Denník N

Kedy sú banková a iné sektorové dane v poriadku? (v Paneli expertov E odpovedá 16 ekonómov)

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

V akej situácii je vhodné, aby štát vyberal sektorové dane podobné bankovému odvodu? 

Odpovedajú Vašáková, Mikloš, Čechová, Kažimír, Bláhová, Hirman, Haluš a Baláž, Suďa, Kahanec, Tóth, Molnárová, Novysedlák, Melioris, Letovanec a Ovčarik.

Viktor Novysedlák, riaditeľ kancelárie Rozpočtovej rady: Špeciálnymi režimami zdaňovania sa otvorila Pandorina skrinka, ktorá dala politikom signál, že je možné zdaniť kohokoľvek akokoľvek a zároveň vytvoriť ilúziu, že spotrebiteľov sa to nijako negatívne nedotkne.


Ivan Mikloš, bývalý minister financií: Špeciálna regulácia je v bankách potrebná, určite však nie v podobe bankovej dane, o to viac nie, že jej výnos má kryť predvolebné kupovanie si popularity zo strany nekompetentných populistov a ekonomických ignorantov, ktorí neboli ani za dlhé hojné ekonomické roky schopní dať verejné financie do poriadku.


Martin Haluš, Inštitút environmentálnej politiky: Riešiť vysokú ziskovosť konkrétneho sektoru osobitnou daňou je škrabanie sa cez hlavu.


Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií: Pri sektorových daniach a opatreniach je najdôležitejšie, aby boli primerané a dočasné.


Libor Melioris, ekonóm: Banky by mali platiť vyššie dane než ostatné firmy, lebo ich podnikanie je pre spoločnosť nákladnejšie a nebezpečnejšie. Finančné problémy výrobcov vinylových platní nezaujímajú nikoho okrem malého počtu fanúšikov. Keď majú problémy banky, tak sa trasie celý demokratický systém. Banky nemôžu skrachovať a z problémov ich vždy vytiahne štát.


Renáta Blahová, daňová poradkyňa BMB Partners: Je povšimnutiahodné, že nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Podľa našej štúdie Taxparency® finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 miliónov eur, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach do slovenského štátneho rozpočtu.

Martin Kahanec, ekonóm: Sektorové dane teda nie sú tabu, avšak mali by sa uplatňovať minimálne, len ak sú dostatočne silné dôvody na ich uplatnenie. Medzi takéto dôvody patrí ochrana životného prostredia, čo je presvedčivý argument pre zavedenie takzvanej uhlíkovej dane.


Vladimír Baláž, prognostik SAV: Sektorová daň by bola vhodná, ak by napríklad malá skupina bánk utvorila kartel a sťažila a zdražila prístup k finančným produktom pre určitú skupinu klientov. Výnosy z odvodu by sa použili na kompenzáciu klientov.


Katarína Čechová, špecialistka na obchodné právo: V žiadnej situácii nie je vhodné stanoviť sektorové dane. Sú nesystémové, deformujú rovnosť v podnikaní a prostredie na trhu.


Ján Tóth, bývalý viceguvernér NBS: Dlhodobé zdaňovanie vkladov vo forme bankového odvodu môže zapríčiniť straty a odchod najmenších bánk, a teda zhoršenie súťaže medzi bankami.


Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk: Čo ma v tejto súvislosti zaráža viac, je, že nové dane zvažujeme na prahu ekonomického spomalenia, po rokoch pompézneho hospodárskeho rastu, ktorého výsledkom mali byť tučné rezervy na vyššie výdavky v horších časoch. Nevyšlo to. Opäť.


Lívia Vašáková, analytička zastúpenia EK na Slovensku: Na európskej úrovni máme napríklad pravidlá pre minimálne sadzby spotrebných  daní, ktoré zaťažujú palivá, a tak limitujú ich spotrebu. Ďalším príkladom je snaha o celoeurópske zavedenie dane z finančných transakcií s cieľom získať adekvátny príspevok z finančného sektora na financovanie jeho záchrany v čase krízy.


Karel Hirman, energetický analytik: Ak by nejaké sektorové dane mali prísť do úvahy, tak len v situácii, kde samotný štát výrazne ovplyvňuje priamo svojimi rozhodnutiami ziskovosť firiem daného sektora. A to je napríklad sektor prirodzených monopolov v energetike a niektorých iných sektorov, ktorých podnikanie a miera ziskovosti je zo zákona regulovaná štátom a regulačnými orgánmi.


Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk: Sektorové dane nie sú dobrým riešením, považujeme ich za nástroj, ktorý deformuje trhový mechanizmus.


Maroš Ovčarik, odborník na investície: Rentabilita kapitálu slovenských bánk (ROE) za minulý rok bola na úrovni 9 %. V Čechách a v Maďarsku je to 14 %, teda banky tam sú výrazne ziskovejšie. V otvorenej ekonomike to napríklad znamená, že ak sa materská banka s pobočkami v týchto štátoch bude rozhodovať, kam zainvestuje (do nových produktov, do digitalizácie, apod.), Slovensko bude ťahať za kratší koniec.


Miriama Letovanec, Implementačná jednotka úradu vlády: Zavedenie takýchto daní by si malo vždy odpovedať,  či chcú meniť správanie občana alebo firiem (napríklad environmentálne dane), alebo sú zamerané len na naplnenie štátneho rozpočtu. Pri tomto zvýšení bankového odvodu sa však napĺňa len druhá časť konštatovania.


A teraz podrobne celé odpovede panelistov:

Libor Melioris, ekonóm

V ideálnom svete by vlastnícke práva boli jasne vymedzené a ľahko prevoditeľné. Neexistovali by monopoly. Krach jednej firmy by nemal vplyv na ostatných. V takom svete by neexistovali sektorové dane. V reálnom svete existujú banky, prirodzené monopoly, firmy, ktoré neplatia dane, a podniky, ktoré viac zdaňujú aj v pravicovom Čile.

Banky:

Banky by mali platiť vyššie dane než ostatné firmy, lebo ich podnikanie je pre spoločnosť nákladnejšie a nebezpečnejšie. Finančné problémy výrobcov vinylových platní nezaujímajú nikoho okrem malého počtu fanúšikov.

Keď majú problémy banky, tak sa trasie celý demokratický systém. Banky nemôžu skrachovať a z problémov ich vždy vytiahne štát.

Účet splácajú všetci občania a je prirodzené, že sa hnevajú. Je oprávnené žiadať od majiteľov bánk, aby si z ich zisku zobrala spoločnosť viac, než je zvykom.

Google:

Existujú firmy, ktoré v dnešnom daňovom systéme odmietajú platiť dane. Ide najmä o digitálne korporácie. Takým firmám treba vymyslieť špeciálne dane. Návrh od OECD leží na stole. Musí sa na ňom zhodnúť celá Európska únia. Inak nebude mať zmysel.

Vodárne:

V prípade prirodzených monopolov (vodárne, kanalizácie, dodávky elektriny, tepla, plynu) sa hýbeme v trojuholníku. Prvý vrchol sa volá príjem štátu, druhý koncová cena pre spotrebiteľa a tretí efektivita. Neschopný štát vie dosiahnuť jeden vrchol. Schopný dva. Tri nezvládne ani Chuck Norris. Treba si vybrať.

Zdaňovanie v Čile:

Počas vlády masového vraha Augusta Pinocheta skupina pravicových ekonómov úspešne zreformovala hospodárstvo Čile. Deregulovali, privatizovali, prekresľovali dôchodkový a daňový systém. Zaviedli nízke a rovné dane na prácu aj na zisky firiem. S jednou jedinou výnimkou.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Banky a poisťovne

Panel expertov

Ekonomika

Teraz najčítanejšie