Koronavírus už nakazil globálnu ekonomiku. Nakazí aj slovenskú?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Globálna ekonomika to má ťažké. Posledné dva roky ju ohrozoval vírus protekcionizmu šírený z Washingtonu. Trumpove obchodné vojny ukrojili v roku 2019 asi pol percenta svetového hrubého domáceho produktu (HDP). Koncom roka sa Trump konečne dohodol s Čínou na predbežných podmienkach novej obchodnej dohody. Globálna ekonomika sa začala zotavovať. Až kým ju nenapadol skutočný (korona)vírus.

Medzinárodná osobná a nákladná preprava boli prvé odvetvia, ktoré postihol strach zo šírenia epidémie. Áno, hlavným problémom zatiaľ nie je samotný vírus, ale strach z jeho šírenia. Z hľadiska počtu úmrtí (odhadovaných na približne 2500 ľudí) je pandémia skôr psychologickou ako medicínskou záležitosťou. V Číne zomrie rádovo viac ľudí na bežnú chrípku. Nehovoriac o následkoch pitia, fajčenia a/alebo rýchlej jazdy. Hlavným rizikom pandémie je strach z budúcnosti. Rozšíri sa vírus po celom svete? A bude čoraz smrteľnejší? Zatiaľ všetko nasvedčuje, že nie. Ľudská hlava však funguje podľa iných pravidiel.

Odhadovanie ekonomických následkov pandémie sa deje v podmienkach vysokej neistoty. Základným parametrom nie sú počty nakazených a úmrtí, ale dĺžka trvania epidémie. O poslednú pandémiu sa postaral v roku 2003 vírus SARS. Podľa rôznych odhadov SARS ukrojil z čínskej ekonomiky takmer jedno percento. Tempo rastu svetového HDP sa vtedy znížilo o 0,1 až 0,2 percenta.

Na analógii s vírusom SARS boli stavané aj odhady vplyvu koronavírusu na globálnu ekonomiku. Lenže od roku 2003 sa veľa vecí zmenilo. V roku 2003 tvorila Čína len štyri percentá globálnej ekonomiky. Dnes je to 16 percent. A hlavne: Čína je dnes do svetovej ekonomiky integrovaná omnoho viac ako pred 17 rokmi. Skúste si skontrolovať pôvod vecí vo vašej domácnosti. S väčším či menším prekvapením zistíte, že z Číny prišiel nielen váš televízor, počítač a mobil, ale aj športové topánky či hračky a oblečenie vašich detí. A hlavne: veci sa dnes nevyrábajú na jednom mieste, ale montujú zo súčiastok a komponentov vyrobených v desiatkach krajín.

Napríklad súčiastky pre iPhone si firma Apple zabezpečuje vo viac ako 30 krajinách sveta. Čína je dnes prítomná prakticky v každom globálnom hodnotovom reťazci (po slovensky: v dodávateľskej sieti). Sú reťazce, kde podiel Číny presahuje 30 percent. Ide najmä o spotrebnú elektroniku, stroje, elektrické zariadenia a tiež výrobky z kože a textilu. Ak z bezpečnostných príčin čínska vláda zavrie výrobné linky v provinciách ohrozených epidémiou, problém s dodávkami sa veľmi rýchlo prenesie do celého sveta.

Niektoré dôsledky narušenia globálnych hodnotových reťazcov prežijeme. Problémy hlási nielen Apple, ale aj PlayStation. Fanúšikovia iPhonu a notorickí hráči počítačových hier budú musieť trochu počkať na nové modely. Zaujímavý problém má Malajzia. V skladoch sa jej hromadia zásoby durianu – chutného, no neobyčajne páchnuceho ovocia. Veľmi si ho obľúbili čínski turisti. Tí majú teraz iné starosti, ako chodiť na maškrty do Malajzie. Durian v skladoch čaká a smrdí. Problémy však hlásia aj britské závody firmy Jaguar Landrover. Dodávky súčiastok z Číny nechodia a skladové rezervy sa míňajú.

Prestrelila to čínska vláda s preventívnymi opatreniami? Naozaj bolo treba zatvárať miliónové megamestá, odstaviť výrobné a montážne závody, ako aj rušiť oslavy Čínskeho nového roka? Nuž, čínskej vláde nie je čo závidieť. Čokoľvek urobí, urobí zle. Podcenenie pandémie a predstieranie, že sa nič nedeje, by asi spôsobilo ešte väčšiu hystériu.

Odhady vplyvu koronavírusu na globálnu ekonomiku vychádzajú z hodnotenia odvrátiteľných a neodvrátiteľných škôd. Neodvrátiteľné škody utrpeli najmä odvetvia cestovania a cestovného ruchu. Zrušené lety a dovolenky už nie je možné nahradiť. Inak je to s produkciou televízorov, mobilov či detského oblečenia. Po skončení pandémie sa závody otvoria a globálne hodnotové reťazce začnú znovu fungovať na plný výkon. Prepad výroby v prvom kvartáli sa dá z veľkej časti nahradiť v treťom a štvrtom. Medzinárodný menový fond predpokladá, že rast čínskej ekonomiky nebude v prvom kvartáli činiť šesť, ale len 4,5 percenta. Koncom roka sa však zrýchli. Celkovo tak čínska ekonomika nebude rásť tempom 6 ale len 5,6 percenta. Z rastu globálnej ekonomiky to ukrojí len 0,1 percenta. Zanedbateľných 90 miliárd dolárov. To všetko za predpokladu, že sa epidémia do mája skončí. Ak nie, škody budú rýchlo narastať.

V globálnych výpočtoch je veľa lokálnych neznámych. Čínskych ekonómov napríklad máta situácia domácich malých a stredných podnikov. Malé a stredné podniky tvoria viac ako 60 percent čínskeho HDP a 70 percent celkovej zamestnanosti (tak ako skoro všade na svete). Čím je podnik menší, tým je zraniteľnejší. Každý, kto podnikal, vie, aké to je, keď tri mesiace nechodia nové objednávky a odberatelia neplatia faktúry. Skrátka, rýchla cesta k bankrotu.

Čínske banky už dnes tlačia pred sebou hromadu nesplácaných dlhov. Masové bankroty malých a stredných podnikov by spôsobili finančnú apokalypsu. A tá by rýchlo prerástla do sociálnej a v konečnom dôsledku aj do politickej apokalypsy.

Škodoradosť nie je namieste. Ekonomické problémy v Číne by rýchlo poslali do červených čísel aj slovenskú ekonomiku. To sme videli už minulý rok, keď nemecké automobilky predali v Číne málo vozidiel. Slovenský priemysel, pre ktorý je Nemecko hlavným obchodným partnerom, to pocítil veľmi tvrdo. Čínska vláda si riziká dobre uvedomuje. Malým podnikom dočasne odpúšťa platby sociálneho poistného. Bankám „bolo poradené“, aby podnikom bez problémov poskytovali lacné úvery.

Ťažko by sme kedysi uverili, že budeme držať palce čínskym malým a stredným podnikom. V globálnej ekonomike nám nič iné nezostáva.