Kuba: raj, ktorý zlyhal

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Dovolenka na Kube splní sny. Dobrý rum a cigary sú k dispozícii v neobmedzenom množstve a za polovičné ceny. Voda na Varadere je krištáľovo čistá a piesok hodvábne jemný. Kto chce pozorovať farebné rybičky, môže sa tešiť na druhý najväčší koralový útes na svete. All inclusive hotelom nemožno nič vytknúť. Slováci si užijú aj mladý, pekný a vždy usmiaty personál. Kyslých tvárí je na Kube o dva rády menej ako na sever od Dunaja.

Ilúzia raja rýchlo zmizne pri návšteve ktoréhokoľvek kubánskeho mesta. Alebo pri rozhovore s bežnými ľuďmi. All inclusive hotely s neuveriteľným výberom jedla sú pre bežných Kubáncov paralelným vesmírom.

Prvá vec, ktorá našinca šokuje, sú zárobky Kubáncov. Priemerná mzda nepresahuje 20 eur na mesiac. Lekár to môže vytiahnuť na stovku.

Ďalším šokom je existencia lístkového systému. Základné potraviny sú na prídel už 60 rokov. Typické prídely sú nasledovné: Jeden bochník chleba na osobu a deň. Základnou potravinou je však ryža. Kubánec jej dostane tri kilá na mesiac. Jeden a pol kila cukru bieleho aj tmavého spolu. Čierna fazuľa – niekoľko plechoviek na osobu a mesiac. Jedna škatuľka zápaliek na osobu a mesiac. Jedno kuracie stehno a päť vajíčok na osobu a mesiac. A tiež jeden balíček kávy na osobu.

Potraviny, samozrejme, dostať aj na voľnom trhu. Tam je však draho. Podobne ako u nás pred rokom 1989, aj na Kube sú v obehu dve meny. Jednou je „národné peso“ (CUP), za ktoré sa nedá kúpiť skoro nič, ale sú v ňom vyplácané mzdy a dôchodky. Druhou je konvertibilné peso (CUC, zhruba rovné jednému euru), obdoba nášho bonu, no s kurzom 1 CUC = 25 CUP. Napríklad, balíček kávy stojí na voľno 14 CUC, čo je blízke priemernej mzde.

Kubáncom sa žije naozaj ťažko. A tak hlasujú nohami. Po čiastočnej liberalizácii cestovania opúšťa krajinu čoraz viac mladých. Len v rokoch 1995-2015 emigrovalo z krajiny 650-tisíc ľudí.

Aj suchý pohľad na makroekonomické čísla povie zaujímavé veci. Slovensko s 5,4 miliónmi obyvateľov vyvezie ročne tovary za viac ako 80 miliárd eur. Kuba s 11,3 miliónmi obyvateľov len za 4,4 miliardy. Čo to znamená? Slovensko montuje autá, televízory a strojárske výrobky. Za ne dováža všetko potrebné, čo nedokáže vyrobiť samo. Lebo neexistuje malá krajina, ktorá by si dokázala vyrobiť všetko potrebné. Čím menej krajina vyvezie, tým menej môže doviezť.

Na podstatu medzinárodnej deľby práce prišiel Adam Smith pred 250 rokmi. Kuba je ekonomické laboratórium, kde môžeme sledovať fungovanie základných ekonomických zákonov v praxi. Pretože okrem cukrovej trstiny a rumu prakticky nič nevyváža, nemôže skoro nič ani dovážať. Keď po roku 1989 došli peniaze na náhradné diely na maďarské Ikarusy, nastúpila kombinácia technologického zostupu a ľudovej tvorivosti. Tam, kde naozaj bol nutný motor, poslúžilo dýchavičné nákladné auto prerobené na menší autobus. Na ekonomickú efektívnosť a ekologickú stopu je lepšie nemyslieť. Ale aj ekologické riešenie sa našlo. V bicyklových rikšiach pre mestskú dopravu a konských povozoch pre prímestské trate. Slovenským tmavozeleným bojovníkom proti diaľniciam by sa na Kube splnili sny. Diaľnice sú zväčša prázdne a niektoré úseky už aj zarástli trávou.

Prečo vlastne Kuba takto skončila? Pred 60 rokmi sa zaplietla do hry superveľmocí. Skončila v socialistickom tábore Sovietskeho zväzu. S masívnou ideologickou, ale aj materiálnou podporou vybudovala jedinú centrálne plánovanú ekonomiku na západnej pologuli. Chvíľu ako-tak fungovala, ale potom ju začali ničiť vojenské dobrodružstvá a snaha šíriť revolúciu vo svete. V 70. a 80. rokoch minulého storočia vyslala Kuba do Angoly desiatky tisíc vojakov, tanky T-34 a stíhačky MiG-23. V Afrike pôsobili aj ďalšie tisíce kubánskych civilov, ktorí tam stavali mosty, školy a nemocnice. Takéto globálne operácie si môžu dovoliť len najbohatšie krajiny sveta. Nie však malý ostrov s nevýkonnou ekonomikou. V roku 1986 Kuba prvýkrát zbankrotovala a prestala splácať 11-miliardový dlh zahraničným veriteľom.

Pre Sovietsky zväz bola Kuba odpaľovacou rampou namierenou na USA. Údržba rampy niečo stála. Sovietsky zväz nakupoval od Kuby cukor za nadhodnotené ceny a zásoboval ju ropou. Časť ropy mohla Kuba predať so ziskom iným krajinám.

Sovietska pomoc pomohla Kube prežiť americké embargo, ktoré obmedzuje zahraničný obchod Kuby. Rozpad Sovietskeho zväzu poslal kubánsku ekonomiku na dno. Do roku 1993 klesol kubánsky hrubý domáci produkt o tretinu. Kubánske obyvateľstvo čelilo nedostatku potravín a podvýžive. Koncom 90. rokov si Kuba našla nového sponzora – charizmatického venezuelského diktátora Huga Cháveza. Venezuela 10 rokov zásobovala Kubu ropou a pomáhala jej rozvinúť vlastný ropný priemysel. Kuba na oplátku poslala do chudobných oblastí Venezuely tisíce lekárov.

Srdečné vzťahy sa pre obe krajiny skončili debaklom. Venezuela utopila na Kube 18 miliárd dolárov, ktoré jej potom chýbali doma. Kuba zas vďaka venezuelskej pomoci na vlastnú škodu stopla transformáciu svojej ekonomiky. Urobila len najnevyhnutnejšie úpravy, ktoré podporili hlavný zdroj príjmu v krajine – cestovný ruch. Kubánci môžu dnes súkromne taxikárčiť, vlastniť malé reštaurácie a prenajímať byty a domy cudzincom. Súkromný sektor dnes tvorí asi 13 percent celkovej zamestnanosti. Režim však dáva súkromníkom pocítiť, kto je na Kube pánom. Za právo podnikať musia platiť štátu vysoké licenčné poplatky a strpieť veľa kontrol.

Kubánsku revolúciu viedli pred 60 rokmi charizmatickí vodcovia bojujúci za ušľachtilé ideály. Ideálov (a moci s nimi spojenou) sa odmietli vzdať aj potom, keď sa ukázali ako nefunkčné. Che Guevara mal vlastne veľké šťastie. Zomrel romanticky – mladý a v boji. Tričká s jeho bradatou tvárou sú stále populárne medzi mladými návštevníkmi Kuby. Posledné fotky jeho spolubojovníka Fidela Castra ukázali unaveného starého muža v pásikavých teplákoch.

Zásadný rozdiel medzi Kubou a krajinami ako Čína či Vietnam je v tom, že v Ázii boli vládnuce vrstvy pragmatické. Vábivé, no nefunkčné komunistické utópie hodili do koša. A na prospech spoločnosti (i vlastný) vybudovali výkonné trhové ekonomiky. Nič však netrvá naveky. Aj na Kubu raz prídu lepšie časy. Budeme Kubáncom držať palce, aby zmena bolela čo najmenej.