Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štát kúpil tonu CO2 za 364 eur

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Keby štát namiesto dotácií elektromobilov jednoducho na trhu nakúpil emisné povolenky a hodil ich do krbu, ušetril by skoro 15-krát viac emisií.

Autor je analytik INESS

Cena emisnej povolenky na európskom trhu už dlhšie rastie a v súčasnosti sa pohybuje okolo 25 eur za tonu. Napriek tomu štát neváhal a za tonu ušetreného oxidu uhličitého zaplatil 290 eur. Ďalší emisný škandál? Bol niekto opäť kráľovsky oholený?

Tentoraz je to menej zábavné. Žiadne skryté kamery, žiadne dohodovačky strapatých s fúzatými či nástenky v zamknutej chodbe. Bavíme sa o obyčajnej hodnote za peniaze. Konkrétne pri dotáciách na elektromobily.

Dajme nateraz bokom modus operandi tejto dotácie, ktorý prebehol formou krysích pretekov (nie prvýkrát, podobne fungovali aj dotácie na solárne panely pre domácnosti), ale pozrime sa len na peniaze. Koľko ušetrených emisií CO2 si štát kúpil? Rátajte so mnou.

Najskôr to zredukujeme len na elektromobily, keďže pri plug in hybridoch je príliš veľká variabilita emisií podľa štýlu používania auta. Ale to nie je problém, pretože zo 786 dotovaných áut bolo 668 elektromobilov a zo šesťmiliónového rozpočtu pôjde 5,34 milióna na elektromobily.

Z pohľadu emisií neštartuje elektromobil z rovnakej štartovacej čiary ako automobil so spaľovacím motorom. Jeho výroba má kvôli batérii emisný náklad 12 ton, kým výroba porovnateľného „sadzometu“ 9,7 tony (dáta sú predikcia na rok 2020 z časopisu Energy). Kvôli batérii je nákladnejšia aj likvidácia elektromobilu – stojí dve tony, kým bežné auto zlikvidujete s 1,5 tonou emisií*.

Samozrejme, v samotnej prevádzke elektromobil emisne jasne víťazí, hlavne v krajine s vysokým podielom nízkoemisnej elektriny – a Slovensko takou krajinou je. Nie sú to triviálne kalkulácie, preto sme ich prenechali na povolanejších – Inštitút environmentálnej politiky. Pripravili šikovnú kalkulačku, v ktorej okrem iného porovnávajú emisné náklady na kilometer jazdy rôznych áut. Vyberme dve ľudové vozidlá – Hyundai Ioniq a Hyundai i30 1.4 T-GDi. Počas nájazdu 200-tisíc kilometrov** elektrický Ioniq vyprodukuje (prostredníctvom elektrární) 4,3 tony CO2, zatiaľ čo benziňák rovných 29 ton.

Výsledok: elektrické auto na Slovensku emituje za svoj životný cyklus niečo vyše 18 ton CO2, kým auto so spaľovacím motorom zhruba 40 ton. To je pekná úspora emisií, ale nezabudnite – my tu rátame hodnotu za peniaze. Keď dotáciu 8-tisíc eur vydelíme 22 tonami ušetrených emisií, dostaneme výsledok 364 eur za tonu.

Alternatívnych možností, ako využiť tieto peniaze na zníženie emisií, je kopec. Mohli sa zvážiť dotácie na elektrické autobusy, na autobusy na zemný plyn (tie na 1J energie produkujú o 1/5 emisií CO2 menej ako nafta), dotácie na autá na zemný plyn alebo „šrotovné“ na staré autá výmenou za „obyčajné“ auto so spaľovacím motorom, ale nižšími emisiami. Mimochodom, dotovaná elektráreň Nováky za každý deň prevádzky vyprodukuje emisie CO2, na ktorých ušetrenie by bolo treba 224 elektromobilov. Stačilo by Nováky zatvoriť o štyri dni skôr, ako je plánované, a ušetrilo by sa viac emisií ako dotáciami na elektromobily.

No ak nám skutočne ide hlavne o znižovanie emisií, existuje jeden super efektívny a priamočiary spôsob. Keby štát namiesto dotácií elektromobilov jednoducho na trhu nakúpil emisné povolenky a hodil ich do krbu, ušetril by skoro 15-krát viac emisií. Planéte je totiž úplne jedno, z akého zdroja a akého územia emisie pochádzajú, jediné, čo sa ráta, sú ušetrené tony. Navyše by na to nebolo treba žiadne zákony, kampaň, weby či poradcov. Celý proces by trval pár minút.

Dotácie elektromobilov sú v mnohom podobné neslávnym dotáciám fotovoltiky zo začiatku desaťročia. V roku 2017 sme cez dotácie za tonu ušetrených CO2 zaplatili niečo medzi 900 – 2800*** eurami za tonu, bez započítania emisií na ich výrobu a likvidáciu. Nanešťastie, pri globálnom otepľovaní politici chladné hlavy nemajú, rozhodujú na základe módnych trendov a „hodnota za peniaze“ ide opäť bokom.

*Môžete namietať, že batérie sa po ukončení životnosti ešte dajú využiť napríklad ako úložisko energie. Výsledok by to však zmenilo minimálne, likvidácia batérie má emisný náklad necelých 0,7 tony CO2.

**V súčasnosti je ťažké odhadnúť priemerný celoživotný nájazd elektromobilu. Ak by sme uvažovali o mimoriadne optimistickom scenári, že jeden elektromobil má životnosť 400 000 kilometrov, kým bežné auto 200 000 (teda potrebovali by sme dva kusy), stále by náklad na ušetrenú tonu CO2 vyšiel 163 eur. 

***Štatistiky emisie CO2 na kWh elektrickej energie sa kvôli metodikám rozchádzajú. Niektoré rátajú len výrobu v elektrárňach, iné aj import export elektriny či straty v distribučnej sústave. Uvažujeme so sumou dotácií na fotovoltiku 213 mil. eur a objem vyrobenej elektriny 585 GWh

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: J&T sa popri zachraňovaní Arcy chystá zachraňovať aj dôveru v podnikové cenné papiere
  • Výber šéfa rozpočtovej rady: Kandidátmi sú Šuster, Tóth a Fidrmuc
  • Maloobchod: Medziročný pokles tržieb sa v máji zmiernil na 8,9 %
  • Energie: Sulík navrhne za nového šéfa ÚRSO Andreja Jurisa
  • Banky: NBS uvoľňuje bankám viac kapitálu, od augusta zníži proticyklický vankúš z 1,5 na 1 %
  • Firmy: Bukóza sa dištancovala od Arcy, Bukocel podľa nej Arce nepatrí
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Odpadovej firme Maria Hoffmanna súd odňal ochranu pred veriteľmi. Jeden z nich ho presvedčil, že ju mala neprávom

Mario Hoffmann. Foto - TASR
Mario Hoffmann. Foto – TASR

Odpadovej firme finančníka Maria Hoffmanna Ekologické služby prešovský okresný súd odňal ochranu pred konkurzmi. Jeden z veriteľov firmy súd presvedčil, že dlhy tvorila ešte pred vypuknutím koronakrízy, a tak na ochranu nemá mať právo.

Zdieľať

Do peňaženiek nám môžu pribudnúť karty s novým logom, budú čisto európske

Dominancia amerických kartových spoločností Európe nevyhovuje. Ilustračné foto - JumpStory
Dominancia amerických kartových spoločností Európe nevyhovuje. Ilustračné foto – JumpStory

Do dvoch rokov by mal v Európe fungovať nový európsky platobný systém s ambíciou potlačiť dominanciu amerických kartových spoločností a nových technologických konkurentov. Pripravuje ho 16 veľkých európskych bánk vrátane matiek Slovenskej sporiteľne, ČSOB a UniCredit.

Minúta po minúte

Zdieľať

Americké akcie dnes výrazne posilnili, údaje o aktivite v sektore služieb a oživenie čínskej ekonomiky vyvolali medzi investormi optimizmus a zatienili aj správy o raste nových prípadov koronavírusu v USA.

Index Dow Jones vzrástol o 459,67 bodu na 26.287,03 bodu. Širší index Standard & Poors 500 stúpol o 49,71 bodu na 3179,72 bodu. Index technologického trhu Nasdaq sa zvýšil o 226,02 bodu na 10.433,65 bodu.

Aktivita v americkom sektore služieb v júni prudko oživila a takmer sa vrátila na úroveň pred pandémiou. Rastúci počet nových prípadov ochorenia v poslednej dobe však donútil niektoré reštaurácie a bary znovu zavrieť, čo ohrozuje oživenie. (čtk)

Zdieľať

Richard Sulík pri návšteve Dusla Šaľa opäť povedal, že podniky platia priveľa za energie. Šéf Dusla varoval, že ak nebudú mať porovnateľné podmienky s inými štátmi, umiestnia investície za desiatky až stovky miliónov eur inam.

Duslo patrí k najväčším chemickým podnikom na Slovensku, vlastní ho Agrofert.

Čo povedal minister

  • „Pre všetky podniky s vysokou spotrebou energií sú spoločným problémom vysoké ceny energií. Ani nie tak samotnej komodity, ako cien za ich distribúciu, ktoré patria k najvyšším v celej Európe,“ povedal Sulík.
  • „Urobiť poriadok“ s cenami energií bude podľa Sulíka prioritou nového šéfa regulačného úradu ÚRSO.

Čo povedal šéf Dusla

  • „Ak porovnávame náklady za činnosti, Slovensko akoby sa utrhlo z reťaze, tie ceny sú násobne vyššie ako v okolitých krajinách. Zemný plyn je pre nás základná surovina. Máme najlepšie a najmodernejšie technológie, no k čomu nám to je, keď základnú vstupnú surovinu máme násobne drahšiu v porovnaní s okolitými krajinami,“ tvrdil generálny riaditeľ Petr Bláha.
  • „Slovo konkurencieschopnosť akoby slovenskí politici ani nepoznali,“ dodal. „Pred nami sú dve rozhodujúce rozvojové investície v hodnote rádovo desiatky až stovky miliónov eur. Ak nedostaneme porovnateľné podmienky s okolitými štátmi, budeme ich musieť dislokovať do iného teritória, ako je Slovensko,“ pohrozil. (tasr, n)
Zdieľať

O zmene financovania rekreačných poukazov bude diskutovať koaličná rada, hovorí minister dopravy Andrej Doležal. O priamych finančných dávkach na podporu cestovného ruchu podľa neho ministerstvo neuvažuje.

Doležal reagoval na požiadavky Zväzu cestovného ruchu, ktorý dnes varoval pred prepadom tržieb a krízou v odvetví.

Minister dopravy navrhol, aby na poukazy namiesto zamestnávateľa prispieval štát. Chce tiež rozšíriť počet tých, čo poukazy môžu využívať.

„Samozrejme, v rámci koaličnej rady ešte o tom budeme rokovať a budeme zapracovávať pripomienky koaličných partnerov,“ podotkol. „Teraz s ministrom financií riešime rovinu týchto analýz. Jednoducho ešte na tom pracujeme a oponujeme si tento návrh,“ doplnil.

Premiér Igor Matovič hovorí, že bude žiadať od ministerstva dopravy dáta o letnej dovolenkovej sezóne a výpadku tržieb. Prípadná aktívna pomoc odvetviu bude podľa neho závisieť od týchto údajov. (tasr, n)

Zdieľať

Klub 500 žiada zvýšenie príspevkov prvej pomoci na 1100 eur pre jedného zamestnanca. Združenie, ktoré pod vedením spolumajiteľa Železiarní Podbrezová Vladimíra Sotáka zastupuje niektoré veľké podniky, varovalo pred zvýšením nezamestnanosti.

O akých príspevkoch klub hovoril

  • Príspevok na zamestnanca pri poklese tržieb od 40 do 60 % je 300 eur, čo podľa Klubu 500 tvorí 20 % celkových osobných nákladov.
  • Maximálny príspevok na zamestnanca pri poklese tržieb o 80 % a viac predstavuje 540 eur, teda podľa klubu 32 % osobných nákladov.
  • Najvyšší možný príspevok pri zamestnancovi s náhradou mzdy 80 % na udržanie pracovného miesta je 880 eur.

Klub navrhuje zvýšiť maximálnu výšku na zamestnanca na 1100 eur, čo by podľa jeho predstaviteľov pokrylo 72 percent osobných nákladov.

Zdieľať

Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja by mal sídliť v zrekonštruovanej budove stredoškolského internátu na Cabajskej ulici v Nitre. V pondelok o tom rozhodli krajskí poslanci. Zastupiteľstvo si vyberalo z troch možností.

  • Podľa prvej sa úrad presťahuje na internát v správe Strednej odbornej školy potravinárskej v Nitre,
  • druhá počítala s výstavbou novej budovy
  • a tretia s odkúpením objektu, ktorý má momentálne kraj v prenájme od súkromnej firmy.

Poslanci sa napokon rozhodli pre prvý variant. „Dnes je úrad na viacerých miestach. Potrebujeme ho dostať do jednej budovy, s dobrým prístupom a dostatočnými kapacitami na parkovanie,“ skonštatoval Iván Farkas zo SMK. Podľa zastupujúcej riaditeľky Úradu NSK Heleny Psotovej budova internátu všetky tieto požiadavky spĺňa.

Predpokladané náklady na rekonštrukciu a adaptáciu priestorov sú podľa úradu na úrovni 4,5 až 5,5 milióna eur. „Predpokladaný termín ukončenia prác je 2 až 2,5 roka,“ skonštatoval predseda NSK Milan Belica.

Podľa viacerých poslancov je najvyšší čas, aby kraj zaobstaral pre svoj úrad vlastné sídlo. „Opäť sa hovorí o novom usporiadaní krajov, podľa ktorého by mal vzniknúť Bratislavský, Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj. O sídle jednotlivých krajov sa bude rozhodovať aj podľa toho, či majú pre úrad vhodnú budovu. preto by sme nemali otáľať,“ pripomenul poslanec Jozef Dvonč (koalícia Smer-SD, SNS a Most-Híd).

Úrad NSK nemá vlastné sídlo od svojho vzniku v roku 2001. Napriek tomu už vynaložil na náklady súvisiace s umiestnením svojich úradníkov viac ako 1,76 milióna eur. Uvádza sa to v správe úradu z februára 2020.

  • Za prenájom kancelárií na Rázusovej ulici v Nitre už zaplatil NSK vyše 940-tisíc eur.
  • Ďalších takmer 570-tisíc eur stála projektová dokumentácia k novej budove na Slančíkovej ulici v Nitre. K jej výstavbe však nikdy nedošlo, pretože ešte v roku 2012 polícia obvinila sedem osôb z machinácií pri verejnom obstarávaní na zhotoviteľa. Odvtedy sa kraj k projektu nevrátil.
  • Ďalšie peniaze stáli NSK súdne spory so spoločnosťou GAP REAL. Kraj sa s firmou súdil pre budovu, ktorú GAP REAL postavil pre Úrad NSK na základe zmluvy podpísanej bývalým podpredsedom NSK Miklósom Fehérom. Kraj právoplatnosť zmluvy spochybnil a do postavenej budovy na Palárikovej ulici v Nitre odmietol svoj úrad presťahovať. Súdny spor stál NSK takmer 260-tisíc eur.
  • Nitriansky vyšší územný celok okrem toho vedie doteraz neukončené súdne spory so spoločnosťou OTP Banka Slovensko a Miklósom Fehérom za približne 2,5 milióna eur. (tasr)
Zdieľať

Strana Hlas chce počas prerokovania „kilečka“ pre podnikateľov z dielne SaS  navrhnúť doplnenie, aby vláda podpísala dodatok s bankami na zníženie poplatkov. „Vláda do dohody s bankami neuviedla, že od nich žiada znížiť bankové poplatky,“ povedal Pellegrini.

Bývalý minister hospodárstva Peter Žiga nerozumie, prečo takzvané podnikateľské kilečko chce parlament prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Hlas chce na parlamentnej schôdze navrhnúť „antibyrokratický balíček“ pre ľudí, aby na jednotlivé úrady nemuseli neustále nosiť rôzne dokumenty.

Zdieľať

Z bratislavského letiska sa dá oddnes letieť do gréckeho mesta Solún, od utorka pribudne pravidelná linka na ostrov Korfu. Oba lety zabezpečí nízkonákladový dopravca Ryanair.

Do Solúna je možné letieť z Bratislavy dvakrát týždenne, a to v pondelky a v piatky, na Korfu rovnako dvakrát týždenne, konkrétne v utorky a v soboty.

Ryanair spustil po zákaze letov z dôvodu koronakrízy od soboty 4. júla svoj letný letový poriadok z Bratislavy. Aktuálne zahŕňa osem pravidelných liniek.

„Priletieť do Bratislavy bez potreby negatívnych testov na nový koronavírus či zotrvania v domácej izolácii je aktuálne možné z Pafosu na Cypre, zo Solúna a Korfu v Grécku, z írskeho hlavného mesta Dublin, z Alghera na talianskej Sardínii a prvé lety tento týždeň budú spustené aj do španielskych dovolenkových letovísk Malaga a Malorka,“ priblížila hovorkyňa letiska Veronika Ševčíková.

Írsky dopravca do svojho letného letového poriadku zaradil aj destinácie vo Veľkej Británii s odletom z Bratislavy, a to Londýn, Birmingham, Edinburgh, Manchester. Tam však stále nie je možné letieť z dôvodu zákazu civilných letov.

Ryanair v sobotu otvoril aj pravidelnú linku do mesta Burgas v Bulharsku. Do Sofie a z nej zabezpečuje lety z Bratislavy aj dopravca Wizz Air. Po prílete je však potrebné kontaktovať regionálny úrad verejného zdravotníctva, zotrvať v domácej izolácii a najskôr na piaty deň od príletu absolvovať test na nový koronavírus.

Naďalej tak podľa Ševčíkovej ostávajú zakázané aj lety z alebo do Veľkej Británie, Ruska, Ukrajiny, Dubaja, Skopje, Egypta, Tuniska, Maroka a iných destinácií. „Dovolenkové charterové lety cestovných kancelárií na Rodos, Zakyntos, Krétu a do ďalších destinácií sú v pláne s odletom z Bratislavy od druhej polovice júla,“ spresnila. (tasr)

Zdieľať

Ministerstvo práce vyplatilo na pomoci pre podnikateľov s poklesom tržieb či zatvorenými prevádzkami zatiaľ takmer 370 miliónov eur. Hovorí, že štát podporil zhruba pol milióna pracovných miest, teda štvrtinu z celkového počtu.

Čísla prvej pomoci k 2. júlu

  • za marec 82 miliónov eur
  • za apríl 171 miliónov eur
  • za máj 115 miliónov eur (ministerstvo hovorí, že za tento mesiac sa ešte bude údaj zvyšovať, keďže žiadosti nie sú uzavreté)

Väčšinu pomoci tvoria opatrenia 3B a 3A, teda príspevky na udržanie pracovných miest.

Približne polovicu pomoci čerpal podľa ministerstva priemysel. Priemerná podpora za všetky opatrenia dosiahla za marec 223 eur a za apríl 376 eur.

Podrobnejšie údaje zverejnil Inštitút sociálnej politiky (ktorý patrí pod ministerstvo) v aktualizovanej analýze.

Zdieľať

Novým šéfom energetického regulačného úradu ÚRSO sa zrejme stane Andrej Juris, ktorý pôsobil v Západoslovenskej distribučnej. Minister hospodárstva Richard Sulík oznámil, že ho navrhne vláde na vymenovanie.

Juris uspel vo výberovom konaní medzi 14 záujemcami, jeho súčasťou bolo aj verejné vypočutie. Nahradí Ľubomíra Jahnátka, ktorého vláda odvolala minulý mesiac.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má vplyv na ceny energií.

Kde pôsobil kandidát na nového šéfa ÚRSO

  • V rokoch 2004 – 2019 pôsobil v spoločnosti Západoslovenská distribučná, kde zastával post riaditeľa pre stratégiu a rozvoj a neskôr sa stal predsedom predstavenstva.
  • V rokoch 2005 – 2010 bol členom Rady Protimonopolného úradu SR.
  • V minulosti pôsobil ako výkonný riaditeľ Centra pre hospodársky rozvoj, absolvoval stáž vo Svetovej banke.
  • Bol tiež viceprezidentom a špeciálnym konzultantom americkej spoločnosti National Economic Research Associates. Je absolventom Slovenskej technickej univerzity, vzdelanie si rozšíril na Princeton University v USA a Jacobs University v Nemecku. (Zdroj – MH SR)
Zdieľať

Štátne ŽSR dnes začali s rekonštrukciou trate Štrba – Štrbské Pleso. Zubačky nebudú jazdiť približne sedem mesiacov, nahradia ich autobusy. Práce potrvajú do 6. februára, ZSSK po rekonštrukcii nasadí na trať nové vlaky.

  • Zákazku na rekonštrukciu trate za 18,58 milióna eur bez DPH získalo od ŽSR Združenie ozubnica Štrba – Štrbské Pleso firiem Strabag a Swietelsky-Slovakia.
  • Po rekonštrukcii prídu na trať nové vlaky, ktoré kupuje štátny dopravca ZSSK za 39 miliónov eur od švajčiarskeho Stadleru.
Zubačka. Foto - TASR
Zubačka. Foto – TASR

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať