Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na nikoho už nebudeme čakať, treba začať zvyšovať finančnú gramotnosť ľudí

Júlia Čillíková,výkonná riaditeľka regulácie a ochrany finančných spotrebiteľov NBS Foto - NBS
Júlia Čillíková,výkonná riaditeľka regulácie a ochrany finančných spotrebiteľov NBS Foto – NBS

Tému finančnej gramotnosti, ktorá je na Slovensku alarmujúco nízka, začala za jednu zo svojich top priorít považovať Národná banka Slovenska. Výkonná riaditeľka regulácie a ochrany finančných spotrebiteľov NBS Júlia Čillíková hovorí, že už nemožno čakať na to, že sa v tejto otázke zodpovední skoordinujú. Treba začať po malých krokoch hneď, lebo Slováci peniazom nerozumejú. A potom robia zlé finančné rozhodnutia, napríklad sa nadmerne zadlžujú, nesporia si na penziu. To môže byť pre krajinu problém.

Čo vás tak veľmi vyrušilo, že ste sa rozhodli komplexnejšie uchopiť finančné vzdelávanie na Slovensku? Je vo svete zvykom, že to robí centrálna banka?

Je to bežné, najmä ak centrálne banky riešia dohľad nad finančným trhom a ochranu spotrebiteľa. Nás o tejto úlohe presvedčilo obrovské množstvo podnetov od spotrebiteľov. Tie sú

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

V pondelok otvárame, ale rady pred výkladmi nečakám, hovorí manažér obchodu s obuvou

Marek Čachan, foto N - Tomáš Grečko
Marek Čachan, foto N – Tomáš Grečko

V pondelok sa otvárajú obchody, ale centrá budú prázdnejšie, hluchejšie, mŕtvejšie než pred pandémiou, odhaduje Marek Čachan, manažér značky Office Shoes pre slovenský, český a poľský trh. „Nemyslím, že budeme mať rady pred výkladmi a nebudeme vedieť, čo skôr robiť.“

Jednu predajňu šperkov mu zobrala pandémia, no aspoň s druhou sa otvorenia dočká – ako prežíva lockdown malý klenotník

Marián Ürge. Foto - archív M. Ü.
Marián Ürge. Foto – archív M. Ü.

Zlacňovanie šperkov pri otváraní klenotníctiev zákazníci očakávať nemôžu, hovorí klenotník Marián Ürge. No do zliav s hodinkami vraj pôjdu, lebo ich predaj sa cez pandémiu výrazne presunul do e-shopov.

Minúta po minúte

Existuje riziko, že Taliansko zmešká termín na predloženie finálneho plánu obnovy Európskej komisii. Brusel totiž nie je spokojný s niektorými aspektmi prezentovaných návrhov, uviedla agentúra Reuters.

Odvolala sa na dva zdroje oboznámené so záležitosťou. „Komisia je nespokojná s plánom obnovy v jeho aktuálnej podobe,“ uviedol jeden zo zdrojov agentúry Reuters, ktorý vzhľadom na citlivosť záležitosti chcel zostať v anonymite. Podľa zdroja by premiér Mario Draghi mal predložiť konečný plán v polovici mája, ale zrejme bude potrebný dlhší čas na vyriešenie námietok EK.

Najväčšou obavou Bruselu je nedostatočná konkretizácia, ako bude plán manažovaný po jeho schválení Európskou úniou, rovnako ako nejasnosti týkajúce sa podstaty niektorých načrtnutých reforiem vrátane reformy súdneho systému. Druhý zdroj uviedol, že Brusel požaduje zmeny v pláne, ktoré vyžadujú čas, a že by po ich zapracovaní mohol byť predložený v polovici mája.

Hovorca premiéra Draghiho razantne odmietol nedodržanie termínu. „Plán predložíme 30. apríla,“ uviedol. Podľa hovorcu ministerstva financií „cieľom zostáva predloženie návrhu 30. apríla“. Meškanie by bolo ranou pre Draghiho, ktorý sa na čelo vlády dostal pred dvomi mesiacmi s úlohou doladiť plán obnovy pripravený predchádzajúcou vládou.

Všetkých 27 členských štátov EÚ pracuje na svojich národných plánoch, v ktorých majú formulovať, ako chcú minúť svoj podiel z fondu obnovy EÚ, ktorého celkový objem predstavuje 750 miliárd eur.

Taliansko môže dostať z fondu vyše 200 miliárd eur vo forme dotácií a lacných úverov, najviac z krajín Únie. Peniaze sa budú uvoľňovať postupne v priebehu šiestich rokov.

EK nekomentovala taliansky plán. Podľa hovorkyne EK chápe, že formulácia plánu obnovy je náročná pre všetky vlády, ktoré sa aktuálne sústreďujú na boj s pandémiou ochorenia covid-19. Plány by mali byť predložené 30. apríla, ale niektoré krajiny zrejme budú potrebovať o niekoľko týždňov viac.

Podpredseda EK Valdis Dombrovskis v piatok uviedol, že niektoré krajiny zmeškajú termín na predloženie národných plánov obnovy, nešpecifikoval však, ktoré krajiny. (tasr)

Cena bitcoinu v noci na dnešok prudko klesla – z viac než 60 000 dolárov až do blízkosti 52 000 dolárov. Neskôr časť strát zmazala a krátko pred 8.00 h sa pohybovala okolo 55 900 dolárov, vyplýva z údajov špecializovaného webu CoinDesk.

Za posledných 24 hodín tak strácala viac ako desať percent.

Presný dôvod náhleho prepadu nie je jasný. CoinDesk však dodal, že k nemu mohli prispieť špekulácie, podľa ktorých sa americké ministerstvo financií chystá obviniť niekoľko finančných inštitúcií z prania špinavých peňazí prostredníctvom kryptomien.

Tento týždeň sa cena bitcoinu vyšplhala na rekordných takmer 65 000 dolárov. Záujem o bitcoin podľa analytikov podporil vstup najväčšej americkej kryptomenovej burzy Coinbase na akciový trh Nasdaq. V piatok však cenu bitcoinu zasiahla správa, že sa turecká centrálna banka rozhodla zakázať platby v kryptomenách. (čtk)

Japonská spoločnosť Renesas Electronics dnes obnovila produkciu vo svojej továrni na polovodiče. Jej marcový požiar prehĺbil celosvetový nedostatok čipov používaných v automobiloch či spotrebnej elektronike.

Závod na severovýchode Japonska zasiahol požiar 19. marca. Firme sa výrobu v továrni podarilo obnoviť o dva dni skôr, než sa predpokladalo. Dve tretiny výroby závodu tvoria čipy pre automobilový priemysel.

Šéf firmy Renesas Hidetoši Šibata po požiari uviedol, že výroba v továrni by sa mala obnoviť počas jedného mesiaca. Upozornil však, že návrat výroby na úrovne z obdobia pred požiarom môže trvať až 120 dní. (čtk, reuters)

Ako to bude vyzerať v pondelok v obchodoch? Návaly by obchodníkov prekvapili, o e-shopy sa neboja

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Internetoví predajcovia zatiaľ nepociťujú nižší záujem o nákupy pred pondelkovým otvorením kamenných obchodov. „Ľudia si už zvykli nakupovať online, a čím dlhšie opatrenia trvajú, tým viac si zákazníci e-shopov na ne zvykajú,“ hovorí riaditeľ Heureky Tomáš Braverman.

Sulík súhlasí s vyplatením jednorazového príspevku na nezaopatrené dieťa, no podľa neho by to malo byť cielené opatrenie. „Vznikne pracovná skupina, ktorá pripraví návrh,“ povedal v RTVS. Hovorí sa o príspevku 300 eur. Podľa Pellegriniho by sa mal vyplatiť na každé nezaopatrené dieťa.

Počet cestujúcich na viedenskom letisku v marci opäť klesol, oproti minulému roku bol nižší o 73,3 percenta. Tento marec letisko Schwechat využilo 215-tisíc cestujúcich, vlani ich v rovnakom čase bolo približne 800-tisíc a v roku 2019 až 2,4 milióna.

S prvou vlnou infekcie v Európe v marci 2020 letisko prvýkrát pocítilo ekonomické dôsledky pandémie. Odvtedy sa počty cestujúcich pohybujú výrazne pod predkrízovou úrovňou. Letecká doprava je jednou z najpostihnutejších branží a mnohí zamestnanci pracujú vyše roka v režime kurzarbeit.

Rovnaká situácia je aj na letiskách Malta a Košice, ktoré patria spoločnosti Flughafen Wien AG. Na Malte v marci medziročne klesol počet cestujúcich o 81,1 % a v Košiciach o 77,3 %. (tasr)

Domácnosti v eurozóne počas pandémie ušetrili, ale veľké nákupy neplánujú. Problémom však je, že najviac peňazí naakumulovali tí spotrebitelia, ktorí majú tendencie peniaze skôr hromadiť, ako utrácať.

Podľa analytikov banky Barclays sa tzv. pandemické úspory koncentrujú predovšetkým v domácnostiach bohatších starších Európanov, ktorí uviazli doma bez možnosti zájsť si do reštaurácie alebo na dovolenku. V ich prípade je menšia pravdepodobnosť, že začnú viac míňať aj na veľké položky na rozdiel od mladších ľudí.

Pri posudzovaní tempa zotavovania najvyspelejších ekonomík je pritom rozhodujúce, či práve táto skupina spotrebiteľov využije svoju slobodu a začne viac míňať. Európa má totiž najväčšiu skupinu obyvateľov stredného veku spomedzi všetkých regiónov sveta.

Hromada peňazí, ktorá by sa mohla uvoľniť spolu s blokádami, je obrovská. Barclays odhaduje naakumulované úspory na 600 miliárd eur, koncentrujú sa však najmä v rukách konzervatívnych obyvateľov, čo vrhá tieň na ich odblokovanie.

Podľa nemeckej Deutsche Bank by uvoľnenie úspor mohlo pridať zhruba 1 percentuálny bod k hospodárskemu rastu regiónu v roku 2021, ktorý Medzinárodný menový fond predpovedá na úrovni 4,4 %.

Ekonóm spoločnosti UBS Dean Turner sa domnieva, že výdavky domácností sa budú „významnou mierou“ podieľať na tzv. postpandemickom oživení, pričom očakáva ich rast v tomto roku o 2,9 %.

Eurozóna potrebuje nové stimuly, pretože zotavovanie jej ekonomiky zaostáva za USA a Čínou v dôsledku doposiaľ pomalého očkovania. (tasr)

Rado Baťo: Matovičovi neustúpim ani o krok, miesto posielania kytíc manželke by sa ho mali koaliční politici zbaviť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rado Baťo hovorí, že Igorovi Matovičovi neústupi ani o krok a ani sa mu neospravedlní za vyjadrenia na jeho adresu. Koaličným politikom odkazuje, že namiesto posielania kytíc jeho manželke by sa mali Matoviča okamžite zbaviť.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať