Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéf Globsecu Vass a hudobník Valihora o novom centre: Aj v pláne Bratislavy sa hovorí, že nechce byť „partyslava“

Foto N - Vladimír Šimíček, Tomáš Benedikovič
Foto N – Vladimír Šimíček, Tomáš Benedikovič

Občianske združenie, za ktorým stojí mimovládna organizácia Globsec a umelci, požiadali ešte v januári o štátnu pomoc pre projekt Národné kultúrne a kongresové centrum. Minulý týždeň návrh na štátnu podporu projektu predložil do vlády úrad podpredsedu vlády Richarda Rašiho, ktorá môže dosiahnuť 60 miliónov eur. Vláda návrh v stredu schválila.

Hudobník Martin Valihora a šéf mimovládnej organizácie Globsec Róbert Vass v rozhovore argumentujú v prospech pomoci pre stavbu kultúrneho a kongresového centra. Vysvetľujú, prečo sa v tejto veci spojili, prečo založili občianske združenie, s kým každým o svojom zámere rokovali a prečo žiadosť o podporu predložili krátko pred voľbami a prečo nezverejnili celú štúdiu poradcov EY, na ktorú sa odvolávajú, a či od začiatku nepočítajú, že to bude na mieste terajšieho Istropolisu.

Prečo ste sa do toho pustili?

Valihora: Keď mám v Bratislave koncert, hrám v nedôstojných priestoroch, kde sa mi lepí podlaha na nohy a nie je tam klimatizácia. V Bratislave nemáme adekvátne platformy na prezentáciu kultúry. Trvá to 30 rokov, po zbúraní PKO je tu absolútna čierna diera. Ale problém je širší. Nemáme ani kongresové centrum, nemáme kultúrno-spoločenské centrum. Krajiny okolo nás ich majú niekoľko, my ani jedno. Doteraz nevznikla žiadna aktivita, ktorá by sa tým naozaj zaoberala. Ani v kultúrnej obci nevznikla žiadna entita, ktorá by si to osvojila a presadzovala to. Chýba nám jeden naozaj nadizajnovaný, podľa svetových parametrov a odborne vytvorený komplex, kde takéto niečo bude fungovať. To je dôvod,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Paradox zelenej ekonomiky – potrebujeme viac baní
  • Pandémia: Ústredný krízový štáb nariadil povinné nosenie rúšok v interiéri a zakázal hromadné podujatia okrem tých, kde majú všetci negatívny test. Verejné stravovanie má záverečnú o 22.00 h. Vláda zrejme v stredu schváli núdzový stav.
  • Brexit: EÚ hrozí odvetou, ak britská vláda do stredy neodstráni z navrhovaného trhového zákona pasáže porušujúce brexitovú dohodu.

Slovenské bane skrývajú rudy, ktoré chce ťažiť aj EÚ (+ mapa)

Mapka - Denník E
Mapka – Denník E

Po ťažbe uhlia by na Slovensku mohla nastúpiť ťažba kriticky dôležitých surovín pre EÚ, vyplýva z akčného plánu eurokomisie, ktorý pripravil podpredseda Maroš Šefčovič. Medzi významnými ložiskami je až sedem lokalít a päť kritických surovín.

Kmotríkov vrtuľník už nedáva pozor na stožiare s elektrickým vedením. Ale ani žiadny iný

Foto – EHC.sk
Foto – EHC.sk

Štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava nemá dva roky nikoho, kto by kontroloval zo vzduchu elektrické vedenie. Nový manažment SEPS zrušil súťaž, keď vo finále zostala len jedna ponuka. Dvaja uchádzači neprešli pre nesplnenie podmienok či dodatočných vysvetlení a dokladov.

Minúta po minúte

Najväčší dodávateľ tepla v Bratislave, štátna Bratislavská teplárenská, spustila dodávky tepla na kúrenie v Starom Meste, Novom Meste, Ružinove, Karlovej Vsi a Dúbravke. Systém je nastavený automaticky podľa vonkajšej teploty a požiadavky odberu.

Podľa vyhlášky sa vykurovanie spúšťa, keď dva dni po sebe teplota nepresiahne 13 stupňov Celzia a zvýšenie sa nedá očakávať ani nasledujúci deň. Štátna teplárenská firma má v hlavnom meste približne 50-percentný trhový podiel. (batas.sk)

Americké akcie dnes spevnili. Investori sa snažili výhodne nakupovať v sektoroch, na ktoré najviac dopadla pandémia koronavírusu. Na devízových trhoch oslabol dolár.

Dow Jonesov index si dnes pripísal 1,51 % a uzavrel na 27 584,06 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 1,61 % na 3351,60 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil o 1,87 % na 11 117,53 bodu. Z indexu S&P 500 najviac posilnili akcie energetického, finančného a priemyselného sektoru.

Ukazovatele Nasdaq a S&P 500 najviac ťahali hore spoločnosti Apple a Amazon, ktorých akcie stúpli o 2,39 a 2,55 %.

Podľa Reuters všetky tri indexy smerujú k prvému mesačnému poklesu od marca, kedy sa akciové trhy prepadli v reakcii na plošné karantény.

Na devízových trhoch dolár klesol z dvojmesačného maxima, k jeho poklesu čiastočne prispelo zotavenie sa amerického akciového trhu.

Akciové trhy v USA klesajú už posledné štyri týždne. Zotavovať sa začali koncom minulého týždňa, čím spomalili rast doláru. Pozornosť investorov sa teraz sústredí na blížiacu sa debatu kandidátov na amerického prezidenta. (reuters, čtk)

Európske akcie začali týždeň výrazným rastom. Paneurópsky index STOXX 600 spevnel o 2,22 % na 363,39 bodu, čo je najviac od polovice júna. Investori nakupovali najmä akcie bánk, ktoré v minulom týždni výrazne klesli.

Trhy reagovali aj na známky ďalšieho zotavovania sa čínskej ekonomiky. Minulý týždeň index uzavrel poklesom o 3,6 %.

Akcie banky HSBC stúpli o 8,9 % v reakcii na to, že v nej čínska poisťovňa Ping An zvýšila podiel z 7,95 na 8 %.

Index britských akcií FTSE 100 spevnel o 1,46 % a deň uzavrel na 5927,93 bodu.

Akcie nemeckej Commerzbank sa posilnili o 5,6 % v reakcii na vymenovanie nového šéfa Manfreda Knofa, ktorý teraz vedie retailové bankovníctvo v konkurenčnej Deutsche Bank. Očakáva sa, že spraví najzásadnejšiu reštrukturalizáciu banky za posledných desať rokov. Podľa agentúry Bloomberg by v Commerzbank mohol zoškrtať až 10 000 pracovných miest.

Investori sa pritom akciám bankového sektora v poslednej dobe skôr vyhýbajú, pretože toto odvetvie globálne zasiahli nulové úroky, vyššia miera nesplatených úverov v dôsledku spomalenia hospodárskeho rastu a v poslednom čase i škandál spojený s praním špinavých peňazí. Akcie z tohto odvetvia si tento rok odpísali už vyše 40 %.

Zisky čínskych priemyselných podnikov v auguste vykázali rast už štvrtý mesiac za sebou, vplyvom čoho sa spevnil index frankfurtskej burzy DAX, ktorý citlivo reaguje na obchod. Uzavrel s nárastom o 3,22 % na 12 870,87 bodu.

Analytici zvýšenú kolísavosť trhu pripisujú najmä obavám z druhej vlny pandémie koronavírusu, neistote okolo záchranného balíka pre americkú ekonomiku a brexitu. (čtk)

Novým riaditeľom Štátnej ochrany prírody SR sa stal Dušan Karaska. Doteraz pôsobil ako riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove.

Karaska hovorí, že súčasný systém fungovania štátnej ochrany prírody je neudržateľný. S nevyhnutnými zmenami chce začať okamžite.

Plánuje napríklad osamostatniť správy národných parkov a chránených oblastí spod štátnej ochrany prírody, mali by mať vlastnú právnu subjektivitu, povedal Karaska na verejnom vypočutí kandidátov na post riaditeľa.

Envirorezort našiel nového šéfa ochranárov až v treťom kole výberového konania. Karaska má podľa ministerstva skúsenosti s manažovaním ochranárskych projektov, prácou v štátnej správe a aj činnosťou mimovládnych organizácií. (tasr)

Pravdepodobnosť odchodu Británie bez dohody sa podľa bánk za posledné tri mesiace dramaticky zvýšila. Väčšina z oslovených inštitúcií stanovila toto riziko na 50 % a vyššie.

Británia oficiálne opustila EÚ 31. januára. Od februára platí takzvané prechodné obdobie, počas ktorého by sa Brusel a Londýn mali dohodnúť na pobrexitových vzájomných vzťahoch v politickej aj ekonomickej oblasti. Prechodné obdobie sa skončí 31. decembra, a to bez ohľadu na to, či sa obe strany dohodnú alebo nie. Tento týždeň sa koná nové kolo rokovaní, ktoré je považované za kľúčové.

Agentúra Reuters oslovila šesť veľkých investičných bánk, s ktorými robila prieskum už v júni. Takmer všetky z nich svoje prognózy, čo sa týka pravdepodobnosti odchodu Británie z EÚ bez dohody, zhoršili. Väčšina z bánk pritom poukázala na britskú legislatívu o vnútornom trhu, ktorá porušuje časť pôvodnej dohody o brexite podpísanej Londýnom a Bruselom v januári.

Čo hovoria jednotlivé banky:

Najpesimistickejšia z bánk je francúzska Société Générale, podľa ktorej britský zákon o vnútornom trhu predstavuje hrubé narušenie dôvery. Predpoklad, že Londýn odíde z EÚ bez dohody, stanovila banka na 80 %. V predchádzajúcom prieskume v júni stanovila toto riziko iba na 17 %.

Optimistickejšia je Commerzbank, ktorá pravdepodobnosť tvrdého brexitu stanovila zhruba na 50 %. Aj v jej prípade však ide o výrazné zvýšenie pravdepodobnosti nepriaznivého vývoja, keďže v júni odhadovala riziko odchodu Británie bez dohody s 10-percentnou pravdepodobnosťou.

Aj holandská banka ING predpokladá riziko brexitu bez dohody na úrovni 50 %, zatiaľ čo pred tromi mesiacmi očakávala, že Londýn opustí EÚ bez dohody so 40-percentnou pravdepodobnosťou. Ekonóm ING James Smith zopakoval, že sa to odrazí na hodnote libry, ktorá by podľa neho mohla oslabiť na paritu voči euru.

Holandská Rabobank a banka Berenberg so sídlom v Hamburgu stanovili pravdepodobnosť na 60 %, respektíve na 70 %. V obidvoch prípadoch je to zhoršenie očakávaní oproti odhadu z júna.

Jediná, ktorá svoju prognózu zlepšila smerom k očakávaniu dohody, je britská Standard Chartered. Tá v júni stanovila pravdepodobnosť odchodu Británie z EÚ bez dohody na 50 %, teraz toto riziko podľa nej hrozí iba na 30 %. (reuters, tasr)

Europoslanec Eugen Jurzyca (SaS) k Matovičovmu návrhu zlúčiť Sociálnu poisťovňu s VšZP: „Súhlasím, že ľudia by mali jednoduchší život, keby sme mali iba jednu zdravotnú poisťovňu, dokonca jednu zdravotno-sociálnu poisťovňu. Mali by jednoduchší život, aj keby sme mali len jednu štátnu automobilku. Súťaž však dokáže priniesť ľuďom veľa dobrého, ak je korektná.“

Podľa Jurzycu toto sa napríklad v zdravotníctve či v sociálnom poistení nepodarilo doteraz štátu zabezpečiť. „Neznamená to však, že tam, kde sa nám nedarí vytvoriť zdravé konkurenčné prostredie, by sme mali nahradiť snahu oň štátnym monopolom. Harmonizácia výberu odvodov je však na serióznu diskusiu,“ povedal Jurzyca.

Väčšina nových prípadov koronavírusu na Orave je z dvoch výrobných podnikov. Hygienici informujú, že firmy aktuálne fungujú podľa krízových plánov.

„Pozitívne osoby sú v domácej izolácii, rovnako ich úzke kontakty, ktoré budú v najbližších dňoch testovať na COVID-19. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Dolný Kubín v spolupráci s vedením podnikov nastavuje potrebné protiepidemické opatrenia,“ uviedla hovorkyňa. (tasr)

Podľa vicepremiérky Remišovej (Za ľudí) doterajšie plány hovorili iba o spoločnom výbere daní a odvodov, nie o zlučovaní inštitúcií. „Spájanie dvoch neefektívne fungujúcich štátnych inštitúcií do jednej problémy v zdravotníctve ani v sociálnom zabezpečení nevyrieši,“ reaguje na Matovičov nápad zlúčiť Sociálnu poisťovňu s VšZP.

Tu je celé stanovisko vicepremiérky Remišovej:

Na zjednotení výberu daní a odvodov pracovalo ministerstvo financií v rámci programu reforiem UNITAS viac ako 10 rokov. Strana Za ľudí reformy podporuje, pretože úroveň ekonomiky, fungovania verejných inštitúcií a životnú úroveň ľudí sa nám podarí zlepšiť iba cez reformy a inovácie. Cieľom spoločného výberu je odstrániť zbytočnú byrokraciu, viacnásobné nahlasovanie tých istých údajov štátu a zjednodušiť život podnikateľom aj zamestnancom. Doterajšie plány však hovorili iba o spoločnom výbere, nie o zlučovaní inštitúcií. Sociálna poisťovňa funguje veľmi neefektívne, má zastarané systémy, preto za najväčšiu výzvu považujeme výrazné zlepšenie jej práce. Medzi zdravotnými poisťovňami musí byť férové nadstavenie zaťaženia (nákladní pacienti, mimoriadne nákladná liečba…) aj príjmov z odvodov. Ale spájanie dvoch neefektívne fungujúcich štátnych inštitúcií do jednej problémy v zdravotníctve ani v sociálnom zabezpečení nevyrieši.

Francúzsko plánuje stlačiť deficit verejných financií naspäť k 3 % HDP do roku 2025. V tomto roku vláda odhaduje nárast schodku na 10,2 % výkonu ekonomiky, čo je viac ako trojnásobok oproti vlaňajšku.

Nové ciele pre verejné financie predstavila vláda v návrhu rozpočtu na budúci rok. Počíta v ňom so stimulmi 42 miliárd eur na podporu ekonomiky v koronakríze z celkového balíka 100 miliárd eur rozdeleného na najbližšie dva roky.

V tomto roku kabinet odhaduje pokles hospodárstva o rekordných 10,2 %, na budúci rok by malo prísť oživenie s 8-percentným rastom HDP. S návratom ekonomiky na úroveň pred koronakrízou kabinet počíta do roku 2022. (reuters, ft)

EÚ hrozí Británii odvetou a právnymi krokmi, ak vláda do stredy neodstráni z navrhovaného trhového zákona kontroverzné pasáže, ktoré porušujú brexitovú dohodu.

Vyhlásil to podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, podľa ktorého má európsky blok stále záujem na dohodnutí zmluvy o budúcich vzťahoch. Rokovania sa však musia výrazne zrýchliť.

Obe strany iniciujú ďalšie kolo rozhovorov, ktoré stále nedospeli k zblíženiu v kľúčových sporných bodoch. O ich úspechu by podľa Bruselu aj Londýna mali rozhodnúť najbližšie týždne. (čtk)

Minister práce Milan Krajniak mal pracovné stretnutie so zamestnávateľmi a Modernými odbormi Volkswagen Zoroslava Smolinského. Konfederácia odborových zväzov sa podľa Krajniaka ospravedlnila. Minister sa tak ďalej snaží rokovať s inými odborármi ako KOZ.

Schôdzka bola okrem iného venovaná fondu obnovy EÚ, z ktorého by Slovensko mohlo čerpať 7,5 miliardy eur grantov.

Zamestnávatelia, vláda a odbory sa za bežných okolností stretávajú na takzvanej tripartite (oficiálne Hospodárska a sociálna rada SR). Tá však mala posledné rokovanie naplánované na 24. augusta.

Na tripartite je jediným zástupcom odborárov Konfederácia odborových zväzov, minister Krajniak však plánuje zmeniť zákon, aby sa mohli zapojiť iné organizácie. KOZ sa to nepáči a protestuje.

Zamestnávateľov na dnešnom stretnutí reprezentovali Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov, ktoré sa zúčastňujú aj na tripartite. (e, tasr)

Reťazec Aldi na budúci rok otvorí v Británii ďalších 100 predajní a vytvorí 4-tisíc pracovných miest. V expanzii pokračuje vďaka rastúcemu záujmu Britov o nákupy v diskontných obchodoch.

V najbližších dvoch rokoch Aldi investuje v Británii 1,3 miliardy libier. To je najviac za obdobie prítomnosti nemeckého reťazca na britskom trhu, na ktorý vstúpil pred 30 rokmi.

V čom Aldi zaostáva

Koronakríza mení návyky britských spotrebiteľov, ktorí čoraz viac preferujú online nákupy. Diskontné reťazce však v prechode na internetový obchod zaostávajú.

Britská pobočka Aldi sa snaží držať krok aspoň ponukou služby „klikni a vyzdvihni“. Pri nej si zákazník vyberie tovar na internete, vybraná predajňa mu ho nachystá a on si objednávku osobne vyzdvihne. Aldi ponúka túto službu len v niektorých predajniach.

Podľa údajov za tri mesiace do 6. septembra sa nový prístup vypláca. Tržby Aldi v uvedenom období stúpli o 10 %, no prvý raz zaostali za celým trhom.

Viac o britskom Aldi:

  • prevádzkuje zhruba 900 predajní, podľa dlhodobého plánu ich do roku 2025 chce mať 1200;
  • tento rok firma vytvorila 3-tisíc nových pracovných miest;
  • vlani sa tržby reťazca zvýšili o 8 % na 12,3 miliardy libier, pričom celý britský trh s potravinami stúpol o 1 %.

Aký hendikep majú diskonty

Podľa spotrebiteľského analytika Frasera McKevitta z firmy Kantar doplácajú diskonty ako celok na to, že zákazníci najnovšie chodia nakupovať menej často, ale robia väčší nákup.

Menšie predajne, aké máva práve Aldi, tak horšie držia krok s veľkými nákupnými strediskami. (čtk, bbc)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať