Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kmotrík dostal povolenie na vežu a byty pri Sade Janka Kráľa bez súhlasu Bratislavy aj Petržalky

Vizualizácia Green Parku. Zdroj - RV Development 3
Vizualizácia Green Parku. Zdroj – RV Development 3

Petržalský starosta Bajan nechal rozhodovanie o veľkom Kmotríkovom projekte Green Park na štát a jeho následník Hrčka to už nedokázal zastaviť. Zaskočení sú aj u primátora Valla.

Ivan Kmotrík má bližšie k ďalšiemu veľkému developerskému projektu v Bratislave. Stavia byty v bezprostrednom susedstve Sadu Janka Kráľa. Projekt sa volá Green park, ide o jednu 100 metrov vysokú vežu a viacero nižších budov a zelené sú na vizualizáciách strechy a rastliny na balkónoch.

Projekt dostal povolenie za netradičných okolností. Územné rozhodnutie väčšinou vydávajú stavebné úrady mestských častí. Petržalka však v tomto prípade žiadne slovo nemala. Rozhodol okresný úrad, ktorý patrí priamo pod ministerstvo vnútra a tieto úrady po krajine riadia nominanti vládnych strán.

Bratislavský magistrát zostal rozhodnutím zaskočený – projektu totiž doteraz ani nedal záväzné stanovisko, ktoré je potrebné pre každý veľký investičný zámer.

Starosta Petržalky Ján Hrčka hovorí, že v rozhodnutí našiel niekoľko porušení územného konania a zvažuje aj podnet na generálnu prokuratúru. Prekáža mu aj to, že komplex má vzniknúť pri najväčšom bratislavskom parku.

Pod územným rozhodnutím je podpísaný vedúci Odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Bratislava Tomáš Mateička.

Tam, kde stál štadión Artmedie

Začiatok Petržalky je pre developerov lukratívny

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Povoľte nám testovať, rozprávajte sa s nami, chceme len, aby to fungovalo, kričia firmy
  • Testovanie: Dobrovoľníci pri testovaní dostanú odmenu, aj keď nebudú pracovať ako dohodári
  • Financie: Tohtoročný prepad rozpočtu dosiahne 6,9 miliardy eur, teda 7,7 % HDP, predpokladá rozpočtová rada
  • Zmenky: Arca prvý raz spochybnila svoju povinnosť vyplatiť zmenky, cez ktoré si požiačala zhruba 600 miliónov eur
  • Energie: ÚRSO potvrdil zníženie cien plynu pre domácnosti a malé firmy
  • Firmy: PMÚ dal pošte pokutu 330-tisíc za neskoré a nepravdivé podklady
  • Financie: ECB ponechala svoju menovú politiku bez zmien, zároveň avizovala jej možnú úpravu v decembri
  • USA: Ekonomika USA v 3. štvrťroku rástla v prepočte na celý rok o rekordných 33,1 %, prispela k tomu vládna  pomoc
  • Automobilky: Koncern Volkswagen sa vrátil k zisku, prispel k nemu predaj luxusných áut v Číne
  • Trhy: Ceny ropy ďalej klesajú, Brent padol pod 38 dolárov
  • Pomoc: Aké zmeny budú platiť v Prvej pomoci
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Šéf štátnych teplární Lopatka: S prvým zlacňovaním tepla sme neskončili. Možnosti ďalších úspor sú všade, kam siahneme

Šéf MH Manažmentu Ľuboš Lopatka. Foto N - Tomáš Benedikovič
Šéf MH Manažmentu Ľuboš Lopatka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Budúcoročné zlacňovanie tepla zo štátnych teplární nemusí byť podľa ich šéfa Ľuboša Lopatku posledné. Pri zefektívňovaní teplární sme len na začiatku, tvrdí Lopatka v rozhovore pre Denník E. „Možnosti ďalších úspor sú prakticky všade, kam siahneme.“

Potravinári presviedčajú zamestnancov na testovanie aj videom a tyčinkami. Niektorí chcú testy kontrolovať

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

V potravinárstve panuje nervozita z testovania. Firmy často fungujú sedem dní v týždni a neúspešne žiadajú o výnimočný režim testovania. „Na základe nedomysleného rozhodnutia vlády si nemôžeme dovoliť ohroziť zásobovanie obyvateľstva,“ píše Tatranská mliekareň.

Minúta po minúte

Spoločnosť VGP buduje logistický park v blízkosti cesty E58, v katastri obce Bernolákovo. Na ploche 58 hektárov vznikne viac ako 250 000 štvorcových metrov priemyselných a logistických priestorov, prvý nájomca, spoločnosť Geis, ho začne využívať od leta 2021.

Spoločnosť Continental v Púchove nebude testovať zamestnancov vo svojich priestoroch. Odporučila im, aby sa zúčastnili na celoplošnom testovaní na odberných miestach v mieste ich bydliska.

Limitujúcimi faktormi pre rozhodnutie netestovať v priestoroch spoločnosti bola časová tieseň pre zabezpečenie požiadaviek na testovanie a neustále sa meniace podmienky pre zamestnávateľov.

„Spoločnosť Continental v Púchove zatiaľ nevykonáva priebežné testovanie svojich zamestnancov počas bežnej prevádzky. V záujme ochrany zdravia a životov sú v našej spoločnosti dodržiavané všetky vládne nariadenia a interné opatrenia na zamedzenie šírenia pandémie. Spoločnosť ponúkla mestu Púchov svoje kapacity na zriadenie testovacieho miesta v rámci plošného testovania. Keďže mesto disponuje dostatočným počtom miest, ktoré spĺňajú zdravotné a hygienické požiadavky na plošné testovanie, radnica túto ponuku nevyužije,“ uviedla hovorkyňa Continentalu Katarína Pavlisová.

Ako dodala, spoločnosť Continental si je vedomá vplyvu celoplošného testovania na zachovanie výroby vo svojich závodoch. Konkrétne prevádzkové opatrenia sú pripravení prijať okamžite po informácií o počte zamestnancov, ktorým nariadia povinnú karanténu.

„Už v súčasnosti sme prijali opatrenia formou pozitívnej motivácie našich zamestnancov pre elimináciu možných negatívnych dosahov na našu spoločnosť. Veríme, že spoločným úsilím nás všetkých sa nám podarí znížiť straty, ktoré môžu vzniknúť nezabezpečením výroby a nesplnením dodávok našim zákazníkom,“ uzavrela Pavlisová. (tasr)

Billa na Slovensku vlani zvýšila tržby o 8 % na 657 miliónov eur a udržala si piatu pozíciu na trhu. Čistý zisk reťazca klesol o vyše tri pätiny na 2,38 milióna eur, čo je najmenej od roku 2016.

„K poklesu zisku prispeli najviac rýchlo rastúce náklady na brigádnikov a dotvorenie rezerv na pokuty a súdne spory,“ hovorí hlavný analytik Finstat.sk Pavol Suďa. Billa vlani premenila na čistý zisk ani nie pol centa z každého eura tržieb.

Na konci vlaňajška reťazec zamestnával vyše 4-tisíc pracovníkov. Každý mu v prepočte vygeneroval čistý zisk menej ako 600 eur, no osobné náklady na pracovníka presiahli 16-tisíc eur.

Podľa Suďu mali lacnejších zamestnancov v sektore len niektoré firmy zo skupiny Coop Jednota či skrachovaná maloobchodná sieť Kačka.

Viac o sieti Billa na Slovensku:

  • Vstúpila na slovenský trh v roku 1993 ako prvý z veľkých zahraničných obchodných reťazcov.
  • Je lídrom v segmente supermarketov, v súčasnosti ich prevádzkuje 155 a zamestnáva vyše 4 500 ľudí.
  • Na konci septembra otvorila prvú prevádzku miniBilla vo Valaskej, novým konceptom cieli na zákazníkov v menších mestách a obciach.

Zotavovanie ekonomiky eurozóny sa nečakane rýchlo spomaľuje, varovala šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová. Banka signalizuje ďalšie uvoľnenie menovej politiky v decembri.

Lagardová po zasadnutí Rady guvernérov ECB vyhlásila, že ekonomika eurozóny „stráca dynamiku rýchlejšie, než sa očakávalo“. Rýchle šírenie nového koronavírusu a prijímanie nových reštriktívnych opatrení „prispievajú k zhoršovaniu krátkodobých vyhliadok“. Ekonomické indikátory signalizujú „utlmenie ekonomickej aktivity“ na konci roka.

Rada guvernérov ECB vo štvrtok v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. Kľúčová sadzba ECB zostala na nule, depozitná sadzba na -0,50 % a sadzba na jednodňové refinančné operácie na 0,25 %. ECB tiež bude pokračovať v programoch nákupov aktív.

Rada guvernérov uviedla, že v súčasnej situácii existuje veľké riziko zhoršenia ekonomických vyhliadok eurozóny. Preto bude pozorne sledovať prichádzajúce informácie týkajúce sa napríklad dynamiky pandémie, perspektív potenciálnych vakcín či vývoja kurzu eura.

V decembri na základe aktualizovaných prognóz prehodnotí ekonomické vyhliadky a riziká a pristúpi k rekalibrácii všetkých nástrojov, aby pomohla zmierniť následky pandémie a zabezpečila podporu zotavovania ekonomiky. (tasr)

Lidl si posilnil pozíciu druhého najväčšieho reťazca na Slovensku podľa tržieb a priblížil sa na dosah lídra trhu Tesco. Nemecký diskont za rok do februára zvýšil tržby o 11 % na 1,37 miliardy eur a za Tescom zaostal o zhruba 64 miliónov.

Lidl potvrdil pozíciu najziskovejšieho obchodníka na slovenskom trhu so ziskom 113,4 milióna eur, čo je jeho doterajší rekord. Zároveň má najvyššiu rentabilitu tržieb, z každého utŕženého eura mu vlani zostalo v čistom viac ako 8 centov.

Zisk Lidla stúpol medziročne len o 1 %, v uplynulých rokoch bol zvyknutý na podstatne rýchlejšie tempo rastu.

Čo hovorí analytik

Podľa hlavného analytika Finstat.sk Pavla Suďu sa Lidl stal trhovým lídrom podľa obchodnej marže, čo je rozdiel medzi tržbami za predaj tovaru a nákladmi na jeho obstaranie.

Vlani dosiahla bezmála 372 miliónov eur, medziročne mu stúpla o 9 %. Rýchlejší rast obchodnej marže podľa Suďu zaznamenal iba sesterský Kaufland.

Lidl v uplynulom roku evidoval najrýchlejší prírastok počtu zamestnancov, v priemere ich mal vyše 5-tisíc. „Má síce najvyššie osobné náklady na zamestnanca (19 357 eur) v slovenskom maloobchode, no s obrovským náskokom pred ostatnou konkurenciou aj najvyšší čistý zisk na pracovníka (vyše 22-tisíc eur),“ hovorí Suďa.

Ďalšie fakty o slovenskom Lidli:

  • Ku koncu februára prevádzkoval 142 predajní, medziročne ich počet zvýšil o osem. V súčasnosti má 145 obchodov, naposledy otváral v novom prešovskom obchodnom centre Novum.
  • Prevádzkuje tri distribučné centrá v Nemšovej, Prešove a najmladšie v Seredi, kde rozširuje sklad o štvrtinu pôvodnej plochy.
  • Na slovenský trh vstúpil v roku 2004 ako posledný z veľkých zahraničných reťazcov. Od roku 2011 má samostatný manažment pre slovenské aktivity.

Slovenské elektrárne sa pridali k firmám, ktoré budú testovať svojich zamestnancov na covid-19. Dostali súhlas otestovať zamestnancov vo svojej réžii v piatok 30. októbra a ďalší piatok 6. novembra.

„Celkovo chceme otestovať vyše 4 300 zamestnancov na určených lokalitách. Intenzívne pracujeme na príprave testovania, máme dohodnuté potrebné kapacity, lekárov, zdravotné sestry, medikov so skúsenosťami, ktorí budú toto testovanie fyzicky realizovať,“ uviedla hovorkyňa elektrární Oľga Baková.

Elektrárne chcú pomôcť zamestnancom, ktorí tak nebudú musieť absolvovať testovanie v mieste bydliska, no zároveň získajú prehľad o počte pozitívne testovaných, ktorí nebudú môcť nastúpiť na pracovisko. „Cieľom je zabezpečiť spoľahlivosť a plynulosť výroby a dodávok elektriny,“ dodala Baková.

Slovenské elektrárne intenzívne pracujú na pláne plošného testovania svojich zamestnancov na covid-19 už niekoľko týždňov. Súčasťou plánu je nákup antigénových testov aj s prístrojmi na vyhodnocovanie výsledkov, zabezpečenie prostriedkov na zaistenie bezpečného vykonania testovania a zdravotníckeho personálu. Testovanie by chceli zabezpečiť v pravidelných intervaloch až do zlepšenia epidemickej situácie. (tasr)

ECB podľa očakávaní ponechala svoju menovú politiku bez zmien, zároveň avizovala jej možnú úpravu v decembri. Základná úroková sadzba zatiaľ zostáva na rekordnom minime 0 %, nemení sa ani program nákupu dlhopisov.

Centrálna banka uviedla, že v decembri s ohľadom na rast počtu prípadov nákazy koronavírusom znovu prehodnotí menovú politiku. Podľa ekonómov sa chystá zvýšiť nákupy dlhopisov.

ECB už tento rok podnikla sériu mimoriadnych opatrení na podporu inflácie a ekonomiky zasiahnutej pandémiou. HDP eurozóny v 2. štvrťroku klesol oproti predchádzajúcim trom mesiacom o rekordných 11,8 %. (čtk, reuters)

Ekonomika USA v 3. štvrťroku rástla v prepočte na celý rok o rekordných 33,1 %. Prispela k tomu vládna koronavírusová pomoc v objeme viac ako 3 bilióny dolárov, ktorá podporila najmä výdavky spotrebiteľov.

Prvý rýchly odhad vývoja HDP za júl až september zverejnilo americké ministerstvo obchodu. Tempo rastu bolo najrýchlejšie minimálne od roku 1947, keď vláda začala tieto údaje sledovať. V 2. kvartáli ekonomika klesala v dôsledku pandémie rekordným anualizovaným tempom 31,4 %.

Ekonómovia očakávali, že hospodárstvo USA vykáže v 3. kvartáli vzostup o 31 %. Do recesie sa prepadlo už tento rok vo februári, ešte skôr, než naň plne doľahla pandémia.

Kontext

Napriek výraznému oživeniu HDP zostáva pod úrovňou z posledného štvrťroka 2019. Podľa časti analytikov by sa mohla americká ekonomika zotavovať z recesie spôsobenej pandémiou rok aj viac.

Vládny balík pomoci poskytol záchranu mnohým firmám a nezamestnaným, čo povzbudilo výdavky spotrebiteľov a podporilo rast HDP. Vládne peniaze sú však už vyčerpané a dohoda o novej pomoci je zatiaľ v nedohľadne.

Po celej krajine opäť rastie počet nových prípadov covidu-19, čo prináša nové obmedzenia pre niektoré firmy, ako sú reštaurácie a bary. (čtk, reuters)

Slovenská obchodná a priemyselná komora vníma negatívne, že vláda neprijala návrh, aby každá firma s viac ako 250 zamestnancami mohla pracovníkov pretestovať. Jej predseda Peter Mihók dodal, že keby firmy zamestnancov testovali vo vlastnej réžii, testy by boli vykonané najzodpovednejšie.

„Vzhľadom na to, že celý proces testovania prebieha zo strany štátu spontánne, firmy si nemôžu nastaviť stratégiu, ako budú pôsobiť z hľadiska fungovania testovania ich zamestnancov,“ uviedol Mihók.

Tvrdí, že keby firmy svojich zamestnancov testovali vo vlastnej réžii, testy by boli vykonané najzodpovednejšie. Firma totiž na jednej strane má záujem, aby mala zdravých zamestnancov, a na druhej strane by určite neklamala pri testovaní, pretože by sa dostala do problémov, keby sa nákaza rozšírila medzi jej zamestnancami.

Z pracovnoprávneho hľadiska podľa Mihóka súčasný stav firmám neumožňuje nariaďovať zamestnancom účasť na celoplošnom testovaní, toto môže nariadiť štát v rámci núdzového stavu. „SOPK nebola veľkým fanúšikom celoplošného testovania, skôr sme boli za to, že sa má ísť po postihnutých regiónoch alebo výrazných rizikových skupinách,“ dodal Mihók.

Podľa neho tu riziko zlého testovania a výsledku stále existuje, čo môže mať veľmi výrazné a možno dnes aj ťažko predvídateľné následky na fungovanie firiem a hlavne na fungovanie ekonomiky. „Môže to ohroziť fungovanie ekonomiky z hľadiska funkčnosti firiem, z hľadiska napĺňania dodávateľsko-odberateľských vzťahov, straty trhov,“ uzavrel Mihók. (tasr)

Minister životného prostredia Ján Budaj navrhuje vznik rady vlády pre Zelenú dohodu (Green Deal). Mala by koordinovať kroky ministerstiev tak, aby boli v súlade s cieľom uhlíkovej neutrality. Členmi rady majú byť zástupcovia kľúčových ekonomických rezortov, predsedať by jej mal Budaj.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať