Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Pýtať sa po 30 rokoch, či sa máme lepšie, nedáva zmysel. Pýtajme sa, kto, ako a prečo sa má lepšie

  • Po troch dekádach by sme sa z materiálneho hľadiska mali lepšie takmer určite aj pri pokračovaní socializmu. Pýtať sa, či sa dnes máme lepšie, preto nemá veľký význam (jasné, že máme).
  • Produktivita práce na Slovensku aj po 30 rokoch od revolúcie dosahuje v bežných cenách len 57 % priemeru Únie, mzdy sú hlavne preto v priemere stále menej ako polovičné
  • Slovensko v pokrízových rokoch Úniu v ekonomickej výkonnosti dobieha pomalšie, Česku sa už nepribližujeme
  • Pýtajme sa kto, ako a prečo sa má dnes lepšie. Môže to pomôcť nielen spravodlivosti a spoločenskej súdržnosti, ale aj ďalšiemu dobiehaniu životnej úrovne najvyspelejších krajín

Autor je analytik VÚB banky

Výročia 17. novembra tradične zahlcujú verejnú diskusiu analýzami, či sa za nového režimu ľuďom žije lepšie ako za toho starého. Takéto bilancovanie však z hľadiska ekonomickej výkonnosti a príjmov už dávno stratilo zmysel.

Lepšie ako pred tridsiatimi rokmi sa v drvivej väčšine určite máme. Hovorí to niečo o tom, či bola Nežná revolúcia prínosom? Veľmi nie, veď aj na Kube sa dnes určite majú o čosi lepšie ako pred tridsiatimi rokmi.

Je veľmi pravdepodobné, že aj socialistické Československo by na tom po troch dekádach bolo lepšie a do svojej ekonomiky by zakomponovalo technológie a výrobné postupy, ktoré by zvýšili reálnu produktivitu práce, a tým pádom aj miestne príjmy.

Aj keď za najvyspelejšími krajinami by zrejme krajina naďalej zaostávala – podobne ako spomínaná Kuba. Mimochodom, v roku 1990 tamojší HDP na osobu v dolároch prevyšoval priemerný príjem na Slovensku. Dnes je menej ako polovičný.

Ani po 30 rokoch rýchleho rastu však Slovensko ani Česko nedobehli hospodársku výkonnosť priemeru Európskej únie, ako ukazuje graf vyššie.

V kúpnej sile miestny HDP na osobu aktuálne dosahuje 79 až 91 % priemeru EÚ28. V bežných cenách hospodárska produkcia na jedného zamestnanca dosahuje len 57 % (Slovensko), resp. 59 % priemeru Únie (Česko).

Najmä preto sú miestne mzdy voči EÚ stále menej ako polovičné. Tento rok dosiahnu hodinové mzdové náklady na Slovensku len zhruba 44 – 45 % európskeho priemeru, v Čechách asi 48 % (ich kúpna sila je našťastie vďaka nižšej cenovej hladine vyššia). Pritom pred dvadsiatimi rokmi boli československé mzdy len zlomok výšky západoeurópskych.

Zdroj: Európska komisia, Medzinárodný menový fond (MMF), Maddison Project Database

Slovensko navyše od hospodárskej krízy roku 2009 vyspelé krajiny dobieha pomalšie a Česko už dokonca vôbec.

Západným susedom sa v ostatných rokoch ekonomicky darilo viac ako krajine pod Tatrami: okrem rekordne nízkej nezamestnanosti (momentálne len 2,1 %) v HDP na osobu podľa štatistík Európskej komisie predbehli Slovinsko, Španielsko a do troch rokov môžu byť susedia vyššie aj ako Taliansko.

Stredná Európa ako celok tak postupne dobehla južnú, keď najmä Grécko, ale aj iné krajiny juhu, hospodársky zaostávali (viď graf nižšie).

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Kým národ v lete objavuje krásy Slovenska, Hegerovi analytici potichu kreslia plán, ako ho zmeniť
  • Obchod: Tržby v maloobchode v júni klesli medziročne o 1,6 %, čo je najlepší výsledok od začiatku pandémie
  • Financie: Štátna prémia na stavebné sporenie má byť aj v roku 2021 vo výške 2,5 % z ročného vkladu, najviac 70 eur
  • Komodity: Cena zlata dosiahla nový rekord, prvýkrát v histórii prekonala hranicu 2000 dolárov za uncu
Zdieľať

Minister financií Heger: Ak vám 15 minút klikania nestojí za 180 eur, tak tú pomoc nepotrebujete

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak vám 15 minút klikania nestojí za 180 eur, tak tú pomoc nepotrebujete, hovorí minister financií Heger v debate o tom, či vláda zvládla pomoc podnikateľom. Vraví aj, že za rozhodnutím nezvýšiť limity pomoci nebol premiér Matovič, ako sa traduje.

Minúta po minúte

Zdieľať

Tržby v slovenskom maloobchode v júni klesli medziročne o 1,6 %, čo je najlepší výsledok od začiatku pandémie koronavírusu. Uvoľnenie reštrikcií sa prejavilo pozitívnym medzimesačným rastom vo všetkých vybraných činnostiach obchodu.

Údaje o júnových tržbách v maloobchode zverejnil štatistický úrad na internetovej stránke. K ich zotaveniu prichádza po troch mesiacoch výraznejších prepadov, najhlbší medziročný pokles zaznamenali v apríli (-14,3 %).

Tržby sa nedostali na úroveň pred pandémiou, no u väčšiny obchodníkov sa priblížili objemu v rovnakom období vlaňajška. „Situácia je rozkolísaná, šesť zložiek podľa druhu predajní je stále v poklese, tri v raste,“ komentujú júnové dáta štatistici.

Za celý 1. polrok tržby zaostávajú za minulým rokom o 4,5 %. Lepšie sú na tom len supermarkety a hypermarkety (+5,2 %), ktoré mohli zostať otvorené aj počas koronavírusových obmedzení.

Zlepšil sa aj výber DPH

Zlepšenie maloobchodných štatistík korešponduje s údajmi o výbere DPH. Podľa údajov ministerstva financií bola už priznaná daň v júni medziročne vyššia o 4 % po troch mesiacoch poklesu.

Pozitívny trend potvrdzuje prudké júlové zlepšenie hotovostného výberu DPH. V priaznivých číslach sa odráža najmä oživenie výdavkov spotrebiteľov, ktorí začali míňať peniaze našetrené počas karantény.

Zdieľať

Ministerstvo financií navrhlo, aby štátna prémia na stavebné sporenie zostala aj v roku 2021 vo výške 2,5 % z ročného vkladu, najviac však 70 eur. Kto chce prémiu v plnej výške, bude musieť na účet stavebného sporenia vložiť 2800 eur.

Na štátnu prémiu majú nárok stavební sporitelia, ktorých príjem je nižší ako 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Kto si uzatvorí zmluvu o stavebnom sporení v druhej polovici kalendárneho roka, môže získať prémiu najviac v polovičnej výške.

Zdieľať

Americké akcie sa dnes posilnili vďaka nádeji na dohodu politikov týkajúcu sa ďalších stimulačných opatrení, ktoré by americkej ekonomike pomohla čeliť negatívnym vplyvom koronavírusu.

  • Dow Jonesov index si pripísal 0,62 percenta a uzavrel na 26 828,47 bodu
  • Index S&P 500 vzrástol o 0,36 percenta na 3306,51 bodu
  • index Nasdaq sa zvýšil o 0,35 percenta na 10 941,17 bodu

Šéf demokratickej senátnej menšiny Chuck Schumer dnes vyhlásil, že rokovania s Bielym domom o nových opatreniach na podporu ekonomiky sa vyvíjajú správnym smerom.

Na devízovom trhu dnes americký dolár mierne oslaboval voči košu popredných mien. Samotné euro si voči doláru okolo 22.00 h SELČ pripisovalo zhruba 0,3 percenta a pohybovalo sa tesne nad hranicou 1,18 USD.

Dolár je v poslednom čase pod tlakom v súvislosti s obavami, že hospodárstvo USA sa bude z koronakrízy zotavovať pomalšie ako iné vyspelé ekonomiky. „Postoj k doláru zostáva negatívny pre prevládajúce obavy z rozsahu pandémie v USA a jej ničivých vplyvoch na ekonomiku,“ uviedol analytik Piotr Matys zo spoločnosti Rabobank. (čtk, reuters)

Zdieľať

Svetový obchod tento rok vinou koronavírusu klesne o 13 %, predpokladá odchádzajúci šéf WTO. Pokles by mal byť omnoho miernejší ako prepad o 32 percent, o ktorom hovoril najpesimistickejší scenár.

Roberto Azevedo upozornil, že vo WTO panujú čím ďalej väčšie obavy z toho, že krajiny majú ako reakciu na koronakrízu tendenciu posilňovať svoju sebestačnosť. Varoval, že koncentrácia produkcie v určitej krajine prináša nebezpečenstvo rôznych šokov.

Krajiny by sa tak mali podľa neho snažiť diverzifikovať svojich dodávateľov. (čtk, reuters)

Zdieľať

Írska letecká spoločnosť Ryanair v júli prepravila 4,4 milióna cestujúcich, to predstavuje medziročný pokles o približne 70 %. Odborníci však takýto výsledok očakávali vzhľadom na cestovné obmedzenia spojené s pandémiou.

Najväčšia nízkonákladová letecká spoločnosť v Európe sa po zmiernení blokád od 1. júla vrátila k pravidelnejšiemu letovému poriadku. Napriek tomu vypravila minulý mesiac len asi 40 % z „normálneho“ júlového počtu letov. Takzvaný faktor obsadenosti írskej leteckej spoločnosti dosiahol pritom 72 %.

Ryanair zároveň uviedol, že počas prvého mesiaca od návratu na oblohu očakával viac cestujúcich, vyše 4,5 milióna. Letecká spoločnosť minulý týždeň znížila svoj ročný cieľ v počte cestujúcich o štvrtinu a varovala, že druhá vlna nového koronavírusu by mohla viesť k ešte väčšiemu úbytku pasažierov. (tasr)

Zdieľať

Britániu zasiahol následkom brexitu odliv mozgov do EÚ, tvrdí štúdia sociológov. Tento exodus je porovnateľný s tými, ktoré spôsobili veľké sociálne alebo ekonomické krízy.

Rozbor oficiálnych štatistík, vypracovaný Oxfordskou univerzitou a Berlínskym výskumným partnerstvom, ako aj Sociologickým centrom WZB so sídlom v Berlíne, ukázal, že migrácia zo Spojeného kráľovstva do ostatných krajín EÚ stúpla o 30 percent, z približne 57 000 ročne v rokoch 2008 – 2015 na vyše 73 000 ročne v rokoch 2016 – 2018.

Najväčší počet ľudí prišiel zo Spojeného kráľovstva do Španielska, za ním nasledovalo Francúzsko.

„Tento nárast v počtoch má rozsah, aký by človek čakal, keď krajinu zasiahne veľká ekonomická alebo politická kríza,“ uviedol spoluautor správy Daniel Auer.

Migrácia medzi 27 krajinami, ktoré teraz tvoria EÚ, bola v rovnakom období pomerne ustálená, zistili výskumníci.

Počet Britov snažiacich sa získať pas niektorej z krajín EÚ takisto prudko stúpol, a to o vyše 50 percent. V Nemecku vzrástol počet žiadostí o 2000 percent. (tasr, čtk, ap)

Zdieľať

Zamestnávatelia združení v Asociácii strojárskeho a elektrotechnického priemyslu navrhujú zrušiť koncesionárske poplatky. Financovanie RTVS prostredníctvom poplatkov považujú za neefektívne a zaťažujúce občanov i zamestnávateľov.

Negatívny efekt sa podľa nich pritom zvýrazňuje práve v súčasnom ekonomicky neistom období. Asociácia to uviedla v reakcii na pripravovanú legislatívnu novelu, ktorá má riešiť model financovania RTVS.

„Vláda by v súčasnej situácii nemala zamestnávateľom odčerpávať finančné zdroje, ktoré tak nutne potrebujú na udržanie svojej prevádzkyschopnosti. Ak má záujem o služby, ktoré poskytuje RTVS, oveľa efektívnejšie by bolo priame financovanie zo štátneho rozpočtu,“ uviedol prezident ASEP Jozef Špirko.

Takéto financovanie prijaté ústavným zákonom by bolo podľa asociácie nielen systematickým opatrením pomáhajúcim občanom a zamestnávateľom, ale aj garanciou stabilného financovania RTVS, nezávislého od vôle politikov, ktorí sú aktuálne pri moci.

Ministerstvo kultúry avizovalo prípravu novely týkajúcu sa úpravy modelu financovania RTVS, na portáli právnych predpisov vydalo predbežné oznámenie. Cieľom úpravy je podľa rezortu vytvoriť optimálne podmienky na naplnenie zákonných úloh, modernizáciu a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb pri zachovaní verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS.

Modelom financovania sa zaoberá aj pracovná skupina zriadená ministerkou kultúry Natáliou Milanovou. Šéfka rezortu je zástankyňou zachovania aspoň určitej formy úhrad verejnosti.

Súčasný šéf RTVS Jaroslav Rezník preferuje koncesionárske poplatky ako súčasť hybridného systému, ktorým sa financuje väčšina verejnoprávnych médií v členských krajinách Európskej vysielacej únie. Koncesionárske poplatky dopĺňa suma, ktorou sa zo štátneho rozpočtu vykrýva výpadok v príjmoch z úhrad verejnosti, ktorý vzníká úplným alebo čiastočným oslobodením niektorých skupín obyvateľstva od povinnosti platby. (tasr)

Zdieľať

Cena zlata dnes dosiahla nový rekord, keď prvýkrát v histórii prekonala hranicu 2000 dolárov za uncu. Dôvodom sú obavy z druhej vlny pandémie a jej dôsledkov pre ekonomiku.

Investori preto vyhľadávajú tzv. bezpečné prístavy pre svoje peniaze a práve zlato je v neistých časoch považované za bezpečnú investíciu.

Cena zlata dosiahla v utorok o 18.20 h SELČ rekordných 2018,80 dolára (1715,94 eura) za uncu. Bola tak o 1,64 % vyššia ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.

Následne sa však vrátila späť pod dvojtisícovú hranicu. Krátko pred 19.00 SELČ sa pohybovala okolo 1997 dolárov, oproti pondelku si tak pripisovala zhruba percento.

Od začiatku roku už vzrástla cena zlata takmer o tretinu, podporujú ju negatívne hospodárske dôsledky koronavírusovej krízy. (tasr, čtk)

Zdieľať

Na určenie výšky dotácie na výstavbu nájomných bytov by sa mohli stanoviť dve pásma. Dotácia by mohla byť vo výške 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nepresahuje 52 štvorcových metrov, a 35 % z obstarávacích nákladov, ak je od 52 do 60 m2.

Vyplýva to z návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní z dielne ministerstva dopravy a výstavby, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

V prípade výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu navrhuje rezort stanoviť ďalšie pásmo – dotácia môže byť do výšky 75 % z obstarávacích nákladov bez ohľadu na priemernú podlahovú plochu. Podľa predbežných vyčíslení rezortu si vytvorenie ďalších pásiem môže vyžadovať ďalšie finančné zdroje vo výške jedného milióna eur.

Rezort si od novej legislatívy sľubuje zjednodušenie pravidiel, čo znamená zvýšenie poskytovanej dotácie. Nový zákon by okrem iného mal ošetriť aj výklad niektorých pojmov. Môžu sa zmeniť napríklad „oprávnené náklady“ na „obstarávacie náklady“.

Vďaka novému zákonu by sa mali rozšíriť aj možnosti poskytovania dotácie na obstaranie nájomného bytu nadstavbou alebo prístavbou ďalšej budovy na bývanie. Zo zákona sa zároveň môže vypustiť podmienka, na základe ktorej museli žiadatelia obstarávať minimálne štyri nájomné byty, ak ich nadstavovali, pristavovali alebo vznikli stavebnou úpravou existujúcej budovy.

Mohla by sa zmeniť i definícia kúpy nájomného bytu – žiadatelia by mohli obstarať nájomný byt aj od druhého, respektíve neskoršieho vlastníka bytu. Takto by sa mohli na nájomné byty zmeniť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby. Naďalej to však budú musieť byť novostavby, ktoré boli stavebným úradom dané do užívania menej ako tri roky pred podaním žiadosti.

Z legislatívy rezort navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať a predložiť záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby. Tvrdí, že táto povinnosť v praxi stratila svoje opodstatnenie.

Zákon však môže priniesť aj nové povinnosti. Na rozšírenie možností výstavby nájomných bytov aj nadstavbou by chcel rezort zaviesť povinnosť, aby všetky technické zariadenia budovy boli vymenené najviac päť rokov pred podaním žiadosti alebo aby boli vymenené počas realizácie stavebných úprav.

Nový zákon by mohol začať platiť od 1. januára budúceho roka. Pre žiadosti podané od 1. januára 2023 by mohla pribudnúť ďalšia podmienka poskytnutia dotácie – minimálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov bude musieť byť vhodných pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. (tasr)

Zdieľať

Hays Travel zvažuje prepustenie 878 ľudí, čo je takmer pätina zamestnancov. Britskú cestovku, ktorá kúpila touroperátora Thomas Cook, tlačí do škrtov karanténa pre ľudí prichádzajúcich zo Španielska a ďalšie opatrenia súvisiace s koronakrízou.

Od soboty sa britské firmy musia podieľať na vládnej podpore zamestnancov na nútenej dovolenke a odvádzať im zdravotné a sociálne poistenie.

Hays po krachu Thomasa Cooka prevzala sieť jeho britských kamenných pobočiek aj 2-tisíc zamestnancov. Majitelia John a Irene Haysovci uviedli, že povinná karanténa cestujúcich zo Španielska viedla k zrušeniu tisícov prázdninových pobytov.

Dvojtýždňovú karanténu zaviedla britská vláda pre ľudí prichádzajúcich zo Španielska 25. júna. Neskôr bolo opatrenie rozšírené popri pevnine aj na španielske ostrovy. (čtk, bbc)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať