Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Firmy nevedia, čo je 2. kategória práce zamestnancov. Napriek tomu ju musia nahlasovať

Foto - TASR
Foto – TASR

Hneď na začiatku roka zamestnávatelia bojujú s byrokratickou povinnosťou. Do 28. februára musia opäť elektronicky nahlasovať Úradu verejného zdravotníctva počet zamestnancov, ktorí u nich pracujú v 2. kategórii práce. Najskôr však musia rozlúsknuť záhadu, ktorí pracovníci tam patria.

Čo hovorí zákon:

  • Nahlasovanie 2. kategórie prác priniesla novela zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia účinná od 1. júla 2018.
  • Zamestnávateľ musí vždy do 15. januára nahlásiť stav týchto zamestnancov k 31. decembru predchádzajúceho roka.
  • Prvýkrát firmy nahlasovali zamestnancov vlani. Úrad však vtedy predĺžil zákonný termín do 30. júna.
  • Tento rok to urobil opäť. Elektronické nahlasovanie posunul do 28. februára.

Kto je zamestnanec a čo je to 2. kategória práce?

Za zamestnanca je považovaná osoba, ktorá pracuje na základe pracovnej zmluvy či dohody. Nahlasovať musí firma aj študentov vysokej školy a žiakov strednej školy pri praktickej výučbe. Ak spolupracuje so živnostníkmi, nahlasovať ich nemusí. Ak je však živnostník v pozícii zamestnávateľa, týka sa ho povinnosť nahlásiť zamestnancov.

Podľa zákona do 2. kategórie patria práce, pri ktorých nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale vzhľadom na pôsobiace faktory práce (napríklad hluk) sa nedá vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na pracovné prostredie a pôsobiace faktory. Patria sem práce, keď faktory pracovného prostredia neprekračujú legislatívne limity, ktoré by si vyžiadali preradiť ich do vyššej kategórie.

Pre malú firmu nie je ľahké určiť, či zamestnáva pracovníkov 2. kategórie práce, ktorých treba potom nahlasovať na úrad verejného zdravotníctva. Pre veľkú firmu s veľa zamestnancami je to zase veľká administratívna záťaž.

Patrí upratovačka do kategórie 2? Závisí to od okolností. Ilustračné foto – TASR

Aby firma dokázala správne roztriediť svojich pracovníkov, musí prelúskať okrem základného zákona č. 355/2007 aj vyhlášku 448/2007 o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií (v najnovšom znení č. 220/2019 Z. z.).

V tejto vyhláške je opísaných až 16 faktorov práce a pracovného prostredia. Vlani v nej pribudol nový faktor „Intenzívne pulzné svetlo“.

Ak firma dospeje k názoru, že pracovníkov v 2. kategórii zamestnáva, musí požiadať špecializovaného zdravotníka, lekára alebo pracovnú zdravotnú službu, aby jej zamestnancov zaradil do pracovných kategórií.

Aká práca patrí do 2. kategórie:

  • Môže sem patriť napríklad aj upratovačka, IT-čkár či sekretárka, ale aj nemusí.
  • Rozhoduje napríklad to, či upratovačka pracuje len 4 hodiny týždenne alebo denne 8 hodín, alebo či upratuje napríklad v nemocnici, kde pracuje s chemikáliami, alebo robí celý deň v prašnom prostredí. Dôležité je aj to, či napríklad manipuluje s ťažkými bremenami.
  • Pri administratívnych zamestnancoch (sekretárkach, IT-čkároch) je dôležité zase to, či netrpí pohybové ústrojenstvo alebo oči. Pri povolaniach, ktoré si vyžadujú dlhodobú prácu v sede s hľadením na obrazovku počítača, sa má hodnotiť i psychická záťaž, ktorá sa spája aj so senzorickou záťažou pri práci s počítačmi.

Podľa čoho treba posudzovať prácu:

  • Kritériom môže byť výsledok merania rizikového faktora – napríklad hluku, chladu, tepla či vibrácií.
  • Dôležité je, ako dlho je zamestnanec vystavený pôsobeniu rizikového faktora (či celých 8 hodín počas pracovného času alebo iba 1 hodinu).
  • Ďalej to, či je riziku vystavovaný každý deň počas celého roka, alebo iba určitý čas v roku.
  • A napokon to, či je zamestnanec dohodár alebo má trvalý pracovný pomer.
A čo programátor? Patrí od kategórie 2? Tiež to závisí od okolností. Ilustračné foto – TASR

Načo je to dobré

Napriek tomu, že podnikatelia už dva roky volajú po úplnom zrušení tejto povinnosti, ministerstvo zdravotníctva stále argumentuje, že štát musí monitorovať profesie zaradené v druhej kategórii. Takto vraj vie lepšie vyhodnotiť a kontrolovať to, ako vznikajú choroby z povolania.

Rezort tvrdí, že najviac hlásených chorôb z povolania je práve u zamestnancov zaradených v kategórii práce 2 aj napriek tomu, že to nie je riziková kategória.

Nahlasovanie 2. kategórie je podľa predsedu Združenia mladých podnikateľov Slovenska Jána Solíka pozoruhodnou byrokratickou povinnosťou hneď z niekoľkých dôvodov.

Podnikatelia dlhodobo volali po zrušení pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu práce. Štát im vyhovel, ale iba naoko. Povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu síce zrušil, no zároveň zaviedol novú povinnosť – nahlasovať druhú kategóriu prác.

„Trik je v tom, že na to, aby zistil, kto z jeho zamestnancov do druhej kategórie patrí, si opäť musí zaplatiť pracovnú zdravotnú službu. Zaradenie prác do kategórií totiž môžu vykonávať iba verejní zdravotníci alebo lekári so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Ak firma takéhoto špecialistu nezamestnáva, musí sa obrátiť na pracovnú zdravotnú službu,“ vysvetľuje Solík.

Väčšine menších firiem zákon na jednej strane zdanlivo uľahčil život tým, že majú menej povinností s pracovnou zdravotnou službou, ak majú iba zamestnancov v kategórii 1 a 2. No zároveň si bez pomoci pracovnej zdravotnej služby nevedia splniť zákonnú povinnosť týkajúcu sa ohlasovania kategórie 2.

Poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby tak o jeden štátom garantovaný biznis prišli, no štát ho nahradil iným.

Pokus zrušiť povinnosť stroskotal

Jeden pokus o zmenu však ministerstvo zdravotníctva urobilo. Pripravilo novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Tú síce vláda schválila, ale v parlamente ju potopili najmä poslanci za Smer-SD. Dôvody neboli vecné – zákon neprešiel iba vinou politických šarvátok. Viacerí poslanci, ktorí zákon nepodporili, verejne deklarovali, že s obsahom nemajú problém.

Byrokratická oznamovacia povinnosť o zamestnancoch v kategórii 2 sa podľa novely mala najskôr od roku 2020 zrušiť a neskôr od roku 2023 mali zamestnávatelia týchto zamestnancov opäť nahlasovať, ale už len raz za 5 rokov. Rezort tým chcel riešiť to, že naša legislatíva je prísnejšia ako rámcová smernica EÚ (89/391/EHS), podľa ktorej musia členské štáty EÚ zaslať každých päť rokov správu o vykonávaní smernice. K tomu musí Slovensko poznať aj informácie o kategórii práce 2.

Jediné pozitívum tejto nahlasovacej povinnosti je podľa Solíka ústretovosť úradu týkajúca sa termínov. Zákon síce hovorí, že zamestnancov treba nahlásiť do 15. januára, no úrad vlani oznámil, že bude tolerovať posun do 30. júna. A v tomto roku urobil niečo podobné a na svojom webe oznámil, že termín posunul do 28. februára.

„Právnu istotu ani stabilitu podnikateľského prostredia síce takéto handlovanie s termínmi nezvyšuje, ale vnímame to ako gesto, že úrad nemá záujem podnikateľov zbytočne sekírovať,“ dodal Solík.

Aké faktory ovplyvňujú zaradenie do kategórie práce:

  • hluk
  • vibrácie
  • elektromagnetické pole
  • ultrafialové žiarenie
  • infračervené žiarenie
  • lasery
  • ionizujúce žiarenie
  • zvýšený tlak vzduchu
  • chemické faktory
  • karcinogénne a mutagénne faktory
  • biologické faktory
  • záťaž teplom
  • záťaž chladom
  • fyzická záťaž
  • psychická pracovná záťaž

Úrad informoval, že vlani do konca septembra prijal 45 078 podaní k 2. pracovnej kategórii. „Počet podnikateľov, ktorí si vlani túto povinnosť splnili, podľa mňa nezodpovedá počtu tých, ktorí skutočne zamestnávajú ľudí zaradených do kategórie 2,“ myslí si Solík.

Dôvodov môže byť podľa neho viacero. Tým prvým je, že o tejto povinnosti mnohí netušia. Druhým, že o povinnosti síce vedia, ale nevedia, že majú vo firmách ľudí, ktorí by mali byť zaradení do kategórie 2. Môže tu byť aj tretia skupina, ktorá sa spoľahla na pripravované zrušenie tejto povinnosti a popri desiatkach iných zbytočných povinností ju ignorovala.

Firme hrozí za nenahlásenie pokuta od 150 eur do 20 000 eur. Úrad neodpovedal na otázku, či vlani pokutoval za neplnenie si tejto povinnosti. „Uprostred procesu oznamovania sa úrad nebude vyjadrovať k sankciám,“ povedala hovorkyňa úradu Jozefína Kaššová.

Napriek tomu: vykašľať sa na túto oznamovaciu povinnosť sa zamestnávateľovi nemusí vyplatiť. Kontrola je totiž pomerne jednoduchá, úrad si to môže skontrolovať podľa IČO v databáze a v registratúrnom systéme.

Ako elektronicky zaregistrovať pracovníka

  • Tento rok možno použiť až dva spôsoby odoslania údajov. Prvý spôsob ostal nezmenený a zamestnávatelia môžu využiť elektronický formulár na stránkach Úradu verejného zdravotníctva. Podrobnejšie informácie, ako vyplniť formulár, nájdete v usmernení úradu.
  • Formulár môžete poslať aj cez stránku slovensko.sk cez službu „Oznamovanie kategórie práce 2 príslušnému orgánu verejného zdravotníctva k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka“. V tomto prípade musíte mať občiansky preukaz s čipom.
Tento text si čitatelia môžu prečítať vďaka poskytovateľovi pracovnej zdravotnej služby firme HASPO, ktorá ho pre vás odomkla.

Dnes na DennikE.sk

  • Dane: Kedy sa vyplatí podať daňové priznanie a ako získať zaplatenú daň späť
  • Banky: Americká banka Wells Fargo zaplatí pokutu 3 miliardy dolárov za urovnanie aféry okolo otvárania falošných účtov bez vedomia klientov
  • EÚ: Rozpočtový samit EÚ sa skončil bez dohody
  • Ekonomický newsfilter: Najlepší volebný program podľa INESS, PAS a Zastavme korupciu má SaS
Zdieľať

Oligarcha Kmotrík nemôže dostať milióny za štadión, je to zlodejina (volebná anketa)

Robert Fico prvý Kmotríkovi sľúbil milióny na štadión, Pellegrini sumu ešte o ďalšie milióny pred voľbami zvýšil. Ivan Kmotrík starší, Ivan Kmotrík mladší a Peter Pellegrini. Foto – TASR
Robert Fico prvý Kmotríkovi sľúbil milióny na štadión, Pellegrini sumu ešte o ďalšie milióny pred voľbami zvýšil. Ivan Kmotrík starší, Ivan Kmotrík mladší a Peter Pellegrini. Foto – TASR

Oligarcha Kmotrík nemôže za štadión dostať sto miliónov eur, je to zlodejina, hovoria niektoré opozičné strany a odmietajú záväzok vlády štadión odkúpiť. Iné zo strán sú však v odpovediach opatrnejšie.

Zdieľať

Analytik Haluš: Elektromobily majú na Slovensku polovičné emisie, cena sa vráti za desať rokov

Martin Haluš. Foto N - Tomáš Benedikovič
Martin Haluš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Elektromobily majú na Slovensku polovičné emisie, cena sa vráti za desať rokov, baterku tak skoro meniť netreba. Slabinami sú však stále nižší dojazd či recyklácia batérie, hovorí riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš. Jeho tím vytvoril kalkulačku, kde si môžete porovnať náklady a emisie mnohých modelov elektrických a bežných áut.

Minúta po minúte

Zdieľať

Neúspech rozpočtového samitu EÚ je pre Slovensko úspechom, povedal premiér Pellegrini. Dvojdňový samit o rozpočte na roky 2021 až 2027 sa skončil bez dohody. „Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času,“ vyhlásil.

Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa „rozbiť“ jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.

Slovensko podľa Pellegriniho neprijme situáciu, že mu budú narastať národné výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o dôležité príjmy v oblasti kohézie, z ktorých financujeme stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.

Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.

„Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech,“ vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.

Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity. Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.

Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako „striedme“, ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.

„Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko,“ priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. „Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn,“ dodal.

Pellegrini upozornil, že so širokým konsenzuálnym návrhom všetkých členských krajín EÚ by mohol súhlasiť aj Európsky parlament, ktorý si predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1,3 percenta HNP. „Ak by sa niektoré členské krajiny nemienili posunúť smerom k optimálnejšiemu rozpočtu, tak by bola vhodná doba užšie spolupracovať s Európskym parlamentom, a to by naše pozície ešte viac posilnilo,“ zhodnotil situáciu predseda vlády SR. (tasr)

Zdieľať

Slovensko a Maďarsko zvýšia kapacitu vzájomného plynovodného prepojenia na 5,3 miliardy kubických metrov zemného plynu za rok. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísali ministri Peter Žiga a Péter Szijjartó.

O čo ide:

  • Memorandum sa týka zatiaľ nie naplno využívaného plynovodu, ktorý od roku 2015 prepája slovenskú a maďarskú sústavu (spája Veľké Zlievce v okrese Veľký Krtíš a maďarskú obec Vecsés).
  • Zvýši sa najmä kapacita smerom z Maďarska na Slovensko – súčasná kapacita je 4,5 miliardy m3 plynu v smere do Maďarska a 1,8 miliardy m3 na Slovensko. Podľa projektu sa kapacita obojstranne zvýši na vyše 5 miliárd m3 plynu ročne.
  • Maďarsku projekt umožní prepraviť plyn prichádzajúci z južných prepojení a tento plyn sa môže distribuovať na západné alebo východné trhy.

Politické súvislosti:

  • Existuje konkurenčný návrh prepojenia sústav Rakúska a Maďarska. Presadzovala ho rakúska OMV, v Maďarsku však projekt narazil.
  • Žigovo vyjadrenie naznačuje, že Slovensko stojí za Maďarskom. Podľa Žigu z memoranda vyplýva, že netreba budovať plynovodné prepojenie medzi Maďarskom a Rakúskom. „Pretože tu je existujúca infraštruktúra, a pokiaľ sme v Európskej únii a EÚ podporuje využívanie existujúcich trás, tak nie je na takéto niečo dôvod,“ povedal. (tasr, n)
Zdieľať

Spoločnosť EP Power Europe (EPPE) z Energetického a průmyslového holdingu (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetínskeho sa stane jediným vlastníkom nemeckej hnedouhoľnej elektrárne Schkopau.

ČTK to dnes povedal hovorca EPH Daniel Častvaj.

EPPE prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Saale Energie podpísala dohodu o odkúpení zhruba 58-percentného podielu v elektrárni od spoločnosti Uniper a celú elektráreň prevezme s účinnosťou od októbra 2021.

Dosiaľ mala Saale Energie v elektrárni podiel asi 42 percent.

Hnedouhoľná elektráreň Schkopau leží v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko a disponuje čistým inštalovaným výkonom približne 900 megawattov (MW).

Na porovnanie, hnedouhoľná elektráreň Počerady, ktorá patrí k najväčším uhoľným elektrárňam v ČR, má inštalovaný výkon päťkrát 200 MW. (čtk)

Zdieľať

Danko o hlasovaní na straníckom Facebooku týkajúcom sa zrušenia diaľničných známok: „Či to prejde, či nie, nie je téma dňa. Nik tu s nikým nerokuje,“ povedal. S Kotlebovcami podľa neho nerokujú tiež a nechávajú tomu voľný priebeh. Ešte stále by zákon mohla nepodpísať prezidentka, dodal.

Zdieľať

Andrej Danko ohlásil hlasovanie o diaľničných známkach. Ľudia majú hlasovať na Facebooku SNS o tom, či ich má strana podporiť. Čas majú do utorka do 10. hodiny, keď má parlament hlasovať aj o skrátenom konaní k 13. dôchodku.

Podobnú anketu nedávno s 11 otázkami spustil Igor Matovič. Diaľničné známky nepodporí Most-Híd ani Sme rodina.

„Nebudem s nikým rokovať, kto chce, nech hlasuje, kto nie, nech nehlasuje,“ povedal Danko o utorkovom hlasovaní.

Zdieľať

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v januári zrýchlil na 1,4 percenta z decembrových 1,3 percenta. Potvrdili to dnes konečné údaje štatistického úradu Eurostat.

K zrýchleniu rastu prispelo zdražovanie energie. Inflácia však naďalej zostáva pod oficiálnym cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý sa nachádza tesne pod dvomi percentami.

ECB sa vlani v septembri rozhodla podporiť hospodársky rast a infláciu v eurozóne znížením depozitnej úrokovej sadzby hlbšie do záporného pásma a obnovením nákupu dlhopisov. Na januárovom zasadaní ponechala menovú politiku bez zmeny, oznámila však spustenie prvej revízie svojej stratégie od roku 2003.

Európska komisia minulý týždeň predpovedala, že v celom tomto roku sa rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 1,3 percenta z vlaňajších 1,2 percenta. V budúcom roku by potom inflácia mala podľa Európskej komisie dosiahnuť 1,4 percenta. (čtk)

Medziročná miera inflácie v eurozóne a EÚ.
Medziročná miera inflácie v januári 2020. Zahrnuté je aj Spojené kráľovstvo, pretože ešte bolo členom EÚ.
Zdieľať

Tesla môže pokračovať v rúbaní lesa neďaleko Berlína, kde chce vybudovať prvú továreň v Európe. Rozhodol o tom vo štvrtok súd, keď zamietol sťažnosti dvoch ekologických organizácií.

Proti rozhodnutiu sa nedá odvolať, informovala agentúra DPA.

Prípravu pozemku na výstavbu továrne v brandenburskej obci Grünheide, ktorá leží niekoľko kilometrov juhovýchodne od nemeckej metropoly, pozastavil vrchný súd v pondelok, aby mohol posúdiť sťažnosti ochrancov prírody.

Vo štvrtok rozhodol, že americká firma splnila všetky zákonné požiadavky nutné na rúbanie lesa. Pred začiatkom vegetačného obdobia plánuje Tesla vyrúbať borovicový les na rozlohe 90 hektárov.

Spoluzakladateľ a šéf Tesly Elon Musk o zámere vybudovať prvú európsku továreň neďaleko Berlína informoval vlani v novembri. Závod označovaný ako Gigafactory 4 by mal začať vyrábať v roku 2021 a ročne by ho malo opustiť okolo 500-tisíc automobilov.

Projekt továrne však ešte nezískal stavebné povolenie, takže Tesla pozemok pripravuje na vlastné riziko, upozornila agentúra Reuters.

Tesla nedávno spustila skúšobnú výrobu v závode Gigafactory 3 v Šanghaji, ktorá je jej prvou továrňou mimo Spojených štátov. Investícia do čínskeho závodu predstavovala dve miliardy dolárov. (čtk)

Čiastočne vyrúbaný les neďaleko Berlína, kde chce postaviť Tesla fabriku. Foto - TASR/AP
Čiastočne vyrúbaný les neďaleko Berlína, kde chce postaviť Tesla fabriku. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Rozpočtový samit EÚ pokračuje bez náznakov dohody. Po prvom dni diskusií a sérii bilaterálnych rokovaní predsedu Európskej rady Charlesa Michela s premiérmi a prezidentmi sa nepodarilo dosiahnuť zhodu na žiadnom kompromise. Michel nepredložil ani novú podobu viacročného finančného rámca, ako to počas noci naznačovali niektoré zdroje.

Aj po sérii bilaterálnych rokovaní pretrvávajú podľa agentúr AP a AFP hlboké rozdiely medzi lídrami jednotlivých krajín vo veci celkového objemu sedemročného rozpočtu a jeho rozdelenia na konkrétne politiky a programy.

Rokovania o viacročnom rozpočte EÚ sa opakujú každých sedem rokov a vždy sú veľmi komplikované.

Situáciu teraz ešte vyostril brexit a výpadok 75 miliárd eur, ktoré mohlo do spoločnej kasy počas siedmich rokov priniesť Spojené kráľovstvo. K náročnosti situácie prispievajú nové výzvy, ako sú migrácia, ekologická transformácia či digitalizácia, na ktoré musí EÚ vyčleniť stovky miliárd eur.

Znamená to na jednej strane rozpočtové škrty v poľnohospodárskej politike a financovaní kohézie, na druhej strane zvyšovanie príspevkov členských krajín, z ktorých je zostavený eurorozpočet.

Únia preto hovorí o modernizácii rozpočtu a hľadá aj vlastné zdroje financovania, aby vyšla v ústrety národným vládam. Zatiaľ však Michelove návrhy na presunutie časti ziskov z emisných povoleniek do rozpočtu EÚ alebo na zavedenie dane z nezrecyklovaných plastov nenašli na samite veľké pochopenie a podporu.

V noci zo štvrtka na piatok sa množili informácie, že sa mimoriadny samit nemusí skončiť dohodou a že sa lídri EÚ o kompromis pokúsia na ďalších rokovaniach, ktoré by sa mohli uskutočniť už v priebehu marca.

Ak by sa do konca tohto roka nepodarilo schváliť konečnú podobu viacročného rozpočtu EÚ, mohlo by to mať výrazný dosah na mnohé politiky a cezhraničné programy a projekty EÚ, rovnako aj na programy v oblasti vedy a výskumu, ktoré sú závislé od európskych fondov.

K rokovaniam lídrov sa uprostred noci pripojil aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý do Bruselu priletel krátko pred druhou hodinou ráno. (tasr)

Zdieľať

V pléne Národnej rady je len zopár poslancov, prebieha diskusia o skrátenom legislatívnom konaní k rušeniu diaľničných známok. Nezaradený poslanec Miroslav Ivan povedal, že žiadna z podmienok na zrýchlený režim nebola splnená.

Ivan podotkol, že ako zlý nápad označil zrušenie diaľničných známok aj samotný minister dopravy Árpád Érsek. Zdôraznil, že forma, akou sa predkladá tento návrh, je „hanbou“ pre túto vládu.

Národná diaľničná spoločnosť podľa neho príde zrušením diaľničných známok o desiatky miliónov eur ročne, ktoré budú chýbať na opravu a údržby diaľnic a rýchlostných ciest. „My potrebujeme dať viac peňazí do ciest a vy z nich ešte beriete,“ povedal Ivan. Tento návrh podľa neho nesmie prejsť „v žiadnom prípade“.

Pripomenul tiež autodopravcov, ktorí štrajkovali za zlepšenie podmienok v tomto sektore. Vláda po rokovaniach schválila určité zľavy na dani z motorových vozidiel. Ivan však dodal, že tento návrh zákona zostal na vláde. „Ten návrh tu mal byť, tam hrozia hospodárske škody,“ vyhlásil s tým, že tento návrh mal byť momentálne prerokúvaný v skrátenom režime. „A za ten by sme zahlasovali všetci, predpokladám,“ dodal.

Opatrenie presadzuje vládna SNS. Andrej Danko v pléne zdôraznil, že ak sa na Slovensku neurobí systémová zmena, nikdy diaľničná sieť dobudovaná nebude. „Berte to, prosím, len ako prínos pre ľudí, ktorí stoja v zápchach,“ tvrdí s tým, že to nemalo za cieľ ublížiť NDS. (tasr)

Zdieľať

Na Slovensku sa vlani ubytovalo rekordných 6,4 milióna ľudí, oproti predchádzajúcemu roku ide o takmer 15-percentný nárast. Z toho takmer štyri milióny tvoria domáci návštevníci.

Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad.

Viac ako tri pätiny z celkového počtu ubytovaných hostí tvorili Slováci, a to pri medziročnom raste o 18,5 percenta na 3,96 milióna klientov.

Vlani sa na Slovensku ubytovalo tiež zhruba 2,48 milióna turistov zo zahraničia, čo predstavuje nárast o 9,7 percenta.

Od vlaňajška musia väčší zamestnávatelia prispievať časti pracovníkov na dovolenky rekreačnými poukazmi. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať