Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

20 najdôležitejších grafov od 20 top slovenských ekonómov

Dvadsiatka slovenských ekonómov vybrala graf, ktorý bol v roku 2019 pre nich najdôležitejší, najzaujímavejší či najprekvapujúcejší.

Vyberali Lívia Vašáková, Ivan Mikloš, Ľudovít Ódor, Renáta Bláhová, Vladimír Baláž, Viktor Novysedlák, Martin Kahanec, Peter Kažimír, Martin Haluš, Libor Melioris, Michal Havlát, Michal Lehuta, Ľubomír Koršňák, Katarína Muchová, Jana Ježíková, Róbert Chovanculiak, Ivana Molnárová, Tibor Lörincz, Helena Solčánska, Alexander Karšay, Karel Hirman, Maroš Ovčarik a Andrej Svorenčík.


Maroš Ovčarik,  špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Miera inflácie na Slovensku podľa Štatistického úradu SR vzrástla v tomto roku z 2,4 percenta v prvom kvartáli na 2,9 percenta v treťom. Naďalej však rastie, v novembri je na úrovni 3 percent. A prečo je to dôležité?

Pozrime sa, ako tento ukazovateľ vplýva na finančné aktíva, teda majetok obyvateľov SR. Naša krajina patrí dlhodobo k tým najkonzervatívnejším z pohľadu rozdelenia finančného majetku domácností. Väčšinu úspor držíme na účtoch v bankách, prípadne v hotovosti.

Na bežných účtoch, termínovaných vkladoch a vkladných knižkách máme spolu viac ako 37 miliárd eur. Na týchto vkladoch však dnes banky reálne ponúkajú úrokové sadzby blízke nule.

Oproti inflácii, ktorá je na úrovni spomenutých troch percent, je to čistá strata. Ak by takýto stav pretrvával dlhodobo, tak napríklad z vložených 10 000 eur zostane po dvadsiatich rokoch z pohľadu hodnoty peňazí len 5 500 eur, čo je takmer polovica.

Len vďaka inflácii prišli slovenské domácnosti tento rok o 850 miliónov eur, čo je presne suma, o ktorú sa znehodnotili úspory domácností. Keby bola inflácia aj celý budúci rok na úrovni troch percent, znehodnotenie vkladov presiahne miliardu eur ročne. A to už je porovnateľná suma, koľko stojí náš štátny rozpočet celé stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie.


Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia

Earth Overshoot Day je deň, keď ako

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Od piatka musí byť na terase jedna stena preč. Ako to pochopili reštaurácie a čo na to hygienici?

Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Napriek vyhláške hygienikov bolo cez víkend v Bratislave vidieť podniky, kde obsluhovali hostí na uzavretých terasách. Úrad verejného zdravotníctva hovorí, že bude vyžadovať plnenie svojho nariadenia, o pokutách však neinformuje.

Mičovský chce trh s pôdou rozbíjať ešte viac ako vlády Smeru, hovorí poradca ústavného sudcu  

Advokát Pavol Vargaeštok. Foto – archív P. V.
Advokát Pavol Vargaeštok. Foto – archív P. V.

Plány ministra pôdohospodárstva na obmedzenie obchodov s pôdou sú protiústavné a nevykonateľné, tvrdí advokát Pavol Vargaeštok. „Obávam sa, či niekto domyslel, akú obrovskú administratívu si tieto zámery vyžiadajú,“ hovorí advokát, ktorý je poradcom ústavného sudcu Petra Straku.

Minúta po minúte

Slovenská pošta eviduje zvýšené množstvo zásielok s nedovoleným obsahom, ktoré smerujú hlavne do Austrálie, Japonska či Vietnamu. Upozorňuje, že takýto obsah spomaľuje vypravenie a doručenie zásielok.

„Poštové podniky sú povinné zásielky s nedovoleným obsahom z prepravy vylúčiť. Ak zamestnanci Slovenskej pošty zistia v zásielke nedovolený obsah, pošta informuje príslušné orgány verejnej správy,“ vysvetlila hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková.

Spresnila, že v zásielkach do zahraničia, ale aj v rámci krajiny je zakázané posielať omamné a psychotropné látky, jedy, jadrové materiály, rádioaktívne látky, vysokorizikové chemické látky, výbušniny, muníciu, zápalné kvapaliny, strelné zbrane, nože a podobne.

„Zakázané sú tiež živé zvieratá – okrem vybraných druhov hmyzu –, ohrozené druhy voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, zásielky, ktorých obsah alebo úprava môžu ohroziť život a zdravie ľudí či poškodiť životné prostredie,“ poznamenala pošta.

Zakázané sú aj zásielky, ktorých úprava alebo viditeľný obsah sú urážlivé alebo hanlivé. Šperky, drahé kovy, bankovky, poštové známky a iné ceniny je povolené zasielať len v poistených balíkoch, zdôraznila pošta. (tasr)

Eurokomisia by mohla v stredu vydať dokument o koordinácii krajín pri lyžiarskej sezóne. Aj napriek tomu podľa štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí Martina Klusa niektoré krajiny budú postupovať samostatne.

Niektoré štáty ostanú zatvorené do začiatku januára, niektorí chcú svoje lyžiarske strediská otvoriť ešte v decembri. Súvisí to podľa neho aj s klimatickými podmienkami v krajinách.

Ak Rakúsko a Slovensko neotvoria v decembri sezónu, „tak to možno nebude mať ani zmysel“, povedal Klus.

Taliansko a Francúzsko chce ostať zatvorené. Rakúsko, Slovinsko, Česko a do istej miery aj Slovensko a Poľsko sa chcú koordinovať regionálne, tvrdí Klus s tým, že by svoje lyžiarske strediská chceli otvoriť skôr.

Česká vláda nepovolí prevádzku lyžiarskych vlekov pre verejnosť najmenej do 12. decembra, pravidlá ďalšieho fungovania skiareálov chce dokončiť tento týždeň. Podľa Asociácie horských stredísk je súčasný zákaz neodôvodnený a neadekvátny.

V Česku sa má 12. decembra skončiť núdzový stav, dovtedy vláda zakázala používanie lyžiarskych vlekov a lanových dráh pre verejnosť.

„Potrebujeme získať čas na prerokovanie fungovania lyžiarskych areálov,“ cituje portál Nova.cz ministra zdravotníctva Jana Blatného. Podľa neho by sa mali odporúčania pre české lyžiarske strediská zladiť so systémom pripravovaným v okolitých krajinách.

Napríklad talianska vláda trvá na zatvorení lyžiarskych areálov cez vianočné a novoročné sviatky, uzavreté ich chce nechať aj Nemecko či Francúzsko. Naopak, Rakúsko návrh odmieta.

Ako reagujú lyžiarske strediská

„Česko nie sú Alpy, podmienky sú u nás špecifické, napríklad podiel zahraničných návštevníkov bude u nás úplne minimálny. Myslíme si, že si nemôžeme nechať vnútiť zrušenie prevádzky českých areálov inými štátmi,“ vyhlásil šéf združenia AHS Libor Knot.

AHS chce s predstaviteľmi štátu rokovať o tom, aby do niekoľkých dní dostala jasné vyjadrenie, že prevádzka zimných stredísk bude po 12. decembri možná, prípadne bude zákaz skrátený o jeden až dva dni. (čtk)

ZSSK predstavila v Žiline prvú elektrickú jednotku Panter, ktorú zaradila do prevádzky. Je z dielne konzorcia českej Škody Transportation a slovenskej ŽOS Trnava.

Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa ZSSK Filipa Hlubockého v utorok preberú do užívania dve trojčlánkové elektrické jednotky s kapacitou 247 miest na sedenie. „Dokopy to bude 25 elektrických jednotiek, z toho 13 trojčlánkových a 12 štvorčlánkových jednotiek s kapacitou 343 miest na sedenie. Všetky budú premávať v Žilinskom a Trenčianskom kraji a posilnia regionálne linky. Bude to veľký krok vpred v kvalite pre celý tento región,“ povedal Hlubocký.

„Teší ma, že do vozového parku našich železníc pribudnú nové ekologické elektrické jednotky, vďaka ktorým budú môcť ľudia cestovať bezpečnejšie a pohodlnejšie. Okrem nových vlakov čaká tento región aj veľká modernizácia železničného uzla Žilina. Nové vlaky, ktoré v posledných rokoch pribúdajú do slovenských regiónov, sú pre cestujúcich ďalším z argumentov, prečo nechať auto doma a cestovať do práce či do školy verejnou dopravou,“ uviedol minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina). (tasr)

Foto - TASR
Foto – TASR

Reťazec Klier je v platobnej neschopnosti v dôsledku prepadu tržieb počas pandémie. Najväčšia nemecká sieť kaderníctiev má na domácom trhu 1400 pobočiek a ďalšie v zahraničí vrátane Slovenska i Česka.

Finančné problémy Klieru rástli od začiatku pandémie vplyvom prudkého poklesu dopytu. V septembri firma požiadala o ochranu pred veriteľmi s cieľom reorganizácie. Najnovšie súd vo Wolfsburgu uvoľnil cestu hlavnému konkurznému konaniu.

Zatiaľ nie je jasné, ako sa situácia firmy dotkne pobočiek v zahraničí. Majitelia Michael a Robert Klier veria v nový začiatok podniku, ktorý má zhruba 9200 zamestnancov. Podľa denníka Bild by mohla byť ohrozená pätina miest.

Prečo majú ťažkosti

Spúšťačom problémov Klieru bola pandémia, pre ktorú na jar museli ostať zatvorené aj kaderníctva. Tržby firmy tak klesli na nulu, zatiaľ čo fixné náklady, ako nájomné, bolo treba ďalej platiť. Po opätovnom otvorení sa kaderníctva potýkali s nezáujmom zákazníkov.

Podľa internetových stránok Klier podniká na Slovensku dvadsať rokov a má 23 pobočiek, v Česku ich prevádzkuje 34. (čtk, dpa)

Na trhu ojazdených áut na Slovensku ubudlo pre koronavírus 60-tisíc vozidiel. Vyplýva to z analýzy skupiny Aures Holdings, prevádzkovateľa medzinárodnej siete AAA Auto.

Druhá vlna pandémie koronavírusu potvrdila rozvoj on-line predaja ojazdených áut. „Bohužiaľ, nastala situácia, ktorej sa celý sektor automotive na jeseň obával. Predaj na našich pobočkách bol pre pandémiu koronavírusu znovu obmedzený. Našťastie sa nám darilo predávať hlavne on-line o polovicu vyšší objem vozidiel než na jar, ale stále sme sa nedostali cez polovicu bežných predajov. On-line predaje sa na tom budú podieľať možno až desiatimi percentami, zatiaľ čo v bežnom roku to skôr bývalo len pár promile,“ uviedla Karolína Topolová, predsedníčka predstavenstva Aures Holdings, prevádzkovateľa medzinárodnej siete AAA Auto.

Vďaka rýchlemu prechodu na on-line predaj a veľký záujem o ojazdené automobily v čase, keď boli pobočky otvorené, za jedenásť mesiacov skupina v sieti AAA Auto predala 66 000 vozidiel. Z toho na Slovensku 13 100, v Českej republike 37 700, v Poľsku 12 600 a v Maďarsku 2600. Pokiaľ sa pandémia nezhorší a pobočky budú v decembri prevažne otvorené, skupina očakáva tohtoročné predaje na hranici 70 000 áut.

Podľa analýzy Aures Holdings sa na trhu ojazdených áut prejavil rapídny úbytok vozidiel. „Napríklad na Slovensku bude na trhu do konca roka chýbať takmer 60 000 vozidiel, v Poľsku takmer 230 000 áut a v Českej republike takmer 100 000,“ uviedol prevádzkový riaditeľ siete AAA Auto Petr Vaněček. (tasr)

Reťazec Debenhams vstúpi do likvidácie, po zatvorení pobočiek môže zaniknúť 12-tisíc pracovných miest. Správcovia britskej siete obchodných domov sa rozhodli pre tento postup po tom, ako firma JD Sports stratila záujem o jej prevzatie.

Sieť obchodov Debenhams vznikla v roku 1778, od apríla funguje pod ochranou pred veriteľmi. V Británii prevádzkuje 124 obchodov.

Podľa správcov sú vyhliadky firmy na reštrukturalizáciu veľmi neisté, budú však ďalej hľadať záujemcu o prevzatie podniku alebo jeho časti. Ak nedostanú žiadnu ponuku, Debenhams ukončí prevádzku.

Likvidácia Debenhams je ďalšou ranou pre britský retail. V pondelok sa pod ochranu pred veriteľmi uchýlil predajca odevov Arcadia Group, čo ohrozuje 13-tisíc pracovných miest. (čtk, reuters, ft)

EÚ vyplatila Slovensku 300 miliónov eur zo zvýhodnených pôžičiek nástroja SURE, ktoré ministerstvo práce plánovalo využiť na podporu zachovania pracovných miest v systéme kurzarbeitu. Celkovo by Slovensko malo získať 631 miliónov eur.

O pridelení peňazí informovala Európska komisia, podporu zatiaľ dostalo celkovo 15 štátov v hodnote 40 miliárd eur. Únia financuje program, ktorý môže dosiahnuť celkovo 100 miliárd eur, z dlhopisov.

Arriva Nitra prehodnotí podanie námietky voči výsledkom súťaže na nového prevádzkovateľa MHD v Nitre. Poukazuje na to, že víťazná firma súťaže Transdev Morava vznikla len týždeň pred podaním ponuky.

Spoločnosť je súčasťou francúzskeho nadnárodného koncernu Transdev Group.

Súčasnému poskytovateľovi nitrianskej MHD sa tiež nepozdáva ponúknutá cena. Tá podľa nej pripomína cenovú vojnu medzi dopravcami o linku Nitra – Bratislava pred niekoľkými rokmi.

„Cestujúci si pamätajú, že cestovanie za jedno euro trvalo veľmi krátko. Nekalé konkurenčné praktiky totiž nemávajú dlhé trvanie. Veríme, že vedenie mesta prehodnotí oba podozrivé momenty v súvislosti s víťazom – dátum vzniku spoločnosti a podozrivo nízku sumu, pri ktorej vznikajú pochybnosti o kvalite ponúkanej služby či o férových platoch pre vodičov autobusov a obslužný personál,“ uviedla Petra Helecz zo spoločnosti Arriva.

„V súčasnosti plynie lehota, počas ktorej môžu neúspešní uchádzači podať námietky voči súťaži. Počas tohto obdobia sa mesto Nitra nebude vyjadrovať k otázkam súvisiacim s touto témou,“ skonštatoval hovorca mesta Tomáš Holúbek.

Verejná súťaž:

  • je v hodnote takmer 130 miliónov eur, mesto Nitra ju vyhlásilo v auguste,
  • prihlásili sa do nej traja uchádzači,
  • víťaz Transdev Morava a spoločnosť TD Transport ponúkli cenu za ročné služby 9 881 136,30 eura,
  • druhá akciová spoločnosť Arriva Nitra ponúkla 10 805 747,80 eura,
  • akciová spoločnosť ČSAD Hodonín súťažila so sumou 11 461 584,05 eura.

Arriva má platnú zmluvu na zabezpečenie MHD v Nitre do konca budúceho roka. Podľa slov Helecz firma predložila do tendra ponuku, ktorá vychádza z dlhoročných skúseností s prevádzkou mestskej hromadnej dopravy v Nitre.

„Okrem úplnej obnovy 84 autobusov, čo predstavuje investíciu približne vo výške 19 miliónov eur, sme v celkovej cene služby adekvátne ohodnotili aj mzdy vodičov. Koncom leta 2019 hrozil štrajk vodičov v MHD. S odborármi sme sa dohodli na zvýšení miezd. Zvýšené mzdové náklady teraz zhoršujú konkurenčné postavenie Arrivy v tendri na zabezpečenie mestskej dopravy v Nitre,“ skonštatovala Helecz.

Druhý dopravca podľa jej slov mohol pri podávaní ponuky počítať s nižšími nákladmi, keďže nemá zamestnancov, a teda ani platnú kolektívnu zmluvu. „K vyjadreniam spoločnosti Arriva sa nebudeme vyjadrovať,“ povedala konateľka spoločnosti Transdev Morava Pavla Struhalová. (tasr)

Európska lieková agentúra oznámila, že najneskôr 29. 12. bude na zasadnutí rozhodovať o podmienečnom schválení vakcíny Pfizeru a BioNTechu proti covidu-19. Spoločnosti v pondelok požiadali o podmienečnú registráciu očkovacej látky.

„Ak budú odovzdané údaje dostatočné na posúdenie kvality, účinnosti a bezpečnosti vakcíny, EMA ukončí hodnotiaci proces už počas mimoriadneho zasadnutia naplánovaného najneskôr na 29. decembra,“ uviedla vo vyhlásení agentúra, ktorá je príslušným regulačným úradom EÚ. (afp, tasr)

Poškodená cesta od Muráňa na Prednú Horu by mohla byť sprejazdnená do Vianoc, myslí si starosta obce Muráň v Revúckom okrese Roman Goldschmidt. Podľa jeho slov by sa tak podarilo dodržať termín, ktorý si stanovil Banskobystrický kraj.

„Vyzerá to nádejne, zvyknem sa tam chodiť pozrieť buď pešo, alebo na bicykli. Rozdiel oproti tomu, ako to vyzeralo v začiatkoch, a teraz je veľmi pozitívny a máme nádej, že do 20. decembra by sa mal jeden jazdný pruh sprejazdniť. Verím tomu, že to bude tak,“ konštatoval Goldschmidt.

Miestni si už podľa neho na dopravné obmedzenie zvykli, horšie sú však na tom ľudia, ktorí musia cestovať a dochádzať za prácou smerom na Poprad.

„Obchádzková trasa popod Muránsky hrad je dosť nebezpečná, a ak by sa tam niečo stalo, je veľký problém a sme vlastne odrezaní od sveta. Nedávno sa totiž vyvrátil kamión v smere od Tisovca a v podstate sme tak boli odrezaní z dvoch smerov,“ podotkol starosta.

Otvorenie cesty do Vianoc avizoval koncom novembra aj podpredseda kraja Ondrej Lunter. Podľa neho však pre nákladnú dopravu bude i naďalej platiť obchádzka cez Brezno alebo Rožňavu.

Úsek cesty Muráň – Predná Hora poškodili koncom júna intenzívne prívalové zrážky. Odvtedy je úplne uzavretý pre dopravu a náhradná obchádzková trasa je určená len obyvateľom regiónu. S prácami na poškodenom úseku začal zhotoviteľ koncom októbra. (tasr)

Košický samosprávny kraj v tomto roku opravil viac než 80 kilometrov ciest II. a III. triedy. Opravil alebo dokončuje opravu 12 mostov, do ktorých investoval viac ako päť miliónov eur.

„Aj napriek tomu, že sa tento rok nesie v znamení pandémie, som rád, že táto situácia neovplyvnila rekonštrukcie ciest a mostov v kraji,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Vo väčšine prípadov išlo podľa neho o cesty III. triedy, ktoré boli v minulosti na okraji záujmu, keďže v porovnaní s rýchlostnými cestami alebo cestami I. triedy ide o menej vyťažené komunikácie. „V aktuálnom volebnom období sa snažíme rozhýbať aj rekonštrukcie týchto zanedbaných komunikácií, ktoré využívajú obyvatelia nášho kraja na cestu do práce či do školy,“ dodal Trnka.

V okrese Košice-okolie má nový asfaltový koberec napríklad cesta v obciach Boliarov, Bačkovík, vo Veľkej Ide – časť Gomboš, v Čani, cesta vedúca do Zlatej Idky či cesta medzi Rozhanovcami a Čižaticami.

Na Zemplíne sa dočkali opravy cesty medzi Vojanmi a Veľkými Kapušanmi, Svätušou a Veľkým Horešom aj medzi Brezinou a Kazimírom.

Na Gemeri sa vynovila cesta medzi Roštárom a Štítnikom, v Lipovníku, Jablonove nad Turňou či cesta medzi Slavošovcami a Čiernou Lehotou.

Na Spiši je opravená cesta medzi Nálepkovom a Hnilčíkom, taktiež v intraviláne obce Slovinky, ale aj cesta v obci Hrabušice, na ktorú si kraj vzal úver z Európskej investičnej banky.

„Aktuálne sú krajskí cestári na ceste medzi Slancom a Novým Salašom a do konca roka chceme opraviť ešte cestu v intraviláne obce Olšovany,“ konštatoval Trnka.

V tomto roku sa kraj zameral na obnovu oporných múrov či priepustov. Okrem iného ukončil rozsiahlu rekonštrukciu oporného múra v lokalite Gregorov prameň, nový oporný múr pribudol aj v obci Hrabušice na Spiši. Podľa kraja sa zvýšilo tempo rekonštrukcie mostov.

„Finančne najnákladnejšou bola oprava mosta medzi Strážskym a jeho časťou Krivošťany, ktorého časť sa v októbri minulého roka zrútila. Žiaľ, po tom, čo sme v Strážskom postavili nový most, sa zrútil ďalší, a to medzi Kysakom a Veľkou Lodinou. Peniaze, ktoré sme mali vyčlenené na iné projekty, sme tak museli opäť presunúť na riešenie tejto havarijnej situácie,“ informoval Trnka. (tasr)

Predseda Hlasu Pellegrini žiada premiéra Matoviča, aby predložil náklady za plošné testovania. Ministri podľa neho zatajujú čísla o tom, koľko stálo testovanie doteraz. Otázne podľa neho je, prečo sa nakupujú ďalšie antigénové testy a či sa už minuli tie, ktoré vláda nakúpila.

Pellegrini dodal, že sa plánujú obrátiť aj na Inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze, aby urobili analýzu a súhrnnú správu o nákladoch. (tasr)

Slovenská ekonomika podľa OECD v roku 2020 klesne o 6,3 %. Organizácia tak Slovensku prognózuje miernejší prepad než ďalšie domáce a zahraničné inštitúcie. Na budúci rok očakáva OECD rast o 2,7 %, v roku 2022 o 4,3 %.

V júni OECD predpovedala Slovensku pokles o 9,3 až 11,1 % podľa závažnosti dôsledkov pandémie.

Čo očakáva OECD

  • Nezamestnanosť bude po náraste postupne klesať, ale aj na konci roku 2022 sa bude stále držať nad predkrízovou úrovňou. OECD predpovedá Slovensku v tomto roku nezamestnanosť na úrovni 6,8 %, v roku 2021 jej zvýšenie na 7,4 % a v roku 2022 pokles späť na 6,8 %.
  • Rozpočtový deficit Slovenska sa v tomto roku prehĺbi na 8,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) z vlaňajších 1,3 % HDP, v roku 2021 klesne na 7,5 % HDP a v nasledujúcom roku 2022 na 5,5 % HDP.
  • Vládny dlh sa podľa maastrichtskej definície zvýši tento rok na 58,4 % HDP zo 48,53 % HDP v minulom roku. V roku 2021 stúpne na 63,8 % a v nasledujúcom roku na 66 % HDP. (tasr, e)

Nový šéf finančnej správy Jiří Žežulka nastupuje do úradu s cieľom zlepšiť efektivitu výberu daní, a to nielen DPH a spotrebných daní, ale aj dane z príjmov, najmä právnických osôb. „Môj druhý cieľ je zlepšiť povesť finančnej správy, lebo nie je najlepšia.“

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) od Žežulku žiada najmä znížiť daňovú medzeru, zlepšiť riadenia rizík, pokiaľ ide o finančnú disciplínu, a zlepšiť aj kontroly, najmä aby boli vyvážené.

Žežulka avizuje aj personálne zmeny, ktoré zatiaľ nespresnil. „Nie každému z vedenia finančnej správy verím a personálne zmeny určite prídu, niektoré skoro.“

Problém vidí aj v tom, že hoci kontroly odhalia daňové úniky, rozpočet z toho nič nemá a to treba zmeniť. „Vieme nájsť problém, postihnúť ho, ale nevidíme z toho ani euro.“

Podľa OECD svetová ekonomika tento rok klesne v dôsledku pandémie o 4,2 %, na budúci rok v rovnakej miere stúpne. Organizácia upravila septembrovú prognózu, v ktorej počítala s prepadom HDP o 4,5 % a na rok 2021 s rastom o 5 %.

OECD predpokladá, že výkon globálnej ekonomiky sa vráti na úrovne spred koronakrízy do konca budúceho roka, a to najmä vďaka silnému hospodárskemu oživeniu v Číne.

„Nie sme vonku z ťažkostí. Stále sme uprostred pandemickej krízy, čo znamená, že politici ešte majú pred sebou mnoho práce,“ povedala hlavná ekonómka OECD Laurence Booneová.

Z prognóz OECD:

  • Rast čínskej ekonomiky sa na budúci rok zrýchli na 8 % z tohtoročných 1,8 %.
  • Spojené štáty vykážu tento rok pokles HDP o 3,7 %, na budúci rok vzrastie o 3,2 %.
  • HDP eurozóny sa v tomto roku prepadne o 7,5 %, v roku 2021 sa zvýši o 3,6 %. (čtk, reuters)

V septembri schválený zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe bude účinný až od roka 2022, nie od roka 2021. Zmenu v skrátenom konaní schválili poslanci. Novelu si podľa ministerstva pôdohospodárstva vyžiadala zmena nariadenia EÚ. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať