minimálne sadzby spotrebných  daní, ktoré zaťažujú palivá, a tak limitujú ich spotrebu. Ďalším príkladom je snaha o celoeurópske zavedenie dane z finančných transakcií s cieľom získať adekvátny príspevok z finančného sektora na financovanie jeho záchrany v čase krízy.


Karel Hirman, energetický analytik: Ak by nejaké sektorové dane mali prísť do úvahy, tak len v situácii, kde samotný štát výrazne ovplyvňuje priamo svojimi rozhodnutiami ziskovosť firiem daného sektora. A to je napríklad sektor prirodzených monopolov v energetike a niektorých iných sektorov, ktorých podnikanie a miera ziskovosti je zo zákona regulovaná štátom a regulačnými orgánmi.


Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk: Sektorové dane nie sú dobrým riešením, považujeme ich za nástroj, ktorý deformuje trhový mechanizmus.


Maroš Ovčarik, odborník na investície: Rentabilita kapitálu slovenských bánk (ROE) za minulý rok bola na úrovni 9 %. V Čechách a v Maďarsku je to 14 %, teda banky tam sú výrazne ziskovejšie. V otvorenej ekonomike to napríklad znamená, že ak sa materská banka s pobočkami v týchto štátoch bude rozhodovať, kam zainvestuje (do nových produktov, do digitalizácie, apod.), Slovensko bude ťahať za kratší koniec.


Miriama Letovanec, Implementačná jednotka úradu vlády: Zavedenie takýchto daní by si malo vždy odpovedať,  či chcú meniť správanie občana alebo firiem (napríklad environmentálne dane), alebo sú zamerané len na naplnenie štátneho rozpočtu. Pri tomto zvýšení bankového odvodu sa však napĺňa len druhá časť konštatovania.


A teraz podrobne celé odpovede panelistov:

Libor Melioris, ekonóm

V ideálnom svete by vlastnícke práva boli jasne vymedzené a ľahko prevoditeľné. Neexistovali by monopoly. Krach jednej firmy by nemal vplyv na ostatných. V takom svete by neexistovali sektorové dane. V reálnom svete existujú banky, prirodzené monopoly, firmy, ktoré neplatia dane, a podniky, ktoré viac zdaňujú aj v pravicovom Čile.

Banky:

Banky by mali platiť vyššie dane než ostatné firmy, lebo ich podnikanie je pre spoločnosť nákladnejšie a nebezpečnejšie. Finančné problémy výrobcov vinylových platní nezaujímajú nikoho okrem malého počtu fanúšikov.

Keď majú problémy banky, tak sa trasie celý demokratický systém. Banky nemôžu skrachovať a z problémov ich vždy vytiahne štát.

Účet splácajú všetci občania a je prirodzené, že sa hnevajú. Je oprávnené žiadať od majiteľov bánk, aby si z ich zisku zobrala spoločnosť viac, než je zvykom.

Google:

Existujú firmy, ktoré v dnešnom daňovom systéme odmietajú platiť dane. Ide najmä o digitálne korporácie. Takým firmám treba vymyslieť špeciálne dane. Návrh od OECD leží na stole. Musí sa na ňom zhodnúť celá Európska únia. Inak nebude mať zmysel.

Vodárne:

V prípade prirodzených monopolov (vodárne, kanalizácie, dodávky elektriny, tepla, plynu) sa hýbeme v trojuholníku. Prvý vrchol sa volá príjem štátu, druhý koncová cena pre spotrebiteľa a tretí efektivita. Neschopný štát vie dosiahnuť jeden vrchol. Schopný dva. Tri nezvládne ani Chuck Norris. Treba si vybrať.

Zdaňovanie v Čile:

Počas vlády masového vraha Augusta Pinocheta skupina pravicových ekonómov úspešne zreformovala hospodárstvo Čile. Deregulovali, privatizovali, prekresľovali dôchodkový a daňový systém. Zaviedli nízke a rovné dane na prácu aj na zisky firiem. S jednou jedinou výnimkou.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.
Zdieľať

Tržby v priemysle sa v októbri oproti septembru mierne zvýšili (o 0,4 %). Výrazne k tomu prispel najmä automobilový priemysel, kým ostatným významným odvetviam sa darilo menej, uviedol Inštitút finančnej politiky.

Z menších odvetví dynamicky rástli aj potravinársky a chemický priemysel. Mesačná dynamika zatiaľ potvrdzuje stabilizáciu doterajšieho negatívneho vývoja.

V medziročnom porovnaní sú však tržby stále nižšie (−5,4 %), pričom táto situácia pretrvá pravdepodobne až do jari.

Zamestnanosť v priemysle v októbri stagnovala, medziročne ubudlo 1,3 % zamestnaných.

Rast miezd v priemysle sa v októbri výrazne spomalil. Zamestnanci si v tomto sektore medziročne polepšili len o 1,3 %. Ochladenie v Nemecku v najväčšej miere zasahuje práve exportne orientovaný priemysel. Vývoj miezd odráža skracovanie pracovných týždňov a zníženie počtu nadčasov.

Tržby v stavebníctve v októbri korigovali silný septembrový rast a medzimesačne klesli o 1,8 %. Zamestnanosť v stavebníctve stúpla o 4 %. Po polroku v červených číslach sa medzimesačne zvýšila už druhý mesiac po sebe. Mzdy v sektore v porovnaní s októbrom minulého roka vzrástli o 5,5 %.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: V znamení klimatických cieľov – uhlíkové clo, Madrid, zdaňovanie energií

Najkontroverznejšie reakcie na európsky Green Deal, ktorý včera predstavila Európska komisia, vyvolá pravdepodobne uhlíkové clo, na ktorého príprave sa podieľa aj slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. EÚ chce uvaliť clo či inú formu opatrení na dovozy z krajín, ktoré vyrábajú s vyššou uhlíkovou stopou.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať