Pevné linky nahradilo četovanie. Strach z telefonovania nepriniesol biznisu nič dobré

Píše Tom Braithwaite, text publikujeme s licenciou vydavateľa Financial Times

„Je to ešte horšie, ako keď otec hovorí, že jeho životu vládne telefón.“

Vetu, ktorá odznela v knihe C. S. Lewisa Princ Kaspian, som si so sebou niesol odvtedy, čo som ju prečítal ako dieťa niekedy v osemdesiatych rokoch. Pretože toto odhalenie bolo oveľa zvláštnejšie než čokoľvek iné vo svete románovej fantázie – staršiu generáciu úplne vyviedol z miery nevinný komunikačný nástroj.

S nárastom počtu elektronických správ sa teraz strach z telefónov vrátil. Pre mnohých ľudí do 35 rokov je dnes neplánovaný telefonát prejavom menšej agresie.

Hovory však obsahujú nuansy a môžu podnietiť nečakané nápady. Naopak, pri správach hrozia škodlivé nedorozumenia, pretože chýba tón reči, ktorý autori prejavujú len emotikonmi a výkričníkmi.

Najhorúcejší z jednorožcov

O tom, aký je e-mail nepraktický, svedčí aj skutočnosť, že v Spojených štátoch bola tento rokjedným z najhorúcejších start-upových jednorožcov spoločnosť Slack Technologies. Jej hlavnou úlohou je zbaviť sa e-mailov. Tržby Slacku rastú približne o 50 percent ročne a predpokladá sa, že má potenciálnu trhovú hodnotu 28 miliárd dolárov.

Slack má pekné užívateľské rozhranie, ktoré umožňuje tímom zamestnancov vymieňať si správy efektívnejšie ako cez e-maily. Skutočne užitočné je to však iba vďaka jeho všadeprítomnosti. Okrem toho sa šíria konkurenčné nástroje, ktoré komplikujú Slacku misiu a ďalej znepríjemňujú život administratívnym pracovníkom.

Google má na četovanie Hangouts, Microsoft má službu Teams, ktorá kopíruje Slack, Facebook zase ponúka svoj Workplace. Potom sú tu ešte všetky tie produkty zamerané na spotrebiteľa – od WhatsAppu, cez WeChat až po iMessage, prípadne tajnejšie aplikácie ako Signal a Telegram s miznúcimi správami.

O sto rokov sa problém vrátil

V prvých dňoch po vynájdení telefónu neboli volajúci schopní osloviť nikoho na inej ústredni. Tento problém sa podarilo vyriešiť. O sto rokov neskôr sa však objavil znova vo forme množstva rôznych komunikačných kanálov.

Zdá sa, že aj napriek svojim vynikajúcim funkciám bude úpadok telefónov naďalej pokračovať. Napríklad v redakcii Financial Times sme tento rok vyhádzali staré pevné linky značky Cisco a nahradili ich systémom od RingCentral – amerického dodávateľa hlasového pripojenia cez internet.

Dnes teda naši novinári nesiahajú po slúchadlách, ale musia si do notebookov a mobilov nainštalovať aplikáciu RingCentra, s ktorou môžu telefonovať aj posielať správy.

Klinec do rakvy konverzácie

Akcie spoločnosti, ktorá oberá telefóny o prácu, sa za dva roky zvýšili o takmer 250 percent, pretože ekonómovia z korporátov si uvedomili finančné výhody zrušenia pevných liniek.

RingCentral, ktorý má teraz hodnotu 14 miliárd dolárov, už nahradil dva milióny telefónov a vidí príležitosť vymeniť aj ďalších tristo miliónov z tých päťsto miliónov nainštalovaných na pracoviskách po celej krajine.

Odhaduje sa, že existuje 50-miliónový trh, ktorý je „zrelý na zrušenie“. Táto fráza je depresívne presná aj vzhľadom na pokles počtu telefonátov od chvíle, keď sa telefónov zbavilo aj FT. Aby sa zamestnanci vyhli týmto náhradám, radšej posielajú správy. A to je ďalší klinec do rakvy konverzácie.

Toxický materiál na serveroch

Je tu však ešte nádej. Nevýhodou posielania správ je desivé množstvo toxického materiálu, ktorý leží na serveroch a v zariadeniach jednotlivcov a iba čaká na to, kým sa ho niekto zmocní, skonfiškuje alebo zverejní.

Obsah pritom niekedy na prvý pohľad vyzerá horšie, než v skutočnosti je. Napríklad vlani boli obvinení traja obchodníci s menami pre podozrenia z manipulácie trhu, a to preto, lebo sa svoju četovaciu skupinu rozhodli nešťastne nazvať Kartel.

Úspory nákladov pri likvidovaní telefónov vyvažujú miliardové náklady na právne spory a na reguláciu vyvolanú nárastom elektronických správ. Jednoducho fóbia z telefonovania nepriniesla biznisu nič dobré.