Grilovať šéfov veľkých firiem je ľahšie ako schvaľovať zákony, ktoré by ich regulovali

Píše John Gapper, text publikujeme s licenciou vydavateľa Financial Times

Keď Alexandria Ocasio-Cortezová, americká demokratická kongresmanka, grilovala Marka Zuckerberga z Facebooku pre to, ako jeho spoločnosť rieši politickú reklamu, bol to silný okamih v globálnom boji medzi politikmi a lídrami biznisu.

Firemné nariadenia sa čoraz častejšie podrobujú testu verejnej mienky, teda nielen mienky od politikov. Súčasťou londýnskych protestov hnutia Extinction Rebellion proti uhlíkovým emisiám a globálnemu otepľovaniu boli aj demonštrácie proti energetickým spoločnostiam. Pre šéfov veľkých firiem, ktorí sa správajú neeticky, aj keď sa pri tom riadia zákonom, sú to ťažké časy.

V dobe internetu protesty proti sile korporácií nepoznajú žiadne národné hranice. Naprieč krajinami ich tak nemusia šíriť iba silní lídri, ako je 16-ročná švédska environmentálna aktivistka Greta Thunbergová, ale aj videá. Napríklad to, na ktorom Ocasio-Cortezová spochybňuje Zuckerberga, obletelo celý svet.

Závistliví politici

Tieto verejné poníženia však maskujú základnú inštitucionálnu slabinu.

V celosvetovom meradle je kontrola veľkých firiem veľmi obmedzená, spoločnosti sú do veľkej miery viazané vnútroštátnymi zákonmi, nie medzinárodnými zmluvami.

Ako môžeme vidieť na debate o brexite vo Veľkej Británii, politici si často závistlivo strážia právo stanovovať svoje vlastné regulačné normy a daňovú politiku.

Výnimky často zahŕňajú koordináciu národných politík, napríklad od Bazilejského výboru pre bankový dohľad alebo z rámca OECD pre zdaňovanie korporácií.

Kontrola korporácií je do značnej miery domácou záležitosťou, v prípade Spojených štátov je to záležitosť federálnych štátov. Väčšinu sporov medzi manažérmi a investormi však aj tak rieši osobitný súd v Delaware.

Aj keď americké federálne inštitúcie, ako je Komisia pre kontrolu cenných papierov, Federálna obchodná komisia alebo Federálny rezervný systém, zohrávajú pri dohľade nad spoločnosťami aktívnu úlohu, dohľad jednotlivých štátov je stále dôležitý. Na poisťovníctvo dohliadajú štátne regulačné úrady a Komisia pre kontrolu cenných papierov musí postupovať veľmi opatrne pri zasahovaní do záležitostí, akými sú napríklad hlasovacie práva držiteľov akcií.

Presuny duševného vlastníctva

V Európe je vývoj podobný, pretože Európska komisia presadzuje protimonopolnú politiku, zatiaľ čo krajiny – vrátane Nemecka a Francúzska – tlačia na vytvorenie priestoru pre celoeurópske fúzie, aby mohli vzniknúť priemyselní šampióni.

Vďaka jednotnému trhu prichádza z Bruselu množstvo regulačných noriem, avšak aj v tomto prípade sa kontrola spoločností a práva akcionárov v jednotlivých krajinách líšia.

Vzostup globálnych korporácií narobil tejto mozaike lokálnych, národných a kontinentálnych dozorných úradov problémy. Platí to napríklad pre dane, pretože vlády sa ich snažia zvyšovať technologickým platformám, ako sú Facebook alebo Google, ale tak, aby gigantov neprovokovali k odchodu.

Týka sa to verejnej správy všeobecne, pretože spoločnosti sú od teritórií čoraz menej závislé.

Technológie nielen povzbudili vznik silných globálnych platforiem, ale tiež umožnili spoločnostiam presúvať duševné vlastníctvo tak, aby mohli ťažiť z voľnejších právnych predpisov a daňových arbitráží. Spoločnosti síce potrebujú obchodné a marketingové zastúpenie v krajinách s veľkými trhmi, ale oddelenia výskumu a vývoja môžu umiestniť spolu so sídlom firmy tam, kde sa rozhodnú.

Výnimočný prípad konsenzu

Mnohé firmy však využili svoju moc tak nápadne a bezohľadne, že tým vyvolali vlnu reakcií. Korporácie čelia hlasnej kritike za vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, vplyv na životné prostredie či vyplácanie nízkych miezd. Verejnosť tak nadobudla pocit, že korporácie nazhromaždili priveľa sily a treba ich obmedziť.

Otázka, ako to urobiť, je však zložitá. Jednoduchá odpoveď by znela – zaviesť väčší globálny dohľad, čo by podnikom znemožnilo vyhnúť sa predpisom jednoduchým presťahovaním sa. Tento prístup k zdaňovaniu spoločností, ktorý by mal presvedčiť krajiny, aby sa spojili a zrušili svoje návrhy na daňovú reformu, predstavila OECD minulý mesiac. Ide o výnimočný prípad budovania konsenzu.

Bude trvať roky, kým sa dohodnú globálne pravidlá, zároveň tu však stále budú číhať nášľapné míny, ako sú napríklad obchodné vojny.

Európska a americká antitrustová politika sa rozchádzajú, keďže EÚ zasiahla do sankcionovania technologických platforiem.

Veľmi malá šanca na spoluprácu

Pravidlá búrz a národných regulačných orgánov týkajúce sa kótovania spoločností ukazujú, že podniky majú stále právomoc meniť právne predpisy, keď ide o kontrolu korporácií.

Popri právomociach v oblasti podnikového vyjednávania existujú aj politické dôvody, prečo je pravdepodobné, že spoločnosti ostanú kontrolované vo veľkej miere na vnútroštátnej úrovni.

Vlády sa totiž zodpovedajú miestnym voličom. Keďže dojem, že spoločnosti sú príliš silné, je celkom bežný, voliči chcú, aby ich politici na vnútroštátnej úrovni reagovali zavedením osobitných pravidiel.

Pre aktivistov je ľahšie protestovať a pre politikov je ľahšie verejne grilovať šéfov veľkých firiem ako schvaľovať zákony a regulácie – a zabrániť tomu, aby tieto zákony boli oslabené mobilitou spoločností.

Politici Markovi Zuckerbergovi isto pripravia pred očami verejnosti ďalšie krušné chvíľky. No šanca, že by krajiny začali spolupracovať na globálnej úrovni a Facebook naozaj dokázali skrotiť, je veľmi malá.