Denník N

Firmy nevedia, čo je 2. kategória práce zamestnancov. Napriek tomu ju musia nahlasovať

Foto - TASR
Foto – TASR

Hneď na začiatku roka zamestnávatelia bojujú s byrokratickou povinnosťou. Do 28. februára musia opäť elektronicky nahlasovať Úradu verejného zdravotníctva počet zamestnancov, ktorí u nich pracujú v 2. kategórii práce. Najskôr však musia rozlúsknuť záhadu, ktorí pracovníci tam patria.

Čo hovorí zákon:

  • Nahlasovanie 2. kategórie prác priniesla novela zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia účinná od 1. júla 2018.
  • Zamestnávateľ musí vždy do 15. januára nahlásiť stav týchto zamestnancov k 31. decembru predchádzajúceho roka.
  • Prvýkrát firmy nahlasovali zamestnancov vlani. Úrad však vtedy predĺžil zákonný termín do 30. júna.
  • Tento rok to urobil opäť. Elektronické nahlasovanie posunul do 28. februára.

Kto je zamestnanec a čo je to 2. kategória práce?

Za zamestnanca je považovaná osoba, ktorá pracuje na základe pracovnej zmluvy či dohody. Nahlasovať musí firma aj študentov vysokej školy a žiakov strednej školy pri praktickej výučbe. Ak spolupracuje so živnostníkmi, nahlasovať ich nemusí. Ak je však živnostník v pozícii zamestnávateľa, týka sa ho povinnosť nahlásiť zamestnancov.

Podľa zákona do 2. kategórie patria práce, pri ktorých nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale vzhľadom na pôsobiace faktory práce (napríklad hluk) sa nedá vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na pracovné prostredie a pôsobiace faktory. Patria sem práce, keď faktory pracovného prostredia neprekračujú legislatívne limity, ktoré by si vyžiadali preradiť ich do vyššej kategórie.

Pre malú firmu nie je ľahké určiť, či zamestnáva pracovníkov 2. kategórie práce, ktorých treba potom nahlasovať na úrad verejného zdravotníctva. Pre veľkú firmu s veľa zamestnancami je to zase veľká administratívna záťaž.

Patrí upratovačka do kategórie 2? Závisí to od okolností. Ilustračné foto – TASR

Aby firma dokázala správne roztriediť svojich pracovníkov, musí prelúskať okrem základného zákona č. 355/2007 aj vyhlášku 448/2007 o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií (v najnovšom znení č. 220/2019 Z. z.).

V tejto vyhláške je opísaných až 16 faktorov práce a pracovného prostredia. Vlani v nej pribudol nový faktor „Intenzívne pulzné svetlo“.

Ak firma dospeje k názoru, že pracovníkov v 2. kategórii zamestnáva, musí požiadať špecializovaného zdravotníka, lekára alebo pracovnú zdravotnú službu, aby jej zamestnancov zaradil do pracovných kategórií.

Aká práca patrí do 2. kategórie:

  • Môže sem patriť napríklad aj upratovačka, IT-čkár či sekretárka, ale aj nemusí.
  • Rozhoduje napríklad to, či upratovačka pracuje len 4 hodiny týždenne alebo denne 8 hodín, alebo či upratuje napríklad v nemocnici, kde pracuje s chemikáliami, alebo robí celý deň v prašnom prostredí. Dôležité je aj to, či napríklad manipuluje s ťažkými bremenami.
  • Pri administratívnych zamestnancoch (sekretárkach, IT-čkároch) je dôležité zase to, či netrpí pohybové ústrojenstvo alebo oči. Pri povolaniach, ktoré si vyžadujú dlhodobú prácu v sede s hľadením na obrazovku počítača, sa má hodnotiť i psychická záťaž, ktorá sa spája aj so senzorickou záťažou pri práci s počítačmi.

Podľa čoho treba posudzovať prácu:

  • Kritériom môže byť výsledok merania rizikového faktora – napríklad hluku, chladu, tepla či vibrácií.
  • Dôležité je, ako dlho je zamestnanec vystavený pôsobeniu rizikového faktora (či celých 8 hodín počas pracovného času alebo iba 1 hodinu).
  • Ďalej to, či je riziku vystavovaný každý deň počas celého roka, alebo iba určitý čas v roku.
  • A napokon to, či je zamestnanec dohodár alebo má trvalý pracovný pomer.
A čo programátor? Patrí od kategórie 2? Tiež to závisí od okolností. Ilustračné foto – TASR

Načo je to dobré

Napriek tomu, že podnikatelia už dva roky volajú po úplnom zrušení tejto povinnosti, ministerstvo zdravotníctva stále argumentuje, že štát musí monitorovať profesie zaradené v druhej kategórii. Takto vraj vie lepšie vyhodnotiť a kontrolovať to, ako vznikajú choroby z povolania.

Rezort tvrdí, že najviac hlásených chorôb z povolania je práve u zamestnancov zaradených v kategórii práce 2 aj napriek tomu, že to nie je riziková kategória.

Nahlasovanie 2. kategórie je podľa predsedu Združenia mladých podnikateľov Slovenska Jána Solíka pozoruhodnou byrokratickou povinnosťou hneď z niekoľkých dôvodov.

Podnikatelia dlhodobo volali po zrušení pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu práce. Štát im vyhovel, ale iba naoko. Povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu síce zrušil, no zároveň zaviedol novú povinnosť – nahlasovať druhú kategóriu prác.

„Trik je v tom, že na to, aby zistil, kto z jeho zamestnancov do druhej kategórie patrí, si opäť musí zaplatiť pracovnú zdravotnú službu. Zaradenie prác do kategórií totiž môžu vykonávať iba verejní zdravotníci alebo lekári so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Ak firma takéhoto špecialistu nezamestnáva, musí sa obrátiť na pracovnú zdravotnú službu,“ vysvetľuje Solík.

Väčšine menších firiem zákon na jednej strane zdanlivo uľahčil život tým, že majú menej povinností s pracovnou zdravotnou službou, ak majú iba zamestnancov v kategórii 1 a 2. No zároveň si bez pomoci pracovnej zdravotnej služby nevedia splniť zákonnú povinnosť týkajúcu sa ohlasovania kategórie 2.

Poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby tak o jeden štátom garantovaný biznis prišli, no štát ho nahradil iným.

Pokus zrušiť povinnosť stroskotal

Jeden pokus o zmenu však ministerstvo zdravotníctva urobilo. Pripravilo novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Tú síce vláda schválila, ale v parlamente ju potopili najmä poslanci za Smer-SD. Dôvody neboli vecné – zákon neprešiel iba vinou politických šarvátok. Viacerí poslanci, ktorí zákon nepodporili, verejne deklarovali, že s obsahom nemajú problém.

Byrokratická oznamovacia povinnosť o zamestnancoch v kategórii 2 sa podľa novely mala najskôr od roku 2020 zrušiť a neskôr od roku 2023 mali zamestnávatelia týchto zamestnancov opäť nahlasovať, ale už len raz za 5 rokov. Rezort tým chcel riešiť to, že naša legislatíva je prísnejšia ako rámcová smernica EÚ (89/391/EHS), podľa ktorej musia členské štáty EÚ zaslať každých päť rokov správu o vykonávaní smernice. K tomu musí Slovensko poznať aj informácie o kategórii práce 2.

Jediné pozitívum tejto nahlasovacej povinnosti je podľa Solíka ústretovosť úradu týkajúca sa termínov. Zákon síce hovorí, že zamestnancov treba nahlásiť do 15. januára, no úrad vlani oznámil, že bude tolerovať posun do 30. júna. A v tomto roku urobil niečo podobné a na svojom webe oznámil, že termín posunul do 28. februára.

„Právnu istotu ani stabilitu podnikateľského prostredia síce takéto handlovanie s termínmi nezvyšuje, ale vnímame to ako gesto, že úrad nemá záujem podnikateľov zbytočne sekírovať,“ dodal Solík.

Aké faktory ovplyvňujú zaradenie do kategórie práce:

  • hluk
  • vibrácie
  • elektromagnetické pole
  • ultrafialové žiarenie
  • infračervené žiarenie
  • lasery
  • ionizujúce žiarenie
  • zvýšený tlak vzduchu
  • chemické faktory
  • karcinogénne a mutagénne faktory
  • biologické faktory
  • záťaž teplom
  • záťaž chladom
  • fyzická záťaž
  • psychická pracovná záťaž

Úrad informoval, že vlani do konca septembra prijal 45 078 podaní k 2. pracovnej kategórii. „Počet podnikateľov, ktorí si vlani túto povinnosť splnili, podľa mňa nezodpovedá počtu tých, ktorí skutočne zamestnávajú ľudí zaradených do kategórie 2,“ myslí si Solík.

Dôvodov môže byť podľa neho viacero. Tým prvým je, že o tejto povinnosti mnohí netušia. Druhým, že o povinnosti síce vedia, ale nevedia, že majú vo firmách ľudí, ktorí by mali byť zaradení do kategórie 2. Môže tu byť aj tretia skupina, ktorá sa spoľahla na pripravované zrušenie tejto povinnosti a popri desiatkach iných zbytočných povinností ju ignorovala.

Firme hrozí za nenahlásenie pokuta od 150 eur do 20 000 eur. Úrad neodpovedal na otázku, či vlani pokutoval za neplnenie si tejto povinnosti. „Uprostred procesu oznamovania sa úrad nebude vyjadrovať k sankciám,“ povedala hovorkyňa úradu Jozefína Kaššová.

Napriek tomu: vykašľať sa na túto oznamovaciu povinnosť sa zamestnávateľovi nemusí vyplatiť. Kontrola je totiž pomerne jednoduchá, úrad si to môže skontrolovať podľa IČO v databáze a v registratúrnom systéme.

Ako elektronicky zaregistrovať pracovníka

  • Tento rok možno použiť až dva spôsoby odoslania údajov. Prvý spôsob ostal nezmenený a zamestnávatelia môžu využiť elektronický formulár na stránkach Úradu verejného zdravotníctva. Podrobnejšie informácie, ako vyplniť formulár, nájdete v usmernení úradu.
  • Formulár môžete poslať aj cez stránku slovensko.sk cez službu „Oznamovanie kategórie práce 2 príslušnému orgánu verejného zdravotníctva k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka“. V tomto prípade musíte mať občiansky preukaz s čipom.
Tento text si čitatelia môžu prečítať vďaka poskytovateľovi pracovnej zdravotnej služby firme HASPO, ktorá ho pre vás odomkla.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Pomoc ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie