Šéf Tesca: Sme jednotkou na trhu, no Lidl nás môže predbehnúť

Najsilnejší nadnárodný maloobchodný hráč na Slovensku Tesco po dlhšom čase otvorí v budúcom roku novú predajňu. Šéf reťazca pre strednú Európu Matt Simister hovorí, že uvažujú o najmenších obchodoch a supermarketoch, pričom sa pozerajú najmä na satelity väčších miest. Nemyslí si, že sa musí Tesco v strednej Európe vzdať hypermarketov, pretože zákazníci stále chcú robiť veľké nákupy v hypermarketoch, len v menších.

Pred dvomi rokmi ste avizovali, že na Slovensku sa čoskoro dočkáme otvárania nových predajní Tesco. Nič také sme zatiaľ nezaregistrovali. Prečo?

Pred dvomi rokmi, keď sme sa stretli, sme hovorili o stratégii, ktorá má niekoľko fáz. Súčasťou prvej fázy je, aby sme sa stali efektívnejšími, v druhej je zjednodušovanie biznisu a budovanie dôvery a v tretej fáze rast. Teraz, vďaka pokroku, ktorý sme dosiahli počas posledných dvoch rokov, sa presúvame do tretej fázy, onedlho otvoríme prvý nový obchod po dlhšom čase – v Bratislave na Farského ulici. Vidíme dobré príležitosti na investovanie do rastu na Slovensku. Preto plánujeme rásť aj prostredníctvom iných kanálov, napríklad cez online predaj. Nedávno sme rozšírili prístup k online nákupom v Žiline, Martine a Považskej Bystrici.

Kedy otvoríte nový obchod v centre TPD v Petržalke?

Niekedy po marci budúceho roka.

Aký typ predajne to bude? Spomínajú sa potraviny, zároveň, že tam bude aj móda značky F&F.

Bude to supermarket. Zákazníci tu nájdu aj ich obľúbenú módu F&F.

Aké formáty predajní chcete na Slovensku ďalej rozvíjať?

Chceme si udržať viacero formátov, ale nechceme byť komplikovaní. Musíme upraviť naše britské myslenie, aby sme boli konkurencieschopní voči nemeckému, ktoré reprezentujú diskontné reťazce Lidl a Kaufland. Aj preto zjednodušujeme predajne. Na Slovensku fungujú veľmi dobre supermarkety, tak isto ako kompaktné hypermarkety, naďalej prevádzkujeme menšie obchody Expres. V Českej republike máme úspešný model franšízy Žabka.

V čom chcete upraviť vaše britské myslenie a viac ho prispôsobiť nemeckému?

Na Slovensku rastú rýchlo najmä supermarkety a kompaktné hypermarkety. Sú to formáty, ktoré prevádzkujú Lidl a Kaufland, aj Tesco je v nich silné. Hypermarkety majú klesajúcu tendenciu, preto zmenšujeme priestor a zužujeme ponuku tovaru.

Bude predajňa v TPD v Petržalke na dlhší čas jediná novootvorená na tomto trhu alebo k nej pribudnú v budúcom roku ďalšie?

Pozeráme sa na možnosti investovať do rastu na Slovensku, bude to však primeraný rast, ktorý odráža silu našej existujúcej siete. V súčasnosti má prístup k obchodom Tesco 75 % slovenskej populácie. Vidíme príležitosti, ako prinášať naše služby celej populácii.

Do akej miery je reálne, že aj na Slovensko prídete s franchisingovým konceptom malých predajní?

Veľmi reálne. Máme silnú skúsenosť s jeho fungovaním v iných krajinách. Franchisingový model má rastúci trend v Českej republike. Pozeráme sa na to, ako by sme ho vedeli využiť ako príležitosť prinášať služby ešte viac zákazníkom v Európe vrátane Slovenska.

Prídete s týmto konceptom na slovenský trh už v ďalšom finančnom roku?

Zvažujeme možnosti a príležitosti. Na Slovensku rastieme cez iné kanály – napríklad online. Budeme tiež otvárať nejaké obchody.

Kde sú lokality, v ktorých ešte nie ste a viete si tam predstaviť obchody?

Uvažujeme o najmenších obchodoch a supermarketoch, pozeráme sa najmä na satelity väčších miest. Ale vidíme možnosť, ako sa dostať k ďalším zákazníkom aj inými cestami, nielen otváraním nových obchodov.

Na webe Tesco dlhodobo uvádza, že má na slovenskom trhu 150 predajní. Je to číslo reálne?

Máme 150 obchodov a sme presvedčení, že sú to predajne v správnom formáte aj lokalite.

Takže ste v uplynulých rokoch zatvorili len obchodné domy, ktoré ste sa rozhodli predať?

V strednej Európe prevádzkujeme okolo tisíc obchodov a vždy, keď sa menia náklady alebo ide hore nájomné, prehodnocujeme naše aktivity. Všetky naše obchody na Slovensku majú dobrú ziskovosť. Keďže však vidíme, že správanie zákazníkov sa mení, tak riešime, ako obchody prispôsobiť ich potrebám.

V centre Bratislavy ste predali obchodný dom, no ponechali ste si v ňom – už ako nájomca – hypermarket s potravinami v podzemí. Prečo ste sa tak rozhodli? Utrpeli jeho tržby tým, že obchodný dom poriadne nefunguje a dlhší čas tam nie sú iné predajne?

Keď sme sa pozreli na tento obchodný dom, zistili sme, že viac ako 80 percent tržieb pochádzalo z predaja potravín, len približne pätina pripadala na ostatné podlažia obchodného domu. Prišli sme na to, že má pre nás väčší význam predať túto nehnuteľnosť. Zmenšili sme komplexnosť podnikania, čo nám umožnilo naďalej prinášať služby zákazníkom prostredníctvom biznisu s potravinami.

Spomínali ste, že Tesco je momentálne dostupné pre tri štvrtiny obyvateľov Slovenska, čiže nie je vo všetkých lokalitách. Uvoľnili sa obchody po reťazci Kačka, viacerí vaši konkurenti už prejavili o ne záujem, niektoré už aj prevzali. Sú zaujímavé aj pre Tesco?

Možno sa pozrieme na vybrané obchody samostatne.

Koľko obchodov po Kačke je pre vás zaujímavých?

Malé číslo.

Desiatky?

Pozreli sme sa na všetky, ale nie je medzi nimi veľa takých, ktoré by spĺňali naše očakávania.

Zo zverejnených výsledkov Finstatu vyplýva, že ste vlani medziročne znížili počet zamestnancov na Slovensku až o 1200 ľudí. Ak ste okrem obchodných domov nezatvárali iné predajne, prečo došlo k takému poklesu?

Toto číslo neodráža celkom realitu. Sú v ňom zarátaní len aktívni zamestnanci a my máme na Slovensku spolu so ženami na materskej dovolenke a s kolegami, ktorí sú práceneschopní, 9500 zamestnancov. Stále sú to naši kolegovia. No spolu s tým, ako sa zjednodušuje náš biznis a ako sme zmenšili plochu obchodov, znížili sme aj počet pracovníkov. Platí, že sme tretí najväčší súkromný zamestnávateľ na Slovensku a jeden z najväčších prispievateľov do štátneho rozpočtu. Zároveň vidíme významný nárast v platoch zamestnancov.

Ak to číslo medziročného poklesu o 1200 zamestnancov nie je korektné, o koľko ste za uplynulý rok zredukovali počet zamestnancov?

Ako som už povedal, predaj obchodného domu a zmeny, ktoré sme robili v obchodoch ovplyvnili počet kolegov, ale zvládli sme to v rámci prirodzených pohybov.

Keď hovoríte o biznise Tesca, často sa porovnávate s Lidlom. Je to váš najväčší vyzývateľ na Slovensku?

Áno, rešpektujeme model, ktorý prevádzkuje Lidl a ktorý funguje naprieč Európou. Náš koncept je iný, nechceme byť ako Lidl. Musíme byť dosť efektívni, aby sme vedeli konkurovať. Naše ceny sú konkurencieschopné, prinášame lepšiu kvalitu a niečo, čo nás dokáže odlíšiť – ako je značka F&F.

Tržby Tesca na Slovensku sa už dlhšie pohybujú okolo 1,4 miliardy eur, viac-menej stagnujú. Konkurencia, najmä Lidl a Kaufland, ide dopredu, dokáže zvyšovať obrat rýchlejším tempom. Čím to je, že taký silný reťazec, ako je Tesco, už nedokáže tak dobre konkurovať iným hráčom? Urobili ste niekde chybu?

Vidíme, že Lidl rastie hlavne vďaka novým predajniam, podobne aj Tesco v minulosti rástlo najmä cez nové obchody. V tejto ceste už nevidíme možný rast rovnakou rýchlosťou v budúcnosti. Druhá vec je, čo robíme s existujúcou bázou 150 predajní, ktoré máme na Slovensku – predaj potravín aj ponuka rastie vo všetkých formátoch, zmiešaný tovar nerastie tak rýchlo, preto sme ochotní tu ubrať z tržieb. Malé predajne však napredujú rýchlo.

Nemáte pocit, že ste s premenou hypermarketov zareagovali nedostatočne rýchlo? Mohli ste tento krok urobiť na Slovensku o niečo skôr?

Pravdepodobne áno, ale všetky naše formáty stále fungujú dobre. Máme veľmi silný rast v supermarketoch a veríme, že môže byť ešte vyšší. Nemáme ťažkosti ani s menšími predajňami. Zákazníci ich preferujú a presúvajú sa tiež na internet.

Koľko hypermarketov ste zmenšili v uplynulých rokoch?

Vo všetkých sme zúžili sortiment. K redukcii priestoru sme pristupovali od obchodu k obchodu. Zmeny v našich nehnuteľnostiach sa dejú už nejaký čas, v uplynulých piatich rokoch sme do nich výrazne investovali. Zlepšujeme ponuku stravovacích zariadení v Galériách, zvyšujeme kvalitu nájomcov. Investovali sme do dodávateľského reťazca, distribučného centra v Galante-Gáni, nového nákupného centra v Petržalke, do food courtu v Galérii Dunajská Streda a bratislavskom Lamači. Snažíme sa zlepšovať nákupný zážitok nielen v našich obchodoch, ale aj v nákupných centrách.

Hypermarkety sú problematická časť vášho portfólia. Neuvažujete o tom, že by ste tento formát úplne opustili? Koľko veľkých hypermarketov si chcete nechať?

Hypermarkety nie sú problém, potrebovali sme ich len zmeniť tak, aby boli atraktívne pre zákazníka. Napríklad v Budapešti máme predajňu hneď vedľa konkurenčného Auchanu, ktorý má 16-tisíc štvorcových metrov. Náš obchod štartoval s podobnou veľkosťou, teraz má 7-tisíc štvorcových metrov a je oveľa efektívnejší. Zákazníci stále chcú robiť veľké nákupy v hypermarketoch, len menších.

Výsledky Tesca v strednej Európe kazí Poľsko. V médiách sa objavili špekulácie, že by ste sa mohli stiahnuť z poľského trhu. Je to reálne?

V Poľsku sme opustili hypermarketový formát. Časť hypermarketov sme predali, ďalšie sme zmenšili na kompaktnú veľkosť. Máme tam už iba supermarkety a kompaktné hypermarkety. Na to, aby sme boli konkurencieschopní v Poľsku, potrebujeme znížiť prevádzkové náklady. Na Slovensku a v Maďarsku máme líderskú pozíciu, v Česku držíme silný trhový podiel. Na týchto troch trhoch sme ziskoví, v Poľsku sme dlho generovali stratu.

Môžete bližšie vysvetliť rozdiel medzi hypermarketom a kompaktným hypermarketom?

Hypermarket má 6-tisíc štvorcových metrov a v ponuke 34-tisíc položiek, kompaktný hypermarket 2- až 3-tisíc štvorcových metrov s 24-tisíc položkami. V oboch formátoch je silné zastúpenie potravín, vo veľkom hypermarkete je viac spotrebného tovaru. Chceme mať menej veľkoplošných predajní okolo 10-tisíc štvorcových metrov aj tovaru s pomalšou obrátkovosťou, ako je elektronika či CD. V minulosti bola naša mentalita hypermarketová, no zákazník sa už presunul k iným formátom.

Uvažujete o odchode z Poľska?

Koncentrujeme sa na to, aby fungoval náš model s dvoma formátmi. V posledných rokoch sme zjednodušili biznis v Poľsku a z vysokých strát sme sa prepracovali do zisku.

Platí stále, že na Slovensku máte najsilnejšiu pozíciu v rámci krajín V4?

Slovensko je pre nás veľmi dobrý trh. Sme jednotkou, no keď bude Lidl pokračovať v otváraní nových predajní, môžeme byť dvojkou. Ale stále máme silný 17-percentný trhový podiel, v Maďarsku sme na tom podobne. V Česku máme približne 10 percent, v Poľsku iba štyri percentá. Čiže máme tri krajiny so silným biznisom, dobrými nehnuteľnosťami, kde generujeme hotovosť. Na jednom trhu sme malý hráč vytvárajúci straty.

Aký vplyv na podnikanie Tesca v strednej Európe môže mať brexit? Zaoberáte sa touto témou?

Nemyslím si, že by to malo priamy dosah, skôr sa to týka Británie.

Aké výrobky dovážate do slovenských predajní z Británie?

Najmä výrobky pod privátnou značkou Finest, ale máme aj niekoľko produktov pre expatov. Sme najväčší maloobchodník s vínom v Európe, dokážeme tak importovať vo veľkých objemoch kvalitné vína z Nového Zélandu za dobrú cenu. Dovážame aj ďalšie kvalitné produkty, napríklad toskánsku šunku či francúzsky camembert, po ktorých rastie dopyt. Vďaka rozsahu a partnerstvám s dodávateľmi vieme ponúkať kvalitné produkty za atraktívnu cenu. Často však nie sú z Británie, ale sú výsledkom nášho biznisu v Spojenom kráľovstve.

Od januára mali reťazce povinne darovať potraviny po dobe spotreby alebo minimálnej trvanlivosti, povinnosť bola napokon odložená až na rok 2024. Viete povedať, čo vám to spôsobí? Niektoré reťazce hovoria, že môže byť problém s tým, že síce sú ochotné darovať potraviny, no nie je dostatočná kapacita na ich odber.

Sme veľmi hrdí na prácu, ktorú robíme v boji proti plytvaniu potravinami. Ako jediný maloobchodník na Slovensku sme zverejnili údaje o množstve potravinového odpadu. Jeden z trvalo udržateľných cieľov OSN hovorí o znížení potravinového odpadu do roku 2030 o polovicu, nám sa to na Slovensku podarilo za dva roky. Čiastočne je to vďaka zvýšeniu našej efektivity. Znížili sme odpad na prevádzkach o 52 percent a zároveň sme zvýšili množstvo potravín, ktoré darujeme ľuďom v núdzi. Ako prvý a jediný obchodník dokážeme darovať potraviny vo všetkých slovenských regiónoch. Nie sme však na konci boja proti plytvaniu potravinami. Zaviazali sme sa k nulovému potravinovému odpadu. Keď hovorím o nule, patria do toho potraviny, ktoré sú vhodné na konzumáciu. Pozeráme sa aj na to, ako znížiť množstvo plastov a emisie. Pri emisiách sme sa zaviazali dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Čo sa týka plastov, zameriavame sa na zníženie celkového množstva plastov a zároveň chceme, aby boli opätovne využiteľné alebo recyklovateľné.

Pri odpade bude povinné zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Slovensko bude zrejme prvou krajinou v regióne, kde sa niečo také zavádza. Pripravujete sa na to už teraz? Viete využiť skúsenosti z iných trhov?

Naším dlhodobým cieľom je vytvoriť takzvaný systém uzatvorenej slučky, potrebné je k tomu zapojenie všetkých častí reťazca. Práve zálohovanie vidíme ako dobrý príklad toho, ako sa všetci môžeme spojiť.

Viete odhadnúť náklady, ktoré s tým Tesco bude mať?

V súčasnosti to nevieme odhadnúť, je to však dobrá vec a chceme byť jej aktívnou súčasťou. Sú príklady v Európe, na ktorých vidíme, že systém funguje.

V rozhovore pre Trend ste povedali, že váš internetový predaj je v tomto roku už ziskový. Platí to?

Áno, tržby nám rastú a sme v čiernych číslach. Plánujeme rásť a sprístupniť službu ďalším zákazníkom. Vlani bol e-shop ešte stratový, tento rok už pozitívne prispieva k celkovému hospodárskemu výsledku. Sme najväčší online predajca potravín na svete, čerpáme z bohatých skúseností na britskom trhu. Tržby z online predaja tvoria iba jedno alebo dve percentá našich celkových tržieb na Slovensku, v Británii je to osem až deväť percent. Vidíme preto potenciál pre ďalší rast, ktorý by mal byť udržateľný.

S e-shopom na Slovensku ste začínali pred siedmimi rokmi, keď ste v online predaji potravín nemali prakticky žiadnu konkurenciu. Prečo vám trvalo tak dlho, kým ste sa dostali do zisku?

Pretože doručenie tovaru z obchodu k dverám zákazníka stojí dosť veľa peňazí. V obchode sú marže veľmi nízke. Pokryť náklady na doručenie nie je jednoduchá výzva.

Je to aj o tom, že so zvyšovaním dostupnosti služby ste bližšie k dosiahnutiu zisku?

Nie, nie je to priamo prepojené. Konkurencia rastie, napríklad v Prahe pribudli online predajcovia Rohlík či Košík, ktorí prenášajú ceny za doručenie na zákazníka – ten si za to zaplatí. To sa dá robiť v hlavnom meste, kde sú ľudia ochotní platiť viac, ale nie na celom Slovensku. Limitujúci faktor rastu je cena.

Nedávno spustil e-shop u nás aj Lidl. Ponúka v ňom iba spotrebný tovar bez potravín. Beriete ho ako svoju konkurenciu na webe?

Lidl je pre nás vždy konkurencia. V oblasti online predaja však máme oveľa väčšie skúsenosti. Nechceme byť ako Lidl, zvlášť nie v tomto formáte.

Rátate s tým, že e-shop Lidla by vám mohol aj pomôcť, hoci každý máte iný sortiment? Mnohí ľudia chodia do Lidla za spotrebným tovarom, ktorý si môžu kúpiť už aj na webe. Potraviny si môžu kúpiť aj inde, prípadne objednať cez internet aj v Tescu.

Z pohľadu ziskovosti online biznisu sú zákazníci, ktorí robia väčšie nákupy, zaujímavejší. Malé opakované nákupy nemajú dobrý vplyv na ekonomiku online projektu. Ľudia, ktorí robia väčšie nákupy, majú zároveň tendenciu byť lojálnejšími zákazníkmi.