Keď ste mladí a nie ste zamilovaní. Ako mobily z našich životov eliminovali náhodu

Píše Madison Darbyshirová, text publikujeme s licenciou vydavateľa Financial Times

Vlani mi jedna staršia pani oznámila, že zomriem sama.

Nemyslím si však, že sa ma tým snažila uraziť. Ako sme tak sedeli pri jednom z našich každotýždenných stretnutí v jej obývačke, pozrela na mňa cez svoje okuliare s hrubými sklami, v ktorých jej oči vyzerali ako taniere. Otvorene mi povedala, že vo veku 27 rokov sú moje romantické vyhliadky mizerné.

Tancovať chodil každý

Niekoľko týždňov som ako dobrovoľníčka trávila čas s dôchodcami z nášho susedstva. Väčšinou som tam s nimi len tak sedela a popri počúvaní ich príbehov chrúmala sušienky.

Pomyslela som si, že moja excentrická kamarátka bude v otázkach lásky autoritou. Ako príťažlivá blondínka si svojho prvého, druhého aj tretieho manžela našla v povojnovej Británii na organizovaných tancovačkách, ktoré sa konali každý piatok večer v klube neďaleko Trafalgar Square. Chodil tam každý.

Keď som bola nútená priznať, že ja ani moji kamaráti podobné akcie nenavštevujeme, povzdychla si: „Ako sa chceš teda stretávať s mužmi?“

Premýšľala som, či náhodou nemôže mať pravdu.

Kaviarne a kancelárie

Aj napriek rozšíreniu techniky navrhnutej na ľahšie spoznávanie ľudí moja generácia randí menej, žení sa neskôr – ak vôbec – a má oveľa menej sexu než naši rodičia.

Boli sme odchovaní na pestrom televíznom programe, kde si sexuálne nespútaní dvadsiatnici či tridsiatnici neustále líhali do postele s atraktívnymi partnermi bez pohlavných chorôb, ktorých predtým spoznali v kaviarni či v práci.

Romániky na pracovisku sú však odvtedy už dávno tabu – čo v podstate nie je zlá myšlienka – viete však o niekom, kto za posledných desať rokov niekoho oslovil v kaviarni?

Rozdiel medzi očakávaniami a realitou totiž spôsobuje, že tento nedostatok je ešte výraznejší. Keď mi nedávno kamarát pri drinku povedal, aby som svoje výročie nechcenej abstinencie oslávila, uvedomila som si, že Sex v meste ešte má na čo odpovedať.

Pracujeme viac a za menej

Štúdie zamerané na dekódovanie sexuálneho úpadku prišli s viacerými vysvetleniami – od vplyvu makroekonómie až po obyčajný stres.

Napríklad vlani až 45 percent Britov uviedlo, že stres má na ich sexuálne životy negatívny vplyv.

Manželstvo už dlho koreluje s ekonomikou, pretože ľudia hľadajú finančné zabezpečenie ešte pred tým, než sa niekomu zaviažu. A zatiaľ čo vek vstupu do manželstva sa od objavenia antikoncepcie neustále zvyšuje, za posledné desaťročie od vypuknutia finančnej krízy tento trend ešte prudko zrýchlil.

Pochovaní pod hordou dlhov zo študentskej pôžičky, keď ceny nehnuteľností stúpajú a mzdy za infláciou zaostávajú, sa naše najtúžobnejšie pohľady upierajú na domy či byty, ktoré si nemôžeme dovoliť.

Pracujeme viac hodín s menším príjmom a často žijeme v podnájme s niekoľkými spolubývajúcimi, čo nám uberá čas aj peniaze na randenie.

Mobily eliminovali náhodu

Nemyslím si však, že mladí ľudia majú menší záujem o sex a romantiku ako naši predkovia. Vo Veľkej Británii stále 93 percent ľudí tvrdí, že sa o manželstvo usilujú.

Romantická scéna sa však dramaticky zmenila. Zoznamovacie aplikácie uľahčujúce spoznávanie nových ľudí, s ktorými by ste sa inak nikdy nestretli, po sebe zanechali dieru – stretávanie ľudí v skutočnom živote.

Mobilné telefóny neurobili nič iné ako to, že eliminovali náhodu. Moji rodičia sa napríklad stretli na koncerte v Bostone. Pochybujem, že by sa tam moja plachá mama odvážila ísť, keby jej kamarátka vopred poslala správu: „Som taaaaaak unavená,“ s ktorou má skúsenosť každé dieťa z generácie mobilných telefónov.

Aplikácie umožňujú nezadaným preskakovať od jedného kandidáta k druhému ohromujúcou rýchlosťou. Záväzné vzťahy, teda také, ktoré vyžadujú snahu a kompromis, môžu mať problém nájsť úrodnú pôdu.

Táto neformálnosť navyše viedla k neosobným praktikám ako je ghosting, pri ktorom sa partner vyparí ako duch, či breadcrumbing (trúsenie omrviniek – pozn. red.), pri ktorom jeden z dvojice posiela tomu druhému správy a ďalšie signály, no aj napriek jeho záujmu z toho žiadne rande nie je. Jedno i druhé sú mučiace procesy sprevádzané digitálnou interakciou.

Vzťah so sebou samou

Žijeme v dobe, ktorá by mala byť v otázkach sexu, sexuality a romantických preferencií otvorenejšia než ktorákoľvek predtým. V mnohých ohľadoch to tak aj platí.

Ostať slobodná je zrazu aj pre ženu akceptovateľná voľba, najmä po tom, čo herečka Emma Watsonová nedávno vyhlásila, že je šťastná vo vzťahu „so sebou samou“.

Predmanželský sex a kultúra jednorazoviek sa stáva normou, v sexualite je už viditeľné široké spektrum a polyamória či asexualita sú bežné termíny.

V ľubovoľnom okamihu môžete mať v telefóne viacero aplikácií na zoznamovanie – od Hinge, cez Bumble, Grindr až po Tinder – ktoré vám ponúknu ako na podnose nekonečné množstvo potenciálnych kandidátov.

Ale vďaka tejto hojnosti som začala túžiť po niečom úplne inom – po jednoduchosti.

Ani náznak romantiky

V jeden jesenný piatkový večer som šla do komunitného centra v Londýne na ceilidh – tradičný škótsky tanec. Keď nám povedali, aby sme sa chopili nejakého partnera – bez ohľadu na pohlavie – prekvapilo ma, koľko ľudí tam prišlo samých.

Keď už sme sa všetci držali za ruky s cudzími ľuďmi a knísali sa za zvuku huslí, bolo mi jasné, že to s romantikou nemá nič spoločné. Premýšľala som, koľko z ľudí v miestnosti sa na tento moment spoteného spojenia celý týždeň teší.

Ja budem celý ten týždeň, rovnako ako mnohí ďalší z mojej generácie, opäť online a opäť osamelá. Zrejme si zapnem Netflix a budem pritom odpovedať na správy zo zoznamky.

Ale keby to bolo na mne, radšej by som sa s vami videla na tancovačke. Po otočke by sme sa mohli presunúť k ďalšiemu partnerovi alebo žiť spolu šťastne až do smrti.

Môžem vám pripadať staromódne, no myslím si, že naša generácia sa má o sexe čo učiť aj od našich starých rodičov.