Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Účet v banke zadarmo môžu mať ľudia aj bez Kollárovho základného balíčka

Boris Kollár chce za svoju podporu vládnemu návrhu k bankovému odvodu schváliť základný účet v banke bez poplatkov pre každého. K účtu zadarmo pritom existuje aj jednoduchšia cesta. Priamo ho ponúka trh a využívajú ho státisíce ľudí.

Mesačný poplatok za bankový účet a balík služieb, ktorý je obvykle k nemu pribalený, je hlavný poplatok, ktorý ľudia banke pravidelne platia. Aj preto sa doň radi obúvajú politici.

Ale na to, aby pre svojich voličov „vybavili“ páreurovú úsporu, už vymysleli základný balíček.

Podobne ako v prípade bankového odvodu, aj v tomto sme celkom špeciálna krajina. Pretože tak ako banky dva razy platia do rôznych fondov na riešenie prípadných budúcich kríz, tak aj na Slovensku existujú základné balíčky dva. Jeden slovenský a jeden európsky. Kým európsky riešil hlavne to, aby nikto v Únii nezostal bez možnosti využívať banky a nebol z finančného hľadiska spoločensky vylúčený, slovenský balíček je po celý čas nástrojom populizmu politikov.

Kollár ho chcel meniť už začiatkom roka. Podľa jeho návrhu mu vtedy zjavne ušlo, že podmienky balíka boli vlani zmenené tak, aby sa odvíjali od minimálnej mzdy. Za tieto zmeny hlasovali aj poslanci jeho strany.

Na čo je základný balík a čo chcel Kollár zmeniť

  • Má byť pre človeka, ktorý nevlastní v žiadnej banke a ani v žiadnej pobočke zahraničnej banky osobný účet. Balík nestojí nič, ponúka všetko podstatné, no žiadne benefity.
  • Mesačný príjem žiadateľa k dňu podania žiadosti nesmie presiahnuť 1,1-násobok minimálnej mzdy. Túto hranicu chce Kollár posunúť na 1250 eur.
  • Súčet kreditných transakcií pripísaných na účet za kalendárny rok nesmie presiahnuť 15-násobok minimálnej mzdy. Túto sumu chcel Kollár na začiatku budúceho roka zdvihnúť na 20-tisíc eur.

Ľudia majú účty zadarmo aj bez politikov

Ľudia pritom takúto pomoc veľmi nepotrebujú. Nevidno to len na tom, že základný balík si nezvolilo veľa ľudí. Netreba ho preto, že existujú trhové riešenia, ktoré ponúkajú viac komfortu. Pri bežných balíčkoch totiž môžu ľudia počítať s rôznymi výhodami, a to pri iných produktoch, napríklad úveroch alebo ako odmeny pri platení kartou.

Na Slovensku sú banky, ktoré ponúkajú osobný účet zadarmo priamo v cenníku. A aj v tých veľkých, ktoré si za balík účtujú, existujú vernostné programy, ktoré môžu poplatok skresať na polovicu alebo až na nulu. Každá z veľkých bánk potvrdila, že zľavy v nej má od tretiny do troch štvrtín klientov.

Napríklad v Slovenskej sporiteľni, ktorá je najväčšou bankou a má v nej účty najviac Slovákov, ich bez poplatku využíva viac než polovica, ďalší majú polovičnú zľavu. V UniCredit Bank má účty zadarmo dokonca 90 percent klientov. Vo VÚB ich je tretina s rastúcim trendom, v Tatra banke majú zľavu či polovičnú alebo vo výške celého poplatku traja zo štyroch klientov. V ČSOB je viac než štvrtina nižšieho balíka Pohoda zadarmo a viac než dve pätiny ho majú za polovicu.

To ukazuje, že banky majú nastavenú cenovú politiku pri bankových účtoch tak, že sa ich klientela dokáže požadovanému modelu správania, ktoré ju oprávňuje na zľavy, prispôsobiť. Je to nepriamy tlak, ako ľudí naučiť aktívne využívať účet, nechať si jednu banku ako hlavnú, využívať aj iné produkty banky alebo jej dcérskych firiem. Jednoducho, účet je cesta ku krížovému predaju, o ktorý sa banky toľké roky snažia.

Nie každému to vyjde

Ak sa niekomu nepozdáva, že banke platí za účet, hoci pri tom dostáva protihodnotu v podobe služieb (môže platiť, využívať mobilbanking, internetbanking, vyberať hotovosť), ľahko môže banku vymeniť. Nie je to zložité, dokonca presunom možno poveriť novú banku, a tá sa postará o to, aby človeku ďalej bez prerušenia fungovali trvalé príkazy aj inkasá.

Zvážiť vybraný finančný dom však treba vo všetkých smeroch. Pre ľudí sú síce poplatky jedny z najdôležitejších (ak nie najdôležitejšie), uvádzajú to aj iné v medzinárodných prieskumoch. No úroveň mobilbankingu, ale aj pobočiek či bankomatov je dôležitá tiež.

Aj na slovenskom trhu sú banky, ktoré ponúkajú účty s nulovým poplatkom. Takže kto ide po cene, ľahko nájde aj bez potreby základného zákonného balíka. Operujú tu okrem toho aj čisto mobilné banky ako N26 či Revolut, ktoré majú tiež ponuky za nulu. V Revolute dokonca aj s možnosťou investovať bez poplatkov.

Najprv malý prehľad

Ak niekto zvažuje presun len kvôli cene, nezaškodí urobiť si malý prehľad o tom, za aké správanie banka, v ktorej má klient účty, odmeňuje svojich klientov. Niekedy môže stačiť zorientovať sa v nich. Ak má banka viac úrovní osobných účtov s rôznou cenou, niekedy môže pomôcť ich porovnanie. Aj nižšia verzia môže byť dostatočná. Podrobný prehľad zloženia balíkov je tu.

Všeobecné porovnanie je zložitejšie, pretože ľudia majú rôzne správanie. Tak sa môžu rôzne „napasovať“ do zliav. Tie sú väčšinou za využívanie iných produktov. No nezanedbateľné sú aj zľavy pri nákupoch kartou. Paušálne pri všetkých platbách kartou ich ponúka už len Prima banka Slovensko. V minulosti ich mala v programe aj Slovenská sporiteľňa, no zrušila ich, keď zavádzala iný program výhod pre klientov. Ponúka však zľavy na nákupy u vybraných obchodníkov.

Podobný program zliav u vybraných obchodníkov pri platbe kartou má Poštová banka aj UniCredit Bank. Podľa Poštovej banky klienti, ktorí využívajú takýto program, získajú v priemere viac, ako stojí bankový účet. Tí, čo ho využijú viac ako dva razy za mesiac, čo je priemer, získavajú v Poštovej banke aj dvoj-, či trojnásobok zaplateného poplatku späť. To by so základným balíčkom definovaným v zákone nešlo.

Zľavy môžu mať aj majitelia kariet MasterCard cez program MasterCard Priceless.

Koľko si banky pýtajú za vedenie účtu a kedy poplatok odpustia

  • 365 Bank, účet 365, poplatok: 0 € pre všetkých
  • mBank, mKonto, poplatok: 0 € pre všetkých.
  • Fio, Fio osobný účet, poplatok: 0 € pre všetkých.
  • Oberbank, účet Klasik, poplatok: 2 €, banka neposkytuje žiadne zľavy.
  • Prima banka, Osobný účet, poplatok: 3,9 €, 100 % zľava z poplatku za vedenie účtu, ak priemerný denný kreditný zostatok klienta na jeho osobnom účte je minimálne 10-tisíc eur.
  • Poštová banka, Užitočný účet, poplatok: 5 €, 100 % zľava z poplatku za vedenie účtu je, ak priemerný denný kreditný zostatok na účtoch a vkladových produktoch klienta v banke za mesiac presiahne 20-tisíc eur.
  • Raiffeisen Bank, Parádny účet, poplatok: 5,5 €, 100 % zľava z poplatku za vedenie účtu, ak má klient otvorený účet alebo si otvorí účet v ktorejkoľvek pobočke Raiffeisen a k nemu jeden alebo viacero mandátov na SEPA inkaso.
  • Slovenská sporiteľňa, Osobný účet, poplatok: 5,9 €, 50 % zľava z poplatku, ak klient urobí bezhotovostné platby kartou vo výške min. 100 € v obchodoch, na internete, cez aplikáciu Google pay, aspoň 1 pravidelnú platbu (na základe trvalých platobných príkazov na úhradu a/alebo súhlasov s inkasom s výnimkou prevodov medzi vlastnými účtami klienta a splátok úveru), min. 1 platbu/vklad na sporenie aspoň vo výške min. sumy sporenia.

100 % zľava, ak klient urobí bezhotovostné platby kartou vo výške min. 200 € v obchodoch, na internete, cez aplikáciu Google pay, min. 3 pravidelné platby (na základe trvalých platobných príkazov na úhradu a/alebo súhlasov s inkasom s výnimkou prevodov medzi vlastnými účtami klienta a splátok úveru), min. 1 platbu/vklad na sporenie aspoň vo výške min. sumy sporenia, alebo ak aktíva klienta v sledovanom období dosiahnu 15 000 €, alebo ak aktívne využíva platobnú kartu vydanú k business účtu.

  • OTP banka, Aktívny účet, poplatok: 6 €, 50 % zľava je pri Aktívnom klientovi (pripísanie mzdy alebo iného príjmu vo výške minimálne 300 €, minimálne 3 platby kartou vydanou k bežnému účtu, minimálne jedna platba trvalým príkazom alebo inkasom).

100 % zľava z poplatku je pri Aktívnom klientovi a zároveň priemerný zostatok na všetkých vkladových produktoch klienta v banke za kalendárny mesiac je min. 10-tisíc eur.

Manželská zľava: 50 % z poplatku za vedenie účtu pre každého z manželov, ak majú vedené dva samostatné Aktívne účty. Podmienkou získania 100 % zľavy z poplatku za vedenie Aktívneho účtu je manželská zľava a zároveň to, ak priemerný zostatok na všetkých vkladových produktoch klienta v banke za kalendárny mesiac je min. 10 000 €.

  • VÚB, VÚB účet, poplatok: 6 €, 50 % zľava z poplatku je pri využití aspoň dvoch z vybraných produktov banky, aspoň 1-krát za mesiac využiť službu internetbanking alebo mobilbanking a súčet zaúčtovaných kreditných transakcií na účte klienta za mesiac je min. 500 €.

100 % zľava z poplatku za účet je pri využití aspoň troch z vybraných produktov banky, aspoň 1-krát za mesiac využiť službu internetbanking alebo mobilbanking a súčet zaúčtovaných kreditných transakcií na účte klienta za mesiac je min. 500 €.

Produkty VÚB, s ktorými sa dá získať zľava: spotrebné, hypotekárne úvery (klient nesmie byť v delikvencii), kreditná karta, min. 3 zaúčtované platby u obchodníka kreditnou kartou, sporiaci účet alebo VÚB AM (Asset Management), Prémiové sporenie (súčet hodnôt zrealizovaných trvalých príkazov na ľubovoľný z uvedených produktov má byť min. 50 € mesačne), priemerné denné zostatky na vkladových účtoch (v EUR a CM) a hodnota investícií do podielových fondov VÚB AM a hodnota hypotekárnych záložných listov vedených na majetkových účtoch vo VÚB sú min. 10 000 €,  La Vita – vlastníctvo aktívneho životného poistenia.

  • ČSOB, účet Pohoda, poplatok: 6 €, 50 % zľava je, ak kreditný obrat na účte bol min. 400 € v aktuálnom mesiaci (bez platobných operácií medzi vlastnými účtami navzájom) a súčasne zrealizujete aspoň 3 pravidelné platby mesačne (platby na základe SEPA trvalého príkazu alebo súhlasu so SEPA inkasom okrem inkasným spôsobom dohodnutého splácania úverov) a súčasne zrealizujete mesačne aspoň 5 platieb platobnou kartou (debetnou alebo kreditnou) vydanou k vášmu účtu za tovar a služby, ktoré budú zúčtované v danom mesiaci.

50 % zľava je, aj keď priemerný mesačný stav úspor a/alebo nesplatených úverov v ČSOB dosiahol min. 20 000 €. Zľavu má aj konečný užívateľ výhod, štatutár právnickej osoby alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá má zriadený balík služieb Podnikateľské konto a zároveň aktívne využíva Podnikateľské konto so zľavou (podľa podmienok).

100 % zľava z poplatku za vedenie balíka služieb kombináciou min. dvoch  zliav 50 % platných pre balík služieb ČSOB Pohoda.

  • Privatbanka, Privatbanka Konto, poplatok: 7 €, banka neposkytuje žiadne zľavy.
  • Tatra banka, Tatra Personal, poplatok: 7 €, 50 % zľava z poplatku za vedenie účtu je pri využívaní produktov a služieb z aspoň dvoch produktov alebo vtedy, ak sa zrealizuje aspoň sedem transakcií v sledovanom období prostredníctvom inovácií Tatra banky: mobilná aplikácia Tatra banka, VIAMO, Bezkontaktné mobilné platby, pre ľudí vo veku od 20 rokov do 28 rokov.

100 % zľava je, ak klient využíva produkty a služby z aspoň 3 troch produktov alebo spojením dvoch 50 % zliav. Produkty a služby: hypotekárny úver, bezúčelový úver, kreditná karta, DDS, podielové fondy, sporenie, cestovné poistenie, životné poistenie, poistenie majetku, poistenie splácania hypotéky, cenné papiere, business účet.

  • UniCredit Bank, U konto, poplatok: 8 €, 100 % zľava z poplatku za balík v prípade, že na účet príde mesačne aspoň 400 €.

Zdroj: Finančný kompas

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Tak je Patrik Tkáč najbohatší Slovák alebo nie?

O Patrikovi Tkáčovi sa hovorí, že sa najviac venuje vinárstvam. Foto - facebookový profil Patrika Tkáča
O Patrikovi Tkáčovi sa hovorí, že sa najviac venuje vinárstvam. Foto – facebookový profil Patrika Tkáča

Slovákom s najväčším majetkom sa podľa českých médií Euro a E15 stal Patrik Tkáč. Zarobil údajne najmenej 1,75 miliardy eur na predaji podielov v energetickom holdingu EPH. Suma nie je úplne nereálna, no nie je ani presná, vysvetľuje šéfredaktor Forbesu Juraj Porubský.

Minúta po minúte

Zdieľať

Nápady o rozpočtovom provizóriu v roku 2020 sú scestné, uviedol minister financií Ladislav Kamenický v RTVS. Poslanec OĽaNO Eduard Heger rozpočet označil za najhorší, aký Slovensko malo.

„Nápady, aby sme mali radšej rozpočtové provizórium, považujem za absolútne scestné, čo viem aj argumentačne podložiť. Keď som preberal v máji tohto roku kreslo ministra financií, tak už v tomto období mi Národná banka Slovenska (NBS) hovorila o tom, že budeme mať deficit na úrovni 0,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ja som sa snažil doručiť v tomto roku deficit na úrovni O,68 % HDP, budúcoročný rozpočet sme nastavili na úrovni, ktorú predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách, čiže na úrovni 0,49 % HDP. Ja si za týmto rozpočtom stojím,“ povedal Kamenický.

Podľa Hegera je schválený štátny rozpočet na rok 2020 asi najhorším rozpočtom, aký Slovensko kedy malo, a to z dvoch dôvodov. „Jednak preto, že ‚zanecháva úplne prázdnu špajzu‘ a jednak preto, že je v ňom veľa klamlivých údajov, a to najmä nadhodnotené príjmy a podhodnotené výdavky. Budúci minister financií sa na tento rozpočet nebude môcť vôbec spoľahnúť a bude ho musieť celý prepracovať,“ zdôraznil Heger.

„Ak by sa slovenské zlato aj dostalo na Slovensko, tak ho štát určite nebude používať ako prvú rezervu. Použije akékoľvek iné rezervy. Zlato by sa dalo použiť v prípade nejakých geopolitických napätí, teda keď je cena zlata najvyššia,“ poznamenal Kamenický k téme možného prevezenia slovenského zlata z Bank of England.

Slovenské zlato je podľa Hegera „zástupnou politickou témou“. „NBS nie je viazaná žiadnym uznesením Národnej rady SR. Ona urobí tak, ako uzná za vhodné. Ona sama od tejto témy ‚dáva ruky preč‘ a povedala, že (prevoz do SR) nedáva zmysel. Ak sa zlato dovezie na Slovensko, doplatia na to občania, pretože sa s ním nebude dať obchodovať, navyše ho bude treba skladovať a strážiť, čo bude stáť peniaze. V súčasnosti generuje aspoň 5 miliónov eur ročne,“ upozornil Heger.

Zvýšenie minimálneho dôchodku, keď sa zároveň rozšíri aj počet jeho poberateľov, nebude podľa Kamenického stáť diskutovaných 150 miliónov eur. „Nie je to pravda. Inštitút pre finančnú politiku prepočítal a zistil dosah na štátny rozpočet vo výške 80,5 milióna eur,“ spresnil Kamenický. Pripustil, že sa novým spôsobom výpočtu minimálneho dôchodku oslabuje princíp zásluhovosti, je to však „prosociálne opatrenie“.

Podľa Hegera majú v súčasnosti ľudia problém vyžiť aj zo zvýšených minimálnych dôchodkov. „My ako hnutie OĽaNO jasne hovoríme, že minimálne 2 miliardy eur sú vo výbere DPH (dane z pridanej hodnoty), ktoré každý rok uchádzajú. Tu by sa dalo pre ľudí urobiť omnoho viac,“ dodal opozičný poslanec NR SR Heger. (tasr, rtvs)

Zdieľať

Nedostatočná finančná gramotnosť Slovákov je obrovským problémom a zásadnou prekážkou, píše v Paneli expertov o 2. dôchodkovom pilieri guvernér NBS Peter Kažimír a dodáva, že začiatkom budúceho roka NBS spustí intenzívnu ofenzívu proti finančnej negramotnosti a bude sa aj aktívnejšie venovať vplyvu starnutia obyvateľstva na ekonomiku.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený, alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Peter Kažimír, guvernér NBS

Idea aktívnejšie investovať, a nielen si sporiť, zo svojho súčasného príjmu na dôchodok je správna a podporujem ju. Obzvlášť vo svetle pretrvávajúceho problému starnutia populácie v Európe a nízkych úrokových sadzieb, ktoré ostanú na súčasných úrovniach ešte nejaký ten čas.

Filozoficky podporujem zachovanie súkromného piliera, no treba ho zmodernizovať a vylepšiť jeho fungovanie.

Jeho dnešné nastavenie ide pod potenciál a nenapĺňa očakávania, špeciálne očakávania sporiteľov. Nedostatočná finančná gramotnosť Slovákov je obrovským problémom a zásadnou prekážkou. Ak chceme lepší, efektívnejší a výnosnejší dôchodkový systém, potrebujeme, aby ľudia viac rozumeli investovaniu, tomu, ako narábať so svojimi peniazmi.

Toto vylepšenie a modernizácia, s ktorými netreba otáľať, si zároveň vyžadujú široký politický dialóg a konsenzus. Rád by som veril, že to bude možné dosiahnuť.

Čo sa týka Národnej banky Slovenska a nášho príspevku k pozitívnej zmene… začiatkom budúceho roka spustíme intenzívnu ofenzívu proti finančnej negramotnosti a budeme sa aj aktívnejšie venovať vplyvu starnutia obyvateľstva na ekonomiku.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Pavol Suďa: Odmena správcov v 2. dôchodkovom pilieri by sa nemala odvodzovať od hodnoty spravovaných aktív, ale od zhodnotenia investícií. Hlavný analytik Finstat.sk pridáva svoj názor v aktuálnom Paneli expertov.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk

Správna štruktúra dôchodkového systému pozostáva z verejného piliera, ktorý garantuje rovnaký minimálny dôchodok pre všetkých, a zo súkromného piliera, kam patria všetky možné alternatívy dobrovoľného individuálneho sporenia.

Vybrané typy úspor môže štát pokojne podporovať napríklad daňovými úľavami. Mohol by si pritom klásť podmienky, že podporuje iba úspory v inštitúciách kolektívneho investovania, že výber úspor je možný iba v určitom minimálnom veku (napríklad po 65. roku) a že správcovia úspory investujú do uznaných typov aktív (z hľadiska renomé emitentov a splatnosti).

V rozpore s týmto podporujúcim postojom dnes štát úspory kumulované vo finančnom sektore zdaňuje. Napríklad formou špeciálneho bankového odvodu (SR) alebo zamýšľaného zdanenia technických rezerv komerčných poisťovní (Česká republika). A zároveň znižuje ich atraktivitu príliš uvoľnenou menovou politikou.

Na Slovensku sa z prvého dôchodkového piliera, ktorý poskytuje základné dôchodky v určitom nemalom intervale (čiže nie jednotné minimum!) odštiepila časť odvodov a odklonila do nového, povinného, špeciálne legislatívne upraveného piliera, ktorý podľa predloženej analýzy nefunguje optimálne. Hlavne pre časté politické zásahy.

Napriek tomu a napriek mojej ideálnej predstave by som druhý pilier nerušil. Ale zmenil tak, aby vytváral čo najlepší doplnok k základnej penzii.

Tvorbu investičnej stratégie by som nenechal na sporiteľov, ale na správcov fondov. Ich odmena, čiže legislatívne definované poplatky za správu, by sa však nemali odvodzovať od hodnoty spravovaných aktív, ale od zhodnotenia investícií, čiže od hodnoty peňazí, ktoré správcovia k zvereným úsporám pridajú.

Správcovia by mali mať zároveň povinnosť pravidelne informovať sporiteľa o výške mesačného dôchodku (pri vopred stanovených štandardných parametroch, ako je napríklad dôchodkový vek 65 rokov či priemerný vek dožitia). Rovnakú povinnosť by mala mať Sociálna poisťovňa.

Dnes totiž budúci dôchodcovia netušia (ani teoreticky), aký dôchodok im v budúcnosti zabezpečí štát a koľko im k tomu pridá dôchodkový správca.

Z predstavených možností vylepšenia druhého piliera sa mi pozdáva najviac tzv. paternalistický scenár, ktorý počíta so zrušením garantovaných fondov a s povinným vstupom do systému pre každého novovstupujúceho na trh práce.

Korekcie investičnej stratégie pre konkrétne vekové kategórie sporiteľov (utlmovanie akciovej zložky v prospech dlhopisovej) by však mal určovať zákon, nie arbitrárna voľba sporiteľa.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

S akciami Saudi Aramco sa začne obchodovať na burze v Rijáde na budúcu stredu. Firma by mala z predaja 1,5-percentného podielu získať 25,6 miliardy dolárov, čo bude historicky najvyšší výnos z primárnej verejnej ponuky (IPO) akcií.

Termín začiatku obchodovania s akciami Aramca zverejnila saudskoarabská burza Tadawul na svojej internetovej stránke.

Firma stanovila cenu jednej akcie na 32 rijálov (zhruba 7,7 eura).

Rekordy Aramca:

  • pravdepodobne prekoná rekordné IPO čínskeho e-shopu Alibaba, ktorý získal v roku 2014 pri vstupe na newyorskú burzu 25 miliárd dolárov;
  • stane sa najhodnotnejšou firmou s akciami na burze s trhovou kapitalizáciou 1,7 bilióna dolárov (súčasné maximum Applu je 1,2 bilióna dolárov);
  • je najväčším producentom ropy, na globálnej produkcii sa podieľa zhruba 10 percentami;
  • vlani vytvorilo najvyšší čistý zisk na svete 111 miliárd dolárov.

Vstup Aramca na burzu bol dlho očakávanou udalosťou.

Saudská Arábia sa rozhodla ponúknuť akcie investorom, aby získala peniaze na zníženie závislosti ekonomiky od ropy a tvorbu nových pracovných miest.

Korunný princ Muhammad bin Salmán sa usiloval o vyšší výťažok z IPO zodpovedajúci trhovej hodnote 2 bilióny dolárov.

Zdieľať

Slovensko má 15. najkomplexnejšiu ekonomiku na svete, vyplýva z rebríčka zverejneného Svetovým ekonomickým fórom. Predbieha v ňom aj vyspelé západné krajiny, ako sú Francúzsko, Belgicko či Holandsko.

Atlas komplexity svetových ekonomík zostavuje Growth Lab z Harvadskej univerzity, na svojom webe ho zverejnilo Svetové ekonomické fórum.

Skúma, do akej miery jednotlivé krajiny disponujú sofistikovanými a unikátnymi poznatkami, ktoré sa pretavujú do ich rôznorodého exportného potenciálu.

Na špičke sa dlhodobo drží Japonsko, nasledujú Švajčiarsko a Južná Kórea.

Svetové ekonomické fórum si všíma vysoké umiestnenie Česka (6. pozícia) ako najatraktívnejšej výrobnej destinácie v Európe.

Dobré umiestnenie stredoeurópskych krajín podopiera najmä ich silná orientácia na autopriemysel.

Z krajín V4 nechalo Slovensko za sebou v rebríčku iba Poľsko.

Zdieľať

NBS začala školiť trénerov, ktorí majú učiť ľudí v hmotnej núdzi o peniazoch

Národná banka Slovenska začala školiť terénnych pracovníkov z ústredia práce, ktorí prichádzajú do kontaktu s ľuďmi v hmotnej núdzi. Chcú, aby pomohli ľuďom k vyššej finančnej gramotnosti. V hmotnej núdzi je zhruba 130-tisíc ľudí.

Prečo je to dôležité: Medzi najčastejšie problémy ľudí na pokraji hmotnej núdze patria podľa NBS vysoké účty za služby, napríklad káblovú televíziu či mobil, alebo aj pôžička, ktorej splátky nevládzu splácať. Spôsobujú im životnú krízu, ktorá sa neraz končí aj stratou strechy nad hlavou.

NBS nedávno prijala stratégiu posilnenia finančnej gramotnosti na Slovensku. Tento „tréning trénerov“ je jeho pilotná časť.

Čo bude nasledovať:  V prvej fáze vyškolili 24 terénnych pracovníkov z celého Slovenska, najmä z regiónov, kde je miera hmotnej núdze najvýraznejšia. „Hlavne sú to okresy Revúca, Rimavská Sobota, kde je počet ľudí v hmotnej núdzi viac ako 12 % z celého obyvateľstva,“ povedal generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič. Pre porovnanie, v Bratislave to nie je ani 0,2 %.

V ďalšej fáze, ktorá bude pokračovať v novom roku, sa zapojí ďalších 260 pracovníkov. V regiónoch budú o financiách diskutovať s ľuďmi v teréne.

Širší kontext: NBS chce od prvej skupiny terénnych pracovníkov zistiť, ako budú komunikovať s osobami v hmotnej núdzi, aké budú mať problémy v praxi a v teréne. A overiť si, aká je finančná gramotnosť najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Vyškolia ich, aby ľuďom pomohli rozmýšľať ekonomickejšie a racionálnejšie v rôznych modelových situáciách a hľadať primerané „triezve“ riešenia.

Zdieľať

Úprava systému druhého piliera by bola užitočná, určite však nie radikálne zmeny ako zrušenie súkromných dôchodkových spoločností alebo upustenie od investovania do štátnych dlhopisov, vyjadruje svoj názor v Paneli expertov Renáta Bláhová.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku

Na úvod by som chcela zdôrazniť, že aj ja si už 15 rokov v druhom pilieri sporím a z výnosov nie som v posledných rokoch nadšená.

Vnímam aj to, že ako individuálny investor viem svoje úspory určené na dôchodok a pre deti zhodnotiť výrazne lepšie, zároveň si však plne uvedomujem, že je to najmä vďaka mojej intenzívnej skúsenosti a pravidlu, že investujem najmä pri akciách len tam, kde dostatočne poznám podkladové aktívum.

Boli roky, keď som skúsenosť nemala a v prípade investícií do renomovaných akciových fondov veľkej medzinárodnej banky dosiahla aj významné straty (viac ako 30 %).

V čom je štúdia kontroverzná?

Vzhľadom na krátku históriu a skúsenosť sporiteľov na Slovensku sa javí neobjektívne a príliš provokatívne zamerať štúdiu na krajiny, ktoré politickou kultúrou aj históriou nemajú so Slovenskom veľa spoločného (Dánsko, Holandsko, Kanada a Nový Zéland).

Objektívnejšie by bolo ostať v našom regióne, ja som preto aspoň laicky nahliadla k susednému Rakúsku a Česku.

Na rakúskom systéme ma najviac zaujala zákonná podmienka minimálneho výnosu, ktorý je viazaný na mesačné výnosy štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu, a to za obdobie 5 rokov.

Explicitne sa pritom uvádza, že je možný aj negatívny výnos. Zároveň sa umožňuje, ale len v prípade, že sa zamestnávateľ a zamestnanci dohodnú v kolektívnej zmluve, od tejto zákonnej podmienky minimálneho výnosu upustiť.

Len vtedy je možné v Rakúsku sporiť s väčším rizikom a potenciálom väčšieho výnosu. Prehľad výnosov relevantných štátnych dlhopisov nájdete v tabuľke nižšie.

Najobjektívnejšie sa mi pre Slovensko javí porovnanie s českým systémom. Nielen z pohľadu histórie a kultúry, ale aj poskytovaných daňových úľav. Výnosnosť českých penzijných spoločností nájdete v prehľade nižšie.

Aj keď sa s autormi štúdie dá súhlasiť v tom, že „slovenské výnosy sa nepriblížili najlepšej praxi vo svete“, určite sa nedá súhlasiť s tvrdením v závere, že slovenskí sporitelia v porovnaní so zahraničným benchmarkom významne stratili.

Objektívnejšie zhrnutie by bolo, že slovenské výsledky nie sú katastrofálne, ale zodpovedajú praxi v regióne napriek politickým zásahom.

Je dokonca pravdepodobné, že výnosy zo slovenských dlhopisových fondov sa nachádzajú v interkvartilovom rozpätí toho, čo dosahuje región V4.

Najdôraznejší nesúhlas však vyjadrujem alternatíve zrušiť súkromné dôchodkové spoločnosti a ponechať spravovanie fondov štátu. Centralizovaný štátny fond je dobrá myšlienka, ale len ak ostane v konkurencii so súkromnými.

Vzhľadom na to, že Slovensko v nedávnej dobe zažilo aj veľmi nezodpovedných premiérov a ministrov financií konajúcich v rozpore s verejným záujmom, by to nebolo rozumné.

V čom je štúdia inšpiratívna?

Jednoznačne súhlasím s tým, že treba znížiť poplatky a upraviť celkové nastavenie systému. Sporitelia by mali byť viac motivovaní investovať do indexových a akciových fondov. To pravdaže nepôjde bez ich vzdelávania a vyššej finančnej gramotnosti. V plnom rozsahu sa stotožňujem tiež s tým, že najtvrdším orieškom je politické riziko.

Taktiež súhlasím s tým, že penzijný systém treba postaviť na viacerých pilieroch a povinných sporiacich schémach, jednoznačne však treba v rámci systému naďalej podporovať súkromné dôchodkové spoločnosti. Najmä pre politické riziko.

V kocke sa dá zhrnúť, že úprava systému druhého piliera by bola užitočná, určite však nie radikálne zmeny ako zrušenie súkromných dôchodkových spoločností alebo upustenie od investovania do štátnych dlhopisov.

Dnes nikto nevie povedať, či o 10, 20 alebo 30 rokov nebude náš región zažívať obdobie deflácie a celkovej stagnácie. Poraziť neexistujúcu infláciu nemôže byť potom pre dôchodcu ani pre štát hlavný cieľ.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Majiteľ Gucciho poškuľuje po luxusnej módnej značke Moncler

Francúzky luxusný konglomerát Kering skúma možnosti akvizície talianskej módnej značky Moncler. Prípadná kúpa by mohla znížiť jeho závislosť od brandu Gucci, ktorý generuje väčšinu zisku celej skupiny Kering.

Vedenie Keringu absolvovalo úvodné rozhovory s výrobcom luxusného lyžiarskeho oblečenia Moncler, informuje Bloomberg.

Ak by značka Moncler (trhová hodnota okolo 11 miliárd eur) prešla do skupiny Kering, zišla by sa tam so známymi menami, ako sú Gucci, Yves Saint Laurent, Bottega Veneta či Balenciaga.

Šéf Moncleru Remo Ruffini však bagatelizoval rozhovory s Keringom s tým, že „firmy sa niekedy rozprávajú, no nič z toho nebude“, píše Reuters.

Moncler v skratke:

  • pôvodne francúzsku značku kúpil Remo Ruffini v roku 2003;
  • zo segmentu funkčného lacného outdoorového oblečenia sa značka posunula do sveta luxusnej módy;
  • zimné bundy predáva za štvorciferné sumy v eurách;
  • cena akcií firmy sa od vstupu na milánsku burzu v roku 2013 takmer zoštvornásobila. Tento rok podrástli o približne polovicu.

Akvizícia Moncleru by pomohla Keringu držať krok s rivalom LVMH, ktorý sa nedávno dohodol na kúpe klenotníctva Tiffany za vyše 16 miliárd dolárov.

Podľa Reuters trhová hodnota Keringu dosahuje 68 miliárd eur.

Zdieľať

OPEC a spojenci sa dohodli na ďalšom okresaní ťažby ropy

Ropný kartel OPEC sa dohodol so spojencami na výraznejšom znížení ťažby. Cieľom je podporiť ceny ropy a obmedziť nadbytočné dodávky suroviny na trh.

Dohoda zahŕňa zníženie celkovej ťažby o ďalších 500-tisíc barelov denne počas prvého štvrťroka 2020, píše Reuters.

OPEC a jeho spojenci sa už pred rokom dohodli na znížení dodávok ropy o zhruba 1,2 milióna barelov denne.

Pôvodná platnosť mala byť do polroka 2019, v lete ju však ťažiarske krajiny predĺžili do konca marca budúceho roka.

So zahrnutím novej dohody bude ťažba znížená o 1,7 milióna barelov denne, čo je zhruba 1,7 percenta globálneho dopytu.

Ďalšie stretnutie OPEC a spojencov by sa malo konať v marci 2020.

Ťažiarske štáty začali koordinovane znižovať ťažbu ropy v roku 2017, aby zabránili prudkému prepadu cien po náraste ťažby v USA.

Spojené štáty už prekonali Rusko a Saudskú Arábiu a stali sa najväčším producentom ropy na svete.

Zdieľať

 Nehospodárny odpredaj techniky, nevýhodný lízing či zneužívanie postavenia v neprospech Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ukázala kontrola bratislavského mestského kontrolóra v spoločnosti Infra Services. Tá je dcérskou firmou bratislavských vodární.

Kontrola mestského kontrolóra v Infra Services bola zameraná na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov, dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti pri hospodárení s finančnými prostriedkami v procese obstarávania a využívania služobných motorových vozidiel za roky 2015 až 2018.

Kontrolná skupina zistila, že firma v roku 2015 odpredala desať osobných áut spolu za 12 080 eur a 47 úžitkových, nákladných vozidiel a strojov za cenu 47 920 eur. „Predaj 57 mechanizmov spoločnosti SVJT jednomyseľne schválilo predstavenstvo Infra Services na zasadnutí zo dňa 8. decembra 2015. Kontrolná skupina zistila, že firma SVJT bola priamo oslovená spoločnosťou Infra Services listom s požiadavkou o predloženie cenovej ponuky na odkúpenie vozidiel. Na odpredaj týchto áut a mechanizmov nebola zrealizovaná žiadna obchodná súťaž,“ povedal hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Infra Services podľa správy kontrolóra nepredložila dokumentáciu, na základe ktorej dospela k určeniu predajnej ceny. Na predávanú techniku nebol vyhotovený znalecký posudok a ani odborné posúdenie. Predaj vozidiel nebol prerokovaný v dozornej rade Infra Services.

„Kontrolná skupina na základe rozhovoru so zamestnancami Infra Services získala informácie, že samotný predaj bol vnímaný zamestnancami ako nepochopiteľný postup vedenia spoločnosti, keďže väčšina mechanizmov bola funkčná a práceschopná,“ spresnil Bubla.

„Osobné motorové vozidlá boli odpredané za podstatne nižšiu kúpnu cenu, ako je alebo bola trhová cena. Kontrolná skupina preto konštatovala, že tento predaj vozidiel bol nehospodárny,“ poznamenal Bubla.

Keďže Infra Services predala aj mechanizmy, musela ich nahradiť novými, čo riešila operatívnym lízingom mechanizmov od dodávateľa AWL. Za služby operatívneho lízingu mechanizmov, ktoré čiastočne nahradili odpredané vozidlá, uhrádza Infra Services mesačný nájom v sume 97 983,58 eur bez DPH.

„Za obdobie šiestich rokov využívania služieb operatívneho lízingu mechanizmov zaplatí spoločnosť Infra Services celkovo sumu 7 054 817 eur bez DPH, t. j. 8 465 780 eur s DPH, a po skončení operatívneho lízingu v roku 2021 tieto vozidlá nebude môcť spoločnosť v zmysle platnej rámcovej zmluvy ani odkúpiť do svojho výlučného vlastníctva,“ upozornil v správe kontrolór.

Vozidlá využívané na základe operatívneho lízingu podľa kontrolóra navyše nepostačovali pre niektoré výkony Infra Services, čo spoločnosť vykrývala subdodávateľsky. Cez operatívny lízing ako náhradu za odpredanú techniku si firma zabezpečila aj nevhodné mechanizmy pre svoju činnosť.

„Vedenie spoločnosti Infra Services nemalo námietky k výsledkom z kontroly a predložilo zoznam prijatých opatrení. Správu o plnení prijatých opatrení má predložiť mestskému kontrolórovi do 31. marca 2020,“ uviedol Bubla. Zisteniami kontrolóra v Infra Services sa budú zaoberať bratislavskí mestskí poslanci na svojom zasadnutí 12. decembra.

Majoritným akcionárom Infra Services je BVS, súčasným minoritným akcionárom je spoločnosť Grafobal Group development, za ktorou stojí podnikateľ Ivan Kmotrík. Väčšinovým akcionárom BVS je hlavné mesto. (tasr)

Zdieľať

V Poľsku sa schyľuje k spájaniu viacerých štátom kontrolovaných energopodnikov. Petrochemický koncern PKN Orlen plánuje prevziať elektrárenskú firmu Energa, rozbehnutú má tiež akvizíciu menšej konkurenčnej rafinérie Lotos.

Najväčšia poľská rafinérska spoločnosť nečakane prejavila záujem o Energu, ktorej prevzatím by sa posilnila na trhu s elektrinou, píše Reuters.

PKN ponúkne za jednu akciu Energy sedem zlotých (1,6 eura), čo firmu oceňuje zhruba na 2,9 miliardy zlotých (678 miliónov eur).

Kupujúci o zámere informoval Európsku komisiu a predpokladá, že obchod bude uzavretý do polovice budúceho roka.

PKN Orlen by rada prevzala aj zhruba o polovicu menšieho konkurenta Lotos. Transakciu má na stole Brusel už od leta, píšu Financial Times.

Poľská vláda vlastní v PKN Orlen 27,52 percenta, v Energe a Lotose viac ako 50-percentný podiel.

PKN Orlen kontroluje aj český Unipetrol, ktorý prevádzkuje sieť čerpacích staníc Benzina na českom aj slovenskom trhu.

Zdieľať

Druhý pilier, aj keď negeneruje ideálne výsledky, je pre občanov dôležitá alternatíva, keďže priebežný systém je permanentne vystavený politickému riziku, hovorí v Paneli expertov Radovan Ďurana.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Radovan Ďurana, INESS

Otázka, čo s druhým pilierom, je podobná otázke, či bol dobrý a správny prechod na trhový mechanizmus, keďže sa nevydarila poriadne privatizácia, mnohí sa bezdôvodne obohatili, respektíve niektoré sektory neprodukujú výstupy porovnateľné s vyspelými krajinami.

Trhový mechanizmus so všetkými nedostatkami je stále lepším variantom ako akákoľvek iná alternatíva centrálneho plánovania.

Aj druhý pilier, aj keď negeneruje ideálne výsledky, je pre občanov dôležitá alternatíva, keďže priebežný systém je permanentne vystavený politickému riziku.

Druhý pilier predstavuje rozloženie rizika občana nielen z pohľadu zhodnotenia v starnúcej krajine, ale aj pred populistickými návrhmi politikov v prvom pilieri. Súkromné vlastníctvo úspor bolo doteraz fungujúcou garanciou prežitia druhého piliera. Hoci uplynulé vlády zabránili primeranému zhodnocovaniu úspor, ani ony si nedovolili na tieto úspory siahnuť.

Nižšie zhodnotenie úspor je však svojou váhou veľmi malé v porovnaní s tým, ako súčasná vláda „pokazila“ prvý pilier sporiteľom aj ostatným poistencom.

Druhý pilier, a to nielen na Slovensku, momentálne najviac ohrozujú politiky centrálnych bánk. Demonštrácie v Holandsku, krajine s najdlhšou históriou kapitálového sporenia, sú dôkazom zlej situácie. Centrálne banky reagujú na priania politikov a v snahe stimulovať ekonomiky, fiškálne dotovať vlády a zdanlivo zlepšovať zdravie bánk stlačili úroky na nulu.

Na to doplácajú všetci sporitelia, ktorí majú záujem buď o výplatu anuity, alebo o bezpečné uloženie úspor. Sporitelia tak platia daň zo sporenia proti svojej vôli a bez schválenia parlamentom.

Podľa nás by mal byť povinný vstup do druhého piliera s možnosťou vystúpenia.

Výška sadzby by mala pomaly vystúpať na 6 %. Výška odvodov do druhého piliera by mala byť limitovaná na vymeriavací základ vo výške trojnásobku priemernej mzdy tak, ako to bolo pri spustení.

To, že z dôvodu deficitu prvého piliera a rozpočtu vláda zdvihla stropy odvodov na sedemnásobok priemernej mzdy, neznamená, že by sporitelia mali odvádzať také vysoké sumy do druhého piliera. Sporitelia s vyšším príjmom by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, či zvyšok príjmu vložia do druhého piliera alebo ho využijú, prípadne investujú podľa vlastných predstáv.

Diskutovať sa dá o tom, či by štát mal novým sporiteľom prednastaviť investičné portfólio/podiel akcií vo fondoch. Ak bude mať zároveň sporiteľ možnosť voľby, bola by takáto miera nudgingu akceptovateľná.

Vláda by však mala otvorene a skutočne podporiť vznik oranžovej obálky, lebo v prípade sporenia a investovania je nedostatok informácií citeľným problémom. Nová vláda by mala podporiť diskusiu o druhom pilieri a ideálne informačnou kampaňou podporiť sporiteľov pri presúvaní úspor.

Výška poplatkov by mala byť regulovaná predovšetkým konkurenciou. To znamená, že vláda by mala odstrániť nadmernú byrokratickú a regulačnú záťaž a garantovať novým aj starým poskytovateľom sporenia stabilitu a predvídateľnosť podmienok.

Otvoriť by sa mala diskusia na tému, ako dostať viac konkurencie na Slovensko a ako umožniť sporiteľom využívať zahraničné možnosti zhodnocovania úspor.

Zavádzanie štátneho fondu na zhodnocovanie úspor sporiteľov by bolo spojené s neakceptovateľnými investičnými aj politickými rizikami. Netreba zabúdať, že sporitelia nemajú zástupcu, ktorý by hájil ich práva v legislatívnom procese, správcovia (DSS) ich úspor nie sú ideálnym možným ochrancom, ale aspoň nejakým.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať