Vladimír VaňoVo svojej mesačnej správe nemeckí centrálni bankári vyzývajú vládu na pripravenie fiškálnych stabilizačných nástrojov na zmiernenie hospodárskeho oslabenia.
Autor je hlavný ekonóm v Mazars
O čo ide: Novým rizikom pre vývoj hospodárskeho cyklu je vypuknutie epidémie koronavírusu, upozorňujú vo svojej mesačnej správe ekonómovia nemeckej centrálnej banky, Bundesbank.
Okrem toho varujú pred tým, že na pretrvávajúce riziká hospodárskeho oslabenia nebudú schopné efektívne reagovať dostupné nástroje menovej politiky.
Preto doteraz azda najotvorenejšie vyzýva Frankfurt vládu v Berlíne na to, aby sa pripravila na použitie fiškálnych nástrojov. To by znamenalo rozpočtový stimul ekonomiky za cenu zníženia doterajšieho prebytkového hospodárenia.
Prečo je to dôležité: „Dočasný pokles celkovej hospodárskej aktivity [v Číne] pravdepodobne spôsobí [ďalšie] spomalenie nemeckého vývozu,“ varujú ekonómovia Bundesbanky.
„Navyše, niektoré globálne dodávateľské reťazce môžu byť zasiahnuté prijatými bezpečnostnými opatreniami. Dôsledkom toho by bolo vytvorenie ‚úzkych hrdiel‘ (pomaly priechodných častí reťazca) pri zásobovaní v jednotlivých odvetviach v Nemecku.“
Toto varovanie pritom prichádza po tom, čo na základe novoročných výsledkov Bundesbanka konštatovala, že „v prvom polroku sa nečrtá žiaden fundamentálny hospodársky obrat“ po vlaňajšom roku prudkého oslabenia rastu až na hranu technickej recesie.
V tomto svetle je prelomové, že doteraz takmer vždy ekonomicky konzervatívna Bundesbanka na základe tohto hodnotenia začína otvorene hovoriť o tom, že „priestor vo fiškálnej politike by sa mohol využiť na opatrenia podporujúce rast a zamestnanosť“.
Čo možno očakávať: Inými slovami, Bundesbanka otvorene pripúšťa, že stav hospodárskeho cyklu už volá po stimule automatického fiškálneho stabilizátora – teda procyklického zvýšenia výdavkov, ako aj zníženia daní.
Hoci Bundesbanka odporúča, aby sa aj v tomto roku pokračovalo v miernom znížení rozpočtového prebytku, v žiadnom prípade nevyzýva na deficitné financovanie fiškálneho stimulu.
Pod „fiškálnym priestorom“ má na mysli stále zostávajúci priestor medzi vyrovnaným rozpočtom a vlaňajším prebytkom. Z úrovne 2% HDP v roku 2018 klesol vlani nemecký prebytok štátneho rozpočtu na 1,5 %.
Pod automatickým stabilizátorom fiškálneho uvoľnenia sa tak podľa centrálnej banky vo Frankfurte myslí postupné ďalšie znižovanie prebytkového hospodárenia štátneho rozpočtu tak, aby bola v roku 2021 dosiahnutá už „len“ vyrovnaná bilancia – rozpočtové výdavky rovnajúce sa rozpočtovým príjmom.
Bundesbanka tak cestu od prebytku na úrovni 1,5% HDP smerom k vyrovnanému rozpočtu počas tohto roka označuje spojením „trvácne uvoľnená fiškálna politika“.
„Naďalej by mali výrazne rásť rozpočtové výdavky,“ píšu ekonómovia Bundesbank. Na druhej strane, k zníženiu daňového bremena by malo prispieť aj čiastočné ukončenie niektorých solidárnych daňových prirážok.
Okrem toho vďaka rekordne nízkej nezamestnanosti sa relatívne stabilne vyvíjajú odvody do sociálnej poisťovne. Deficity, ktoré Bundesbank vidí najmä v dôchodkovom a zdravotnom poistení, „možno premostiť čerpaním v minulosti vytvorených rezerv“. Balíček opatrení na boj proti zmene klímy by mal byť podľa ekonómov Bundesbank v princípe rozpočtovo neutrálny, uzatvárajú.
Centrálny rozpočet federálnej nemeckej vlády skončil vlaňajšok „oveľa lepšie, než sa plánovalo“. Bundesbank explicitne pripomína, že federálna vláda hospodárila tak, že úroveň limitu dlhovej brzdy bola „s rezervou dodržaná“.
„Vysoký prebytok v objeme 13,5 mld. eur smeroval takmer celý do rezervy pre utečencov, ktorá tak vzrástla na 48 mld. eur.“ Aj v tomto roku by malo byť podľa Bundesbank možné hospodáriť v centrálnom rozpočte federálnej vlády tak, aby sa nemuselo siahať po čerpaní rezerv.
Za povšimnutie stojí aj to, ako sa nemeckí centrálni bankári dívajú na rozpočtové dobré časy počas predošlých rokov konjunktúry. „Aj keď výdavková politika bola už niekoľko rokov uvoľnená, stále existuje ďalší priestor [pre rast výdavkov] v rámci rozpočtových pravidiel.“
Prispel k tomu aj vlaňajší vývoj na dlhopisovom trhu eurozóny, ako aj pokračujúci rast zamestnanosti, najmä v sektore služieb: „Dôvodom je to, že zároveň prudko vzrástli rozpočtové príjmy a klesli úrokové náklady.“
Tento fiškálny priestor Bundesbanka odporúča využiť na „zlepšenie podmienok pre hospodársky rast a zamestnanosť“. Zároveň hľadá aj priestor pre zníženie daňového bremena, keď hovorí, že v tomto roku je zjavné, že „by sa aspoň malo začať so znižovaním solidárnej daňovej prirážky“.
Roky ekonomického rastu vytvorili rozpočtový vankúš aj pre regionálne rozpočty a pre samosprávy, pričom tieto úrovne verejnej správy sa podieľajú na financovaní školstva a z veľkej časti aj infraštruktúry. „Podieľajú sa tak veľmi dôležitými úlohami na hospodárskom rozvoji,“ pripomína Bundesbank.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
