Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Chce ministra dopravy a sľubuje Rakúsko. O čom je plán Borisa Kollára?

Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár . Foto - tasr
Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár . Foto – tasr

Všetky ekonomické sľuby strany Sme rodina stoja na názore politického nováčika Štefana Holého, ktorý Borisa Kollára presvedčil, že štát sa môže oveľa oveľa rýchlejšie zadlžovať, len musí vedieť, ako na to. 

Opozičná strana Sme rodina Borisa Kollára ide do volieb s myšlienkou, že Slováci sa môžu mať ako Rakúšania. Základnou podmienkou podľa nej je, že sa štátne podniky viac zadlžia a zainvestujú do diaľnic, železníc a bytov. Úvery majú byť v miliardách eur.

O tomto pláne treba podrobne hovoriť bez ohľadu na to, či sa zdá reálny alebo nie. Kollár si totiž už teraz pýta ministerstvo dopravy a podľa prieskumov to vyzerá tak, že s ním musí počítať každé budúce koaličné zoskupenie – či už so Smerom, alebo bez.

Jadro ekonomického programu Sme rodina:

  • Veľké štátne podniky si zoberú na seba obrovské úvery, aby mohli viac investovať.
  • Napríklad do výstavby nájomných bytov majú ísť ročne 2 miliardy eur, do železníc 2,5 miliardy. To sú približne desaťnásobky terajších ročných investícií v týchto sektoroch.
  • Ďalšie miliardy majú ísť na výstavbu ciest a prevádzku vlakov. Štát by mal aj nakúpiť autá a potom ich prenajímať tak, aby každá rodina mala nárok na auto za sto eur mesačne.
  • Cez veľké investície môže mať potom Slovensko podľa plánov strany rakúsku životnú úroveň.
  • Aby sa firmy mohli zadlžiť, treba ich vyčleniť z okruhu verejnej správy. Kým v ňom sú, limitujú ich pravidlá takzvanej dlhovej brzdy.

Málo vlastných peňazí

Dlh veľkých štátnych podnikov sa v minulosti oficiálne nepočítal do verejného dlhu. Jazykom účtovníkov povedané, tieto firmy nepatrili do okruhu verejného sektora, respektíve verejných financií.

Eurostat ich tam zaradil až v roku 2013, keď sa v reakcii na dlhovú krízu sprísňovali pravidlá ESA 2010 – účtovníctva štátnych rozpočtov. Cieľom bolo tlačiť členské štáty, aby svoje dlhy neskrývali za úvery, ktoré si brali štátne firmy, ale v konečnom dôsledku sa musia aj tak splatiť z verejných peňazí.

Zmena účtovania sa týkala aj viacerých slovenských štátnych firiem. Ich záväzky sa stali zrazu súčasťou verejného dlhu, ktorý limitujú pravidlá dlhovej brzdy. Je to systém sankcií za to, že vláda prekročí stanovené limity na zadlženie.

Štátne firmy, ktorých sa to týka, si odvtedy môžu brať úvery iba so súhlasom ministerstva financií.

Platí to len pre firmy, ktoré sú podľa pravidiel Eurostatu príliš závislé od štátu. Podľa slovenského ministerstva dopravy sú v prípade Slovenska dôležité najmä tri hlavné kritériá – či sú ich dominantným zdrojom príjmov dotácie, či má štát významný vplyv na ich rozhodovanie a či firma hospodári na štátnom majetku alebo na svojom.

Aby firmu Eurostat neúčtoval ako verejnú, ale akoby súkromnú, musela by mať najmä vlastné príjmy postavené na trhovom princípe, mala by byť relatívne nezávislá od politiky a jadro jej podnikania by vychádzalo z jej majetku.

Z pohľadu Eurostatu preto súčasná ŽSR a NDS jednoznačne patria do okruhu verejných financií.

Aj ministerstvo dopravy si však myslí, že to tak nemusí byť večne. Ak by sa ŽSR a NDS zmenili tak, že by nespĺňali definíciu verejných subjektov, možno požiadať Eurostat o prehodnotenie ich zaradenia medzi subjekty verejnej správy.

NDS zarába, ŽSR nie

Pri zaradení NDS medzi verejné subjekty zavážilo, že firma de iure nevlastní diaľnice. Nemôže nimi teda ručiť napríklad za bankový úver. Naopak, štát teraz ručí za úvery NDS, hovorí ekonomický expert Sme rodina Štefan Holý. Podľa neho je aj to dôvod, prečo NDS skončila v okruhu verejných financií.

„Pri posudzovaní rozloženia finančného a kontrolného rizika sa robí trhový a netrhový test. V momente, keď sa štátny podnik správa netrhovo, a na to sú konkrétne klasifikačné kritériá, stáva sa súčasťou verejného sektora. Dnes NDS nepodniká na vlastné riziko, ale na riziko štátu,“ vraví Holý.

Foto N – Vladimír Šimíček

Pri NDS nie je hlavný problém v tom, že by nemala žiadne vlastné príjmy. Jej tržby z predaja mýta a diaľničných poplatkov neustále rastú a blížia sa k 300 miliónom eur ročne, čo je približne polovica jej nákladov. Ak sa firma zbaví drahých kontraktov so spoločnosťou Skytoll, bude sa mať ešte lepšie.

Zo svojich výnosov totiž posiela mýtnej firme Skytoll ročne zhruba 70 – 80 miliónov eur. Zmluva na prevádzku mýtneho systému sa skončí o tri roky. Ak NDS vtedy zníži náklady na prevádzku mýta, môže si polepšiť o desiatky miliónov eur. Potom bude od dotácií závislá ešte menej.

Dnes dostáva NDS od štátu a EÚ necelú polovicu svojich zdrojov. Dotácie využíva najmä na investície do nových úsekov.

Pri železniciach je závislosť na dotáciách väčší problém. Tvoria zhruba dve tretiny výnosov. To je aj hlavný dôvod, prečo ich Eurostat zaradil do verejného sektora.

Ako Rakúšania

Podľa Sme rodina sa štátne firmy dajú z verejného sektora vybrať. Strana sa v tomto kľúčovom tvrdení opiera o skúsenosti Štefana Holého, ktorý predtým zhruba 10 rokov viedol slovenskú pobočku rakúskej advokátskej kancelárie Lansky, Ganzger & Partner. Tá robila poradenstvo aj pre veľké rakúske štátne firmy. Holý sa zase špecializoval na obchodné vzťahy v stavebnom biznise.

Holý preto rád používa porovnania pomerov na Slovensku a v Rakúsku. Základný rozdiel je v tom, že rakúske verejné firmy ako letisko Flughafen Wien alebo diaľničná spoločnosť Asfinag majú obrovské investície, obrovské dlhy, ale aj obrovské zisky. A poskytujú oveľa lepšie služby.

Holý tvrdí, že takto môžu fungovať aj tie slovenské, keď im dovolíme, aby sa zadlžili a mohli sa tak rozvíjať.

A nielen to. Investície na dlh môžu podľa neho z celého Slovenska urobiť úspešný štát s bohatstvom na úrovni Rakúska alebo Belgicka.

Dotácia nebude zadarmo

Ekonomický expert Sme rodina Holý vraví, že svoje riešenie pre slovenské štátne firmy opiera o model rakúskej diaľničnej spoločnosti Asfinag. Tvrdí, že štátne dotácie sa dajú premeniť na trhový príjem. Stačí podľa neho, keď sa zmenia zmluvné vzťahy medzi štátom a štátnymi firmami.

Aktuálny problém je podľa neho o tom, že štát dáva svojim firmám paušálne dotácie a nesleduje, kam peniaze idú a aký prinášajú efekt.

„My chceme zmeniť vzťah tak, že doň zavedieme výkonové parametre. Štát si bude objednávať u správcovskej spoločnosti regulárnu službu, napríklad zvýšenie bezpečnosti v doprave či znižovanie emisií, a na základe týchto merateľných kritérií bude daná spoločnosť fakturovať dodávku konkrétnych služieb, ktoré budú mať trhový charakter. Spoločenská hodnota služieb musí byť vždy vyššia, ako je sumár platieb štátu, aby nedochádzalo k skrytému subvencovaniu,“ vraví Holý.

Eurostat má iný názor

Expert Sme rodina Holý tvrdí, že toto v zásade postačí na to, aby sa z verejného sektora vytiahli železnice aj diaľnice. V tomto smere je väčší optimista ako Eurostat alebo ako aktuálne vedenie NDS.

Eurostatu totiž na NDS neprekáža, že by mal málo vlastných, teda trhových príjmov. Ale to, že nemá kontrolu nad majetkom, s ktorým hospodári.

NDS, na rozdiel od Holého, berie túto výhradu Eurostatu vážne. „Námietky Eurostatu sa týkajú hlavne ich pohľadu na prioritný infraštruktúrny majetok, tak ako je definovaný v zákone o NDS,“ povedala hovorkyňa NDS Michaela Michalová.

V zákone je napísané, že NDS nemôže infraštruktúru použiť ako ručenie za úver ani predať. „Podľa nášho názoru by pre vyriešenie námietok Eurostatu mohlo postačovať vydanie vyhlášky k zákonu o NDS,“ tvrdí súčasné vedenie štátnej diaľničnej firmy.

Tento záver podľa nich vyplýva z komplexného právneho posúdenia, ktoré si dala NDS spraviť ešte v roku 2016. Vyňať NDS z okruhu verejného sektora plánovalo aj vedenie firmy z obdobia druhej Ficovej vlády. Napokon to nestihli, lebo ich po voľbách odvolali.

Ministerstvo dopravy pod vedením Árpáda Érseka napokon túto víziu odložilo a prišlo s úplne novou. Priestor na investície chceli vytvoriť tak, že sa pravidlá dlhovej brzdy uvoľnia pre celý verejný sektor.

V praxi by to znamenalo, že pôžičky na investície by sa pri vyhodnocovaní dlhovej brzdy vôbec nebrali do úvahy. Tento nápad však stroskotal, lebo Smer nezískal pre zmenu ústavného zákona v parlamente dostatočnú podporu.

Spor s bývalou firmou

Štefan Holý tvrdí, že aj pri ŽSR bude stačiť na vyňatie z okruhu verejných financií, keď sa do zmluvy medzi štátom a podnikom dajú merateľné výkonnostné parametre. Aj napriek tomu, že jej väčšinu nákladov uhrádza štát.

Vyzerá to ako účtovnícky detail, ale ekonomické plány Sme rodina by bez splnenia tejto podmienky boli bezcenné.  Preto je dôležité, že v tomto bode je medzi Holým a jeho bývalou advokátskou kanceláriou Lansky, Ganzger & Partner zásadný rozdiel.

Tá totiž vo svojej analýze skúmala to isté, čo Holý, a dopracovala sa k opačnému záveru ako súčasný expert Sme rodina. Holý suverénne tvrdí, že železnice možno relatívne jednoducho vyňať z verejných financií, kým Lansky došiel k tomu, že je to viac-menej nereálne.

Holý a Lansky pôvodne možnosti ŽSR skúmali spolu. Štátna firma si od nich objednala na konci roka 2018 analýzu, ktorá mala povedať, či sa môžu alebo nemôžu dostať von z okruhu verejnej správy.

Hlavným dodávateľom bola Holého firma NOESIS Strategies. Kancelária Lansky mala ako subdodávateľ odviesť 20 percent práce. Holý v nej v tom čase vlastnil minoritný obchodný podiel a bol jedným z konateľov.

Potom však z Lansky odišiel, so svojimi spoločníkmi sa pohádal a rozhodol sa, že analýzu pre ŽSR dokončí bez nich. Od leta 2019 začal už ako politik Sme rodina vyhlasovať, že NDS a ŽSR treba vyňať z verejného sektora a že je to možné.

Jeho bývalí kolegovia z Lansky však v práci na analýze pokračovali ďalej a dopracovali sa k záveru, že to možné nie je.

Zdôvodnili to tým, že železnice budú aj naďalej dostávať väčšinu peňazí od štátu. Podľa Lansky nie je možné, aby svoje príjmy významne zvýšili. Ak by totiž zvýšili poplatky za využívanie svojej infraštruktúry, železniční dopravcovia by to neutiahli a po koľajniciach by sa jazdilo menej.

Holý trvá na svojom, že aj pri ŽSR sa dajú dotácie premeniť na trhové služby, ak sa do zmluvy napíšu konkrétne merateľné podmienky.

Investovať treba

Ak by niekto posunul slovenské diaľnice, železnice, letiská a celkovo životnú úroveň na rakúsku úroveň bez štátnych dotácií, bolo by to len dobré. A využívanie bankových úverov pre rozvoj je bežná vec aj v súkromných firmách.

Otázka je, či Štefan Holý naozaj dokáže rakúsky model preniesť na Slovensko, a či tomu skutočne verí, alebo chce jeho strana prostredníctvom tejto myšlienky len získať kontrolu nad veľkými štátnymi firmami.

Zatiaľ nemá ani veľkú politickú podporu medzi nádejnými koaličnými partnermi.

Podľa experta Za ľudí Tomáša Meravého sa táto vízia nedá uskutočniť a nie je to ani dobrý nápad. „Ak by sme tieto štátne podniky prestali započítavať do verejných účtov, bolo by veľmi ľahké skrývať štátny dlh do týchto podnikov, čím by sa zásadne zhoršila kvalita a transparentnosť verejných financií.“

V EÚ podľa neho nie je bežné, aby štátne firmy fungovali mimo okruhu verejných financií. „Jedinou výnimkou, ktorá je nám známa, je rakúska diaľničná spoločnosť Asfinag, ktorá je európskym unikátom svojím neobvyklým modelom riadenia a relatívnou nezávislosťou na štátnych financiách,“ vraví Meravý.

Aj pri Asfinag podľa neho rakúska vláda a Eurostat dospeli k záveru, že je to na hrane a že budú o tom ďalej diskutovať.

„Rakúsko je typickým príkladom štátu, ktorý v minulosti skrýval verejný dlh do štátnych podnikov a mimorozpočtových entít, a po prechode na prísnejšiu metodiku ESA 10 mu len kvôli prísnejším pravidlám verejný dlh narástol zo 72,5 na 81,2 percenta HDP.

Boja sa dlhu

Proti je aj ďalšia v súčasnosti opozičná strana OĽANO, ktorá tiež možno bude s Kollárom skladať koalíciu. „Sme rodina vlastne inými slovami hovorí ‚Poďme sa masívne zadlžovať‘, tvrdiac, že všetky menované subjekty môžu byť trhovými subjektmi. To však nie je pravda. Príjmy z podnikateľskej činnosti všetkých týchto spoločností zďaleka nekryjú ich náklady a nemôžu teda fungovať tak, ako napríklad rakúsky Asfinag, ktorý efektívne používa pomerne vysoké príjmy z viac-menej dobudovanej rakúskej diaľničnej siete,“ vraví poslanec OĽANO Ján Marosz.

Podľa neho je aj na Západe bežné, že o veľkých investičných projektoch rozhodujú aj národné parlamenty. „Z toho dôvodu považujeme ponechanie rozhodovania o veľkých investičných projektoch čisto na samotné manažmenty správcovských firiem na Slovensku za nezodpovedné,“ vraví Marosz.

SaS túto myšlienku odmietla už v roku 2016. „Národná diaľničná spoločnosť vzhľadom na svoju slabú finančnú silu nemôže získavať úvery na finančnom trhu lacnejšie ako štát, v dostatočnom množstve a ešte k tomu aj bez štátnych garancií. Nezaratávanie jej dlhov do dlhov štátu je preto čistá ilúzia a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by takýto detinský návrh neprešiel ani v Európskej komisii,“ informoval v utorok poslanec Národnej rady SR za SaS Miroslav Ivan.

Plán Sme rodina nepodporujú ani ekonomické think-tanky INEKO a INESS. „Plán Sme rodina vyňať NDS a ŽSR z okruhu verejných financií stojí na vode. Eurostat by nám to nemal schváliť, lebo riziko dopytu, teda že budúce výnosy nepokryjú náklady na výstavbu, by znášal štát. Súkromný koncesionár by takéto riziko nikdy neprevzal,“ hovorí riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš. Ak by to Eurostat aj schválil, šlo by podľa neho o skryté zadlžovanie štátu obrovských rozmerov.

„Rizikom je otázna efektivita umiestnenia takto získaných nových zdrojov, aj vzhľadom na naše zlé skúsenosti s efektivitou fungovania štátnych podnikov z minulosti. Bez zmien vo fungovaní týchto podnikov a ich premene na polosúkromné firmy s jasnými pravidlami fungovania a finančnou zodpovednosťou manažmentu by som to preto nepovažoval za dobrý nápad,“ vraví analytik INESS Juraj Karpiš.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Arca pred veriteľmi ďalej uniká, súdy jej v tom pomáhajú
  • Telekomunikácie: Mobilní operátori si vysúťažili frekvencie na 5G siete za 100 mil. eur
  • Pandémia: Minister Sulík predstavil svoj protipandemický plán, rieši aj odškodnenie prevádzok, minister Krajčí svoj plán stiahol
  • Cesty: V štúdii uskutočniteľnosti pre cestu 1. triedy medzi Žilinou a Topoľčanmi sú viaceré chyby, tvrdí ÚHP
  • Prepúšťanie: Česká pošta plánuje k 1. marcu 2021 zrušiť vyše 2300 pracovných miest
  • Firmy: Danone redukuje 2-tisíc pracovných miest vrátane štvrtiny pozícií v centrálach, je to 2 % celkovej pracovnej sily
  • Biznis: Podnikateľská aktivita v eurozóne v novembri prudko klesla, dôvodom sú plošné uzávery v dôsledku pandémie
  • Kiná: Firma Cineworld sa dohodla na ďalšom odklade splátok dlhu do júna 2022, získa aj nové pôžičky za 450 miliónov dolárov
  • Prvá pomoc+ a odvodové prázdniny: Čo by malo platiť a neplatí
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Minúta po minúte

Ruský úrad Roskomnadzor začal správne konanie proti firme Google. Ako dôvod uvádza, že americký internetový gigant neplní zákonnú požiadavku na odstraňovanie zakázaného obsahu z výsledkov vyhľadávania.

Roskomnadzor tvrdí, že Google v priemere neodstránil až 30 % nebezpečného obsahu. Vo výsledkoch vyhľadávania sa v rozpore s ruskými zákonmi objavili najmä stránky s extrémistickou, pornografickou a samovražednou tematikou.

Aktivity veľkých internetových firiem v Rusku sa nedávno dostali do centra pozornosti, keď ruskí zákonodarcovia predstavili návrh normy umožňujúcej vláde obmedziť prístup k sociálnym sieťam. Mohla by tak urobiť, ak dospeje k záveru, že diskriminujú ruské médiá. (čtk)

Taliansko pozastavilo farmársky chov noriek do konca februára. Rozhodlo sa tak pre riziko infekcie koronavírusom. Začiatkom mesiaca sa Dánsko rozhodlo vyhubiť približne 15 až 17 miliónov noriek po tom, čo sa u miestnych obyvateľov objavila zmutovaná verzia koronavírusu. (tasr)

Kvalita ovzdušia v EÚ sa v poslednom desaťročí zlepšila, jeho znečistenie je však najzásadnejším ekologickým rizikom. V roku 2018 spôsobilo predčasnú smrť 379-tisíc obyvateľom EÚ. Vyplýva to z aktuálnej správy Európskej agentúry pre životné prostredie. (čtk)

Čínski výrobcovia smartfónov sa usilujú získať väčší podiel na trhu, ktorému dominuje firma Huawei. Tá je zasiahnutá americkými sankciami, čo cítia aj jej dodávatelia. Huawei nedávno oznámil, že v dôsledku tlaku USA predáva divíziu Honor.

V auguste firma Huawei uviedla, že nebude schopná vyrábať čipy pre svoje najdrahšie smartfóny. „Teraz pozorujeme, či už ide o Xiaomi, Oppo alebo Vivo, že zlepšujú výhľad na budúci rok,“ uviedol Derek Wang zo spoločnosti Realme, ktorá sa delí o  dodávateľský reťazec s firmou Oppo.

Kto číha na Huawei:

  • Realme – firma bola založená v roku 2018 a tento rok pravdepodobne zdvojnásobí odbyt smartfónov na 50 miliónov. Pomocou nízkych cien si vybudovala základňu v juhovýchodnej Ázii a Indii. Na budúci rok plánuje expandovať v segmente najluxusnejších telefónov v Európe a Číne bez ohľadu na situáciu konkurenta Huawei.
  • Xiaomi – zvýšila výhľad objednávok na obdobie medzi 4. štvrťrokom tohto a prvým kvartálom budúceho roka na 100 miliónov prístrojov. Je to o 50 % viac než pred augustovým zostrením americkým sankcií voči Huawei.
  • Oppo a Vivo – výhľad firiem sa od augusta zvýšil o 8 % na 90 miliónov, respektíve 70 miliónov prístrojov. Objednávky Huawei na toto obdobie klesli o 55 % na 42 miliónov smartfónov.

Ako si delia trh

V 1. polroku Huawei nakrátko predbehol Samsung a bol najväčším výrobcov mobilných telefónov na svete. V 3. štvrťroku však čínskej firme klesol odbyt o 23 % na 51,7 milióna kusov, uviedla spoločnosť Canalys.

V 3. kvartáli mal Huawei na čínskom trhu 41,2-percentný podiel, značka Vivo držala 18,2 %, Oppo 16,8 % a Xiaomi 12,6 %. Apple ovládal 6,2 %, rastie však dopyt po jeho prístrojoch z nového radu iPhone 12 s podporou 5G sietí.

Ako USA tlačia na Huawei

Spojené štáty dlhší čas obviňujú Huawei z krádeže technológií a podozrievajú firmu zo špionáže pre čínsku vládu. Huawei to dlhodobo odmieta.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v auguste oznámila sprísnenie májových sankcií, ktoré firme Huawei znemožňujú získať bez zvláštneho povolenia čipy vyvinuté či vyrábané s využitím amerických technológií. (čtk, reuters)

Jeff Bezos prvý raz investoval do startupu zameraného na africký trh. Majiteľ a zakladateľ Amazonu podporil začínajúcu finančno-technologickú firmu Chipper Cash, ktorú pred dvoma rokmi založili v San Franciscu dvaja Afričania.

Bezos je najbohatším človekom na svete, investíciu uskutočnil prostredníctvom fondu Bezos Expeditions. Firma Chipper Cash získala od investorov celkovo 30 miliónov dolárov, ktoré použije na expanziu do ďalších afrických krajín a nových služieb.

Chipper Cash založili Ham Serunjogi z Ugandy a Maijid Moujaled z Ghany. Firma umožňuje rýchle a lacné cezhraničné prevody platieb cez mobilnú aplikáciu v Afrike a do zahraničia.

Má tri milióny užívateľov v Ghane, Ugande, Keni, Tanzánii, Rwande, Nigérii a Juhoafrickej republike. Denne podľa svojich internetových stránok spracuje v priemere 80-tisíc transakcií.

Kontext

Investície do platobných spoločností v Afrike lákajú v poslednom čase aj iných investorov. Americký poskytovateľ platobných služieb Stripe v októbri kúpil za vyše 200 miliónov dolárov platobnú firmu PayStack so sídlom v Lagose.

Visa vlani kúpila významný menšinový podiel v nigérijskom spracovateľovi platieb Interswitch. Minulý rok vstúpil na burzu nigérijský špecialista na elektronický obchod Jumia, za ktorým stojí Mastercard. (čtk, bloomberg)

Africký mor ošípaných sa rozšíril do okresu Revúca, zasiahol tak už jedenásty okres na Slovensku. Laboratórium potvrdilo nákazu z dvoch diviakov na území poľovného revíru Gemer v okrese Revúca.

V susednom okrese Rožňava bolo zaznamenaných už niekoľko pozitívnych prípadov nákazy u diviačej zveri, naposledy na konci októbra. V okrese Rimavská Sobota bol u uloveného diviaka potvrdený mor v závere júla.

Doteraz nákazu potvrdili v okresoch Trebišov, Michalovce, Košice-okolie, Košice-mesto, Rožňava, Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou, Prešov, Bardejov, Sabinov a Revúca. Od júla 2019, keď sa nákaza na Slovensku objavila, eviduje štát už 378 prípadov u diviačej zveri a 28 ohnísk u domácich ošípaných.

Od januára do októbra vstúpilo na burzu 165 firiem typu SPAC zameraných na akvizície. Je to takmer dvojnásobok oproti celému vlaňajšku a päťnásobok oproti roku 2015. SPAC nemajú reálnu činnosť, sú založené kvôli získaniu kapitálu.

SPAC zakladajú väčšinou podnikatelia, manažéri hedžových fondov alebo športoví manažéri. Sú čoraz obľúbenejšou formou vstupu na akciový trh pre podniky, ktoré sa chcú vyhnúť zdĺhavému procesu IPO.

Od januára do októbra SPAC získali z ponúk akcií celkovo 56 miliárd dolárov, čo je takmer dvanásťnásobok sumy za rovnaké obdobie roka 2015. Podľa analytikov zatiaľ nie je jasné, či sa tento nárast podarí udržať aj po pandémii.

Ako to funguje

Peniaze získané z ponuky akcií, prípadne v kombinácii s úverom, použijú SPAC na nákup inej firmy. Tá tak prostredníctvom akvizície automaticky vstúpi na burzu. Investori, ktorí nakupujú akcie SPAC, spravidla vopred nevedia, akú firmu budú nakoniec vlastniť.

Ak sa manažérom špeciálnej firmy nepodarí nájsť cieľ na prevzatie do určitého termínu, čo bývajú zvyčajne dva roky, je SPAC zlikvidovaná a investori získajú späť svoje peniaze.

Viac o firmách SPAC (special purpose acquisition company):

  • Nemajú žiadne predchádzajúce aktivity ani finančné záznamy, ku ktorým by bol prístup.
  • Záujem o ne sa zvyčajne odvíja od povesti manažérskych tímov, zvyknú ich viesť renomované osobnosti. Jednou z nich je Bill Ackman, ktorého firma Pershing Square Tontine Holdings získala v júli 4 miliardy dolárov a stala sa zatiaľ najväčším SPAC podnikom.
  • Existovali už v 90. rokoch, často však boli len poslednou možnosťou pre menšie firmy, ktoré sa chceli stať verejne obchodovanými. Pandémia však prinútila niektoré podniky, aby zvážili rýchlejší spôsob získania peňazí a vstupu na burzu. (čtk, cnbc)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať