Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonóm Koršňák z UniCredit Bank: Slovensko patrí medzi najpomalšie rastúce krajiny regiónu

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Hlavný ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák vysvetľuje, prečo automobilový sektor pomáha menej ekonomike a prečo to vyzerá tak, že to nie je problém ani tak výrobcov áut ako ich subdodávateľov, ktorým berie robotu Maďarsko.

Stále platí, že sa vývoj našej ekonomiky nepodobá roku 2008? Slovenská ekonomika sa neustále spomaľuje, v treťom kvartáli rástla medziročne iba o 1,3 percenta.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank

Povedal by som, že spomalenie rastu, ktoré sme videli v treťom kvartáli, ale čiastočne aj v druhom kvartáli, súvisí síce aj s tým, že sa externý dopyt spomaľuje, ale pravdepodobne sa tam pridáva aj viacero domácich štrukturálnych problémov, ktoré ekonomický rast na Slovensku ešte výraznejšie spomaľujú. Ak sa pozrieme na okolité krajiny regiónu, vo väčšine z nich vidíme mierne spomalenie, ale výrazne menšie ako na Slovensku. Maďarská alebo poľská ekonomika si stále držia medziročný rast niekde okolo štyroch, piatich percent. Česká republika v treťom kvartáli spomalila z 2,8 na 2,5 percenta. To spomalenie bolo výrazne menšie aj napriek tomu, že očakávania boli presne opačné. Slovenská ekonomika mala podľa všetkých očakávaní v tomto roku rásť o niečo rýchlejšie a byť skôr ťahúňom v regióne aj vďaka ponukovému šoku v automobilovom priemysle v podobe štvrtej automobilky. To sa na číslach zatiaľ neukazuje a Slovensko patrí medzi najpomalšie rastúce krajiny regiónu.

Vývoj ukazuje, že naša ekonomika má štrukturálny problém a ani príchod štvrtej automobilky jej nepomáha do takej miery, ako sa očakávalo. Tak?

Presne tak. Keď sme sa pozerali zatiaľ na nie úplné dáta za tretí kvartál, ale napríklad aj na dáta zahraničného obchodu za prvý kvartál, mohli sme pozorovať, že tá slabosť ani nie je u koncových producentov automobilov, ale v subdodávateľskom reťazci. To sa v treťom kvartáli mohlo čiastočne zmeniť, ale minimálne v prvej polovici roka to tak bolo. To znamená, že jednak klesajú vývozy komponentov zo Slovenska, čo môže súvisieť s pomalším rastom nemeckých automobiliek, ale aj so štrukturálnymi zmenami v odvetví, keď sa s nárastom elektromobility požiadavky automobiliek voči subdodávateľom zmenia. Ale zaujímavejšie možno je, že nám prudko rastú dovozy komponentov z okolitých krajín. To, samozrejme, súvisí s tým, že tu máme novú štvrtú automobilku, produkcia hotových áut rastie, ale zároveň nám rastie aj dovozná náročnosť. Sekundárne efekty zo štvrtej automobilky sa ako keby rozlievali do okolitých krajín a predovšetkým to vidíme na dovozoch komponentov z Maďarska. Máme pocit, že problém je zatiaľ skôr tam.

Hovoríte, že našim subdodávateľom berie zákazky Maďarsko. Prečo?

Môže to byť kombinácia viacerých efektov. Jednak je to nedostatok pracovnej sily na západnom Slovensku, kde sú subdodávateľské klastre situované. To sa, samozrejme, prejavuje na zvýšených mzdových tlakoch, na raste platov a najmä jednotkových nákladov práce. Čiastočne to však pozorujeme aj v Maďarsku, takže pravdepodobne to nebude jediným vysvetlením. Tým ďalším môže byť zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, ktoré takisto tlačí na rast mzdových nákladov, či sú to príplatky, nestabilita, rozhodovanie na poslednú chvíľu, čo v meniacom sa svete subdodávateľov, keď sa požiadavky automobiliek na nich postupne menia, vytvára ako keby nové preskupenie subdodávateľského reťazca. A tým, že ten náš je o niečo menej konkurencieschopný z dôvodov, ktoré som menoval, môže to vytláčať investície do okolitých krajín a v podstate tým oslabovať subdodávateľský sektor. Je to istým spôsobom hypotéza, nemáme to zatiaľ potvrdené úplne presnými, tvrdými číslami. Ale z toho, čo máme, sa zdá, že toto by mohol byť jeden z problémov, s ktorým slovenská ekonomika v tomto roku zápasí.

Platí teda, že automobilový priemysel najviac prispel k spomaleniu ekonomiky v treťom kvartáli?

Zatiaľ nemáme detailné čísla hrubého domáceho produktu, môžeme vychádzať len z mesačných čísel, ktoré nám postupne dávkoval štatistický úrad. Keď sa pozrieme na produkciu priemyslu, tam sa javí, že práve automobilový priemysel bol tým zásadným faktorom, ktorý prispel k relatívne silnému poklesu priemyslu v treťom kvartáli.

Vieme už dnes povedať, či automobilový priemysel bude alebo nebude v ďalších kvartáloch čoraz menej prispievať k ekonomickému rastu?

Úplne stopercentne to povedať nevieme, ale keď sa pozrieme na to, ako sa vyvíja podnikateľské prostredie, mzdy na Slovensku, tak predpokladám, že tieto trendy zostanú v rovnakej miere zachované aj do budúcnosti. Samozrejme, otázka je, kde je ten jadrový subdodávateľský priemysel, ktorý tu na Slovensku zostane, pretože tá blízkosť je preň významnejším benefitom ako to, že produkciu presunie do Maďarska, Česka, Rumunska, Srbska alebo inde.

V treťom kvartáli sa spomalil aj rast zamestnanosti. Je to nepríjemné prekvapenie?

Nie je a skôr s ohľadom na to významné spomaľovanie ekonomického rastu to bola možno až nad očakávania dobrá zamestnanosť. Vysvetlením, prečo zamestnanosť ešte stále silno rastie, je, že v jej dátach sa spomalenie rastu prejaví predsa len s nejakým oneskorením. Máme tu legislatívne obmedzenia, výpovedné lehoty. Takisto tým, že ekonomika bola v posledných rokoch v tomto podinvestovaná, ekonomický rast je výrazne náročnejší na pracovnú silu. Akýkoľvek rast ekonomiky v súčasnosti má zvyšovať zamestnanosť, keďže ekonomika nie je schopná rásť prostredníctvom rastu produktivity práce.

V ktorých odvetviach sa už prepúšťa?

Pokles zamestnanosti už vidíme v priemysle. V sektore služieb stále vidíme rast, aj keď spomalenie zo sektora priemyslu sa postupne prelieva aj do sektora služieb.

Vráťme sa ešte k porovnaniu s rokom 2008. V čom je teda podoba súčasného vývoja s rokom 2008? V štrukturálnych problémoch ekonomiky?

Skôr by som povedal, že je to naopak. V roku 2008 bola domáca ekonomika na tom štrukturálne veľmi dobre s tým, že sme mali veľa zainvestovaného pred krízou. V roku 2009 sme síce mali prudký pokles, avšak rast sa veľmi rýchlo naštartoval, keďže tu boli nevyužité kapacity automobiliek. Štrukturálne bola ekonomika zdravá. V súčasnosti tu, naopak, máme spomalenie externého prostredia, teda ani nie pokles, ale domáca ekonomika nie je v úplne dobrej kondícii, štrukturálne sú tu nejaké problémy. V kľúčovom autosektore dochádza k štrukturálnym zmenám aj v súvislosti s nástupom elektromobilov, ekonomika nie je na to celkom pripravená. Je menší predpoklad, že budeme vidieť rýchle dramatické oživenie bez toho, aby sme si spravili nejaké domáce úlohy.

Vyzerá to podľa aktuálnych čísel tak, že nám hrozí prepad ekonomiky a kríza?

Zatiaľ sa to stále tak nejaví, že by sme mali klesať. Ale riziko, že vývoj bude horší, ako by zodpovedal externému prostrediu, sa v posledných kvartáloch zvyšuje. Zatiaľ však neočakávame pokles ekonomiky.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.
Zdieľať

Tržby v priemysle sa v októbri oproti septembru mierne zvýšili (o 0,4 %). Výrazne k tomu prispel najmä automobilový priemysel, kým ostatným významným odvetviam sa darilo menej, uviedol Inštitút finančnej politiky.

Z menších odvetví dynamicky rástli aj potravinársky a chemický priemysel. Mesačná dynamika zatiaľ potvrdzuje stabilizáciu doterajšieho negatívneho vývoja.

V medziročnom porovnaní sú však tržby stále nižšie (−5,4 %), pričom táto situácia pretrvá pravdepodobne až do jari.

Zamestnanosť v priemysle v októbri stagnovala, medziročne ubudlo 1,3 % zamestnaných.

Rast miezd v priemysle sa v októbri výrazne spomalil. Zamestnanci si v tomto sektore medziročne polepšili len o 1,3 %. Ochladenie v Nemecku v najväčšej miere zasahuje práve exportne orientovaný priemysel. Vývoj miezd odráža skracovanie pracovných týždňov a zníženie počtu nadčasov.

Tržby v stavebníctve v októbri korigovali silný septembrový rast a medzimesačne klesli o 1,8 %. Zamestnanosť v stavebníctve stúpla o 4 %. Po polroku v červených číslach sa medzimesačne zvýšila už druhý mesiac po sebe. Mzdy v sektore v porovnaní s októbrom minulého roka vzrástli o 5,5 %.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: V znamení klimatických cieľov – uhlíkové clo, Madrid, zdaňovanie energií

Najkontroverznejšie reakcie na európsky Green Deal, ktorý včera predstavila Európska komisia, vyvolá pravdepodobne uhlíkové clo, na ktorého príprave sa podieľa aj slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. EÚ chce uvaliť clo či inú formu opatrení na dovozy z krajín, ktoré vyrábajú s vyššou uhlíkovou stopou.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať