Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Azbestový úsek bratislavského obchvatu bude zrejme treba prerábať. Oficiálne sa to dozvieme až po voľbách

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Vlani ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) na základe testov predbežne oznámili, že násyp budovaného obchvatu Bratislavy na úseku od Jaroviec smerom do Ivanky pri Dunaji je kontaminovaný azbestom a nevyhovujúci. O nutnosti jeho rozobratia a opätovného dobudovania malo rozhodnúť ďalšie expertné posudzovanie.

Toto radikálne riešenie je teraz bližšie. To, že celkovo 1,3-kilometrový úsek obchvatu je chybný, totiž ukázali aj následné hodnotenia ministerstva dopravy ako Špeciálneho stavebného úradu pre diaľnice a rýchlostné cesty.

„Z doposiaľ zistených skutočností stavebný úrad vyhodnotil, že násyp bol vybudovaný v rozpore s právoplatným stavebným povolením z hľadiska použitých materiálov i spôsobu ich spracovania a zabudovania do násypu diaľnice,“ informoval Denník E tlačový odbor ministerstva dopravy.

Dodáva, že realizátor diaľnice dostal

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: AeroMobil nie je mŕtvy. Má však nového nečakaného súpera
  • Diskusia: Dnes o 19:00 budú diskutovať ministri Richard Sulík a Milan Krajniak o riešení koronakrízy
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Obchod: Počet registrácií nových úžitkových vozidiel v EÚ v októbri klesol medziročne o 1,2 % na vyše 172-tisíc
  • Burzy: Americký akciový index Dow Jones prvýkrát v histórii prekročil hranicu 30 000 bodov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Finax, do ktorého investoval Chrenko z HB Reavisu, bude ľuďom vidieť na ich účty v bankách

Generálny riaditeľ Finaxu Juraj Hrbatý Foto N - Tomáš Benedikovič
Generálny riaditeľ Finaxu Juraj Hrbatý Foto N – Tomáš Benedikovič

Obchodník s cennými papiermi Finax bude mať prístup k informáciám o pohyboch na bankových účtoch ich klientov. Juraj Hrbatý, ktorý firme šéfuje, vysvetľuje, ako na to získali licenciu, ako budú chrániť dáta klientov, načo to bude celé dobré a prečo si myslí, že to vedia urobiť lepšie ako banky.

Minúta po minúte

Agrorezort chce pre pandémiu obmedziť administratívnu záťaž podnikateľov. Novelu zákona,  ktorú predložil, dnes schválila vláda, parlament má o nej rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

„V rezorte pôdohospodárstva sa v súvislosti so stavom spôsobeným ochorením covid-19 ukázalo ako potrebné riešiť niektoré práva a povinnosti skladovateľov, vlastníkov a správcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesov, vyhotovovateľov programov starostlivosti o lesy, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, orgánov dozoru, kontroly, ako aj ministerstva, ktoré nebolo možné zabezpečiť v potrebnom rozsahu, respektíve v lehotách stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi,“ priblížilo ministerstvo.

V situácii, keď je vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav, a keď je obmedzená sloboda pohybu a právo uskutočňovať hromadné podujatia, je podľa rezortu potrebné obmedziť aj administratívnu záťaž podnikateľov podliehajúcich kontrole verejného skladu a kontrole množstva tovaru.

„Zároveň sa tým zohľadňujú aj opatrenia v štátnej správe, ktoré sú zamerané na obmedzenie pohybu zamestnancov najmä pri zahraničných a domácich služobných cestách. Z tohto dôvodu sa navrhuje nevykonať kontrolu verejného skladu a kontrolu množstva tovaru, ak je vyhlásený alebo ak trvá výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia,“ priblížil v dôvodovej správe agrorezort.

V tejto situácii je podľa rezortu pre vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesa problematické plniť niektoré ich úlohy a zákonmi uložené povinnosti, napríklad ak z dôvodu obmedzeného pohybu nebolo možné zabezpečiť externých pracovníkov, pretože vzhľadom na špecifiká lesnej výroby a jej sezónnosť sú práce obhospodarovateľmi lesov zväčša vykonávané externými firmami a pracovníkmi.

„Z hľadiska zabezpečenia celoživotného vzdelávania odborne spôsobilých osôb v lesnom hospodárstve nemožnosť vykonania overenia týchto spôsobilostí, respektíve nemožnosť zúčastniť sa na preškoleniach, môže v niektorých prípadoch znamenať stratu tejto spôsobilosti a následne aj stratu zamestnania, čo by malo negatívne sociálne dosahy na tieto osoby vrátane ich rodín,“ vysvetlilo ministerstvo.

Upozornilo, že nemožnosť plnenia práv a povinností bez možnosti posúdenia dôvodov neplnenia, respektíve možnosti ich odkladu z nevyhnutných dôvodov spôsobených pandémiou, osoby vystavuje riziku konaní a sankcií za neplnenie lehôt a povinností s rizikom ďalších negatívnych dosahov v už aj tak ťažkej súčasnej situácii. (tasr)

Cirque du Soleil pripravuje návrat na scénu. Firma v lete požiadala o bankrotovú ochranu, noví majitelia do jej reštartu investujú 375 miliónov dolárov. V budúcnosti sa chce sústrediť na predstavenia najmä vo veľkých mestách.

Svetoznáma šou v lete po 36 rokoch ukončila činnosť v dôsledku pandémie a nahromadených dlhov. Z reštrukturalizácie vyšla s novými vlastníkmi, ktorými sa stali jej veritelia.

Návrat Cirque du Soleil bude závisieť od tempa, akým sa podarí vo svete distribuovať vakcínu proti koronavírusu. V Spojených štátoch plánuje ako prvé obnoviť predstavenia v Las Vegas a na Floride na budúce leto.

S návratom na úrovne pred začiatkom pandémie firma počíta v roku 2022. Po výpadku obnovila šou zatiaľ v Číne a Mexiku. Podľa CNN Cirque du Soleil v lete prepustil 3500 ľudí, jeho dlhy sa vyšplhali na približne 1 miliardu dolárov. (bloomberg)

Schválený zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe bude účinný až od roku 2022, nie od roku 2021. Vyplýva to z novely ministerstva pôdohospodárstva, ktorú schválila vláda, parlament by ju mal prerokovať zrýchlene.

Zákon schválilo plénum Národnej rady 17. septembra. Účinnosť mal pôvodne nadobudnúť 1. januára 2021.

„Predloženie návrhu zákona si vyžiadala novela euronariadenia o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby,“ zdôvodnil agrorezort.

Návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe zavedie vstupné preverenie predpokladov u žiadateľa, ktorý chce začať s ekologickou poľnohospodárskou výrobou, a to ešte pred jeho povinným zaregistrovaním v kontrolnom ústave. Upravuje aj povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií, ako aj označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby logom EÚ a grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby. (tasr)

So štátnymi inštitúciami či inými subjektmi verejného sektora obchoduje 20 944 firiem, ukázala to databáza poradenskej spoločnosti Bisnode. Od konca minulého roka, keď ich počet analyzovala prvýkrát, sa ich počet zvýšil o viac ako dvetisíc.

Najviac partnerov verejného sektora pochádza podľa Bisnode z farmaceutickej oblasti (923), výstavby budov (876) a poradenských služieb v oblasti podnikania a riadenia (680).

Štát aktuálne spolupracuje s 19 587 právnickými osobami a 1357 fyzickými osobami. Z nich je najviac spoločností s ručením obmedzeným (16 722), akciových spoločností (1595) a podnikateľov – fyzických osôb – nezapísaných v obchodnom registri (863).

„Najväčšie zastúpenie majú partneri z Bratislavského kraja (5632), Košického kraja (2865) a zo Žilinského kraja (2490), najmenej z Trnavského kraja (1553). Z databázy ďalej vyplýva, že štát obchoduje najčastejšie s firmami, ktoré dosahujú obrat do jedného milióna eur (12 769),“ tvrdí analytička Bisnode Petra Štěpánová.

Výstavba spaľovní by nemala byť podporovaná zo strany štátu, je to podnikateľská aktivita, tvrdí štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Dodal, že súčasné kapacity spaľovní v Košiciach a Bratislave aj spoluspaľovanie odpadu v cementárňach sú pre potreby Slovenska postačujúce.

„Nevidíme dôvod na to, aby boli spaľovne podporované zo strany štátu. Ak niekto predpokladá, že táto podnikateľská aktivita bude mať podporu na trhu, tak si dokáže financie zabezpečiť z úveru alebo iného zdroja,“ hovorí Kiča.

Zároveň poznamenal, že verejné prostriedky by mali ísť na iné, prospešnejšie účely a na podporu podobných zariadení iba vo výnimočných prípadoch.

„Opakovane počúvame volanie po veľkých spaľovniach. Zoberte odpad, dajte ho do spaľovne, načo sa zapodievať recykláciou. To však nie je naša cesta. My nie sme podporovatelia výstavby nových spaľovní,“ uviedol štátny tajomník.

Podotkol, že Slovensko nemôže ísť „pohodlnejšou cestou“. Problémom pri energetickom zhodnocovaní odpadu je aj vysoká miera dovozu zahraničného odpadu.

„Krajiny si čistia svoje staré skládky, prípadne komunálny odpad vozia do našich cementární, kde sa vykonáva spoluspaľovanie,“ priblížil Kiča.

Dodal, že zahraničné subjekty dokážu uhradiť náklady, ktoré by inak zaplatili slovenské obce. Envirorezort to chce zmeniť, aj keď to podľa Kiču nie je jednoduché. Dôvodom je, že Európska únia považuje odpad, ktorý smeruje na energetické zhodnotenie, za tovar, ktorého prúdenie je voľné.

„Pracujeme na celom rade ekonomických, legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, aby sa uvoľnil priestor pre domáce kapacity,“ uzavrel. (tasr)

Firma Dell Technologies v 3. fiškálnom štvrťroku zvýšila čistý zisk na 832 miliónov dolárov z porovnateľných 499 miliónov pred rokom. Výsledky podporil dopyt po stolných počítačoch a notebookoch v dôsledku pandemických reštrikcií.

Celkové výnosy firmy za tri mesiace do konca októbra stúpli o takmer 3 % na 23,48 miliardy dolárov. Analytici čakali vyše 4-percentný pokles.

Aj v prebiehajúcom kvartáli Dell čaká ďalšie zlepšenie výnosov vďaka dopytu po počítačoch. Firma tvrdí, že útraty spotrebiteľov za notebooky rastú tempom, ktoré nezažila za viac ako desaťročie.

Podľa analytickej spoločnosti IDC globálne dodávky počítačov stúpli v 3. štvrťroku medziročne o 14,6 % na 81,3 milióna kusov. (čtk, reuters)

Lyžiarske strediská nie sú zatvorené, zákulisná dohoda týkajúca sa ich otvorenia neexistuje. Uviedol to pred rokovaním vlády minister dopravy Andrej Doležal (nominat Sme rodina).

„Žiadna dohoda v zákulisí neexistuje. Je na svojvôli toho-ktorého lyžiarskeho strediska, či začne zasnežovať, či otvorí, či pozve na otvorenie (sezóny). Status quo je taký, že (lyžiarske) strediská zatvorené nie sú,“ povedal Doležal na otázku, či neexistuje zákulisná dohoda, pretože strediská pozývajú ľudí napriek pandémii na lyžiarsku sezónu.

Na všetky otázky týkajúce sa stredísk podľa neho odpovie krízový štáb a pandemická komisia, ktoré túto otázku určite budú prerokovávať. „My sme si svoju domácu úlohu za cestovný ruch ako ministerstvo dopravy spravili. Nerobíme nič neštandardné, zatiaľ sme veľmi korektní a verím, že budú korektní aj koaliční partneri, keď o otázke (cestovného ruchu) budeme diskutovať,“ dodal Doležal.

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejnú súťaž na zhotoviteľa Zeleného mosta vo Svrčinovci. Ponuky bude hodnotiť podľa šiestich kritérií, predpokladaná hodnota zákazky je vyše 17,8 milióna eur.

„Vo verejnej súťaži budeme hodnotiť kritériá ako navrhovaná celková cena (váha 40 %), kvalita tímu odborníkov (váha 15 %), náklady na prevádzku (váha 10 %), obmedzenie prevádzky (váha 10 %), lehota výstavby (váha 15 %) a čas vypracovania projektovej dokumentácie (váha 10 %). Projekt sa bude realizovať v podmienkach Žltého FIDIC-u,“ doplnila vedúca oddelenia komunikácie NDS EvaŽgravčáková.

Úlohou Zeleného mosta je podľa nej dať možnosť voľne žijúcim zvieratám na Kysuciach bezpečne prekonať cestu na ich migračnej trase. „Ekodukt bude situovaný v údolí Šlahorovho potoka, medzi kruhovou križovatkou Svrčinovec a odbočkou na miestnu komunikáciu. Predpokladáme, že jeho výstavba bude trvať zhruba jeden a pol roka. Potreba zrealizovať ekodukt súvisí so zásahom diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité do nadregionálneho biokoridoru,“ uviedla.

Výstavba ekoduktu sa stala aj podmienkou schválenia nenávratného finančného príspevku od Európskej komisie. „V prípade, ak by sa ekodukt nerealizoval, bolo by Slovensko povinné vrátiť nenávratný finančný príspevok v celkovej výške 285,2 milióna eur. Projekt bude rozdelený na dva celky, a to ekodukt nad cestou I/11 a ekodukt nad železničnou traťou. Šírka prechodu bude 80 metrov,“ dodala Žgravčáková.

Ekodukt na D3 rozšíri skupinu doterajších troch zelených mostov. „Prvým ekomostom je Lučivná na diaľnici D1 Važec – Mengusovce, postavený v roku 2009, druhým je most na D1 Mengusovce – Jánovce. Tretí je pri Moravskom Svätom Jáne na diaľnici D2, vybudovaný v roku 2016 v rámci medzinárodného projektu Alpsko-karpatského biokoridoru podporeného Európskou úniou. Vďaka týmto trom ekoduktom na D1 a D2 sa znížil úhyn zveri o 11,4 %,“ uzavrela vedúca oddelenia komunikácie NDS. (tasr)

Ekonomický newsfilter: AeroMobil nie je mŕtvy. Má však nového nečakaného súpera +

  • Lyžovačky ešte nie sú stratené, ich zákaz by zabil odvetvie
  • Imuna Pharm patriaca Krajňákovi s Kamarásom spadla do problémov
  • Bratislavskému Volkswagenu môže v USA zavariť Jaguar Land Rover

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať