Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vymieňať striekačky drogovo závislým sa podľa analytikov vráti takmer trojnásobne

OZ Odyseus
OZ Odyseus

Oplatí sa vymieňať striekačky ľuďom, ktorí injekčne užívajú drogy? Štátny Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií hovorí, že spôsob, akým vymieňa striekačky občianske združenie Odyseus, sa oplatí.

Každé euro, ktoré do projektu dajú, sa podľa ich prepočtov vráti takmer trikrát. „Podľa odhadov IFP je tento program vysoko nákladovo efektívny,“ napísal inštitút vo svojom komentári. Návratnosť peňazí je omnoho vyššia, ako odporúčajú medzinárodné inštitúcie pri investíciách z verejných peňazí – odporúčajú 3,5 až 5 percent. Program výmeny striekačiek má 16 percent.

Benefit z výmeny striekačiek je 106-tisíc eur v priebehu 25 rokov na jedného narkomana, ktorý sa nenakazil žltačkou typu C. Toľko by sa ušetrilo za jeho liečbu a zhoršenie kvality života. Celkové náklady na výmenu striekačiek pre zhruba tisíc narkomanov sú 90-tisíc eur na rok.

Ako to funguje

Združenie Odyseus má program Chráň sa sám, v ktorom 17 rokov vymieňa injekčné striekačky ľuďom, čo injekčne užívajú drogy alebo pracujú v sexbiznise v Bratislave. Sterilné striekačky pri ňom vymieňajú za použité. Znižujú tak riziko nákazy HIV alebo žltačky typu C u závislých, ktorí by si striekačky medzi sebou vymieňali. Keďže použité striekačky zbierajú, nedostanú sa tak do parkov či uličiek.

Združenie vymieňa striekačky raz týždenne v štyroch lokalitách Bratislavy – vo Vrakuni, Vlčom Hrdle, v Petržalke a Novom meste. V posledných rokoch združenie Odyseus vymieňa striekačky približne tisícke užívateľov. Jednej osobe vymení za rok 140 striekačiek.

Ide o zhruba 23 percent ľudí, ktorí v Bratislave injekčne užívajú drogy. Ak by sa program výmeny striekačiek viac rozšíril, bol by ešte efektívnejší.

Okrem výmeny striekačiek je toto pre združenie aj prvý moment, keď sa s narkomanmi stretnú, poskytujú im poradenstvo a pomoc.

Podobné programy na výmenu striekačiek drogovo závislým ľuďom majú aj západné krajiny, píše inštitút. Vznikli najmä kvôli nárastu epidemických chorôb a rýchlo sa šíriacemu HIV medzi ľuďmi injekčne užívajúcimi drogy v 80. rokoch. Najčastejšie robia tieto programy mimovládne organizácie, podľa inštitútu však napríklad Austrália takýto program platí z rozpočtu.

Zahraničné štúdie vo väčšine hovoria, že výmeny striekačiek spomaľujú šírenie infekčných chorôb medzi ľuďmi, ktorí injekčne užívajú drogy, a poskytovanie zdravotníckeho materiálu nevedie k zvýšenému užívaniu drog v tejto skupine ľudí.

Ako to vypočítali

Vypočítať, či je takýto program efektívny, nie je jednoduché. Inštitút si pre výpočet vybral to, ako výmena striekačiek znižuje počet ľudí, ktorí užívajú injekčne drogy, nakazených žltačkou typu C. Nezaoberali sa počtom odvrátených nakazení HIV, lebo za ostatných desať rokov bola možnosť nákazy zanedbateľná.

„Vlani sa podarilo zabrániť 18 percentám nákaz touto chorobou, čo pri použití konzervatívnych odhadov na základe oficiálnych štatistík znamená 2,5 nákazy,“ napísal inštitút. Ak sa odvráti nákaza, je z toho benefit počas 25 rokov v hodnote 106-tisíc eur. Ide o peniaze, ktoré by sa zaplatili za liečbu a aj zhoršenie kvality života.

Celkové náklady na výmenu injekčných striekačiek boli 90-tisíc eur za rok.

Pri výpočte odvrátených nákaz inštitút používal takzvaný epidemiologický model. Pri ňom sa simuluje šírenie infekčných chorôb. Takéto modely spájajú závery medicínskych štúdií o prenose infekčných chorôb medzi ľuďmi, ktorí injekčne užívajú drogy, s empirickými odhadmi opisujúcimi ich správanie. „Správne zostavený epidemiologický model by mal čo najpresnejšie kopírovať šírenie infekčných chorôb,“ píše inštitút.

A ako vypočítali, koľko peňazí môže odvrátenie nákazy ušetriť? Najskôr sa pozreli, koľko stojí liečba nakazeného pacienta. Podľa údajov poisťovní ide o 2400 eur ročne na každého pacienta. Liečba je tým drahšia, čím je väčšia záťaž na pečeň. Na druhej strane náklady môžu byť nižšie, ak mal pacient dobrú fyzickú kondíciu. Pri ľuďoch, ktorí užívali drogy injekčne, je preto predpoklad, že náklady budú vyššie a budú aj častejšie komplikácie.

Okrem nákladov inštitút pri výpočte rátal aj s kvalitou života, ktorá sa zhorší, ak sa človek nakazí žltačkou typu C. Na vyčíslenie kvality života inštitút použil zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ten určuje mieru náhrady pri rôznych chronických ochoreniach (bez postihnutia – 0 percent, úplné postihnutie – 100 percent). Ľudia, ktorí užívajú injekčne drogy, majú hodnotu 35 percent, a to pre stredne ťažkú duševnú poruchu a poruchu správania, ktoré spôsobili psychoaktívne látky. Ak sa niekto nakazí žltačkou typu C, hodnota je 50 percent.

Celkovo sa teda kvalita života ľudí, ktorí užívajú drogy, po nakazení žltačkou zhorší o 15 percent. Jeden rok zdravého života je u nás určený ako 24-násobok priemernej mesačnej mzdy. „V roku 2014 bola takto určená hodnota zdravého roku života 19 320 eur,“ dodáva inštitút.

Pri určovaní nákladov, ktoré sa ušetria, ak sa predíde nakazeniu žltačkou, sa pozreli aj na dožité roky. Ľudia, ktorí sa nakazili žltačkou typu C, sa dožívajú 59 rokov. Podobného veku sa však podľa inštitútu dožívajú aj ľudia, ktorí dlhodobo užívajú drogy. „V odbornej literatúre sme navyše nenašli dôkaz, že by táto nákaza významne skracovala život človeka užívajúceho drogy. Priemerný vek klienta OZ Odyseus je 35 rokov, benefity odvrátených nákaz preto vznikajú v období približne 25 rokov,“ vysvetľuje inštitút.

Na to, aby vedeli určiť, či je program výmeny striekačiek efektívny, museli ušetrené náklady porovnať s tým, čo to združenie stojí. Výmena striekačiek stojí ročne 90-tisíc eur. Do tohto inštitút zarátal peniaze, ktoré stáli striekačky aj odpracované hodiny, a aj administratívu.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

VW odložil rozhodnutie o fabrike v Turecku. Dôvodom je ofenzíva v Sýrii

Andreas Tostmann. Foto - TASR
Andreas Tostmann. Foto – TASR

Volkswagen odložil konečné rozhodnutie o výstavbe novej továrne na výrobu áut v Turecku. Dôvodom je politické napätie vyplývajúce z tureckej vojenskej ofenzívy na severe Sýrie.

„Pozorne sledujeme situáciu a sme znepokojení súčasným vývojom,“ cituje Bloomberg vyjadrenie Volkswagenu (VW).

Vo fabrike v Turecku (investícia 1,3 miliardy eur) sa má ročne vyrábať 300-tisíc vozidiel VW Passat a Škoda Superb. Automobilka ich chce exportovať do východnej Európy a na Blízky východ.

V poradí 123. závod VW má zlepšiť konkurencieschopnosť firmy na týchto trhoch, najmä vo vzťahu k ázijským značkám.

Ako ďaleko je VW v Turecku:

  • Člen predstavenstva Andreas Tostmann koncom septembra tvrdil, že firma je blízko rozhodnutiu o výstavbe továrne v Turecku. Rozhovory mali byť dokončené do dvoch týždňov;
  • Spoločnosť zaregistrovala svoju dcérsku spoločnosť v západnej provincii Manisa. Podľa zápisu v obchodnom registri sa sústredí na projektovanie, výrobu a montáž osobných a nákladných áut.

V tureckej fabrike by mohlo pracovať približne 4-tisíc ľudí. Podľa skorších informácií sa výroba mala rozbehnúť v roku 2022.

Kontroverzný plán

Investícia VW v Turecku by mohla byť kontroverzná aj vzhľadom na obavy EÚ, že v krajine je obmedzovaná sloboda prejavu a právo na demonštrácie.

VW odbíja kritiku tým, že Turecko je naďalej kandidátom na členstvo v Únii.

Minúta po minúte

Zdieľať

Hyundai plánuje do roku 2025 vložiť zhruba 35 miliárd dolárov do technológií mobility a strategických investícií. Cieľom je dohnať konkurenciu vo vývoji samojazdiacich vozidiel.

Plán spoločnosti Hyundai zahŕňa vývoj autonómnych a elektrických áut i vozidiel prepojených s internetom, uvádza Reuters.

Automobilka dostane finančnú podporu od kórejskej vlády, ktorá v rokoch 2021 až 2027 podporí technológiu autonómnych vozidiel sumou 1,3 miliardy dolárov.

Koncom septembra Hyundai oznámil investíciu 1,6 miliardy dolárov do spoločného podniku na vývoj technológií pre samojazdiace autá s firmou Aptiv.

Zdieľať

V parlamente zasadá koaličná rada, hovoriť by mali aj o reforme nemocníc. Premiér na koaličnej rade nie je, je v Košiciach.

Zdieľať

RegioJet chystá druhú emisiu dlhopisov. Chce si požičať 500 miliónov korún

RegioJet pripravuje na prvý polrok 2020 ďalšiu emisiu dlhopisov, tentoraz vo výške zhruba 19 miliónov eur. Zo získaných zdrojov plánuje financovať ďalšiu expanziu na železničnom trhu.

V poradí druhú emisiu dlhopisov avizuje RegioJet v tlačovej správe.

Prvý raz si týmto spôsobom požičal od investorov tento rok v júni 921 miliónov korún (v prepočte okolo 36 miliónov eur).

Splatnosť druhej emisie dlhopisov bude znovu päťročná. RegioJet ponúkne držiteľom výnos 4 percentá nad sadzbou PRIBOR, ktorú zverejňuje Česká národná banka.

Podľa Petra Kohoutka, finančného riaditeľa holdingu Student Agency, do ktorého RegioJet patrí, chcú osloviť najmä finančné inštitúcie.

Časť dlhopisov by firma rada ponúkla drobným investorom, napríklad klientom privátneho bankovníctva.

Aké plány má RegioJet:

  • chce byť najsilnejším súkromným dopravcom na železnici v strednej a východnej Európe. V súčasnosti podniká v Česku, Rakúsku, na Slovensku, chystá sa do Maďarska;
  • plánuje si posilniť pozíciu na nových aj existujúcich trasách;
  • za peniaze z predaja dlhopisov nakúpi lokomotívy a vagóny.

Tržby RegioJetu v 1. polroku dosiahli 905 miliónov korún (35 miliónov eur), zisk 102 miliónov korún (zhruba 4 milióny eur).

Zdieľať

Palubný personál Lufthansy plánuje na nedeľu päťhodinový štrajk, dôvodom je spor s vedením v súvislosti so mzdami. Aerolinky označili protest za nezákonný a uviedli, že sa budú snažiť zabezpečiť všetky plánované lety.

Štrajk vyhlásil odborový zväz UFO. Má sa konať v nedeľu od 6.00 do 11.00 h, píše Reuters.

Do protestnej akcie by sa mal zapojiť palubný personál vo Frankfurte a v Mníchove, čo sú dve najväčšie centrá Lufthansy.

Najväčšia nemecká letecká spoločnosť sa snaží znižovať náklady, pretože čelí ostrej konkurencii a vysokým cenám palív.

Lufthanse v 2. štvrťroku klesol zisk pred úrokmi a zdanením na 754 miliónov eur z 1 miliardy eur pred rokom. V lete predpokladala, že podmienky na európskom trhu leteckej prepravy zostanú náročné až do konca roka.

Zdieľať

Rozmeňte problém na drobné, odskúšajte riešenie, a až potom pomáhajte, radia noví nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu

Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr
Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr

Nobelovu cenu za ekonómiu získala len druhá žena v histórii. Esther Duflo z MIT je zároveň druhým najmladším laureátom tejto ceny. S dvoma kolegami ju získala za experimentálne výskumné metódy, ktoré už v praxi pomohli boju proti chudobe.

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať