Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kedy sú banková a iné sektorové dane v poriadku? (v Paneli expertov E odpovedá 16 ekonómov)

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

V akej situácii je vhodné, aby štát vyberal sektorové dane podobné bankovému odvodu? 

Odpovedajú Vašáková, Mikloš, Čechová, Kažimír, Bláhová, Hirman, Haluš a Baláž, Suďa, Kahanec, Tóth, Molnárová, Novysedlák, Melioris, Letovanec a Ovčarik.

Viktor Novysedlák, riaditeľ kancelárie Rozpočtovej rady: Špeciálnymi režimami zdaňovania sa otvorila Pandorina skrinka, ktorá dala politikom signál, že je možné zdaniť kohokoľvek akokoľvek a zároveň vytvoriť ilúziu, že spotrebiteľov sa to nijako negatívne nedotkne.


Ivan Mikloš, bývalý minister financií: Špeciálna regulácia je v bankách potrebná, určite však nie v podobe bankovej dane, o to viac nie, že jej výnos má kryť predvolebné kupovanie si popularity zo strany nekompetentných populistov a ekonomických ignorantov, ktorí neboli ani za dlhé hojné ekonomické roky schopní dať verejné financie do poriadku.


Martin Haluš, Inštitút environmentálnej politiky: Riešiť vysokú ziskovosť konkrétneho sektoru osobitnou daňou je škrabanie sa cez hlavu.


Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií: Pri sektorových daniach a opatreniach je najdôležitejšie, aby boli primerané a dočasné.


Libor Melioris, ekonóm: Banky by mali platiť vyššie dane než ostatné firmy, lebo ich podnikanie je pre spoločnosť nákladnejšie a nebezpečnejšie. Finančné problémy výrobcov vinylových platní nezaujímajú nikoho okrem malého počtu fanúšikov. Keď majú problémy banky, tak sa trasie celý demokratický systém. Banky nemôžu skrachovať a z problémov ich vždy vytiahne štát.


Renáta Blahová, daňová poradkyňa BMB Partners: Je povšimnutiahodné, že nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Podľa našej štúdie Taxparency® finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 miliónov eur, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach do slovenského štátneho rozpočtu.

Martin Kahanec, ekonóm: Sektorové dane teda nie sú tabu, avšak mali by sa uplatňovať minimálne, len ak sú dostatočne silné dôvody na ich uplatnenie. Medzi takéto dôvody patrí ochrana životného prostredia, čo je presvedčivý argument pre zavedenie takzvanej uhlíkovej dane.


Vladimír Baláž, prognostik SAV: Sektorová daň by bola vhodná, ak by napríklad malá skupina bánk utvorila kartel a sťažila a zdražila prístup k finančným produktom pre určitú skupinu klientov. Výnosy z odvodu by sa použili na kompenzáciu klientov.


Katarína Čechová, špecialistka na obchodné právo: V žiadnej situácii nie je vhodné stanoviť sektorové dane. Sú nesystémové, deformujú rovnosť v podnikaní a prostredie na trhu.


Ján Tóth, bývalý viceguvernér NBS: Dlhodobé zdaňovanie vkladov vo forme bankového odvodu môže zapríčiniť straty a odchod najmenších bánk, a teda zhoršenie súťaže medzi bankami.


Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk: Čo ma v tejto súvislosti zaráža viac, je, že nové dane zvažujeme na prahu ekonomického spomalenia, po rokoch pompézneho hospodárskeho rastu, ktorého výsledkom mali byť tučné rezervy na vyššie výdavky v horších časoch. Nevyšlo to. Opäť.


Lívia Vašáková, analytička zastúpenia EK na Slovensku: Na európskej úrovni máme napríklad pravidlá pre minimálne sadzby spotrebných  daní, ktoré zaťažujú palivá, a tak limitujú ich spotrebu. Ďalším príkladom je snaha o celoeurópske zavedenie dane z finančných transakcií s cieľom získať adekvátny príspevok z finančného sektora na financovanie jeho záchrany v čase krízy.


Karel Hirman, energetický analytik: Ak by nejaké sektorové dane mali prísť do úvahy, tak len v situácii, kde samotný štát výrazne ovplyvňuje priamo svojimi rozhodnutiami ziskovosť firiem daného sektora. A to je napríklad sektor prirodzených monopolov v energetike a niektorých iných sektorov, ktorých podnikanie a miera ziskovosti je zo zákona regulovaná štátom a regulačnými orgánmi.


Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk: Sektorové dane nie sú dobrým riešením, považujeme ich za nástroj, ktorý deformuje trhový mechanizmus.


Maroš Ovčarik, odborník na investície: Rentabilita kapitálu slovenských bánk (ROE) za minulý rok bola na úrovni 9 %. V Čechách a v Maďarsku je to 14 %, teda banky tam sú výrazne ziskovejšie. V otvorenej ekonomike to napríklad znamená, že ak sa materská banka s pobočkami v týchto štátoch bude rozhodovať, kam zainvestuje (do nových produktov, do digitalizácie, apod.), Slovensko bude ťahať za kratší koniec.


Miriama Letovanec, Implementačná jednotka úradu vlády: Zavedenie takýchto daní by si malo vždy odpovedať,  či chcú meniť správanie občana alebo firiem (napríklad environmentálne dane), alebo sú zamerané len na naplnenie štátneho rozpočtu. Pri tomto zvýšení bankového odvodu sa však napĺňa len druhá časť konštatovania.


A teraz podrobne celé odpovede panelistov:

Libor Melioris, ekonóm

V ideálnom svete by vlastnícke práva boli jasne vymedzené a ľahko prevoditeľné. Neexistovali by monopoly. Krach jednej firmy by nemal vplyv na ostatných. V takom svete by neexistovali sektorové dane. V reálnom svete existujú banky, prirodzené monopoly, firmy, ktoré neplatia dane, a podniky, ktoré viac zdaňujú aj v pravicovom Čile.

Banky:

Banky by mali platiť vyššie dane než ostatné firmy, lebo ich podnikanie je pre spoločnosť nákladnejšie a nebezpečnejšie. Finančné problémy výrobcov vinylových platní nezaujímajú nikoho okrem malého počtu fanúšikov.

Keď majú problémy banky, tak sa trasie celý demokratický systém. Banky nemôžu skrachovať a z problémov ich vždy vytiahne štát.

Účet splácajú všetci občania a je prirodzené, že sa hnevajú. Je oprávnené žiadať od majiteľov bánk, aby si z ich zisku zobrala spoločnosť viac, než je zvykom.

Google:

Existujú firmy, ktoré v dnešnom daňovom systéme odmietajú platiť dane. Ide najmä o digitálne korporácie. Takým firmám treba vymyslieť špeciálne dane. Návrh od OECD leží na stole. Musí sa na ňom zhodnúť celá Európska únia. Inak nebude mať zmysel.

Vodárne:

V prípade prirodzených monopolov (vodárne, kanalizácie, dodávky elektriny, tepla, plynu) sa hýbeme v trojuholníku. Prvý vrchol sa volá príjem štátu, druhý koncová cena pre spotrebiteľa a tretí efektivita. Neschopný štát vie dosiahnuť jeden vrchol. Schopný dva. Tri nezvládne ani Chuck Norris. Treba si vybrať.

Zdaňovanie v Čile:

Počas vlády masového vraha Augusta Pinocheta skupina pravicových ekonómov úspešne zreformovala hospodárstvo Čile. Deregulovali, privatizovali, prekresľovali dôchodkový a daňový systém. Zaviedli nízke a rovné dane na prácu aj na zisky firiem. S jednou jedinou výnimkou.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Kým národ v lete objavuje krásy Slovenska, Hegerovi analytici potichu kreslia plán, ako ho zmeniť
  • Komodity: Cena zlata dnes dosiahla nový rekord, prvýkrát v histórii prekonala hranicu 2000 dolárov za uncu
Zdieľať

Minister financií Heger: Ak vám 15 minút klikania nestojí za 180 eur, tak tú pomoc nepotrebujete

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak vám 15 minút klikania nestojí za 180 eur, tak tú pomoc nepotrebujete, hovorí minister financií Heger v debate o tom, či vláda zvládla pomoc podnikateľom. Vraví aj, že za rozhodnutím nezvýšiť limity pomoci nebol premiér Matovič, ako sa traduje.

Minúta po minúte

Zdieľať

Americké akcie sa dnes posilnili vďaka nádeji na dohodu politikov týkajúcu sa ďalších stimulačných opatrení, ktoré by americkej ekonomike pomohla čeliť negatívnym vplyvom koronavírusu.

  • Dow Jonesov index si pripísal 0,62 percenta a uzavrel na 26 828,47 bodu
  • Index S&P 500 vzrástol o 0,36 percenta na 3306,51 bodu
  • index Nasdaq sa zvýšil o 0,35 percenta na 10 941,17 bodu

Šéf demokratickej senátnej menšiny Chuck Schumer dnes vyhlásil, že rokovania s Bielym domom o nových opatreniach na podporu ekonomiky sa vyvíjajú správnym smerom.

Na devízovom trhu dnes americký dolár mierne oslaboval voči košu popredných mien. Samotné euro si voči doláru okolo 22.00 h SELČ pripisovalo zhruba 0,3 percenta a pohybovalo sa tesne nad hranicou 1,18 USD.

Dolár je v poslednom čase pod tlakom v súvislosti s obavami, že hospodárstvo USA sa bude z koronakrízy zotavovať pomalšie ako iné vyspelé ekonomiky. „Postoj k doláru zostáva negatívny pre prevládajúce obavy z rozsahu pandémie v USA a jej ničivých vplyvoch na ekonomiku,“ uviedol analytik Piotr Matys zo spoločnosti Rabobank. (čtk, reuters)

Zdieľať

Svetový obchod tento rok vinou koronavírusu klesne o 13 %, predpokladá odchádzajúci šéf WTO. Pokles by mal byť omnoho miernejší ako prepad o 32 percent, o ktorom hovoril najpesimistickejší scenár.

Roberto Azevedo upozornil, že vo WTO panujú čím ďalej väčšie obavy z toho, že krajiny majú ako reakciu na koronakrízu tendenciu posilňovať svoju sebestačnosť. Varoval, že koncentrácia produkcie v určitej krajine prináša nebezpečenstvo rôznych šokov.

Krajiny by sa tak mali podľa neho snažiť diverzifikovať svojich dodávateľov. (čtk, reuters)

Zdieľať

Írska letecká spoločnosť Ryanair v júli prepravila 4,4 milióna cestujúcich, to predstavuje medziročný pokles o približne 70 %. Odborníci však takýto výsledok očakávali vzhľadom na cestovné obmedzenia spojené s pandémiou.

Najväčšia nízkonákladová letecká spoločnosť v Európe sa po zmiernení blokád od 1. júla vrátila k pravidelnejšiemu letovému poriadku. Napriek tomu vypravila minulý mesiac len asi 40 % z „normálneho“ júlového počtu letov. Takzvaný faktor obsadenosti írskej leteckej spoločnosti dosiahol pritom 72 %.

Ryanair zároveň uviedol, že počas prvého mesiaca od návratu na oblohu očakával viac cestujúcich, vyše 4,5 milióna. Letecká spoločnosť minulý týždeň znížila svoj ročný cieľ v počte cestujúcich o štvrtinu a varovala, že druhá vlna nového koronavírusu by mohla viesť k ešte väčšiemu úbytku pasažierov. (tasr)

Zdieľať

Britániu zasiahol následkom brexitu odliv mozgov do EÚ, tvrdí štúdia sociológov. Tento exodus je porovnateľný s tými, ktoré spôsobili veľké sociálne alebo ekonomické krízy.

Rozbor oficiálnych štatistík, vypracovaný Oxfordskou univerzitou a Berlínskym výskumným partnerstvom, ako aj Sociologickým centrom WZB so sídlom v Berlíne, ukázal, že migrácia zo Spojeného kráľovstva do ostatných krajín EÚ stúpla o 30 percent, z približne 57 000 ročne v rokoch 2008 – 2015 na vyše 73 000 ročne v rokoch 2016 – 2018.

Najväčší počet ľudí prišiel zo Spojeného kráľovstva do Španielska, za ním nasledovalo Francúzsko.

„Tento nárast v počtoch má rozsah, aký by človek čakal, keď krajinu zasiahne veľká ekonomická alebo politická kríza,“ uviedol spoluautor správy Daniel Auer.

Migrácia medzi 27 krajinami, ktoré teraz tvoria EÚ, bola v rovnakom období pomerne ustálená, zistili výskumníci.

Počet Britov snažiacich sa získať pas niektorej z krajín EÚ takisto prudko stúpol, a to o vyše 50 percent. V Nemecku vzrástol počet žiadostí o 2000 percent. (tasr, čtk, ap)

Zdieľať

Zamestnávatelia združení v Asociácii strojárskeho a elektrotechnického priemyslu navrhujú zrušiť koncesionárske poplatky. Financovanie RTVS prostredníctvom poplatkov považujú za neefektívne a zaťažujúce občanov i zamestnávateľov.

Negatívny efekt sa podľa nich pritom zvýrazňuje práve v súčasnom ekonomicky neistom období. Asociácia to uviedla v reakcii na pripravovanú legislatívnu novelu, ktorá má riešiť model financovania RTVS.

„Vláda by v súčasnej situácii nemala zamestnávateľom odčerpávať finančné zdroje, ktoré tak nutne potrebujú na udržanie svojej prevádzkyschopnosti. Ak má záujem o služby, ktoré poskytuje RTVS, oveľa efektívnejšie by bolo priame financovanie zo štátneho rozpočtu,“ uviedol prezident ASEP Jozef Špirko.

Takéto financovanie prijaté ústavným zákonom by bolo podľa asociácie nielen systematickým opatrením pomáhajúcim občanom a zamestnávateľom, ale aj garanciou stabilného financovania RTVS, nezávislého od vôle politikov, ktorí sú aktuálne pri moci.

Ministerstvo kultúry avizovalo prípravu novely týkajúcu sa úpravy modelu financovania RTVS, na portáli právnych predpisov vydalo predbežné oznámenie. Cieľom úpravy je podľa rezortu vytvoriť optimálne podmienky na naplnenie zákonných úloh, modernizáciu a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb pri zachovaní verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS.

Modelom financovania sa zaoberá aj pracovná skupina zriadená ministerkou kultúry Natáliou Milanovou. Šéfka rezortu je zástankyňou zachovania aspoň určitej formy úhrad verejnosti.

Súčasný šéf RTVS Jaroslav Rezník preferuje koncesionárske poplatky ako súčasť hybridného systému, ktorým sa financuje väčšina verejnoprávnych médií v členských krajinách Európskej vysielacej únie. Koncesionárske poplatky dopĺňa suma, ktorou sa zo štátneho rozpočtu vykrýva výpadok v príjmoch z úhrad verejnosti, ktorý vzníká úplným alebo čiastočným oslobodením niektorých skupín obyvateľstva od povinnosti platby. (tasr)

Zdieľať

Cena zlata dnes dosiahla nový rekord, keď prvýkrát v histórii prekonala hranicu 2000 dolárov za uncu. Dôvodom sú obavy z druhej vlny pandémie a jej dôsledkov pre ekonomiku.

Investori preto vyhľadávajú tzv. bezpečné prístavy pre svoje peniaze a práve zlato je v neistých časoch považované za bezpečnú investíciu.

Cena zlata dosiahla v utorok o 18.20 h SELČ rekordných 2018,80 dolára (1715,94 eura) za uncu. Bola tak o 1,64 % vyššia ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.

Následne sa však vrátila späť pod dvojtisícovú hranicu. Krátko pred 19.00 SELČ sa pohybovala okolo 1997 dolárov, oproti pondelku si tak pripisovala zhruba percento.

Od začiatku roku už vzrástla cena zlata takmer o tretinu, podporujú ju negatívne hospodárske dôsledky koronavírusovej krízy. (tasr, čtk)

Zdieľať

Na určenie výšky dotácie na výstavbu nájomných bytov by sa mohli stanoviť dve pásma. Dotácia by mohla byť vo výške 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nepresahuje 52 štvorcových metrov, a 35 % z obstarávacích nákladov, ak je od 52 do 60 m2.

Vyplýva to z návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní z dielne ministerstva dopravy a výstavby, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

V prípade výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu navrhuje rezort stanoviť ďalšie pásmo – dotácia môže byť do výšky 75 % z obstarávacích nákladov bez ohľadu na priemernú podlahovú plochu. Podľa predbežných vyčíslení rezortu si vytvorenie ďalších pásiem môže vyžadovať ďalšie finančné zdroje vo výške jedného milióna eur.

Rezort si od novej legislatívy sľubuje zjednodušenie pravidiel, čo znamená zvýšenie poskytovanej dotácie. Nový zákon by okrem iného mal ošetriť aj výklad niektorých pojmov. Môžu sa zmeniť napríklad „oprávnené náklady“ na „obstarávacie náklady“.

Vďaka novému zákonu by sa mali rozšíriť aj možnosti poskytovania dotácie na obstaranie nájomného bytu nadstavbou alebo prístavbou ďalšej budovy na bývanie. Zo zákona sa zároveň môže vypustiť podmienka, na základe ktorej museli žiadatelia obstarávať minimálne štyri nájomné byty, ak ich nadstavovali, pristavovali alebo vznikli stavebnou úpravou existujúcej budovy.

Mohla by sa zmeniť i definícia kúpy nájomného bytu – žiadatelia by mohli obstarať nájomný byt aj od druhého, respektíve neskoršieho vlastníka bytu. Takto by sa mohli na nájomné byty zmeniť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby. Naďalej to však budú musieť byť novostavby, ktoré boli stavebným úradom dané do užívania menej ako tri roky pred podaním žiadosti.

Z legislatívy rezort navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať a predložiť záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby. Tvrdí, že táto povinnosť v praxi stratila svoje opodstatnenie.

Zákon však môže priniesť aj nové povinnosti. Na rozšírenie možností výstavby nájomných bytov aj nadstavbou by chcel rezort zaviesť povinnosť, aby všetky technické zariadenia budovy boli vymenené najviac päť rokov pred podaním žiadosti alebo aby boli vymenené počas realizácie stavebných úprav.

Nový zákon by mohol začať platiť od 1. januára budúceho roka. Pre žiadosti podané od 1. januára 2023 by mohla pribudnúť ďalšia podmienka poskytnutia dotácie – minimálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov bude musieť byť vhodných pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. (tasr)

Zdieľať

Hays Travel zvažuje prepustenie 878 ľudí, čo je takmer pätina zamestnancov. Britskú cestovku, ktorá kúpila touroperátora Thomas Cook, tlačí do škrtov karanténa pre ľudí prichádzajúcich zo Španielska a ďalšie opatrenia súvisiace s koronakrízou.

Od soboty sa britské firmy musia podieľať na vládnej podpore zamestnancov na nútenej dovolenke a odvádzať im zdravotné a sociálne poistenie.

Hays po krachu Thomasa Cooka prevzala sieť jeho britských kamenných pobočiek aj 2-tisíc zamestnancov. Majitelia John a Irene Haysovci uviedli, že povinná karanténa cestujúcich zo Španielska viedla k zrušeniu tisícov prázdninových pobytov.

Dvojtýždňovú karanténu zaviedla britská vláda pre ľudí prichádzajúcich zo Španielska 25. júna. Neskôr bolo opatrenie rozšírené popri pevnine aj na španielske ostrovy. (čtk, bbc)

Zdieľať

Po získaní kolaudačného rozhodnutia na prvú etapu križovatky Jarovce, ako súčasti stavby diaľnice D4 a cesty R7, sa v stredu začne s otváraním novopostavených rámp. Začne sa aj príprava druhej etapy križovatky Jarovce v Bratislave, informovala spoločnosť D4R7 Construction.

V stredu bude otvorená diaľnica D4 v smere Kittsee – Jarovce, zároveň však bude uzatvorený zjazd Jarovce – diaľnica D2 Maďarsko a zjazd Kittsee – D2 Maďarsko.

Vo štvrtok (6. augusta) bude otvorený zjazd D2 Maďarsko – Jarovce a taktiež zjazd D2 Petržalka – Jarovce.

„Zjazd v smere Jarovce – D2 Petržalka zostáva otvorený, a to do znovuotvorenia cesty III/1020 Jarovce – Petržalka, ktoré je predpokladané koncom augusta,“ doplnila spoločnosť. (tasr)

Zdieľať

Francúzsko vyplatí poskytovateľom domácej starostlivosti príplatok 500 eur za zvýšené úsilie v období pandémie koronavírusu, oznámil prezident Emmanuel Macron. Odmeny v celkovej výške 160 mil. eur dostane 320-tisíc pracovníkov.

„Títo muži a ženy boli opomenutí pri vyplácaní koronavírusových prémií,“ vyhlásil Macron. Združenie poskytovateľov domácej starostlivosti v júni kritizovalo rozhodnutie vlády vyplatiť koronaprémie iba zdravotníkom a pracovníkom v domovoch s opatrovateľskou službou.

Štát argumentoval, že tieto príplatky nemôže vyplácať, pretože domácu starostlivosť majú v gescii miestne samosprávy. Podľa dohody napokon peniaze poskytnú rovným dielom štát a samospráva.

Poskytovatelia domácej stratostlivosti sa vo Francúzsku starajú o 800-tisíc ľudí so zníženou schopnosťou pohybu a 300-tisíc osôb so zdravotným postihnutím. Bonus má byť vyplatený do Vianoc. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať