Koronavírus už nakazil globálnu ekonomiku. Nakazí aj slovenskú?
Škodoradosť nie je namieste. Ekonomické problémy v Číne by rýchlo poslali do červených čísel aj slovenskú ekonomiku.
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Globálna ekonomika to má ťažké. Posledné dva roky ju ohrozoval vírus protekcionizmu šírený z Washingtonu. Trumpove obchodné vojny ukrojili v roku 2019 asi pol percenta svetového hrubého domáceho produktu (HDP). Koncom roka sa Trump konečne dohodol s Čínou na predbežných podmienkach novej obchodnej dohody. Globálna ekonomika sa začala zotavovať. Až kým ju nenapadol skutočný (korona)vírus.
Medzinárodná osobná a nákladná preprava boli prvé odvetvia, ktoré postihol strach zo šírenia epidémie. Áno, hlavným problémom zatiaľ nie je samotný vírus, ale strach z jeho šírenia. Z hľadiska počtu úmrtí (odhadovaných na približne 2500 ľudí) je pandémia skôr psychologickou ako medicínskou záležitosťou. V Číne zomrie rádovo viac ľudí na bežnú chrípku. Nehovoriac o následkoch pitia, fajčenia a/alebo rýchlej jazdy. Hlavným rizikom pandémie je strach z budúcnosti. Rozšíri sa vírus po celom svete? A bude čoraz smrteľnejší? Zatiaľ všetko nasvedčuje, že nie. Ľudská hlava však funguje podľa iných pravidiel.
Odhadovanie ekonomických následkov pandémie sa deje v podmienkach vysokej neistoty. Základným parametrom nie sú počty nakazených a úmrtí, ale dĺžka trvania epidémie. O poslednú pandémiu sa postaral v roku 2003 vírus SARS. Podľa rôznych odhadov SARS ukrojil z čínskej ekonomiky takmer jedno percento. Tempo rastu svetového HDP sa vtedy znížilo o 0,1 až 0,2 percenta.
Na analógii s vírusom SARS boli stavané aj odhady vplyvu koronavírusu na globálnu ekonomiku. Lenže od roku 2003 sa veľa vecí zmenilo. V roku 2003 tvorila Čína len štyri percentá globálnej ekonomiky. Dnes je to 16 percent. A hlavne: Čína je dnes
