Ivan Haluza
Verejnosť ho pozná hlavne ako bývalého ministra výstavby a regionálneho rozvoja z čias druhej Dzurindovej vlády, no dnes je z neho významný podnikateľ.
László Gyurovszky vlastní nielen vinárstvo a pätinu najväčšieho tuzemského pestovateľa paradajok, ale hlavne ovláda veľkého výrobcu priemyselných technológií SAM – Shipbuilding and Machinery s vyše tisíckou pracovníkov a s ročným ziskom prevyšujúcim päť miliónov eur.
Jeho majetok dnes môže mať hodnotu okolo sto miliónov eur. Gyurovszky Denníku E vysvetľuje, ako sa k nemu dostal i aké má v biznise ďalšie plány.
Akcie skupoval od Rakúšanov
Prečo ste presedlali z politiky na podnikanie?
Z politiky som odišiel, lebo sa mi už prestala páčiť. Po tom, čo bol Béla Bugár odvolaný z vedenia SMK, som sa chcel radšej venovať niečomu inému. S novým vedením SMK som už nechcel spolupracovať, a tak som na jar 2007 odišiel zo strany aj z parlamentu a vrátil som sa k biznisu, keďže som sa mu venoval ešte pred politikou. V 90. rokoch som obchodoval s telekomunikačnými technológiami, dovážal som na Slovensko aj biliardové stoly. Veľký kapitál z toho síce vtedy ešte nebol, ale získal som podnikateľské skúsenosti.
Ako ste sa dostali k takej hodnotnej firme, ako je SAM, ktorá vznikla ma základoch komárňanských lodeníc a prevzala aj divíziu montáží a opráv bratislavského Slovnaftu?
Do SAM-ky som prišiel hneď po ukončení politickej dráhy ako krízový manažér. Bývalí vlastníci podniku okolo rakúskeho fondu Euram si ma tam prizvali na ozdravenie firmy. Keď som prichádzal, SAM-ka ani náhodou nemala také dobré výsledky ako dnes. Ročné tržby mala na úrovni nejakých ôsmich či deviatich miliónov eur, bola v strate, robili sa v nej len podvozky na stavebné stroje.
Firma veľmi ťažko prežívala nástup finančnej krízy, vtedy jej padli objednávky ešte viac. No postupne sa nám ju podarilo dostať tam, kde je dnes, teda s novou silnou výrobou priemyselných technológií, ročnými tržbami zhruba na úrovni 70 miliónov eur a so slušným ziskom. No pôvodní majitelia si v podniku na tieto lepšie časy už nepočkali. Firme v najťažších časoch prestali veriť a chceli sa jej zbaviť. Akcie SAM-ky som od nich vtedy kupoval aj ja sám. Získaval som ich postupne, až som dnes jediným vlastníkom podniku.
Ako prebiehalo to postupné ovládnutie SAM-ky?
Prvé akcie podniku som získal od Rakúšanov v roku 2010, tri roky po príchode do firmy. Ďalšie som prikupoval neskôr a oni podnik postupne úplne opustili. SAM-ka bola vtedy len menšia firma, oni sa zaujímali hlavne o rozvoj oddelenej komárňanskej výroby lodí.
Aký kapitál ste využili na nákup akcií SAM-ky?
Prvé som kupoval z pôžičky. Ďalšie už potom z dividend, čo mi zo SAM-ky postupne prichádzali.
Koľko vás stála dohromady?
Ale tak iste pochopíte, že to nie je informácia pre verejnosť.
Ste bývalý politik, preto je tá otázka namieste.
Už som vám povedal, ako to bolo a určite sa nepotrebujem obhajovať. SAM-ka je výsledkom tvrdej práce mňa i manažmentu. Dostať podnik tam, kde je dnes, nebolo vôbec jednoduché a trvalo to roky. Pracoval som na tom ja i manažéri podniku, ktorí ešte donedávna tiež vlastnili 30 percent akcií SAM-ky. Nechať nejaké akcie aj manažérom bolo veľmi dobré rozhodnutie. Ako spoluvlastníci sa o firmu o to viac starali.
Na pôvod vášho štartovacieho kapitálu sa pýtam preto, že na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja ste rozhodovali aj o veľkých balíkoch eurofondov. A už dlhé roky sa hovorí o tom, že často sa k nim dá dostať, len ak žiadateľ zaplatí za predražené poradenské služby firmám, ktoré sú napojené na úradníkov a politikov. Na vašom ministerstve sa nič také nedialo?
Určite nie.
Ako to bolo s dotáciami
Ako vám v biznise pomohli kontakty z politiky?
Ale tak iste je pre podnikanie výhodné aj to, keď sa človek poučí, ako to vlastne funguje v štátnej správe. Spozná, ako vlastne funguje štát a ako sa prijímajú rozhodnutia. Vie, čomu sa treba vyhýbať a čo treba uprednostňovať. Z tohto pohľadu bola pre mňa politická kariéra veľmi prospešná. Ja som si z politiky však neodniesol ani tak kontakty, ako skôr vedomosti o tom, ako štát vlastne funguje.
Štátnym zákazkám sa však snažím vyhýbať, lebo z hľadiska biznisu sú vzťahy so štátom skôr rizikové. Vlády a úradníci sa menia a kontrakty so štátom nie sú nikdy stabilné. Svoj biznis orientujem tak, aby sme vzťahov so štátom mali čo najmenej.
V biznisoch so štátom sú však niektoré vaše firmy celkom úspešné. Kolárovské skleníky GreenCoopu získali v minulosti až dve eurofondové injekcie v celkovom objeme vyše 1,4 milióna eur. A SAM-ka v lete roku 2017 získala zo škandalóznych inovačných eurofondov 203-tisíc eur. A rovnako SAM-ka toto leto získala od štátneho Slovenského vodohospodárskeho podniku kontrakt na dodávku jednej prievoznej lode za 2,8 milióna eur. Nie sú za tým aj vaše politické kontakty?
Nie. To sú situácie, do ktorých ma občas dotlačia manažéri našich firiem, ale ja ich nevyhľadávam. Stále si myslím, že lepšie a istejšie je investovať energiu do získavania kontraktov od privátneho biznisu.
Ale tak či tak štátne kontrakty máte.
No tak občas, keď je taká možnosť, tak k tomu príde.
Aký bol inovačný projekt SAM-ky, na ktorý získala vyše 200-tisíc eur? Akú inováciu mal priniesť?
To ja ani neviem. Musel by som sa spýtať manažérov.
Ministri a vybavovači
Nedávno boli zverejnené nahrávky z najväčšej kauzy druhej Dzurindovej vlády Gorila. Čo hovoríte na to, že v Gorile sa uvádza, že z provízií z privatizácie mala profitovať aj Strana maďarskej koalície, ktorej ministrom ste boli?
Všetky tie veci musí vyšetriť polícia a prokuratúra. Ja k tomu viac povedať neviem.
Dostávalo sa k vám počas vášho ministrovania niečo, čo mohlo byť nekalé a súhlasilo by s tým, na čo ukazuje kauza Gorila?
Priama odpoveď na vašu otázku je nie. Ale sú tu dva fenomény, s ktorými musí počítať každý, kto je na vysokých postoch vo verejnej sfére. Po prvé – vždy sa vyrojí množstvo ľudí, čo tvrdia, že vedia vybaviť dotácie, i keď ten minister či vysoký štátny úradník, čo tie dotácie naozaj spravuje, o nich nič nevie. A po druhé – tí podnikatelia, ktorých biznisy naozaj stoja na štátnych zákazkách, sa radi chvália svojimi kontaktmi na ministrov a politikov bez ohľadu na to, či sú reálne. Oba tieto fenomény treba brať s rezervou.
Dostali sa také upozornenia, že niekto obchádza žiadateľov o eurofondy a tvrdí, že má za sebou Gyurovszkého, aj k vám? A ak áno, ako ste na to reagovali?
Samozrejme, že áno. Nie raz mi zavolali naši starostovia, že čo to má znamenať. K podobným veciam prichádzal aj kolega Zsolt Simon na rezorte pôdohospodárstva. Väčšinou sme to riešili cez políciu a tých starostov sme poprosili, nech nahrajú tých ľudí. Občas sa to aj stalo.
Boli z toho potom aj nejaké jasné trestnoprávne postihy?
Viem minimálne o jednom prešetrovanom prípade, kde bolo zneužité moje meno. Ako to dopadlo ďalej, som už však nesledoval.
Zachránené lode a spolky s Világim
Aké máte so SAM-kou dlhodobejšie plány?
Chceme pokračovať v tom, čo nás dostalo hore. A to je výroba technologických celkov pre chemický a potravinársky priemysel. Vyrábame rôzne tlakové nádoby, kolóny či výmenníky. V tejto činnosti sme dnes významným hráčom v stredoeurópskom meradle. Dovoľujem si pritom tvrdiť, že sme v tomto trhovom priestore aj vôbec najefektívnejším hráčom. Je to tak vďaka našim procesom i veľmi dobrému tímu.
Okrem tejto nosnej činnosti máme v SAM-ke aj ďalšie divízie, na ktorých sa snažíme pracovať rovnako profesionálne. Chemičkám ponúkame aj revízie a opravy ich technológií, aktívni sme aj v biznise s odpadovými vodami, stále vyrábame aj podvozky a pred štyrmi rokmi sme napokon odkúpili od pôvodných vlastníkov SAM-ky aj komárňanskú výrobu lodí.
Ako v nej pokračujete?
Lode sú pre nás druhá najmenšia činnosť. Je to zložitý biznis, trh s kombinovanými loďami na námornú a riečnu dopravu, aké vyrábalo aj Komárno, po ostatnej finančnej kríze v podstate zmizol. Teraz vyrábame skôr pontóny a rôzne špeciálne plavidlá, ako sú napríklad riečne bagre. Táto produkcia nám vie vykryť len päť až šesť miliónov eur ročne. Ročne vyrobíme dve až tri lode. Ale od prevzatia komárňanskej výroby lodí sme počet jej zamestnancov rozšírili z 30 až na dnešných sto ľudí. Chceme to robiť aj v budúcnosti, ale toto je biznis, čo dosť stojí na štátnych objednávkach, respektíve na štátnej podpore pre tých, čo lode nakupujú.
V akej miere o úspechu SAM-ky rozhoduje vaše kamarátstvo so šéfom Slovnaftu Oszkárom Világim? Slovnaft je už dlho významný klient vašej firmy a SAM-ka už v roku 2005 prevzala aj celú divíziu montáží a opráv Slovnaftu.
Pre Slovnaft pracujeme, len ak vyhráme jeho elektronické tendre. Nič iné za tým nie je.
V akej miere kryjú tržby SAM-ky opravy a ďalšie zákazky v Slovnafte?
Je to zhruba 40 až 50 percent.
Sú tie kontrakty naozaj trhové? So SAM-kou máte veľmi slušnú rentabilitu na úrovni až ôsmich percent.
Znova len poviem, že všetky kontrakty idú cez elektronické tendre. A my nie sme úspešní len v Slovnafte, ale aj v českých chemičkách Unipetrolu a Agrofertu, v nemeckom INEOS-e a maďarskom Borsodcheme. Všade rastieme. Sme efektívni, preto získavame kontrakty a máme aj také zaujímavé zisky.
Nespravujete SAM-ku len pre Oskára Világiho a v skutočnosti ju vlastní on?
Vy sa vlastne pýtate, či údaje, čo som odovzdal registru partnerov verejného sektora, sú naozaj správne a pravdivé.
Áno.
Určite do registra odovzdávam iba pravdivé údaje.
Prečo vlastníte SAM-ku cez cyperskú schránku Kosmilo Investments?
To pochádza ešte z obdobia, keď som to kupoval. Už vtedy sa vytvorila taká konštrukcia firiem, cez ktorú som postupne získaval podiely v SAM-ke. Odvtedy som to nemal dôvod meniť. Cyprus je riadnym členom únie a SAM-ka platí dane na Slovensku.
Víno a investícia do paradajok
Okrem SAM-ky ste vybudovali aj vinárstvo Chateau Rúbaň cez svoju firmu Vienna DC. Prečo ste išli do vinárstva?
Bola to v podstate náhoda a spočiatku aj emocionálne rozhodnutie. Lebo prvý pohľad na vinárstvo môže byť aj skreslený tým, že si sedíme vo vinici a ochutnávame dobré víno. V skutočnosti je to zložitý biznis, no nám z toho, našťastie, vznikol predsa len aj biznisovo dosť zaujímavý projekt. Už nám prináša prvé zisky. Dnes sa ukazuje, že práve strekovský región, kde sme aj my, je na Slovensku asi vôbec najideálnejšia oblasť na dorábanie dobrých vín. Výrobné kapacity tam máme nastavené na 250-tisíc fliaš ročne. Dnes sme na stotisíc fľašiach, a tak máme kam rásť. Ťahá nás nielen predaj vín, v Rúbani robíme aj množstvo svadieb. Vinárstvo však nevlastním iba ja sám.
S kým ho ešte vlastníte?
S manželkou.
Aké máte vo vinárstve ďalšie plány? Chcete prikupovať aj ďalšie podniky?
To je problém, lebo veľa vinárstiev má zlý biznis plán. Buď prestrelili investície, alebo stoja na dotáciách od štátu. Lepšie je budovať niečo nové, čo nemá pokazenú povesť. Pri víne je dobré meno kľúčové. Takže vo vinárstve sa po akvizíciách nepozerám.
Na vinárstvo ste žiadne eurofondy nečerpali?
Nie.
Koľko vás stálo?
Keď si pozriete súvahu, tak jeho majetok je niekde na úrovni siedmich miliónov eur.
Ste aj zhruba pätinovým vlastníkom jedného z najväčších pestovateľov paradajok v krajine GreenCoop. Prečo ste zainvestovali aj do tohto biznisu?
Bolo to už v roku 2013, poznám ľudí, čo to rozbehli, sú to moji priatelia. Ide o mladších ľudí, ale dobre si rozumieme. Oni majú svoj mladistvý ťah na bránku, no dajú si poradiť aj odo mňa staršieho.
Vidíte sa aj v tejto firme dlhodobo?
Áno. Za tie roky budovania sa už podnik dostal z lokálneho výrobcu na úroveň hráča stredoeurópskeho významu. Podobne ako SAM-ka je aj GreenCoop vo svojom biznise v priestore Slovenska, Česka i Maďarska určite najväčší i najefektívnejší hráč. Dôležité je aj to, že GreenCoop družstvo pod seba dokázalo integrovať aj iných pestovateľov. Spájanie sa do väčších odbytových celkov je ten správny model podnikania v poľnohospodárstve i potravinách. Práve takto môžu podnikatelia z týchto odvetví lepšie spolupracovať s obchodnými reťazcami.
Aké máte v biznise ďalšie plány? Chceli by ste sa rozšíriť aj do ďalších nových brandží?
Som spokojný s tými biznismi, ktoré už mám a chcem rozvíjať skôr to, čo mám, ako sa púšťať do niečoho nového. Zvládnutie nových oblastí je vždy náročné a zvyčajne to ide len so skúseným partnerom, na ktorého však musíte mať šťastie. Nie každý je dôveryhodný. Zostanem v tom, s čím už pracujem, vo všetkom totiž vieme ešte rásť.
Ako vnímate, že ste v tichosti vybudovali pomerne veľký biznis a patríte zhruba do prvej päťdesiatky najbohatších Slovákov?
Áno? To som ani nevedel. Ale tak je to lichotivé, že sa niečo podarilo.
S politikou skončil
Bol váš odchod z politiky pred dvanástimi rokmi definitívny? V politike sa už naozaj nijako neangažujete? Lebo pri zrode novej strany Bélu Bugára Most-Híd ste sa do nej predsa len znova vrátili.
Nie. Nevrátil. Cez Most som sa do politiky nevracal. Iba som im pomohol založiť túto novú stranu. Nebol som nikdy jej členom a ani som tam nemal žiadnu funkciu. A po voľbách som už s nimi úplne prerušil kontakt. Som mimo politiky a nikdy sa do nej nevrátim.
A čo sa vám vlastne v politike stalo, že k nej máte takéto jasne odmietavé stanovisko? Veď ste sa jej venovali už od revolúcie a boli ste v nej 17 rokov.
Uvedomil som si, že nechcem zostať v politike do dôchodku. Odišiel som ako 47-ročný, videl som to tak, že čím neskôr z politiky odídem, tým to bude horšie. Chcel som zmeniť svoj život.
Sponzorujete nejakú politickú stranu?
Nie.
Ako vidíte dnes tunajšiu maďarskú politickú reprezentáciu?
Nechcem sa vyjadrovať k takýmto otázkam. V politike už nemám žiadne kontakty a nie som s ňou nijako spätý.
Nový život vo Švajčiarsku
Prečo ste sa odsťahovali do Švajčiarska? Trvalý pobyt totiž máte vo vyhľadávanom turistickom mestečku Mannenbach – Salenstein pri jazere Untersee.
Bolo to osobné rozhodnutie, odišiel som do Švajčiarska po mojej kariérnej zmene. Neskôr to už bolo o tom, že som vo Švajčiarsku našiel naozaj stabilné zázemie. Budujem si tam nový život.
Súviselo to s politikou? Mal ste tu s niekým napäté vzťahy, a preto ste odišli do zahraničia?
Nie. Vtedy som sa na Slovensku aj rozvádzal, nemal som práve najšťastnejšie obdobie života. Chcel som jednoducho začať nový život.
Mate nejaké biznis aktivity aj vo Švajčiarsku?
Áno. Mam tam investície na finančných trhoch a kúpil som účasti v nejakých tamojších strojárskych firmách. Ide však len o menšie podiely. V švajčiarskych strojárňach som iba menší akcionár.
Ako často chodíte na Slovensko a ako si kontrolujete tunajší biznis?
Dnes už v mojich firmách nepôsobím na dennej báze, všade je skúsený manažment. Ja sa starám už len o strategické riadenie. Prichádzam na Slovensko tak raz za mesiac, najviac dvakrát za mesiac, ak beží nejaký zásadnejší projekt. Naše vinárstvo vedie moja manželka, ona býva na Slovensku viac ako ja. Vinárstvo robí ona, do toho zasahujem veľmi málo.
V niektorých vašich firmách, ako je Vienna DC a U.T&F, cez ktorú ste zainvestovali do GreenCoop družstva, pôsobí aj Zoltán Gyurovszky. Je to váš príbuzný?
Je to môj syn. Pracoval už vo vinárstve a má aj vlastný biznis, prevádzkuje s nejakými dvadsiatimi ľuďmi benzínovú pumpu. Či v budúcnosti preberie naše firmy, ukáže až budúcnosť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
