Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

K posledným väčším biznisom tejto vlády patrí cesta za 230 miliónov, jej prínos je otázny

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Dva týždne pred voľbami objednali diaľniční manažéri takmer 10-kilometrový úsek rýchlostnej cesty. Úsek za Detvou (od Kriváňa po Mýtnu) sľubujú odovzdať šoférom v roku 2024, čím by sa autostráda za Zvolenom rozrástla na 41 kilometrov.

Zelenou farbou sú vyznačené plánované, červenou rozostavané a čiernou hotové úseky diaľnic a rýchlostných ciest. Mapa – NDS:

Na trase totiž medzitým dokončia aj rozostavaný susedný úsek od Mýtnej po Lovinobaňu.

Na súvislé rýchlostné prepojenie od Bratislavy do Lučenca

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Z nedeľných diskusií: Sulík by privítal kurzarbeit pre veľké firmy, Šramko nevidí priestor na škrty výdavkov
  • ČR: Nezamestnanosť zatiaľ výrazne nerastie, zostala na 3 %
  • USA: Trump by zaviedol clá na ropu, ak by to bolo „nevyhnutné“
  • Ekonomický newsfilter: Korona-nekorona, Sme rodina si svoje stráži a s nikým sa deliť nemieni
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Šéf skupiny Arca Capital vysvetľuje zmenky za pol miliardy a hovorí, že nechce predávať, ale kupovať

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spolupracujeme aj s bankami, no banky vám nedajú peniaze na rozbiehanie úplne nových biznisov, hovorí Rastislav Velič, väčšinový majiteľ skupiny Arca Capital. V rozhovore vysvetľuje, prečo chcú napriek dlhom vydať zmenky za pol miliardy eur.

Zdieľať

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl, myslí si viceguvernír NBS Ľudovít Ódor. „Hneď na začiatku však potrebujeme silný tím ľudí s účasťou programátorov, testovačov, ako aj vyhľadávačov.“

Zdieľať

Ako to bude s odkladmi splátok bankových úverov (aktualizované otázky a odpovede po dohode vlády s bankami)

Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Môžu si banky dávať nejaké podmienky, aby mi umožnili odklad splátok? Týkajú sa odklady aj samospráv? Čo sa stane s poistením k úverom? Prinášame aktualizované odpovede na najčastejšie otázky po dohode vlády s bankami o odklade splátok.

Zdieľať

Toto celé je ako basa pre ľudí, ktorí chcú robiť (ľudia píšu o svojej práci)

Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák
Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák

Ľudia píšu, ako sa im teraz darí v podnikaní (7): „Čo sa týka hrania v baroch a na svadbách, tak tam sa platby riešia na ruku. Takže z hľadiska pomoci od štátu sme na tom asi tak ako čašníci. Tým tiež nikto nezaplatí prepitné.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister školstva Gröhling bude presadzovať zrušenie obedov zadarmo. Potvrdil, že je za riešenie, ktoré navrhoval Richard Sulík – navýšiť daňový bonus na dieťa o cenu obedov. (markíza)

Zdieľať

Ku koncu marca je podľa Milana Krajniaka nahlásených 1685 ľudí, ktorí prišli o prácu v dôsledku pandémie. Minister práce v TV Markíza hovorí, že v pondelok a v utorok budú rokovať so zamestnávateľmi. Chcú rýchlo zaviesť aj to, aby „kurzarbeit“ platil aj pre veľké firmy.

Zdieľať

Som prekvapený, že nový minister práce hovorí o tom, že máme peniaze na 13. dôchodky, vraví predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko v TV Markíza. Podľa neho na to financie v rozpočte nie sú.

Podľa Šramka by dnes nemal byť limit na to, koľko peňazí má štát minúť na to, aby pomohol zmierniť ekonomické dôsledky koronavírusu.

Štát by sa však mal pozrieť na to, aké má schválené sociálne zákony a financie hľadať tam, hovorí Šramko. V rokoch 2019 a 2020 podľa neho štát prijal zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré neboli odôvodnené.

Zdieľať

Ján Richter si myslí, že je dôležité, aby sa na Slovensku zachovali prísne opatrenia. Povedal to v relácii Na telo TV Markíza. Úvahy českého premiéra Babiša, ktorý zvažuje, že otvorí elektropredajne, papiernictva či predajne obuvi, ho prekvapili.

Milan Krajniak hovorí, že štátni analytici každé opatrenie vyhodnocujú. Sledujú aj to, ako prispelo k šíreniu nákazy otvorenie niekoľkých prevádzok, ako napríklad kľúčové služby či farby-laky.

Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka viacerí podnikatelia tvrdia, že zatvorenie na tri týždne by ich zruinovalo – mohli by ich napríklad nahradiť konkurenti z Číny. Podľa Šramka by sa ekonomika z toho opatrenia už nemusela spamätať. Podľa Šramka by mali pokračovať opatrenia, ktoré platia teraz.

Šramko nevidí priestor, kde by mal štát významne škrtať výdavky. Nemyslí si, že by sa mali znížiť platy zamestnancov vo verejnej správe. Naopak, ukazuje príklady štátov, ktoré dodávajú zamestnancom peniaze, aby sa zvýšila aj ich spotreba.

Milan Krajniak tvrdí, že štát neplánuje siahnuť na platy vo verejnej správe. Minister práce však pripustil, že na určité obdobie by mohlo nastať zastavenie vyplácania určitých zložiek platu tým štátnym zamestnancom, ktorí majú teraz vysoké platy.

Zdieľať

Richard Sulík je za to, aby sa pokračovalo v otváraní niektorých menších obchodov. Nevidí problém v tom, aby boli napríklad otvorené aj kvetinárstva. „V tom musíme pokračovať, inak si kompletne zruinujeme maloobchod,“ hovorí Sulík v relácii O 5 minút 12.

Sulík je za to, aby obchody neobmedzovali otváracie hodiny a mohli mať otvorené podľa svojho uváženia. Minister hospodárstva bol takisto aj proti tomu, aby boli obchody zatvorené v nedeľu.

Keď sa podľa Sulíka skrátia otváracie hodiny v obchodoch, zvýši sa v nich koncentrácia zákazníkov.

Podľa Sulíka by malo Slovensko otvoriť ďalšie typy predajní. Podľa neho má Slovensko málo nakazených koronavírusom preto, lebo ľudia zodpovedne pristúpili k noseniu rúšok, dezinfekcii a sociálnej izolácii. A nie preto, že sú zatvorené všetky obchody.

„Som za to, aby sme v rozumnom rozsahu dali možnosť otvoriť ďalším a ďalším predajniam,“ hovorí Sulík v RTVS.

Zdieľať

Sulík v RTVS zopakoval, že zásadne nesúhlasí s blackoutom. Je to podľa neho ideálna cesta k zničeniu ekonomiky. Opatrenia by sa podľa neho mali prijímať „chytrejšie“ a štát by sa nemal za cenu zničenej ekonomiky snažiť byť prvý v rebríčku krajín, ktoré sa najlepšie popasovali s koronavírusom.

„Jeden hovorí jedno, druhý druhé. Trošku si usporiadajte komunikáciu,“ hovorí Peter Žiga Sulíkovi v relácii O 5 minút 12. Podľa Žigu ľudia nerozumejú, prečo Sulík hovorí o otváraní obchodov, kým Matovič hovorí o blackoute.

„Premiér sa neradí so všetkými koaličnými partnermi o tom, čo povie na tlačovej besede,“ reaguje Sulík na kritiku Žigu.

Zdieľať

Viac ako sto výrobcov zelenej energie prišlo o doplatok od štátu na podporu výroby, a to aj spätne. Zoznam firiem zverejnil regulačný úrad ÚRSO, ktorý pri kontrolách zistil, že od roku 2014 neskoro platili sociálne odvody.

Čo tvrdí organizácia výrobcov

  • „Doplatok tvorí pre výrobcov väčšinu príjmov a zánik práva na doplatok preto pre nich znamená, že sa dostanú do neprekonateľných finančných problémov prakticky zo dňa na deň. Poškodení výrobcovia v dôsledku výpadku príjmov stratia schopnosť splácať úvery či vyplácať obslužný personál ich výrobnej prevádzky,“ uviedol riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba. Podľa neho pravdepodobne prídu o prácu tisícky ľudí.
  • Problém podľa neho je, že na zozname sa ocitli aj výrobcovia, ktorým malo právo na doplatok zaniknúť ešte v roku 2014. „ÚRSO pritom dňa 30. júla 2014 oznámil, že neeviduje výrobcov, ktorým by podľa predmetného paragrafu nárok na podporu zanikol,“ zdôraznil Karaba.
  • ÚRSO vydával výrobcom aj počas rokov 2014 – 2020 cenové rozhodnutia, ktoré by podľa Karabu nemohli byť vydané, ak by výrobcovia nepredložili potvrdenia o neexistencii nedoplatkov.
  • Väčšina poškodených výrobcov prišla podľa Karabu o podporu na deväť a viac rokov, celková suma podľa jeho odhadov môže presiahnuť 200 miliónov eur.
  • „Väčšina poškodených výrobcov prišla o podporu na deväť a viac rokov, čo znamená, že celková výška podpory, o ktorú výrobcovia prišli, môže podľa odhadov presiahnuť 200 miliónov eur,“ dodal Karaba.

Čo tvrdí regulačný úrad

  • Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa hovorcu úradu Radoslava Igaza zoznam aktualizoval každý rok na základe čestných vyhlásení firiem.
  • Povinnosť posielať čestné vyhlásenia však zanikla v roku 2018 a ÚRSO bol na základe tretieho antibyrokratického balíčka vlády povinný overovať plnenie finančných povinností firiem voči štátu.
  • Úrad podľa hovorcu skontroloval celé obdobie od roku 2014 a výrobcovia, ktorí boli počas poberania podpory v oneskorení úhrad záväzkov voči štátu, stratili nárok priamo zo zákona a nie rozhodnutím úradu. „Úrad si len splnil svoju zákonnú povinnosť – vypracoval a uverejnil zoznam a zaslal informácie zúčtovateľovi podpory,“ tvrdil Igaz.
  • Či a akým spôsobom by mali firmy podporu vrátiť, hovorca neuviedol. „Úrad situáciu analyzuje a jeho snahou je nájsť optimálny model riešenia neoprávnene vyplatených podpôr tak do budúcnosti, ako aj do minulosti,“ dodal.

Čo hovorí ministerstvo hospodárstva

  • SAPI sa ministerstvu sťažovala, ministerstvo podľa jeho tlačového odboru podnety od konkrétnych výrobcov eviduje a nepovažuje za správne, že poškodení nemajú možnosť ani len požiadať o preskúmanie takéhoto postupu ÚRSO.
  • „Hoci rezort nemôže zasahovať do rozhodnutí ÚRSO, môže upozorňovať na to, aby rozhodnutia úradu neboli likvidačné. MH SR sa preto bude snažiť v maximálnej možnej miere dohliadať na transparentnosť rozhodnutí ÚRSO, aby nevznikali pochybnosti o možnom rozpore so zákonom,“ uviedlo ministerstvo. (tasr, n)
Zdieľať

Bývalý minister financií Ladislav Kamenický tvrdí, že blackout si dnes Slovensko nemôže dovoliť. Vyjadrenia o blackoute podľa neho znepokojujú nielen ľudí a zamestnávateľov, ale aj finančné trhy.

Tie podľa neho potrebujú predvídateľnosť a stabilitu. „Premiér nemôže len tak vypustiť informáciu a potom sú všetci vyplašení a nevedia, čo sa bude diať,“ tvrdí Kamenický v TA3.

Podľa Kamenického blackout nezabezpečí, aby sa koronavírus o mesiac na Slovensko nevrátil. Takisto podľa neho netreba príliš riešiť veľkonočné sviatky, stačí len ľudí upozorňovať, aby sa nezdružovali.

Eduard Heger obraňuje scenár blackoutu. Podľa neho je potrebné, aby Slovensko rýchlo premohlo koronavírus, naštartovalo ekonomiku a mohlo sa pripojiť, keď Taliansko či Španielsko znova zapnú svoju ekonomiku.

„Celý scenár sa nafukuje a vlievajú sa do toho emócie. Vráťme do toho dáta,“ hovorí Heger. Vzápätí sa minister financií v TA3 pýta, koľko peňazí sme ochotní dať za jeden ľudský život. Obmedzením pohybu podľa neho môžeme zachrániť životy.

Zdieľať

Na Slovensko by od EÚ v najbližších mesiacoch mala prísť finančná injekcia až vo výške 900 miliónov eur, povedal v TA3 Maroš Šefčovič. Slovensko má podľa neho k dispozícii na čerpanie aj 4 miliardy eur z eurofondov.

Vláda podľa neho bude musieť dobre zvážiť, na aké účely peniaze použije, keďže s nimi určite rátajú aj obce a neziskové organizácie.

Šefčovič potvrdil, že v utorok budú ministri financií krajín EÚ rozhodovať o skrátenom pracovnom čase – plošnej kurzarbeit. Celkovo by EÚ na tento účel mala vyčleniť 100 miliárd eur.

Podľa Šefčoviča by z toho malo ísť na Slovensko 500 miliónov až miliarda eur.

Zdieľať

Ak štát podľa Pellegriniho nepomôže veľkým firmám, všetko sa „rozpadne ako domček z karát“. Podľa bývalého premiéra by preto pomoc mala byť plošná. Kollár v TA3 reaguje, že najprv museli vytvoriť sieť pre menšie firmy.

Väčšie firmy si podľa neho vedeli vybaviť aj desaťročný odklad daní a nevie, prečo by im mal štát „rozprestierať koberec“. Kollár spomenul príklad automobilky Jaguar, ktorá dostala veľkú štátnu pomoc.

Zdieľať

Boris Kollár hovorí, že otváracie hodiny pre seniorov by sa mali prehodnotiť, pretože v danom čase do obchodov nechodia. Podľa predsedu parlamentu by sa mohli posunúť napríklad na čas od 6:00 do 10:00.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať