Denník N

Nechcený dôsledok záporných úrokov: z Nemecka odtekajú bankové vklady

Autor je ekonóm

K masívnemu presunu vkladov motivuje kompromisné opatrenie menovej politiky ECB. Podľa neho môžu mať banky za nulový úrok namiesto záporných 0,5 % uložený v ECB šesťnásobok povinných minimálnych rezerv. 

O čo ide: V nemeckom bankovom sektore došlo ku koncu októbra k masívnemu odlevu vkladov v objeme 78 mld. eur. Zároveň si výrazné prírastky medzibankových vkladov zapísali banky v Taliansku (48 mld. eur) a vo Francúzsku (19 mld. eur).

Informovala o tom agentúra Bloomberg na základe zverejnenej koncomesačnej štatistiky medzibankového platobného systému Target 2. Ten slúži na zúčtovanie veľkých medzibankových prevodov na peňažnom trhu.

Medzi krajinami s citeľným odlevom medzibankových vkladov figuruje za október aj Holandsko (13,7 mld.) a Luxembursko (9,3 mld.). Koncomesačná bilancia Slovenska v zúčtovacom systéme Target 2 sa zvýšila o necelú pol miliardu (420 mil. eur).

Prečo je to dôležité: Menová politika ECB využíva ďalšie znižovanie už aj tak záporných úrokových sadzieb a je dlhodobo predmetom kritiky nielen v Nemecku ako najväčšej ekonomike eurozóny.

V septembri naplno prepukol vnútorný spor v rámci riadiaceho výboru ECB, kde zástupcovia krajín spoločne predstavujúcich viac než polovicu populácie eurozóny vehementne protestovali proti obnoveniu kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky ECB prostredníctvom odkupovania štátnych dlhopisov.

To podľa kritikov prospieva najmä najviac zadlženým členským krajinám namiesto toho, aby pomohlo oživiť úverovú aktivitu a prostredníctvom podpory rastu prispelo k zrýchleniu inflácie spotrebiteľských cien.

Štatistika o presune bankových vkladov, aby si banky znížili náklady spôsobené negatívnymi úrokovými sadzbami, tak poukazuje na to, že súčasné nastavenie menovej politiky vedie skôr ku kreatívnym účtovným transakciám než k stimulovaniu podpory domácich hospodárstiev.

Čo možno očakávať: Podľa štatistiky nemeckej Bundesbanky je z celkových vkladov nemeckých retailových klientov (2 380 mld. eur) už celá štvrtina zaťažená negatívnymi úrokmi. To je dôsledok toho, že jednodňová depozitná sadzba, za ktorú si komerčné banky ukladajú prebytočnú likviditu do ECB, klesla až na -0,50 %.

Pochopiteľne, platenie záporného úroku za nevyužitú likviditu sa negatívne podpisuje pod ziskovosť európskych bánk. Tie už v lete upozorňovali ECB na negatívne dôsledky znižovania základných úrokov hlbšie do negatívneho teritória. Na riziká tejto politiky otvoreným listom upozornili ešte za čias Maria Draghiho viacerí bývalí vysokopostavení centrálni bankári ECB.

V snahe zmierniť túto kritiku a vyhovieť kritickým varovaniam bankového sektora sa riadiaci výbor Európskej centrálnej banky v septembri rozhodol pre na pohľad šalamúnsky krok rozvrstvenia (tiering) v úročení vkladov, ktoré si u nej komerčné banky ukladajú.

Napokon, časť z týchto vkladov tam banky držať jednoducho musia (povinné minimálne rezervy) a časť tam držia v mene udržania stabilného finančného systému. Nie všetky vklady v ECB sú prejavom neochoty bankového sektora investovať prebytočnú likviditu či už do úverov, alebo na medzibankovom trhu. Tak znel logický argument komerčných bankárov.

ECB preto v septembri rozhodla o rozvrstvení, v rámci ktorého majú komerčné banky vklady zodpovedajúce šesťnásobku povinných minimálnych rezerv úročené rovnou nulou.

To by v štandardných časoch nestálo za zmienku, no pri súčasnom nastavení menovej politiky nulové úročenie znamená pre banky ušetrené náklady 50 bázických bodov (0,5 percentuálneho bodu) oproti základnej jednodňovej menovopolitickej sadzbe -0,5 %.

Tento systém dvoch vrstiev nadobudol účinnosť 30. októbra. A bankový sektor eurozóny sa naň adekvátne pripravil.

Ako ukázala štatistika medzibankového zúčtovacieho systému Target 2 z konca októbra, rozhodnutie o rozvrstvení v úročení vkladov likvidity v ECB masívne rozhýbalo medzibankový trh v eurozóne. A to nielen v rámci jednotlivých krajín, no najmä medzi krajinami s vysokým prebytkom voľných vkladov a tými, ktorých bankový sektor má ešte voľný priestor na uloženie šesťnásobku povinných minimálnych rezerv.

Výsledkom pokusu o zmiernenie negatívnych dôsledkov menovej politiky záporných úrokov je tak vytvorenie novej príležitosti pre takzvanú cenovú arbitráž.

Za cenovú arbitráž sa v ekonómii označuje prakticky bezrizikový zisk plynúci z rozdielu v cene aktíva v rovnakom čase na rôznych trhoch. Keďže menej likvidné banky, napríklad v Taliansku a Francúzsku, mali voľný a nevyužitý limit na úložky v ECB za 0 %, mohli ponúknuť atraktívnejšie podmienky pre úložky od tých bánk, ktoré likviditou pretekajú a sú nútené ju ukladať v ECB  za -0,5% – napríklad tie z Nemecka, Holandska či Luxemburska.

Súdiac podľa zmeny v bilancii systému Target2 sú v pozícii, keď dokážu systém rozvrstvenia vkladov ECB využiť vo svoj prospech nielen banky z Talianska a Francúzska, ale aj Belgicka, Rakúska, Španielska, Írska, Fínska, Litvy, Slovinska, Grécka, Cypru, Estónska, Lotyšska, ako aj Slovenska.

Uvedený vývoj signalizuje, že tlak z Frankfurtu a Amsterdamu na prehodnotenie stratégie menovej politiky ECB pod vedením novej prezidentky Christine Lagardeovej nebude poľavovať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie