Vráťte sa na Slovensko, robte pre vládu a tá vám doloží 10-tisíc eur
V Únii je málo krajín, z ktorých chodia ľudia do iného členského štátu študovať častejšie. Vláda by chcela, aby sa potom vracali naspäť a robili pre štát či školy.
Ľuboš Pástor je profesorom a prednáša finančnú ekonómiu na prestížnej Chicagskej univerzite. Od marca sa čiastočne vrátil na Slovensko a je členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska.
Odborníkov, ako je Pástor, chce vláda zo zahraničia lákať naspäť, aby tu pracovali pre vládu, vysoké školy alebo aby robili výskumy.
Ministerstvo školstva predstavilo podpornú schému na návrat odborníkov zo zahraničia, kde im ponúka príspevok 50-tisíc eur.
Prilákať chce aj absolventov prestížnych zahraničných škôl, ktorí môžu získať príspevok 10-tisíc eur. Slovensko je po Luxembursku a Islande treťou krajinou s najväčším podielom študentov na zahraničných univerzitách.
Polepšiť si môžu aj pracoviská, kde pôjdu robiť, môžu získať 150-tisíc eur na to, aby vytvorili dobré pracovné prostredie. Podmienkou pre tieto príspevky je, aby tam ľudia, ktorí sa vrátia, pracovali aspoň rok.
Ide o návrh, ktorý má teraz posúdiť vláda. Môže sa teda ešte meniť.
Ekonóm Pástor hovorí, že peniaze nie sú pre ľudí ako on kľúčová motivácia pre aspoň čiastočný návrat.
„Ale nájdu sa ľudia na rozhraní, u ktorých to zaváži. Minimálne to mnohých prinúti lepšie sa zamyslieť. Pri sťahovaní sa do inej krajiny človek čelí rôznym neistotám, preto mať aspoň nejakú istotu je plus,“ hovorí profesor ekonómie.
Keď sa rozhodoval, či sa vráti, peniaze nehrali žiadnu úlohu. „Dostávam síce pravidelne štipendium ako všetci členovia Bankovej rady, ale je to malá čiastka v porovnaní s mojím univerzitným príjmom v Chicagu,“ hovorí Pástor.
Musia tu chcieť žiť
Pástor sa úplne nevrátil. Ostal najmä v Chicagu, má tam stále prácu aj rodinu. Je teraz však čoraz častejšie v Bratislave, aby mohol pracovať v Národnej banke Slovenska. Časť svojej práce pre banku však robí aj z Chicaga.
Už dlhšie cítil, že sa chce nejako zapojiť na Slovensku. „Niečo pre Slovensko urobiť. Táto krajina mi veľa dala, vyrástol som tu, mám tu rodinu aj kamarátov, rád sem chodievam,“ hovorí. A v Národnej banke dostal možnosť zapojiť sa do „rozhodovania o zaujímavých veciach“.
Ak chce štát motivovať, aby sa odborníci vracali, mal by im podľa Pástora ponúknuť príležitosti, pri ktorých je jasný cieľ, ale nie je cesta, ako sa k nemu dostať. „Angažovať ich do konkrétnych projektov, v ktorých získajú pocit sebarealizácie a súčasne využijú svoje skúsenosti v prospech Slovenska,“ navrhuje.
Ani to však podľa neho samo nestačí. „Slovenský odborník sa pri zvažovaní návratu díva nielen na seba, ale aj na svoje deti. Budú chodiť do dobrých škôl? Čo budú robiť po skončení školy? Preto je úplne najdôležitejšie dlhodobo budovať krajinu, v ktorej ľudia budú chcieť žiť – krajinu bez korupcie a závisti, s kvalitnou infraštruktúrou, vzdelávaním, zdravotníctvom a občianskym povedomím. Krajinu, v ktorej chcete, aby žili vaše deti,“ hovorí Pástor.
Absolventom peniaze pomôžu
Aj keď pre špecialistov nemusí byť 50-tisícový príspevok lákavý, desaťtisíc pre absolventov môže byť jeden z dôvodov návratu. Takto sa po získaní doktorátu v Holandsku na Slovensko vrátil aj Martin Filko, ktorý dnes vedie Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. Aj inštitút, ktorý vedie, by mohol zo schémy získať nejaké financie. „V tej fáze života dokážu byť aj relatívne malé peniaze veľkou pomocou. Nie ako lákadlo, ale na pokrytie nákladov spojených s presunom a predchádzajúcim štúdiom. Dnes by už pre mňa osobne zohrali omnoho menšiu rolu,“ hovorí.
Keď sa rozhodoval, či sa na Slovensko vráti, veľmi zavážilo, že tu mal rodinu a priateľov. Ak by sa nevrátil, pracoval by ako výskumník a učiteľ na univerzite, pravdepodobne v západnej Európe.
„Rovnako dôležité bolo, že ma lákala možnosť zmeniť moju domovinu k lepšiemu prácou v štátnej službe. Podobná alternatíva v zahraničí či medzinárodnej organizácii ma veľmi nepriťahovala, ani nebola veľmi realistická.“ dodáva.
Súhlasí s Pástorom, že je dôležité, aby ľudia, ktorí sa vrátia, mali možnosť sebarealizácie a cítili sa tu dobre.
Odbory ešte nevedia
Vďaka tejto podpore chce ministerstvo školstva prilákať naspäť na Slovensko zhruba 50 absolventov prestížnych zahraničných škôl v prvej vlne. Pri odborníkoch pôjde len o niekoľko jednotlivcov ročne. Podľa návrhu ministerstva by malo ísť na túto podporu milión eur ročne.
V tom je aj podpora pre pracoviská. Príspevok 150-tisíc môžu dostať ministerstvá, verejné aj štátne vysoké školy. V nej ešte nie sú obmedzenia. „Podstatou projektu je vytvoriť zázemie pre získaného odborníka a využitie jeho potenciálu prijímajúcou inštitúciou,“ hovorí ministerstvo. Peniaze tak môžu ísť na zabezpečenie potrebnej infraštruktúry či prijatie ďalších ľudí.
O akých odborníkov alebo absolventov akých odborov má štát záujem, ministerstvo ešte nehovorí. „Táto otázka je ešte otvorená. Závisí od pozícií, ktoré budú začlenené do programu.“
Niektorí snahy ministerstva spochybňujú. „Podľa odhadu z nášho výskumu sú viac ako štyria z desiatich absolventov dva roky po absolvovaní zahraničného štúdia naspäť na Slovensku. Tento odhad celkom nepotvrdzuje nástojčivosť volania po zastavení exodu našich talentov,“ napísal v komentári sociológ Miloslav Bahna. Uznáva však, že jeho prieskum nie je reprezentatívny.
Snaha ministerstva školstva tak podľa neho pripomína nosenie dreva do lesa. „Každý rok sa totiž na Slovensko podľa všetkého vracajú stovky absolventov štúdia v zahraničí vrátane tých z najprestížnejších univerzít. Takmer polovica našincov sa po štúdiu na Slovensko vracia teda len tak – mirnix-dirnix – bez navrhovaného desaťtisícového štipendia a niektorí dokonca aj bez ponuky nastúpiť na pozíciu ministra či štátneho tajomníka,“ napísal.
Školy sa tešia
Školy sa tešia, že môžu dostať peniaze na získanie odborníkov zo zahraničia. „Každú možnosť získať kvalitných odborníkov budeme chcieť využiť,“ povedala prorektorka pre študijné veci Univerzity Komenského v Bratislave Zuzana Kovačičová.
Aj keď schému podporuje, je podľa prorektora pre medzinárodné vzťahy a marketing Žilinskej univerzity v Žiline Jozefa Ristveja na škodu, že neexistuje aj systematická podpora na udržanie súčasných, najmä špičkových odborníkov na našich domácich inštitúciách.
„Univerzita v 21. storočí nie je a nebude univerzitou bez medzinárodnej spolupráce a akceptovania v zahraničí. Som veľmi rád, že aj v tejto oblasti sa posúvame ďalej. Odborníci zo zahraničia prinášajú podnety pre ďalší, najmä kvalitatívny rozvoj univerzity, ale aj profesionálny rast našich zamestnancov.“
Ukáže sa tým záujem
Projekt ministerstva školstva chváli Ivan Štefunko, ktorý pracuje v Neulogy Ventures, bratislavskom fonde rizikového kapitálu zameraného na technologické firmy v skorom štádiu. Peniaze sa dajú použiť na presťahovanie a začiatok na Slovensku. Ľudia sa podľa neho chcú vrátiť. „Byť jedným z mnohých v zahraničí je jedna vec, ale byť lídrom v domovine je tiež lákadlom,“ hovorí.
„Úprimne si myslím, že dôvod, pre ktorý ľudia odchádzajú pracovať do zahraničia, je úroveň vzdelávania a často aj úroveň či kultúra firiem, ktoré v zahraničí sú ešte stále na trochu vyššej úrovni ako na Slovensku,“ hovorí headhunter Dalibor Slávik, ktorý pre firmy hľadá odborníkov. Nie je si istý, že peniaze sú dosť silný motív na to, aby sa niekto vrátil zo zahraničia.
Idú za lepšími školami
Ak nejaký odborník zvažuje vrátiť sa do svojej krajiny, rozhodujúce sú podľa Michala Kovácsa z neziskovky LEAF najmä dve veci: možnosť osobnostne a kariérne rásť a šanca zanechať po sebe stopu.
„Ak ministerstvo k tejto motivácii prispeje finančnou pomocou, je to určite dobrá vec. Podobný prístup zvolili napríklad v Číne,“ dodáva. Dôležité však podľa neho je, aby títo ľudia našli prostredie, v ktorom je šanca meniť veci k lepšiemu, možnosť stretnúť inšpiratívnych kolegov. „Dúfam, že kandidáti aj inštitúcie budú transparentne vybratí a proces pre nich nebude administratívne náročný,“ hovorí.
Najčastejšie podľa neho ľudia odchádzajú zo Slovenska, lebo chcú kvalitnejšie štúdium v zahraničí, zaujímavé pracovné príležitosti, možnosť pracovať s tými najlepšími na svete alebo sú jednoducho zvedaví. „Stretnete však aj ľudí, ktorí vám povedia, že tým hlavným dôvodom je, že sa doma jednoducho necítia dobre. Po niekoľkých zlých zážitkoch si povedia, že idú hľadať prostredie, ktoré je otvorenejšie a veľkorysejšie. A teraz nemyslím len ekonomicky. To sú tie najsmutnejšie príbehy.“
O tom, koľko ľudí sa vracia na Slovensko, nie sú podľa neho štatistiky. Dali však záujemcom o niektoré ich projekty vypĺňať dotazníky a z nich zjednodušene vyplýva, že štvrtina ľudí sa domov chce vrátiť v krátkom čase, polovica to zvažuje možno v dlhodobejšom horizonte, ale závisí hlavne od konkrétnej príležitosti, a posledná štvrtina o návrate neuvažuje.
„V každom prípade sa však chce domov vrátiť dosť šikovných ľudí na to, aby sme sa im mali snažiť pomôcť,“ dodáva. Na Slovensku sa podľa neho v niektorých prípadoch dá za omnoho kratší čas dosiahnuť viac. Nie sme totiž ešte takou presýtenou ekonomikou. „Máte tu väčšiu šancu otestovať na trhu nový produkt, ocitnúť sa na začiatku príbehu a prispieť svojím know-how k rastúcim slovenským firmám s medzinárodným potenciálom ako AeroMobil, GA Drilling či Sygic, prípadne sa podieľať na reforme vo verejnej správe už v oveľa mladšom veku, ako je to bežné v Nemecku, vo Francúzsku či v USA,“ hovorí Kovács.
Chváli, že sa ministerstvo rozhodlo motivovať ľudí, ktorí odišli do zahraničia. „Som rád, že sme sa nevybrali maďarskou cestou a netrestáme mladých ľudí, ktorí odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia,“ dodáva.
Je však dôležité, aby vláda vedela, čo od týchto expertov očakáva a aké má možnosti, hovorí headhunterka Lucia Štellerová, ktorá pre firmy zháňa najmä odborníkov na IT. „Zalepiť niekomu oči jednorazovou sumou bez jasnej vízie budúcnosti a plánov nemá zmysel,“ hovorí.
Kto zmení Slovensko?
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
