Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Týždeň v európskej ekonomike: Čo znamená bilión eur na zelenú transformáciu 

Ursula von der Leyenová. Foto - TASR/AP
Ursula von der Leyenová. Foto – TASR/AP

Autor je vydavateľom portálu euractiv.sk

  • Zelená transformácia má byť financovaná biliónom eur, konečná suma však môže byť nižšia.
  • Spojené kráľovstvo sa možno nakoniec nebude snažiť o plný prístup na európsky finančný trh.
  • Globálna konkurencia, najmä Číny, vyžaduje zmenu pravidiel EÚ pre hospodársku súťaž.

1. Bilión eur pre európsky Green Deal

Európska komisia chce investovať do zelenej transformácie ekonomiky za desať rokov jeden bilión eur. Plán počíta s niekoľkými zdrojmi:

  • Asi polovica (503 miliárd) príde z európskeho rozpočtu. V návrhu na roky 2021 – 27 chce Komisia na klimatické ciele použiť 25 % prostriedkov z existujúcich programov (napríklad poľnohospodárskych dotácií). Podobne to má byť v nasledujúcom programovom období po roku 2027.
  • Ďalších 114 miliárd prinesie národné spolufinancovanie európskych projektov.
  • 279 miliárd má priniesť program InvestEU. Z európskeho rozpočtu bude financovaná len garancia fondu, tá má mobilizovať peniaze Európskej investičnej banky (EIB) a súkromných investorov.
  • 143 miliárd má priniesť Mechanizmus pre spravodlivú transformáciu. Zo sto miliárd plánovaných na obdobie 2021 – 17 bude časť financovať európsky rozpočet (7,5 miliardy). Pridá sa spolufinancovanie členských krajín, EIB a fond InvestEU (vrátane súkromných investícií). Podobným spôsobom majú byť mobilizované prostriedky po roku 2027.
  • 25 miliárd eur majú priniesť fondy pre inovácie a modernizáciu, financované z predaja emisných povoleniek (ETS).

Z väčšej časti teda nejde o „nové“ peniaze, ale o presmerovanie existujúcich výdavkov z európskeho rozpočtu a národného spolufinancovania. Okrem toho, konečná suma môže byť nižšia.

Pri prvých dvoch zdrojoch bude dôležité, do akej miery sa krajiny EÚ stotožnia s plánmi Komisie, aj ich schopnosť čerpať európske peniaze. Program InvestEU a Mechanizmus pre spravodlivú transformáciu závisia od schopnosti mobilizovať súkromné investície, ktoré by sa pripojili k verejným. A financovanie z predaja povoleniek je závislé od stavu trhu s emisiami.


2. Británia možno nebude chcieť ostať súčasťou finančného trhu EÚ

Prístup Spojeného kráľovstva na finančný trh EÚ mal byť jednou zo zložitých častí rokovaní o budúcej obchodnej dohode. Kľúčovou otázkou sú pravidlá: ak má mať Británia plný prístup na európsky finančný trh, jej regulačný rámec sa nemôže príliš odlišovať od európskeho.

V praxi by to znamenalo, že Londýn by musel aj po vystúpení prispôsobovať svoje regulácie vývoju tých európskych – na ktorých tvorbu už ako nečlenská krajina nebude mať vplyv.

Podľa guvernéra britskej centrálnej banky Bank of England Marka Carneya by však Spojené kráľovstvo túto podmienku nemalo prijať. Je totiž nezlučiteľná s ambíciou City ostať globálnym finančným centrom. Británia má radšej obetovať plný prístup na európsky finančný trh. Stratené príležitosti podľa Carneya vynahradí transformácia na nízkouhlíkovú ekonomiku, ktorá poskytne dostatok príležitostí pre finančné spoločnosti.

Mark Carney. Foto – TASR/AP

Slová Marka Carneya sú o to dôležitejšie, že Bank of England bola pred referendom aktívnym odporcom brexitu, upozorňuje Eurointelligence. Je pravdepodobné, že podobný názor bude zastávať aj budúci guvernér Andrew Bailey.

Spojené kráľovstvo sa tak nebude v nadchádzajúcich rokovaniach snažiť o zabezpečenie voľného prístupu na európsky finančný trh za každú cenu.


3. Ak chce EÚ uspieť voči Číne, musí upraviť pravidlá hospodárskej súťaže

Politika EÚ v oblasti ochrany hospodárskej súťaže nie je schopná vzdorovať výzve, ktorú predstavuje čínsky štátny kapitalizmus, tvrdí Thorsten Käseberg z nemeckého ministerstva hospodárstva a energetiky v článku pre VoxEU.

Nedostatky vidí v troch oblastiach:

  • Pravidlá hospodárskej súťaže sú uplatňované bez diskriminácie. To napríklad znamená, že Komisia nemôže intervenovať proti preberaniu európskych firiem zahraničnými vlastníkmi na základe toho, že kupec profituje zo zahraničných štátnych subvencií.
  • Pravidlá EÚ pre štátnu pomoc sa týkajú len pomoci poskytovanej členskými krajinami. Rozšírenie kontroly miery štátnej pomoci na nečlenské krajiny by však bolo problematické z hľadiska medzinárodného práva.
  • Pravidlá WTO obmedzujú ochranné obchodné nástroje, ktoré môže EÚ použiť. Nástroje tak nepokrývajú všetky potenciálne efekty neférových subvencií a podporných mechanizmov, poskytovaných krajinami mimo EÚ.
Peking. Foto – TASR/AP

Holandsko preto navrhlo vytvorenie nástroja na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých, ktorý by bol novým pilierom politiky ochrany hospodárskej súťaže v EÚ. Podľa Käseberga si treba odpovedať na niekoľko strategických otázok, od strategického cieľa nástroja a vzťah k pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO) cez praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, na ktoré sa má nástroj zamerať, po podobu nápravných prostriedkov a sankcií voči firmám, ktoré porušia pravidlá.


Ďalšie správy

  • Miera investícií nefinančných firiem v eurozóne bola v treťom štvrťroku 2019 na 23,7 %, nižšia ako v predchádzajúcom kvartáli (25,5%). Vo všeobecnosti však miera firemných investícií rastie a je na úrovni spred krízových rokov (2007).
  • Priemyselná produkcia v eurozóne v novembri 2019 medzimesačne narástla o 0,1 %, medziročne však klesla o 1,5 %. Najväčší medziročný nárast produkcie priemyslu zaznamenali Maďarsko (+ 5,7 %), Poľsko (+ 5,6 %) a Fínsko (+ 3,7 %). Najhlbší pokles Grécko (− 8,3 %), Rumunsko (− 7,5 %) a Estónsko (− 7,2 %).
  • Spojené štáty a Čína podpisujú prvú fázu obchodnej dohody, ktorá má obmedziť clá a posilniť vzájomný obchod. Pre prezidenta Trumpa je hlavnou časťou prísľub Číny, že v najbližších dvoch rokoch zvýši import zo Spojených štátov o 200 miliárd dolárov v porovnaní s úrovňou v 2017.
  • Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová upozornila, že do konca roka 2020 sa EÚ a Spojené kráľovstvo nedohodnú na všetkých aspektoch budúcich obchodných vzťahov. Riešením je predĺženie prechodného obdobia alebo prijatie základnej dohody, ktorú neskôr rozšíria. Pre britskú vládu je prijateľnejšia druhá možnosť: čiastočná dohoda, ktorá vynechá niektoré komplikovanejšie oblasti.
  • Španielska vláda vyhlásila, že britsko-európska obchodná dohoda má pokryť aj oblasť služieb, hoci budú rokovania zložité. Pred začatím formálnych vyjednávaní schvália členské krajiny Európskej komisii rokovací mandát.
  • Jadrovú energiu nebude možné financovať z Mechanizmu pre spravodlivú transformáciu. Sto miliárd eur z fondu má uľahčiť prechod na zelenú ekonomiku regiónom, ktoré sú závislé od fosílnych zdrojov energií.
  • Európska komisia otvorila verejné konzultácie k reforme pravidiel Európskeho trhu obchodovania s emisiami (EU ETS). Reforma sa dotýka kompenzácií nepriamych nákladov súvisiacich s ETS (zvýšené ceny energií, ktoré môžu štáty poskytnúť niektorým firmám). Po novom by mali byť kompenzácie nepriamych nákladov možné len v ôsmich sektoroch namiesto 14, miera kompenzácie sa zníži na 75 % (z 86 %) a kompenzácie budú podmienené aktívnou snahou firmy o dekarbonizáciu.
  • Slovenský envirorezort prijal stratégiu uhlíkovej neutrality, do 22. januára ju možno verejne pripomienkovať. Medzi návrhmi opatrení je zvyšovanie energetickej účinnosti budov, zmena registračných poplatkov či mýtneho pre osobné autá tak, aby zohľadňovali emisie, aj prehodnotenie zníženej sadzby DPH na mäso. Ambicióznu stratégiu prijalo aj susedné Rakúsko, uhlíkovú neutralitu chce dosiahnuť v roku 2040.
  • Podľa správy európskej agentúry ESMA európsky sektor alternatívnych investičných fondov mal v roku 2018 hodnotu 5,8 bilióna eur, čo bolo 40 % celkovej hodnoty investičných fondov v EÚ. Hedžové fondy z toho tvorili asi 6 % (333 miliárd eur), pripadalo na nich však 67 % z celkovej rizikovej expozície. Dôvodom je čoraz intenzívnejšie využívanie derivátov.
  • Európska komisia zverejnila správu o ochrane práv duševného vlastníctva v tretích krajinách. Čína je najväčším pôvodcom falošných a pirátskych tovarov, pochádza z nej viac ako 80 percent tovaru zhabaného európskymi colnými úradmi.
  • Nemecko opäť diskutuje o špeciálnej dani na mäso. Tentoraz nie sú iniciátormi Zelení, ale konzervatívna ministerka pôdohospodárstva Dolného Saska, Barbara Otte-Kinast. Špeciálna daň má podľa nej financovať zlepšenie životných podmienok hospodárskych zvierat.
  • Britský parlament schválil dohodu o brexite.
  • Slovenská vláda samosprávnym regiónom sľúbila, že v novom programovom období (po 2021) budú môcť samostatne rozhodovať o využívaní fondov Európskej únie určených na regionálny rozvoj.
  • Turecko a Rusko spustili plynovod Turkish Stream, ktorý bude transportovať ruský plyn do Európy.
  • Podľa chorvátskeho premiéra Andreja Plenkovića Chorvátsko pracuje na vstupe do eurozóny. Akčný plán pripojenia k ERM-2 prijalo ešte minulé leto.

Štatistika

Európska komisia spustila prvú fázu konzultácií sociálnych partnerov k téme spravodlivých minimálnych miezd. Pravidlá upravujúce stanovenie minimálnej mzdy a jej výška sa v krajinách EÚ výrazne líšia.

Mieru rozdielov ilustruje aj niekoľko nasledujúcich grafov.

Podiel pracovníkov zarábajúcich 80 – 105 % minimálnej mzdy

Zdroj – Európska komisia na základe EU-SILC 2017

Hrubá mesačná minimálna mzda v EUR a parite kúpnej sily (PPS), 2019

Zdroj – Eurostat, Eurofound, AMECO

Minimálna mzda ako percento hrubej mediálnej mzdy, 2018

Zdroj – OECD, výpočet Komisie na základe OECD a Eurofound

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Povesť štátnych inžinierov je už taká zlá, že diaľnica načas je šokom
  • HDP: Ekonomika v druhom štvrťroku klesla o 12,1 %, je to historický prepad, ale čakalo sa horšie
  • Kurzarbeit: Minister Krajniak chce trvalý systém od roku 2022, dovtedy má fungovať prvá pomoc
  • Samosprávy: Ministerstvo financií ukázalo, aký výpadok na daniach z príjmu mali mestá a obce
  • Aerolínie: Wizz Air plánuje novú linky z Košíc do Británie
  • Firmy: Testy nepreukázali koronavírus vo výrobkoch a na obaloch výrobcu bagiet Fekollini zo Sládkovičova
  • Železnice: ŽSR pustia vlaky na novú časť hlavnej trate medzi Púchovom a Považskou Bystricou
  • EÚ: Ekonomika padla v 2. štvrťroku medziročne o 14,1 %, je to viac než na Slovensku
  • Nemecko: VW klesol predaj v júli už len o 0,2 %, ťahal ho najmä čínsky trh
  • Poľsko: Ekonomika padla do recesie po prvý raz od pádu komunizmu

Mičovského najbližšia podriadená musí vysvetľovať väzby na starú agrárnu gardu z čias Smeru a HZDS

Generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra Fabriciusová. Foto - MP SR
Generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra Fabriciusová. Foto – MP SR

Generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Fabriciusová musí vysvetľovať väzby na „starú agrárnu gardu“ z čias Smeru a HZDS. Blízko k nim má jej partner, agropodnikateľ Martin Malatinec, ktorý vo veľkom čerpá agrárne eurofondy. Minister Mičovský za ňou naďalej stojí.

Na obrane plánujú ďalší nákup lietadiel. Hľadá sa nástupca slávnych albatrosov, veľký záujem majú Česi

O slovenskú zákazku sa usiluje české Aero, ktoré potrebuje zákazníka pre svoj nový model albatrosa L-39 NG. Foto – Aero
O slovenskú zákazku sa usiluje české Aero, ktoré potrebuje zákazníka pre svoj nový model albatrosa L-39 NG. Foto – Aero

Na ministerstve obrany plánujú ďalší nákup lietadiel, tentoraz by malo ísť o osem až desať podzvukových strojov. Podľa ministra Naďa je potrebné nahradiť cvičné československé lietadlá Albatros.

Minúta po minúte

Firma Rosneft sa v 2. štvrťroku vďaka rastu cien ropy prehupla do zisku 493 miliónov eur, za prvé tri mesiace bola v strate 1,8 miliardy eur. Objem produkcie najväčšej ruskej ropnej spoločnosti klesol medziročne o 13 %.

V 2. štvrťroku vlaňajška vykázal Rosneft čistý zisk 2,2 miliardy eur. Začiatkom tohto roka ju stiahli do červených čísel padajúce ceny ropy v dôsledku nadprodukcie a šírenia koronavírusu.

Rosneft pokrýva vyše 40 % ťažby ropy v Rusku. Od apríla do júna dodal vyše 4 miliónov barelov ropy denne, produkciu znížil v súvislosti s dohodou skupiny OPEC+ s cieľom podporiť ceny ropy. (čtk, reuters)

Klub 500 víta zámer ministra práce Milana Krajniaka zaviesť v budúcnosti trvalý kurzarbeit. No pripomína, že treba hovoriť aj o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti.

„Je dobré, ak do budúcnosti bude pripravený systém kurzarbeit, ako navrhuje ministerstvo, bez zvýšenia odvodového zaťaženia. Ak však nehovoríme o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti, nie je to dobré,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Komentoval tak zámer ministra práce Krajniaka zaviesť od roku 2022 trvalý kurzarbeit.

Podnikateľský Klub 500, ktorý vedie majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, je známy kritikou aktuálneho podporného systému pre firmy. Vládu opakovane žiada, aby navýšila pomoc cez zvýšenie opatrenia kurzarbeit či podpory v prípade výpadku tržieb.

„Máme vyčlenených 1,38 miliardy eur a čerpáme len 490 miliónov eur. V súčasnosti, keď sú firmy s poklesom tržieb až do 50 %, vyplácame náhradu mzdy len od 10 – 35 % celkových osobných nákladov, pritom v budúcom kurzarbeite chceme vyplácať pri poklese od 10 % náhradu až 80 % čistej mzdy. Je nám úprimne ľúto každého nášho zamestnanca, ktorý má vyplácanú časť mzdy a štátnym a verejným zamestnanom je vyplácaných 100 % príjmu. Buď chceme ľuďom pomôcť a zachrániť zamestnanosť, alebo nie. Namiesto zachraňovania pracovných miest pri 12,1-percentnom medziročnom poklese HDP vyčleňujeme podporu zamestnávania absolventov bez pracovných návykov a praktických vedomostí,“ reagoval Gregor.

Predaj koncernu Volkswagen v júli klesol medziročne už len o 0,2 % na 885 700 áut Podporil ho najmä čínsky trh, ktorý stúpol o takmer päť percent. Za sedem mesiacov roka odbyt skupiny zaostal za vlaňajškom o necelú štvrtinu.

Odbyt VW v Európe bol v júli nižší o 1,9 %, dvojciferné prepady zaznamenal v Severnej a Južnej Amerike. V júni sa globálny predaj prepadol medziročne ešte o približne pätinu.

Automobilka v júli zaznamenala rast predaja značiek Audi, Škoda a Porsche, odbyt áut VW klesol o 1,1 %. Znížili sa aj dodávky značky Seat i úžitkových vozidiel. (tasr, marketwatch)

Laboratórne testy nepreukázali prítomnosť koronavírusu vo výrobkoch či obaloch výrobcu bagiet Fekollini. Vzorky na testovanie z firmy zo Sládkovičova zobrali hygienici po tom, čo sa medzi pracovníkmi firmy potvrdili prípady koronavírusu.

„Pri laboratórnej analýze bola vylúčená prítomnosť koronavírusu v našich výrobkoch a obaloch“ povedal Andrej Gerstner, Marketing & PR Manažér spoločnosti Fekollini.

Firma Fekollini vyrába v Sládkovičove bagety značky Pierre Baguette. Informovala, že si dala z vlastnej iniciatívy a na vlastné náklady otestovať všetkých pracovníkov po tom, ako bolo ochorenie preukázané u jej externého dodávateľa. Testy odhalili podľa informácií zo štvrtka dokopy 31 prípadov nákazy medzi pracovníkmi výrobcu bagiet. Televízia Markíza v piatok informovala, že počet potvrdených prípadov je 32.

Dokopy sa urobilo 566 testov, chýbajú ešte tri testy, ktoré sa majú urobiť na budúci týždeň. „Na prevádzke v súčasnosti pracujú len zamestnanci s negatívnym testom na COVID- 19,“ píše firma v tlačovej správe.

Kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) urobili kontrolu vo firme vo štvrtok. V ten istý deň informoval riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš, že regionálni kontrolóri overovali, či má spoločnosť vypracované a zavedené dostatočné bezpečnostné opatrenia proti zavlečeniu COVID-19. Firma požiadavkám vyhovela, čakalo sa ešte na výsledky testov z odobraných vzoriek. Tie sa odobrali napríklad z výrobkov pripravených na distribúciu.

Firma opakovane upozorňuje, že podľa oficiálneho vyhlásenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín neexistuje dôkaz, že by potraviny v súvislosti s COVID-19 predstavovali pre verejnosť nejaké riziko.

Zväz automobilového priemyslu si pochvaľuje spôsob, ako minister práce Milan Krajniak chystá trvalý kurzarbeit. „Vysoko hodnotíme prácu ministerstva pri príprave konceptu permanentného kurzarbeitu,“ hovorí prezident zväzu Alexander Matušek o príprave systému na ochranu zamestnanosti pri chvíľkových výkyvoch dopytu.

„Forma verejných konzultácií pri príprave tohto konceptu, ktorej sme sa zúčastňovali, sa javí ako efektívny spôsob prípravy legislatívnej normy a veríme, že sa na takomto základe podarí pripraviť zákon, ktorý bude prejavom konsenzu všetkých sociálnych partnerov a zároveň zvýši konkurencieschopnosť Slovenska. Sme radi, že naše námety, návrhy a požiadavky v oblasti vytvorenia systémového riešenia Kurzarbeit, ktoré sme sa snažili už od roku 2017 komunikovať s vládou SR, boli vypočuté. Radi sa budeme zúčastňovať aj prác na príprave samotného zákona, pokiaľ budeme o to požiadaní,“ dodal Matušek.

Minister Milan Krajniak v piatok informoval, že chce od roku 2022 zaviesť fond na podporu udržania zamestnanosti pre firmy a SZČO. Dovtedy sa má vyplácať takzvaná Prvá pomoc. Do nového fondu budú posielať peniaze zamestnávatelia a SZČO, odvodové zaťaženie sa nezvýši.

Príspevok pre zamestnanca bude predstavovať 80 percent jeho čistej mzdy, najviac 1 340 eur. Z fondu pôjde 60 percent, zamestnávateľ zaplatí 20 percent platu.

Úrad priemyselného vlastníctva prijal v prvom polroku medziročne viac podaní na predmety ochrany práv duševného vlastníctva. „Aktivita inovátorov Slovenska sa počas koronakrízy zvýšila,“ komentuje úrad, konania chce zrýchliť.

Poľská ekonomika v 2. štvrťroku skĺzla do recesie prvý raz od pádu komunizmu. HDP za apríl až jún sa prepadol o 8,9 % po znížení o 0,4 % v 1. štvrťroku. Vykázal tak druhý medzikvartálny pokles za sebou, čo je znak technickej recesie.

V 1. štvrťroku poľské hospodárstvo medzikvartálne kleslo o 0,4 %. V druhom štvrťroku už na ekonomiku doľahla koronakríza a v medziročnom porovnaní klesla o 8,2 %, čo však bol lepší výsledok, než odhadovali analytici.

Poľsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá sa vyhla recesii počas finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009. Po jej skončení vykazovalo solídny ekonomický rast, ku ktorému sa podľa prognóz postupne vráti aj v nasledujúcom období.

Za celý rok poľská vláda očakáva pokles HDP o 3,4 %. Európska komisia ho v júlovej makroprognóze odhaduje na 4,6 %, čo je najmenej spomedzi všetkých krajín únie. (tasr, n)

Železnice presmerujú vlaky na hlavnej trati medzi Bratislavou a Žilinou na nový úsek cez tunel medzi Púchovom a Považskou Bystricou. Úprava grafikonu bude platiť od 17. septembra, na koridore je to najväčšia zmena za posledné roky.

Úsek je súčasťou prestavby trate Púchov – Považská Teplá, zákazku získalo v roku 2016 združenie firiem na čele s Doprastavom za 365 miliónov eur bez DPH.

Čo všetko sa mení

  • Vlaky nepôjdu súčasnou trasou s veľkými zákrutami okolo Nosickej priehrady, ale cez viadukt ponad priehradu a tunel Diel. Nová trasa bude po dokončení kratšia a rýchlejšia.
  • V prevádzke na novom úseku bude zatiaľ jedna koľaj, úplné dokončenie stavby je naplánované na 15. december 2021.
  • Cestujúci osobnými vlakmi prídu o železničnú zastávku Milochov (časť Považskej Bystrice). Zastávka Nosice (časť Púchova) bude na inom mieste.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať