Starší ľudia majú prsty ako z papiera, vývojári dotykových telefónov si ich všimli až teraz

Píše Leo Lewis, text publikujeme s licenciou vydavateľa Financial Times

Nezhody medzi technologickým priemyslom a staršími ľuďmi sú niečo, čo 84-ročná vývojárka Masako Wakamiyaová nazýva „syndrómom nedorozumenia“.

Byť starším človekom s kožou na ukazováku suchou ako papier je vo svete technológií, kde vládnu smartfóny ovládané dotykom, veľkou nevýhodou, vraví Wakamiyaová, ktorá pre iPhone testuje aplikácie navrhované pre starších ľudí.

Dodáva, že to vyzerá tak, akoby výrobcovia hardvéru a softvéru neboli schopní alebo sa ani neobťažovali testovať produkty staršími používateľmi. Tí sa medzitým domnievajú, že nemajú šancu dostať sa k novým druhom zariadení a aplikácií.

Obe tieto situácie sa však musia rýchlo zmeniť, inak nebude možné túto digitálnu priepasť prekonať, vraví samozvaná bojovníčka za diverzitu v technológiách, ktorá vystupovala už aj na pôde OSN a TED konferenciách.

„Firmy by mali pri plánovaní viac myslieť na starších ľudí,“ hovorí Wakamiyaová. V minulosti pracovala ako úradníčka v banke, no ako sedemdesiatnička sa začala venovať vývoju aplikácií, keď si uvedomila, že mladší programátori možno nikdy nedokážu uspokojiť potreby jej vekovej skupiny.

„Je to dobrý biznis,“ vraví. „Naša populácia sa bude iba rozrastať.“

Radšej klopkanie ako ťahanie

Dnešná osemdesiatnička a poradkyňa japonskej vlády v oblasti technológií a starších ľudí si je dobre vedomá toho, ako sa Japonsko demograficky mení.

Skutočnosť, že krajina je na čele rebríčka najrýchlejšie starnúcich spoločností, z nej podľa Wakamiyaovej spravila priekopníka v tejto oblasti. Či už sa to Japoncom páči, alebo nie.

Hra nazvaná Hinadan, ktorú vytvorila, vyzerá na prvý pohľad jednoducho, ale stal sa z nej obrovský hit.

Okrem toho, že hru sprevádzajú ostré a jasné zvuky, ovláda sa klepnutím na obrazovku a nie ťahaním. To je podľa Wakamiyaovej rozdiel, na ktorého význam dnešná generácia profesionálnych programátorov – najmä dvadsiatnikov a tridsiatnikov – stále zabúda.

Tento pohľad nemôže pretrvávať večne. Viac než štvrtina japonskej populácie má vyše 65 rokov a 14,2 percenta ľudí má viac ako 75 rokov.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a jednu z najdlhších očakávaných dĺžok života sa Japonsko začalo pripravovať.

Manuály v jazyku mladých

Pred niekoľkými rokmi zorganizoval kabinet predsedu vlády Shinza Abeho široký panel za účasti vládnych predstaviteľov, akademikov a podnikateľov, aby vytvorili Radu pre život v storočnej spoločnosti, ktorá má pomôcť predpovedať nadchádzajúce zmeny a to, ako sa na ne pripraviť.

Masako Wakamiyaová tvrdí, že technologická gramotnosť je dôležitá aj pre duševné zdravie často izolovaných japonských dôchodcov, a zmena postoja spoločnosti je podľa Wakamiyaovej kľúčová. „Keď hovoríme o vývoji hardvéru a softvéru, dizajnéri len zriedkavo myslia na starších ľudí,“ pripomína.

Neberú do úvahy napríklad spôsob, ako farby vnímajú oči sedemdesiatnikov či osemdesiatnikov. Alebo ako sa pohybujú ich ruky a ramená, keďže sú už menej ohybné.

„Ďalší z dôvodov, prečo si starší – nazvime ich analógoví – ľudia nedokážu zvyknúť na IT zariadenia, je ten, že príručky k nim napísala generácia vyrastajúca v digitálnom svete,“ hovorí pani Wakamiyaová, ktorej najnovší projekt sa zaoberá aj „prekladom“ manuálov do jazyka, ktorému by lepšie rozumeli aj dôchodcovia.

Výlety spojené s hraním

V niektorých oblastiach techniky sa už japonské spoločnosti zmierili s myšlienkou, že ak ich zákazníci starnú, musia tomu prispôsobiť aj vývoj. Celá vývojová línia teraz zisťuje, že nedokáže navrhnúť úspešný projekt bez toho, aby požiadali svojich cieľových zákazníkov o ďalšie vstupy.

Obrovský japonský priemysel s videohrami už hľadá spôsoby, ako prispôsobiť hry širšiemu okruhu zákazníkov. Začal preto ponúkať starším ľuďom výlety s hrami, kde môžu hrať zadarmo. A kým sa návštevníci hrajú, firmy sledujú, aké typy hier preferujú a čo potrebujú navyše v porovnaní s bežnými hráčmi.

„V súčasnosti často počúvame o rozmanitosti pohlaví a rás,“ vraví Wakamiyaová. „Myslím si, že by sme mali venovať viac času tomu, aby sme zotreli aj rozdiely medzi starými a mladými.“