Denník N

Panel expertov: Zrušiť alebo zmeniť druhý dôchodkový pilier? Alebo nechať tak?

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Zatiaľ odpovedali Ódor, Melioris, Bláhová, Tóth, Ovčarik, Žúdel, Suďa, Mikloš, Haluš, Novysedlák, Ďurana, Kahanec, Kišš a Ježíková. Ďalšie odpovede postupne dopĺňame.

Kontext: Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor a ekonóm Norges Bank Investment Management Pavol Povala napísali diskusnú štúdiu, ktorá hodnotí 15 rokov kapitalizačného piliera, a vyzvali politikov a ekonómov, aby sa vyjadrili k budúcnosti dôchodkového sporenia.


Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS

Počas pätnásťročnej histórie druhého piliera dominovalo už všeličo: politické záujmy, vplyv na verejné financie, sprostredkovatelia, správcovské spoločnosti, len záujmy sporiteľov zostali akosi v úzadí. Preto sme hľadali odpoveď na jednoduchú otázku: Prinieslo dôchodkové sporenie na Slovensku adekvátne výsledky pre ľudí (v porovnaní s najlepšou medzinárodnou praxou)?

Odpoveď je jednoznačné nie.

Nechali sme na stole miliardy eur oproti najlepším. Druhý pilier preto potrebuje radikálnu reformu.

Ako na to? Pred tým, ako sa dostaneme k palete možných riešení, treba poznať príčiny slabých výsledkov. Identifikovali sme štyri.

Po prvé, jednoznačne najväčším problémom boli silné politické zásahy, ktoré pramenili z absencie širokého konsenzu. Druhý pilier sa stal predmetom ideologického boja a politicky motivovaný legislatívny „pingpong“ znemožnil dosahovať slušné výsledky pre sporiteľov. Najškodlivejším momentom bolo premenenie piliera na krátkodobý bankový vklad v roku 2009.

Po druhé, vytvorili sa nereálne očakávania a atmosféra „švajčiarskych dôchodkov“ dostala do systému príliš veľa ľudí vo vyššom veku.

Po tretie, precenili sa schopnosti ľudí robiť dlhodobé investičné rozhodnutia a základné črty ľudskej povahy (behaviorálne aspekty). Napríklad s prirodzenou pasivitou sporiteľov nepohlo ani to, keď boli z večera do rána presunutí z rastových fondov do garantovaných konzervatívnych fondov.

Po štvrté, precenili sa efekty konkurencie na malom trhu. Od začiatku boli akcie v portfóliách málo zastúpené, pasívne stratégie museli byť legislatívou vynútené a poplatky za výkonnosť v indexovom fonde sú veľkým nezmyslom.

V štúdii sme sa rozhodli nebáť sa žiadnej témy, a preto sme pri možných riešeniach načrtli celé spektrum alternatív. Vzhľadom na to, že najvážnejším problémom doterajšej histórie boli neodborné politické zásahy do systému, ošetrenie politického rizika musí byť najvyššie na zozname potrebných krokov – ideálne formou ústavného zákona.

Ak nie sme natoľko civilizovanou krajinou, aby sme sa vedeli politicky dohodnúť na hlavných črtách systému, tak asi nemá význam utopiť v systéme viac verejných zdrojov. Potom je legitímna debata o utlmení systému.

Ak by sa našiel potrebný politický konsenzus, na stole môžu byť ďalšie dve alternatívy. Rozdiely medzi nimi sú v tom, do akej miery sú do rozhodovania zapojení sporitelia a správcovské spoločnosti.

V našom „paternalistickom“ scenári by sa predpísal povinný vstup ako základné nastavenie, pasívne indexy ako benchmark, presun súčasných sporiteľov do agresívnejších stratégií (podľa veku) a benchmarkovanie poplatkov. Okrem toho by sa zaviedlo automatické znižovanie akciovej časti portfólia podľa veku (life-cycling).

Silnejšie centralizovanou alternatívou je úplný paternalizmus, teda zriadenie štátneho správcu aktív v druhom pilieri. Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že to môže dobre fungovať, keďže sporitelia benefitujú z výnosov z rozsahu. Nezávislosť profesionálneho správcu však musí byť dostatočne chránená zákonom.

Ktorou cestou sa vydať? Budúca vláda bude musieť zvážiť všetky ekonomické faktory a politické riziká. Ani jedna alternatíva nie je bez politických rizík.

Zmenšenie piliera nesie so sebou riziko prejedania vyšších príjmov a zhoršenie dlhodobej udržateľnosti. Paternalizmus a centralizovaný fond sú vystavené politickým zásahom do investičných stratégií. Akokoľvek sa Slovensko rozhodne, bude to aj test vyspelosti krajiny.


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Ľudo Ódor (spolu s Pavlom Povalom) odviedol ako

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Panel expertov

Ekonomika

Teraz najčítanejšie